PRAVDY V NOVOM ZAKONE
ÚVODOM :
Tu budem písať o veciach, ktoré sú pravdivé a sú spomenuté v Novom Zákone. Tieto sa delia na 15 kategórii :
1 : Historické pravdy - Historické udalosti spomenuté v Novom Zákone
2 : Postavy/Osobnosti - Historické osobnosti spomenuté v Novom Zákone
3 : Vedecké pravdy - Pravdivé vedecké tvrdenia spomenuté v Novom Zákone
4 : Proroctvá - Vyplnené proroctvá v Novom Zákone
5 : Mestá / Štáty / Dediny / Ostrovy - Existencia týchto miest spomenutých v Novom Zákone
6 : Rieky/Moria/Vetry - Existencia týchto vecí spomenutých v Novom Zákone
7 : Vrchy/Budovy/Púšte/Lokality - Existencia týchto miest a objektov spomenutých v Novom Zákone
8 : Jednotka meracej miery/Platidlá - Existencia meracích mier a platidiel spomenutých v Novom Zákone
9 : Zvieratá - Existencia zvierat spomenutých v Novom Zákone
10 : Počasie - Existencia atmosférických javov spomenutých v Novom Zákone
11 : Choroby - Existencia chorôb spomenutých v Novom Zákone
12 : Ovocné stromy/Rastliny/Oleje - Existencia ovocných stromov, rastlín a olejov spomenutých v Novom Zákone
13 : Hudobné nástroje - Existencia hudobných nástrojov spomenutých v Novom Zákone
14 : Kovy/Látky - Existencia kovov, látok spomenutých v Novom Zákone
15 : Kamene - Existencia kameňov spomenutých v Novom Zákone
16 : Písmo - Správne citácie Starozákonného Písma v Novom Zákone, a pohanského Písma v Novom Zákone
17 : Mená - Existencia mien v staroveku, spomenutých v Novom Zákone
18 : Cudzie preklady - Cudzojazyčné slová správne preložené v Novom Zákone
___________________________
Pri potvrdzovaní existencie každej jednej veci v každej jednej kategórii som sa snažil hľadať zdroje ktorú ju potvrdzujú, okrem Nového Zákona. Nový Zákon je totiž len 1 zdroj ktorí napísalo 12 Ježišových apoštolov, ale okrem Nového Zákona existujú aj iné staroveké zdroje, ktoré potvrdzujú veci uvedené v Novom Zákone, tu je ich zoznam :
1 : Archeologické nálezy objektov / Epigrafické nápisy ako sú staroveké nápisy na kameni, dreve a iných materiálov
2 : Židovskí starovekí autori ako napríklad Flavius Josephus (1. storočie), Filón Alexandrijský (1. storočie) a ostatní starovekí židovskí autori/historici
3 : Staroveké židovské sekty ako napríklad Esejci, Saduceji, Farizeji
4 : Staroveké židovské Tradície ako napríklad Mišnah (2. storočie), Talmud (4-5 storočie), Kabala (1-5 storočie) a ostatné
5 : Staroveké židovské apokryfy
6 : Staroveké pohanskí autori (Grécko, Rím, Blízky východ)
7 : Staroveké kresťanské apokryfy
8 : Cirkevní otcovia (2-5 storočie)
9 : Vedecké zdroje - niektoré veci spomenuté v Novom Zákone sa dajú overiť na základe existujúcich dnešných vecí, či súčasného vedeckého poznania
___________________________
Niektoré veci som dokázal overiť vlastnoručne, ale pri mnohých z nich mi pomáhala umelá inteligencia - Al.
Stránka nie je ešte plne hotová, ale iba z 33%. Stránka sa bude postupne dopĺňať až k 100%, predpokladané ukončenie 31.12.2025
POSTAVY/OSOBNOSTI :
1 : Pilát Mt 27:1
Áno, existujú mimobiblické staroveké dôkazy o existencii Pontského Piláta (lat. Pontius Pilatus), ktoré pochádzajú z historických prameňov, epigrafických nálezov a nápisov. Tu sú najdôležitejšie z nich:
1. Pilátov nápis (tzv. Pilátov kameň) – epigrafický dôkaz
Miesto nálezu: Caesarea Maritima (Izrael), 1961
Dátovanie: 1. storočie n. l.
Popis: Na vápencovej doske sa nachádza latinský nápis, kde je čitateľné meno "Pontius Pilatus, Prefekt Judey" (latinsky: Pontius Pilatus, Praefectus Iudaeae).
Význam: Ide o jediný známy archeologický nález, ktorý priamo potvrdzuje Pilátovo meno a jeho funkciu. Nápis potvrdzuje, že Pilát bol správcom (prefektom) provincie Judea za vlády cisára Tiberia.
2. Tacitus – Annales
Dátum: okolo 116 n. l.
Autor: Publius Cornelius Tacitus, rímsky historik
Citát (Annales 15.44):
"Christus, od ktorého pochádza meno [kresťania], bol počas vlády Tiberia popravený prokurátorom Pilátom Pontským..."
Význam: Tacitus potvrdzuje, že Pilát nariadil popravu Ježiša za vlády cisára Tiberia, a to nezávisle od Nového zákona.
3. Flavius Josephus – Židovské starožitnosti (Antiquitates Iudaicae)
Dátum: cca 93–94 n. l.
Autor: Flavius Josephus, židovský historik v službách Rimanov
Relevantný text: Antiquitates 18.3.3
Obsah: Josephus píše o Ježišovi ako múdrom mužovi, ktorý bol ukrižovaný na príkaz Piláta Pontského.
Poznámka: Časť textu je považovaná za neskôr kresťanmi upravovanú (tzv. Testimonium Flavianum), ale väčšina bádateľov súhlasí, že zmienka o Pilátovi je autentická.
4. Filón Alexandrijský – O vyslanectve k Gaiovi (Legatio ad Gaium)
Dátum: cca 41 n. l.
Autor: Filón Alexandrijský, židovsko-helénsky filozof
Obsah: Opisuje Piláta ako krutého, neústupného a provokatívneho správcu, ktorý pohŕdal židovskými zvykmi a spôsoboval nepokoje.
Význam: Nezávislá správa, ktorá ukazuje Piláta ako historickú postavu a potvrdzuje jeho pôsobenie v Judei.
5. Eusebios z Kaisareie – Cirkevné dejiny (4. storočie)
Eusebios cituje staršie pramene, vrátane správ, že Pilát bol nakoniec zosadený a poslaný späť do Ríma, kde spáchal samovraždu (to však nie je potvrdené inými dôkazmi).
_______________________
2 : Saduceji Mt 3:7
Áno, Saduceji (Sadducaei v latinčine, Ṣaddūqīm v hebrejčine) sú dobre doloženou židovskou náboženskou skupinou z obdobia Druhého chrámu (cca 516 pred n. l. – 70 n. l.), a ich existencia je potvrdená viacerými starovekými mimobiblickými prameňmi. Nižšie uvádzam najdôležitejšie dôkazy:
📜 1. Flavius Josephus (1. storočie n. l.) – hlavný zdroj
Josephus o Saducejoch píše podrobne vo viacerých dielach:
a) Židovské starožitnosti (Antiquitates Iudaicae)
Knihy 13, 18 a 20 obsahujú zmienky o Saducejoch.
Josephus ich opisuje ako aristokratickú a konzervatívnu skupinu, často z radov chrámových kňazov, ktorí odmietali tradíciu farizejov a držali sa iba Tóry (Pentateuchu).
Verili, že neexistuje zmŕtvychvstanie, anjeli ani duchovia – na rozdiel od farizejov.
b) Vojna židovská (Bellum Judaicum) – kniha 2
Saduceji sú opísaní ako menšina s tvrdým postojom k Zákonu, blízki vplyvným vrstvám, no nie populárni medzi ľudom.
🧙 2. Filón Alexandrijský (cca 20 pred n. l. – 50 n. l.)
V spise Hypothetica alebo Apologia pro Judaeis sa zmieňuje o židovských filozofických školách, medzi ktorými vymenúva aj Saducejov.
Podobne ako Josephus, aj Filón zdôrazňuje, že Saduceji odmietajú vieru v nesmrteľnosť duše a život po smrti.
🪵 3. Kumránske zvitky (tzv. Zvitky od Mŕtveho mora) – nepriamo
Saduceji nie sú menovaní priamo, ale sekta Kumráncov (pravdepodobne Eséni) ich často kritizuje.
Kumránske texty hovoria o "Kňazoch falošného chrámu" alebo "Synoch temnoty", čo väčšina bádateľov identifikuje so Saducejmi – ako so skupinou, ktorá ovládala jeruzalemský chrám a bola v opozícii voči Kumráncom.
Texty ako Miqsat Ma'ase Ha-Torah (MMT) sa považujú za reakciu na saducejské interpretácie Zákona.
🏛️ 4. Talmud a Mišna – rabínske pramene
Mišna (2. – 3. stor. n. l.) a neskôr Babylonský a Jeruzalemský Talmud obsahujú mnoho polemík medzi farizejmi (rabínmi) a Saducejmi.
Napr. traktáty ako Yadayim 4:6, Sanhedrin 90b, alebo Avot de-Rabbi Natan hovoria o saducejskej viere (či skôr jej odmietaní viery v posmrtný život).
Aj keď tieto texty vznikli neskôr, zachovávajú staršie tradície.
______________________________
3 : Farizeji Mt 3:7
Áno, Farizeji (Pharisaioi v gréčtine, Perušim v hebrejčine) sú spoľahlivo doloženou náboženskou skupinou z obdobia Druhého chrámu, a existujú viaceré mimobiblické dôkazy o ich existencii – predovšetkým v podobe starovekých spisov. Na rozdiel od napríklad Saducejov, nemáme však žiadne známe priame epigrafické ani výtvarné dôkazy, ktoré by výslovne označovali skupinu ako "Farizeji". Nižšie nájdeš podrobnosti.
📜 1. Flavius Josephus (1. storočie n. l.) – hlavný historický zdroj
Josephus (židovský historik, nar. cca 37 n. l.) je kľúčovým mimobiblickým autorom, ktorý viackrát opisuje Farizejov ako jednu z troch hlavných židovských filozofických škôl, spolu so Saducejmi a Esénmi.
a) Židovské starožitnosti (Antiquitates Iudaicae)
Kniha 13, kapitola 10: Farizeji sú tu popísaní ako ľudová náboženská skupina, ktorá verí vo večný život, zmŕtvychvstanie a anjelov, a má veľký vplyv na bežný ľud.
Kniha 18: Josephus opisuje Farizejov ako "najpresnejšiu" školu výkladu Zákona.
b) Vojna židovská (Bellum Judaicum) – kniha 2, kap. 8
Farizeji sú vykreslení ako moralisti, ktorí žijú jednoducho a veria v nesmrteľnosť duše, ale odmietajú násilie.
Josephus tvrdí, že sám bol Farizejom.
🧙 2. Filón Alexandrijský (cca 20 pred n. l. – 50 n. l.) – zmienky sú sporné
Filón nehovorí priamo o Farizejoch pod týmto menom, ale opisuje náboženské skupiny v Judei, ktoré sa podobajú na farizejov (napr. dodržiavajú čistotu, zákon atď.).
Jeho dôraz je však viac na Esénov.
📚 3. Talmud a Mišna – rabínska literatúra (2. stor. n. l. a ďalej)
Farizeji sú považovaní za predchodcov rabínskeho judaizmu. Rabínske texty často:
Odkazujú na "predkov rabínov" ako na skupinu, ktorá bola v opozícii voči Saducejom.
Traktáty Mišny (napr. Avot, Yadayim, Sanhedrin) obsahujú zákony, ktoré súvisia s postojmi historických Farizejov.
V Talmude sa často vyskytujú frázy ako "dom Šammaja" a "dom Hillela", čo boli dve hlavné farizejské školy.
✅ Hoci rabínske texty vznikli neskôr (2.–5. storočie), uchovávajú ustálené tradície pochádzajúce z obdobia Druhého chrámu, ktoré sú späté s Farizejmi.
📜 4. Kumránske zvitky (Zvitky od Mŕtveho mora) – nepriamo
Farizeji sú pravdepodobne identifikovateľní ako "hľadači hladkého (alebo ľahkého) zákona" (dorshei haḥalaqot) – čo je termín, ktorým ich Eséni opovržlivo označovali.
Kumránske sekty s nimi ostro teologicky nesúhlasili, čo je nepriame svedectvo o ich vplyve.
_____________________
4 : Herodes Veľký Mt 2:1
🔍 1. Historické dôkazy o Herodesovi Veľkom
📚 Flavius Jozef (1. storočie n. l.)
Najdôležitejším historickým zdrojom o Herodesovi je Flavius Jozef, autor diel Židovské starožitnosti (Antiquitates Judaicae) a Židovská vojna (De Bello Judaico).
Jozef opisuje Herodesa ako schopného, ale brutálneho vládcu, ktorý bol vymenovaný Rimanmi za kráľa Júdska (Judey) v r. 37 pred n. l. a vládol do svojej smrti v roku 4 pred n. l.
Jozef zaznamenáva aj jeho paranoiu a krutosti, napr. popravy členov vlastnej rodiny (jeho manželky Mariamny a synov).
📜 Rímske záznamy
Herodes bol známy v rímskom svete a bol v úzkom spojení s rímskymi cisármi, najmä s Augustom.
Jeho meno sa objavuje v rôznych rímskych dokumentoch ako rex socius et amicus populi Romani (spojenec a priateľ rímskeho ľudu).
🏺 2. Archeologické dôkazy
🏰 Masívne stavebné projekty
Herodes je známy ako veľký staviteľ. Archeológovia identifikovali viacero stavieb, ktoré dal vybudovať alebo rozšíriť:
Druhá rekonštrukcia jeruzalemského chrámu (známy ako Herodov chrám).
Pevnosti Masada a Herodium.
Prístav v Cézarei pri mori (Caesarea Maritima).
Herodion, monumentálne pohrebisko neďaleko Betlehema – miesto, kde bol zrejme aj pochovaný (jeho hrob bol objavený v roku 2007 archeológom Ehudom Netzerom).
Poznámka : Suma sumárov existencia Herodesa Veľkého z Nového Zákona je dobre doložená aj mimo Nového Zákona,
____________________
5 : Prorok Joel Sk 2:16
Osoba sa vyskytuje v Starom Zákone v Joel 1:1
___________________
6 : Júda Galilejský Sk 5:37
Zmienky o Júdovi Galilejskom mimo NZ
✅ 1. Flavius Josephus
Flavius Josephus o Judovi píše o nom pomerne podrobne v niekoľkých svojich dielach:
🔹 Židovské starožitnosti (Antiquitates Judaicae), kniha XVIII, kap. 1, §1–6:
Juda z Galiley "povstal v čase sčítania ľudu, ktoré uskutočnil Quirinius, správca Sýrie".
Odmietol uznať rímsku autoritu a vyzval Židov, aby neplatili dane Rimanom.
Bol zakladateľom hnutia tzv. "štvrtého filozofického smeru" — čo Josephus chápe ako predchodcov zélotov.
🔹 Vojna židovská (De Bello Judaico), kniha II, kap. 8:
Josephus opäť spomína Judu ako vodcu radikálneho nacionalistického hnutia, ktorý kládol dôraz na Božie kráľovstvo namiesto rímskej vlády.
Hovorí, že jeho nasledovníci verili, že Boh je ich jediný Pán a kráľ, a teda odmietali pozemských vládcov.
____________________
7 : Cisár Klaudius Sk 11:28
Mimonovozákonné dôkazy a zmienky
Tacitus (rímsky historik)
V diele Annales spomína Klaudia ako cisára a zaznamenáva viaceré aspekty jeho vlády.
Suetonius – De Vita Caesarum ("Životy cisárov")
Napísal podrobný životopis Klaudia, vrátane jeho administratívnych reforiem a expanzie ríše.
Dio Cassius – Rímska história
Popisuje detaily Klaudiovej vlády a politických krokov.
Josephus Flavius (židovský historik)
V diele Antiquitates Judaicae (Židovské starožitnosti) sa zmieňuje o Klaudiovi a o jeho vzťahu k Židom.
Klaudius podľa neho obnovil práva Židom v Alexandrii a ďalších mestách.
Epigrafické dôkazy (nápisy, mince):
Dochovalo sa množstvo mincí s jeho portrétom, ako aj nápisov z rôznych častí ríše, ktoré ho titulujú ako cisára.
________________________
8 : Prokonzul Sergio Pavlo Sk 13:7
1. Nápis v Soloi na Cypre (objavený v 19. storočí)
Objavený nápis spomína "Apollóniosa, prokúra týchto miest, počas prokonzulátu Paulla".
Hoci meno Sergius Paulus nie je úplné, korešponduje s titulom a časovým rámcom.
Potvrdzuje, že osoba menom Paulus mohla byť prokonzulom na Cypre v 1. storočí.
2. Rímske záznamy – Inskripcia z Pisídie (v blízkosti Antiochie)
Nájdený nápis z Antiochie v Pisídii spomína osobu menom Lucius Sergius Paulus ako člena senátorskej triedy.
Vzhľadom na zhodu mena a spoločenský status ide pravdepodobne o toho istého človeka alebo člena jeho rodiny.
Ak bol z Pisídie, mohlo by to vysvetliť, prečo Pavol a Barnabáš šli neskôr práve tam (Sk 13:13–14).
3. Plínius Starší – Naturalis Historia (Prírodoveda), kniha 2:190
Plínius sa zmieňuje o Lucius Sergius Paulus ako o mužovi s vedeckými záujmami, ktorý sa zaoberal prírodnými javmi.
To zodpovedá opisu v Skutkoch: "muž rozumný".
______________________
9 :Nikodém Jn 3:1
1. Apokryfné evanjelium Nikodéma (Evangelium Nicodemi)
Pravdepodobne pochádza zo 4. storočia.
Pripisuje sa Nikodémovi, ale skutočný autor je neznámy.
Obsahuje rozšírený opis Ježišovho súdu pred Pilátom a jeho zostúpenia do podsvetia.
____________________
10 : Nikolaiti Zjv 2:6
1. Irenej z Lyonu (Adversus Haereses, okolo 180 n. l.)
Irenej spomína Nikolaitov ako heretikov, ktorí zneužívali kresťanskú slobodu na nemorálny život a podporovali sexuálnu nemravnosť a jedenie mäsa obetovaného modlám.
Podľa neho pochádzali od Mikuláša, jedného zo siedmich diakonov spomenutých v Skutkoch apoštolov 6:5, hoci to nemusí byť historicky presné.
"Nikolaiti sú nasledovníci toho istého Mikuláša, ktorý bol jedným zo siedmich diakonov. (...) Ich učenie bolo plné bezbožnosti."
2. Tertulián (2.–3. storočie)
Aj on ich spomína ako nemorálnu skupinu, ktorá svojimi praktikami kazila čistotu viery a správania.
3. Hippolytus Rímsky (Refutatio Omnium Haeresium, 3. storočie)
Znovu sa pripája k tradícii, že Nikolaiti vychádzali z Mikuláša, ale dodáva, že išlo o skorumpované pochopenie jeho učenia.
4. Klement Alexandrijský (okolo 200 n. l.)
Klement sa pokúša Mikuláša ospravedlniť a tvrdí, že jeho slová boli nesprávne interpretované.
_____________________
11 : Kráľ Aretas 2 Kor 11:32
1. Antický historik Jozef Flavius
Vo svojom diele "Židovské starožitnosti" (Antiquitates Judaicae) aj v "Židovskej vojne" spomína Aretasa IV.
Popisuje jeho konflikt s Herodesom Antipom, ktorý sa rozviedol s jeho dcérou, aby si vzal Herodiadu. To viedlo k politickému a vojenskému napätiu medzi Nabatéou a židovským kráľovstvom.
Jozef Flavius uvádza, že rímsky cisár Tiberius poveril sýrskeho miestodržiteľa Vitellia, aby proti Aretasovi viedol vojnu (okolo roku 36–37 po Kr.).
"Aretas kráľ Arabov (...) zaútočil na Herodesa Antipu a porazil jeho armádu." – Jozef Flavius
2. Nabaténske nápisy a mince
Existuje množstvo epigrafických dôkazov (nápisov) z Petry (hlavného mesta Nabaténov) a iných miest, ktoré nesú meno Aretas IV.
Na jeho minciach sa nachádza titul:
"Aretas, kráľ Nabatejcov, milovník svojho ľudu" (Philopatris)
(napr. minca z obdobia 16/17 n. l.)
3. Archeologické nálezy
V Petre a ďalších lokalitách boli objavené chrámy, pohrebiská a nápisy, ktoré potvrdzujú vládu Aretasa IV.
Známe sú aj stély s jeho menom a titulom, čo svedčí o jeho vplyve a významnej úlohe v regióne.
4. Rímske historické súvislosti
Udalosť v 2 Kor 11:32, kde Pavol píše o tom, že "v Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damask, aby ma chytil", zodpovedá situácii, kedy Aretas pravdepodobne získal vplyv nad Damaskom po smrti rímskeho miestodržiteľa.
Aj keď Rimania normálne kontrolovali Damask, existujú náznaky, že na krátky čas mohol Aretas mať v Damasku vojenského správcu, pravdepodobne s tichým súhlasom Ríma v období politickej nestability.
______________________
12 : Náčelník ostrova Malty Publius Sk 28:7
Skutky apoštolov 28:7 spomínajú Publiusa, "predstaveného ostrova" Malty, ktorý pohostinne prijal apoštola Pavla a jeho spoločníkov po stroskotaní lode. Tento muž je opísaný ako významná osoba, pravdepodobne správca alebo miestodržiteľ ostrova.
Otázka znie: Existujú nejaké iné dôkazy o existencii tohto Publiusa mimo Nového zákona?
📜 Odpoveď v skratke:
👉 Neexistujú priame mimobiblické dôkazy o konkrétnej historickej osobe menom Publius na Malte z 1. storočia, ale existujú nepriame historické, lingvistické a archeologické dôkazy, ktoré:
potvrdzujú reálnu titulatúru, ktorú Sk 28:7 používa,
dokazujú existenciu rímskej administrácie na Malte v tom čase,
naznačujú, že osoba ako Publius mohla skutočne existovať a mať túto funkciu.
📌 Detaily:
1. Titul "protos tēs nēsou" – "predstavený ostrova"
V originálnom gréckom texte Sk 28:7 sa používa termín πρῶτος τῆς νήσου (prōtos tēs nēsou).
Tento výraz je nezvyčajný, no v súlade s rímskou správou provincie – nebol bežný úrad, ale mohol označovať lokálneho vládcu alebo rímskeho prokurátora v menšej rímskej správe.
Neskoršie nápisy z Malty a iných ostrovov v rímskom Stredomorí používajú podobné tituly pre miestnych správcov.
2. Archeologické nálezy na Malte
Boli objavené rímske nápisy, ktoré ukazujú, že Malta bola integrovaná do rímskeho administratívneho systému už od 1. storočia pred Kr.
Jeden z nápisov (objavený v 19. storočí) sa týka "protos Melitenon" – teda "prvého z Malťanov" – čo podobne ako v Sk 28:7 odkazuje na vedúcu funkciu.
Nejde však o konkrétny dôkaz o osobe menom Publius, len o potvrdenie existencie takej funkcie.
3. Tradícia a raná cirkev
Maltská kresťanská tradícia (od 4.–5. storočia) verí, že Publius sa stal prvým biskupom Malty.
Táto tradícia je však neskorá a nie je historicky overená.
______________________
13 : Baal, boh Rim 11:4
1. Mimonovozákonné dôkazy o Baalovi
🔹 a) Ugaritské texty (Ras Šamra, Sýria) – 14.–13. stor. pred Kr.
Objavené v 1920-tych rokoch na mieste starovekého Ugaritu.
Obsahujú komplexný mytologický cyklus o Baalovi (tzv. Baalov cyklus).
Baal je v nich opísaný ako syn Ela, bojuje s bohom smrti Motom a bohom mora Jamom.
Tieto texty patria medzi najdôležitejšie dôkazy kanaánskeho náboženstva.
🔹 b) Egyptské pramene
Baal sa objavuje v egyptskej ikonografii a textoch počas Nového kráľovstva.
Egypt prijal niektoré semitské božstvá (vrátane Baala) v období kontaktu so Sýriou a Kanaánom.
🔹 c) Fénické nápisy
Fénické kolónie (napr. Kartágo) uctievali Baal Hammon, hlavného boha, ktorému obetovali aj deti (podľa niektorých prameňov).
Tieto nápisy dokazujú, že kult Baala sa rozšíril až do západného Stredomoria.
🔹 d) Asýrske a babylonské texty
Asýrske záznamy spomínajú Baala ako boha nepriateľských území (napr. v Amone, Moábe)
e) V Starom Zákone sa spomína v Sdc 2: 11-13; 1 Kr 18, Jer 7:9
___________________
14 : Cisár Tibérius Lk 3:1
🏛️ 1. Antickí historici
Tiberius je často spomínaný v dielach rímskych a židovských historikov:
Tacitus (Annales) – podrobne opisuje vládu Tiberia, vrátane politických intríg a súdnych procesov.
Suetonius (De Vita Caesarum – "Životopisy cisárov") – venuje celý životopis cisárovi Tiberiovi.
Dio Cassius (Rímske dejiny) – opisuje jeho vládu a osobnosť.
Flavius Josephus – židovský historik spomína Tiberia v súvislosti s Pontským Pilátom, ktorého cisár ustanovil prefektom Judey.
🪙 2. Numizmatické dôkazy (mince)
Počas vlády Tiberia bolo razených množstvo mincí s jeho podobizňou a menom.
Napr.: nápisy ako TI CAESAR DIVI AVG F AVGVSTVS (Tiberius Caesar, syn božského Augusta, Augustus).
Známym príkladom je tzv. "denár Tiberia", niekedy označovaný ako "minca cisára na daň", ktorá mohla byť použitá v evanjeliovom príbehu (Mt 22:19–21).
🏺 3. Epigrafické dôkazy (nápisy v kameňoch a bronzi)
Bolo nájdených množstvo nápisov zmieňujúcich Tiberia ako cisára, vrátane stavebných nápisov a verejných dekrétov.
Slávny príklad: Pilátov nápis (tzv. Pilátov kameň) z Cézarey (Izrael), kde sa spomína "Tiberieum" – budova zasvätená cisárovi Tiberiovi Pontským Pilátom.
🏙️ 4. Archeológia a architektúra
V Ríme i v iných častiach ríše existujú stavby a sochy spojené s Tiberiom.
Mesto Tiberias v Galilei bolo pomenované na jeho počesť okolo roku 20–26 po Kr.
________________________
15 : Prokonzul Gálio Sk 18:12
Áno, prokonzul Luciusius Junius Gallio Annaeanus, spomínaný v Skutkoch apoštolov 18:12, je historicky doložená postava aj mimo Nového zákona. Existuje viacero mimobiblických zmienok, ktoré potvrdzujú jeho existenciu a úrad v Acháji. Tu sú najdôležitejšie z nich:
📜 1. Delfská nápisová tabuľa (tzv. Gallionov nápis)
Najvýznamnejší historický dôkaz.
Tento nápis bol objavený v gréckych Delfách a je datovaný do obdobia, keď bol Gálio prokonzulom provincie Achája.
Nápis je list od cisára Claudia obyvateľom Delf, v ktorom spomína "Lucius Junius Gallio, môj priateľ a prokonzul Acháje" (grécky: Gallion ho emós phílos kaì anthypatos).
Tento nápis je datovaný približne do roku 51–52 n. l., čo presne zapadá do chronológie Pavlovho pobytu v Korinte, ako to opisuje Sk 18.
📚 2. Spisy rímskych autorov (napr. Seneca)
Gálio bol bratom filozofa Senecu, ktorý bol poradcom cisára Nera.
Seneca sa o ňom viackrát zmieňuje v listoch a iných spisoch.
Napr. v "Epistulae Morales ad Lucilium" (Listy Luciliovi) ho opisuje ako veľmi láskavého človeka, milovaného všetkými.
V jednom liste spomína: "Nikoho ľud nikdy nemiloval viac ako Gália."
🏛️ 3. Plínius Starší a ďalší
1. Plínius Starší (Naturalis Historia, 31.33)
Latinsky:"Iunius Gallio, qui fratri suo Annaeo Senecae nomen mutavit..."
Preklad:"Junius Gallio, ktorý si zmenil meno podľa svojho brata Annaea Senecu..."
Plínius tu spomína Gália v súvislosti s jeho menom – pôvodne sa volal Lucius Annaeus Novatus, ale prijal meno Gallio po svojom adoptívnom otcovi Luciovi Juniovi Gallionovi.
Táto zmienka je síce krátka, ale potvrdzuje jeho existenciu a rodinné väzby.
VEDECKE PRAVDY :
1 : Svine sa pasú
Z vedeckého hľadiska pravdivé tvrdenie, svine sa naozaj pasú na lúke.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Svi%C5%88a_dom%C3%A1ca#/media/S%C3%BAbor:Gloucester_old_spots.jpg
__________________
2 : Škodlivé kobylky Zjv 9:4
Poznámka : Nový Zákon opisuje kobylky ako škodcov úrody, čo je aj z vedeckého hľadiska pravda, kobylky patria medzi známych škodcov úrody
https://www.aktuality.sk/clanok/224253/egypt-napadli-mracna-kobyliek/
_________________
3 : Mol ničí šatstvo Mt 6:19
Poznámka : V Matúšovi sa spomína moľ, ktorá ničí ľudské poklady. Tento výrok by bol vedecky pravdivý, ak teda autor pod pokladmi mal na mysli šatstvo. Mole skutočne ničia šatstvo.
https://www.dotyk.cz/magazin/mol-satni-ochrana/
__________________
4 : Škorpión štípe Zjv 9: 3-10
Poznámka : Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, škorpióny naozaj majú bodák, ktorým štípu
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0%C5%A5%C3%BAry
___________________
5 : Veľmi bolestivé uštipnutie od škorpióna Zjv 9:5
Poznámka : Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, bodnutie od škorpióna zvykne bývať veľmi bolestivé
https://www.apollohospitals.com/sk/corporate/diseases-and-conditions/scorpion-sting/
___________________
6 : Trochu vína pomáha na žalúdok 1 Tim 5:23
Poznámka : Z vedeckého hľadiska správne, malé množstva vína pomáha tráviacemu ústrojenstvu.
https://www.nytimes.com/2010/03/09/health/09real.html
___________________
7 : Zem povstala z vody 2Pt 3:5
Poznámka : Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, najprv na Zemi bola celá celá Zem pokrytá oceánmi, a až potom z oceánov vystúpili kontinenty.
https://www.instagram.com/p/DMGIhb1qJcF/
___________________
8 : Správne posúdenie oblohy v Izraeli - červené nebo Mt 16: 2-3;
"Ale on im povedal: "Keď sa zvečerí, hovorievate: »Bude pekne, lebo sa červenie nebo;« a ráno: »Nebo je zachmúrené a červené, dnes bude búrka.« Vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete!" Mt 16: 2-3
Poznámka : 1. Fyzikálny a meteorologický základ – je to pravda?
Áno, pozorovanie farby oblohy môže niekedy skutočne signalizovať zmenu počasia, čo poznali už starí námorníci či roľníci. Je to založené na rozptyle slnečného svetla v atmosfére:
Večer (západ slnka): Ak je obloha červená, znamená to, že západné slnko svieti cez čistý vzduch. Keďže západ je smer, odkiaľ prichádzajú fronty (v miernom pásme), červený západ môže naznačovať, že fronty ešte nie sú blízko → dobré počasie.
Ráno (východ slnka): Ak je obloha červená ráno, znamená to, že svetlo svieti cez prach a vlhkosť vo vzduchu na východe, ale oblačnosť už môže prichádzať zo západu → pravdepodobne zlé počasie, búrka.
Táto skúsenosť sa zachovala aj v anglickom prísloví:
"Red sky at night, sailor's delight; red sky in morning, sailor's warning."
______________________
9 : Správne posúdenie oblohy v Izraeli - oblak zo západu a južný horúci vietor Lk 12: 53-54;
"Potom povedal zástupom: "Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: »Dážď príde,« a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: »Bude horúco,« a býva." Lk 12: 53-54
Toto tvrdenie Ježiša je pravdivé, a to z hľadiska vtedajších miestnych skúseností, bežného pozorovania prírody aj meteorologických javov v oblasti Izraela (Palestíny). Je to praktické konštatovanie, ktoré zodpovedá realite Blízkeho východu.
🔹 1. "Na západe vystupuje oblak → Dážď príde" – Je to pravda?
Áno. Oblasť Izraela leží pri Stredozemnom mori – západným smerom. Vlhké vzduchové masy a dažďové fronty prichádzajú najčastejšie práve od západu cez Stredozemné more, najmä v období dažďov (jesenné a zimné mesiace).
Keď sa teda na západe objavil oblak, ľudia si oprávnene mysleli: "Príde dážď" – a zvyčajne sa tak stalo.
🔹 2. "Veje južný vietor → Bude horúco" – Je to pravda?
Áno. Na juh od Izraela sa nachádza púšť Negev a Arabská púšť, teda horúce a suché oblasti. Ak vanie vietor z juhu, privádza:
suchý, horúci púštny vzduch,
často prudké teplo a sucho – podobné fenoménu sirocca (suchý, horúci vietor v oblasti Stredomoria).
Preto je úplne logické, že keď veje južný vietor, ľudia povedia: "Bude horúco" – a býva to pravda.
___________________
10 : Vymytie rán Sk 16:33, víno a olej na rany Lk 10:34
Z vedeckého hľadiska správne rozhodnutie, vymytie rán či už vodou alebo vínom značne znižuje množstvo baktérii v rane. Víno a olej na rany Lk 10:34 má zas na rany dezinfekčný účinok, lebo vo víne sa nachádza alkohol, niektoré oleje ako napríklad levanduľový, čajovníkový, šípkový olej zas majú protizápalové, analgetické, protiplesnové účinky.
__________________
11 : Figovník vyčerpáva zem aj ked nemá žiadnu úrodu Lk 13:7
Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie.
Prečo figovník vyčerpáva pôdu aj bez úrody:
Veľký rast vegetatívnej hmoty
Figovník má rozsiahly koreňový systém, veľké listy a silný rast.
Na udržanie tohto rastu spotrebuje veľa vody a živín (hlavne dusík, draslík a vápnik).
Metabolická aktivita prebieha stále
Strom neprestáva "pracovať" len preto, že netvorí plody.
Aj bez úrody musí živiť korene, listy a výhonky.
Plody = len časť spotreby
Tvorba plodov síce vyžaduje extra energiu, ale väčšina výživy ide na listy a drevo.
Ak nemá plody (napr. kvôli mrazu, chorobe alebo zlej výžive), strom aj tak čerpá živiny.
_____________________
12 : Vylezenie a postavenie sa na figovník Lk 19:4
Z vedeckého hľadiska pravdivé tvrdenie. Figovník je mohutný strom na ktorý sa dá vyliezť.
https://doma.aktuality.sk/zahrada/mohol-figovnik-po-zime-vymrznut-ako-ho-zachranit/
_______________________
13 : Hrdza ničí poklady Mt 6:19
Áno, je to pravda – hrdza (korózia) môže výrazne poškodiť alebo zničiť kovové poklady, najmä tie vyrobené zo železa alebo zliatin obsahujúcich železo (napr. oceľ).
Ako hrdza ničí poklady:
Železo a oceľ korodujú, keď sú vystavené vlhkosti a kyslíku – vzniká oxid železitý (hrdza).
Hrdza rozkladá kovovú štruktúru, oslabuje ju, a v pokročilom štádiu môže kov úplne rozpadnúť na prach.
Mince, zbrane, nástroje alebo šperky môžu stratiť svoj pôvodný tvar, nápisy, ozdoby alebo dokonca celú hodnotu, ak sa hrdza rozšíri.
_____________________
14 : Staré víno je lepšie Lk 5:39
Pravdivé tvrdenie, ale iba pri niektorých typoch vína.
✅ 1. Iba určité vína dobre zrejú
Víno musí mať potenciál na zrenie – to závisí od:
vysokého obsahu kyselín
tannínov (trieslovín) – najmä pri červených
cukru (v prípade sladkých vín)
a alkoholu.
Vína, ktoré sú známe tým, že sa zlepšujú vekom:
červené Bordeaux, Barolo, Brunello di Montalcino
sladké vína: Tokaj, Sauternes, portské
niektoré burgundské alebo rizlingy (najmä z Nemecka)
_______________________________
15 : Opatrní ako hady Mt 10:16
Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie.
✅ 1. Opatrnosť v love
Hady sú trpezliví predátori – mnohé druhy (napr. vretenice alebo pytóny) čakajú v zálohe, kým korisť príde na dosah.
Ich útok býva rýchly, tichý, nenápadný, presný a energeticky efektívny, čo si vyžaduje veľkú mieru "opatrnosti" a výpočtu.
_____________________________
16 : Vlk trhá ovce Jn 10:12
Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie. Vlci môžu loviť ovce, najmä ak majú jednoduchý prístup k stádu a v okolí nie je dostatok prirodzenej koristi (napríklad jeleňov alebo diviakov). Ovce sú pre vlkov ľahkou korisťou, pretože sú domestikované, často chránené len ohradou a nemajú prirodzené obranné správanie ako divoké zvieratá.
_________________________
17 : "Dom ktorý nie je postavený na pevnom základe (ako je skala) sa zrúti " Lk 6 : 48-49
Poznámka : Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, ak je dom postavený na mäkkom podlaží ako napríklad piesok, časom sa zvykne zrútiť.
____________________
18 : Hranice bývania Sk 17:26
Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, Zem nie je na povrchu nekonečne veľká, ale má svoje "hranice", takže aj množstvo obytnej plochy v km2 je ohraničené.
___________________
19 : Tehotenstvo 9 mesiacov Lk 1:36, Lk 1:56-57
Poznámka : V Lk 1:36 sa píše o tom, že Alžbeta bola v 6 mesiaci tehotenstva, kým v Lk 1: 56-57 sa píše že prešli 3 mesiace a Alžbete nadišiel čas pôrodu, a teda Alžbeta rodila v 9 mesiaci (6+3). To je z vedeckého hľadiska správne, tehotenstvo trvá 9 mesiacov.
__________________
20 : Semeno klíči a rastie po celý čas ráno aj večer Mk 4: 26-27
Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, áno, semeno klíči a rastie 24 hodín denne, nie len ráno, alebo večer. Rôzne procesy môžu byť rýchlejšie alebo pomalšie podľa dennej doby, ale rast ako taký neprestáva – pokiaľ má semeno vhodné podmienky (vlaha, teplota, kyslík).
_________________
21 : Horčičné zrnko najmenšie na zemi Mk 4:31
🔍 Bolo to botanicky najmenšie semienko v Izraeli?
❌ Nie doslovne – nebolo to objektívne najmenšie semeno ani v Izraeli, ani v širšom regióne.
V oblasti Blízkeho východu existovali menšie semienka, napríklad:
Orchidey – majú extrémne drobné prachové semená, takmer neviditeľné voľným okom.
Sezam – jeho semená sú porovnateľné alebo menšie než horčičné.
Ale: ✅ Áno, v bežnom rečovom a poľnohospodárskom kontexte tej doby to bolo považované za najmenšie semienko, ktoré ľudia bežne poznali a sadili.
Horčičné semienko (Sinapis nigra alebo Brassica nigra) bolo v 1. storočí bežné, známe a ľahko rozpoznateľné. Kedže horčičné semeno je veľmi malé - priemer len 1mm, je dosť možné, že v regione v ktorom Ježiš kázal nepoznali menšie semená ako horčičné, preto im spomenul horčičné semienko ako najmenšie im známe semeno, a v takom prípade by išlo o vedecky správne tvrdenie.
_________________
22 : Hrozná nie sú oberané z tŕňov, ani figy z bodliakov Mt 7:16
Poznámka : Pravdivé tvrdenie
_____________
23 : Vtáky nezhromažďujú do stodôl jedlo Mt 6:26
Poznámka : Áno, je to vo všeobecnosti pravda — väčšina vtákov žije zo dňa na deň v zmysle, že si nezásobujú potravu na dlhé obdobie ako napríklad ľudia. Výnimky však existujú. Prevažná väčšina vtákov:
Denne hľadajú potravu, pretože nemajú priestor ani potrebu na dlhodobé skladovanie.
Ich metabolizmus je veľmi rýchly, čo znamená, že potrebujú pravidelný prísun energie.
Sú závislé od aktuálnych podmienok – napríklad teploty, dostupnosti potravy, sezóny.
___________________
24 : Sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla Mt 23:37
Poznámka : Áno, deje sa tak vtedy keď sliepka zahrieva vajcia
_________________
25 : Čo vchádza do úst vylučuje sa do brucha a do stoky Mt 15:17
Áno, je to pravda, čo vchádza do úst vylučuje sa do brucha tam kde sú žalúdok a črevo, a odtiaľ ide do konečníka čiže do stoky. Jedlo neputuje ani do pľúc, ani do obličiek, ani nikde inde mimo brucha.
__________________
26 : Zrná potrebujú byť hlboko v zemi aby priniesli úrodu Mt 13:5
Z vedeckého hľadiska – teda z pohľadu agronómie (vedy o pestovaní rastlín) – je tento výrok presný a zodpovedá realite. Pozrime sa na to konkrétne:
🌱 Čo sa deje, keď je pôda plytká (napr. nad skalou)?
1. Zrná môžu rýchlo vyklíčiť
– V teplejšej a plytkej pôde sa zrná často zahrievajú rýchlejšie → to podporí rýchly začiatok klíčenia.
2. Ale koreň nemá kde rásť
– V skalnatej pôde nie je dostatok priestoru pre rast hlbokého koreňového systému.
3. Chýba vlhkosť
– Plytká pôda rýchlo vysychá, najmä v horúčavách → rastlina nemá stály prísun vody, a teda uschne.
4. Chýbajú živiny a stabilita
– Plytké vrstvy pôdy obsahujú menej živín. Korene sú navyše nestabilné, takže rastlina ľahšie zahynie.
✅ Z vedecký záver:
Áno, z agronomického a biologického hľadiska je pravdivé, že:
zrná potrebujú hlbšiu pôdu, aby mohli:
dobre zakoreniť,
čerpať vodu a živiny,
prežiť sucho a horúčavy,
priniesť úrodu.
Ježiš tu teda používa presný príklad z prírody, ktorý poslucháči z vidieka dobre poznali – a ktorý je dnes potvrdený aj vedou.
______________________
27 : Krv a voda u tých čo sú prebodnutý do boku Jn 19:34
Áno, tekutina môže vyjsť aj z boku, najmä ak je zranenie dostatočne hlboké a zasiahne vnútorné dutiny alebo orgány. Všetko závisí od miesta a hĺbky poranenia.
🔍 Čo je v oblasti boku (z anatomického hľadiska)?
"Bok" v bežnej reči označuje bočnú časť trupu – medzi hrudníkom a panvou. Pod kožou sa tam nachádzajú:
svaly (napr. šikmé brušné svaly),
rebrá (ak ide o hornú časť boku),
bránica (ak sa ide hlbšie hore),
a vnútorné orgány, napríklad:
pečeň (vpravo),
slezina (vľavo),
ľadviny (obojstranne),
črevá,
pohrudnica alebo brucho (ak sa zranenie dostane do dutiny).
💧 Aké tekutiny môžu vyjsť z boku pri poranení?
Ak je rana hlboká, môžu vytekať:
krv – ak dôjde k poraneniu ciev,
čirá tekutina:
peritoneálna tekutina (z brušnej dutiny),
moč (ak je zasiahnutý močovod alebo močový mechúr),
lymfa (z miazgových ciest),
tekutina z rozpadnutých tkanív,
žalúdočné alebo črevné šťavy – ak je zasiahnuté črevo.
📖 V súvislosti s Jn 19,34:
Ak by niekto prebodol bok (hlboko až k srdcu alebo pľúcam), mohla by vyjsť:
krv zo srdca alebo ciev,
a tekutina (napr. perikardiálna tekutina alebo pleurálna tekutina), ktorá sa môže javiť ako "voda".
✅ Záver:
Áno, z boku môže vyjsť tekutina, ak je rana hlboká a zasiahne niektorú z dutín tela alebo vnútorných orgánov. Je to fyzicky možné a medicínsky vysvetliteľné, bez ohľadu na náboženský výklad.
_________________________
28 : Líšky v skrýšach a vtáky v hniezdach Mt 8:20
V podstate vedecky správne tvrdenie, líšky naozaj spia v podzemných priestoroch - norách, kým vtáky nespia v podzemných priestoroch ale v hniezdach.
________________________
29 : Myrha s vínom na utíšenie bolesti + ocot Mk 15:23; Lk 23:36
🔹 Vedecký a historický pohľad
1. Myrha ako analgetikum
Myrha je živica zo stromu rodu Commiphora.
V staroveku sa používala ako liečivo, najmä:
protizápalovo
na zmiernenie bolesti (analgetikum)
na antiseptické účely
Moderné štúdie potvrdzujú, že obsahuje terpenoidy a guggulsteróny, ktoré majú tlmiaci účinok na bolesť a zápaly.
2. Víno ako sedatívum
V staroveku malo víno nielen rekreačné, ale aj liečebné použitie:
Pomáhalo ako mierne sedatívum
Zvyšovalo účinok bylín a živíc ako je myrha (rozpustnosť účinných látok v alkohole)
3. Kombinácia vína a myrhy
Táto kombinácia bola známa v starovekom lekárstve ako forma narkotika alebo "narkotického vína".
Napr. židovská tradícia (Talmud) uvádza, že ženám v Jeruzaleme bolo dovolené podávať víno zmiešané s kadidlovými látkami (napr. myrhou), aby odsúdenému na smrť otupili zmysly (Sanhedrin 43a).
Cieľ: znížiť utrpenie pri ukrižovaní alebo poprave.
🔹 Ocot v Lk 23:36
Grécke slovo "oxos" znamená kyslé víno alebo octové víno – zvyčajne lacný nápoj rímskych vojakov.
Nešlo o anestetikum, ale o bežný nápoj – v tomto prípade zrejme použitý ironicky alebo z pohŕdania.
✅ Záver
Áno, z vedeckého aj historického hľadiska je:
Použitie vína zmiešaného s myrhou ako prostriedku na zmiernenie bolesti plne vierohodné.
Tento zvyk je zdokumentovaný aj mimo Biblie.
Myrha aj víno majú biologicky aktívne látky, ktoré podporujú tlmenie bolesti, a ich kombinácia bola známa ako primitívna forma sedácie.
PROROCTVA :
1 : Zničenie Jeruzalemského chrámu Mt 24:2; Mk 13:2
Existujú aj mimobiblické pramene – historické, epigrafické a výtvarné – ktoré dokumentujú zničenie jeruzalemského chrámu, najmä druhého chrámu v roku 70 n. l. rímskymi vojskami pod vedením Tita. Tu je prehľad najdôležitejších:
🔹 1. Titulárny oblúk Tita v Ríme (Arch of Titus)
Dátum: postavený po roku 81 n. l.
Miesto: Forum Romanum, Rím.
Typ: výtvarný reliéf (socha)
Význam: Zobrazuje rímsky triumf po dobytí Jeruzalema – vidieť na ňom rímskych vojakov nesúcich menoru (sedemramenný svietnik) z chrámu, ako aj ďalšie sväté predmety.
Dôležitosť: Najznámejšia vizuálna reprezentácia plienenia druhého chrámu.
🔹 2. Flavius Josephus – Vojna židovská
Dátum: okolo 75–79 n. l.
Typ: historické dielo, grécky písané
Autor: Jozef Flavius (Yosef ben Matityahu), židovský aristokrat, ktorý prešiel na stranu Rimanov.
Obsah: Podrobný popis židovskej vojny (66–73 n. l.), zničenia Jeruzalema a chrámu, vrátane vojenských operácií, vnútorných konfliktov medzi židovskými frakciami a rozsiahlej deštrukcie chrámu.
Dôležitosť: Najpodrobnejší textový mimobiblický zdroj o zničení druhého chrámu.
🔹 3. Rímske mince (numizmatika) – séria "Iudaea Capta"
Dátum: od 71 n. l.
Typ: oficiálne rímske mince
Opis: Zobrazujú porobenú Júdsko (Iudaea) – často ako žena sediaca pod palmou s rímskym vojakom. Sú vydané na počesť rímskeho víťazstva nad Židmi.
Význam: Propagandistický nástroj oslavujúci zničenie Jeruzalema a chrámu.
🔹 4. Rabínska literatúra (Talmud a Midraše)
Dátum: zostavené 3. – 6. storočie, ale odrážajú staršie tradície
Obsah: Viaceré pasáže, napr. v Babylonskom Talmude (Gittin 56b – 58a), hovoria o dobytí Jeruzalema, zničení chrámu, utrpení obyvateľstva atď.
Poznámka: Tieto texty sú náboženské a nie historické, ale poskytujú židovskú perspektívu na katastrofu.
🔹 5. Zlomky iných rímskych historikov (stručnejšie zmienky):
Cassius Dio (Rímske dejiny, cca 230 n. l.) – zmieňuje zničenie chrámu v súvislosti s Titusovým ťažením.
Suetonius (Životy cisárov) – spomína Tita a jeho rolu v Judei.
Tacitus (Histórie, 5. kniha) – píše o židovskej vojne a opisuje chrám.
___________________________
2 : Máriu budú blahoslaviť všetky pokolenia Lk 1:48
Toto sa splnilo, ale v prípade katolíkov žiaľ v oveľa väčšej miere, lebo oni ju okrem blahoslavenia aj uctievajú.
__________________________
3 : Hviezdy budú padať z neba Mt 25:4
V roku 1833 sa nad Severnou Amerikou odohral veľkolepý meteorický roj, známy ako "Noc padajúcich hviezd", ktorý uchvátil a vydesil pozorovateľov. Táto udalosť, dnes chápaná ako meteorický roj Leonidy, bola taká intenzívna, že sa zdalo, akoby hviezdy padali z neba v oslnivom svetelnom predstavení. Mnohí ľudia verili, že sa svet končí, zatiaľ čo iní boli touto nebeskou podívanou ohromení. Meteorický roj, ktorý vrcholil v skorých ranných hodinách 12. – 13. novembra 1833, sa vyznačoval tisíckami meteorov za hodinu, pričom niektoré odhady dosahovali na určitých miestach až 72 000 za hodinu. Samotný počet a jasnosť meteorov vytvorili dramatický a nezabudnuteľný zážitok, ktorý vyvolal rozsiahlu diskusiu a prispel k zrodu meteorickej astronómie. Táto udalosť mala trvalý dopad a mnohí ľudia si túto skúsenosť spomínali v denníkoch, listoch a neskorších historických záznamoch. Ľudia Lakotovia si dokonca prestavili kalendár, aby si túto udalosť pripomenuli. Okrem toho, astronóm z Yale Denison Olmsted inicioval jednu z prvých vedeckých štúdií využívajúcich crowdsourcingy zhromažďovaním pozorovaní od verejnosti, aby lepšie pochopil tento jav. Meteorický roj Leonidy z roku 1833 zostáva jedným z najvýznamnejších a najlepšie zdokumentovaných meteorických rojov v histórii.
_________________________
4 : Príchod Antikrista v podobe pápeža Františka 2 Sol 2: 1-17
Poznámka : Splnené proroctvo, pozri :
https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/papez-frantisek-ako-antikrist-1-2/
https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/3-papez-frantisek-ako-antikrist-2-2/
_____________________
5 : Nástup RKC Zjavenie Jána 13,17,18 kapitola, Daniel 7 kapitola
Poznámka : Splnené proroctvo, pozri :
https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/kniha-daniel-papezstvo2/
https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/kniha-daniel-papezstvo/
______________________
6 : Ježišove slová sa nepominú Mk 13:31
Pravdivé tvrdenie, slová ktoré povedal Ježiš pred 2000 rokmi sa zachovali až dodnes.
_____________________
7 : Rodina kresťanov povstane proti kresťanom a pripraví ich o život Mt 10: 21-22; Mt 10:34-36
Poznámka : Áno, je zdokumentovaných mnoho prípadov kedy boli kresťania zavraždení/poslaní na smrť, svojou vlastnou rodinou.
___________________
8 : Židia uvidia Ježiša až pri jeho druhom príchode Mt 23:39
Poznámka : Zatiaľ sa toto proroctvo spĺňa, odkedy Židia zabili Ježiša, odvtedy ho viac nevideli, a podľa proroctva ho uvidia až pri jehu druhom príchode - na konci sveta.
___________________
9 : Jeruzalem sa obráti až pri druhom Príchode Krista Mt 23:39, Mt 10:23
Poznámka : Zatiaľ sa toto proroctvo spĺňa, ubehlo 2000 rokov a Židia sa stále neobrátili, a podľa proroctva ani neobrátia, stane sa tak až na konci sveta.
__________________
10 : Evanjelium sa bude šíriť po celom svete Mt 24:14
Poznámka : Toto proroctvo sa splnilo, dnes už asi neexistuje štát, kde by evanjelium nedorazilo.
RIEKY/MORIA/VETRY :
1 : Potok Cedron Jn 18:1
https://cs.wikipedia.org/wiki/Nachal_Kidron
2 : Červené more Sk 7:36
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cerven%C3%A9_more
3 : Veľká rieka Eufrat Zjv 9:14
Ján túto rieku nazýva veľkou a má pravdu, Eufrat patrí medzi najväčšie rieky na blízkom východe
https://sk.wikipedia.org/wiki/Eufrat
4 : Adriaticke more Sk 27:27
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jadransk%C3%A9_more
5 : Zátoka Syrta Sk 27:17
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_Syrta
Autor skutkov hovoril o tom, že sa pri plavbe pokúšali aby nenarazili na zátoku Sydru a mal pravdu, táto zátoka bola nebezpečná pre svoju plytkosť, ako aj pre vyčnievajúce skalné útesy.
https://www.worldatlas.com/gulfs/gulf-of-sidra.html
6 : Euroakvilon silný vietor v stredozemnom mori Sk 27:14
https://en.wikipedia.org/wiki/Euroclydon
7 : Rieka Jordán v Izraeli Mt 3:6
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jord%C3%A1n
8 : Galilejské more, respektíve Tiberiadské more, Genezaretské jazero v Izraeli Mt 4:18; Jn 6:1; Lk 5:1. Ide o jedno jazero, ktoré má 3 rôzne názvy.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Tiberiadske_jazero
https://www.imeteo.sk/spravy/tiberiadske-jazero-roky-vysychalo-teraz-je-plne-az-po-okraj
9 : Rybník Siloe Lk 13:4
https://en.wikipedia.org/wiki/Pool_of_Siloam
CUDZIE PREKLADY :
1 : Akeldamach – pole krvi Sk 1:19
Akeldamach naozaj znamená po aramejsky pole krvi
https://en.wikipedia.org/wiki/Akeldama
_______________
2 :"Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Mk 15:34
Poznámka : Správny aramejský preklad
_______________
3 : "Talitha kum!", čo v preklade znamená: "Dievča, hovorím ti, vstaň!" Mk 5:41
Poznámka : Správny aramejský preklad
_________________
4 : Korban ako obetný dar Mk 7:11
Poznámka: Správny preklad, Korban (hebrejsky קָרְבָּן, qorbān) naozj znamená "dar, obetný dar, zasvätenie".
___________________
5 : "Effeta," čo znamená: "Otvor sa!" Mk 7:34
Poznámka : Správny preklad, výraz "Effeta" je v aramejčine, ktorou hovoril Ježiš. Aramejské אֶפְתַּח ('eppəṯaḥ) je rozkazovací spôsob slovesa "otvoriť".
__________________
6 : Maranatha - Pane príď 1 Kor 16:22
Význam v aramejčine:
Slovo "Maranatha" je z aramejských koreňov:
"Mar" = Pán
"an" = náš
"atha" = príď / prišiel
VRCHY/BUDOVY/PÚŠTE/LOKALITY
1 : Judejská púšť Mt 3:1
https://en.wikipedia.org/wiki/Judaean_Desert
2 : Existencia Jeruzalemského chrámu a jeho zničenie Mt 4:5; Mk 13:2
Existenciu Jeruzalemského chrámu (najmä tzv. Druhého chrámu, zničeného v roku 70 n. l.) potvrdzujú okrem Nového a Starého Zákona (Kniha Nehemiáš) aj mimobiblické historické pramene. Tieto zmienky pochádzajú od židovských, rímskych a gréckych autorov. Tu sú niektorí významní autori, ktorí spomínajú Jeruzalemský chrám mimo Biblie:
📚 1. Flavius Josephus (37 – cca 100 n. l.) – židovský historik
Diela: Židovská vojna, Židovské starožitnosti
Podrobne opisuje Druhý chrám vrátane jeho architektúry, významu a zničenia Rimanmi v roku 70 n. l.
Bol očitým svedkom vojny medzi Židmi a Rimanmi a slúži ako najdôležitejší mimobiblický zdroj o tejto téme.
🏛️ 2. Tacitus (cca 56 – 120 n. l.) – rímsky historik
Dielo: Histórie
Zmieňuje Jeruzalem a chrám pri opise židovskej vojny.
Hoci písal z pohľadu Rimanov, uznáva význam chrámu pre židovský národ.
✍️ 3. Strabón (cca 63 pred n. l. – 24 n. l.) – grécky geograf a historik
Dielo: Geografia
Spomína Jeruzalem ako náboženské centrum a pravdepodobne naráža aj na chrám.
🏛️ 4. Plínius Starší (23 – 79 n. l.) – rímsky encyklopedista
Dielo: Naturalis Historia
Uvádza Jeruzalem ako významné mesto a zmieňuje jeho chýr, čo môže zahŕňať aj chrám.
✡️ 5. Talmud (židovská rabínska literatúra)
Aj keď nie je historickým dielom v modernom zmysle, obsahuje viaceré odkazy na Chrám, jeho kňazské služby a zničenie.
Dôležitý zdroj židovskej perspektívy na Chrám a jeho význam.
_________________________
3 : Olivová hora Mt 21:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Olivov%C3%BD_vrch
_______________
4 : Mária išla za Alžbetou do nejakého mesta v hornatom kraji v Judei Lk 1:39
Pravdepodobne ide o mesto Ein Karem, nachádza sa v Judei a v hornatom kraji
https://baclaranphenomenon.wordpress.com/wp-content/uploads/2018/12/map-journey-visitation.jpg?w=568
__________________
5 : Nazaret bol postavený na zrázi vrchu, nad ním za mestom bola veľká priepasť z ktorej chceli zhodiť Ježiša Lk 4:29
Zrejme ide o skalnaté zrázy pri vrchu Mount Precipice vzdialeného 2 kilometre od Nazaretu
https://en.wikipedia.org/wiki/Mount_Precipice#/media/File:Mounthakfiza.jpg
______________
6 : Vrch Sinaj Sk 7:30
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sinaj_(vrch_v_Biblii)
________________
7 : Vrch Sinaj je v Arábii Gal 4:25
Niektorý biblisti považujú za vrch Sinaj v Arábii horu Jabal Al Lawz
https://en.wikipedia.org/wiki/Jabal_al-Lawz
________________
8 : Vrch Sion Heb 12:22
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sion_(Jeruzalem)
9 : Harmagedon miesto zhromaždenia Bohom pri poslednej bitke Zjv 16:16
Nie je isté, či je názov Harmagedon myslený ako reálna lokalita, alebo iba symbolicky. Aj za predpokladu, že by išlo o reálnu lokalitu, nie je isté, o ktorú konkrétnu lokalitu ide. Tradične najčastejší je názor, že text má na mysli hebrejský názov Har Megiddo (הר מגידו), teda Megiddský vrch či Megiddské pohorie.
V prospech Megidda hovoria napríklad tieto skutočnosti: Megiddo ležalo niekoľko kilometrov na JV od vrchu Karmel a bol odtiaľ pekný výhľad na nížinu Esdrolon (Jezrel). Z tohto miesta bolo možné dobre ovládať obchodné a vojenské cesty. Podľa Biblie prvý, kto toto miesto dobyl bol Jozue (Joz 12, 7-8,21). Neďaleko tohto miesta bola neskôr zničená Jabinova armáda, ktorej veliteľom bol Sisara (Sdc 4, 14-16). V Megide zomrel aj judský kráľ Ochoziáš (2 Kr 9, 27). Bol tu zabitý aj judský kráľ Joziáš, keď sa stretol s faraónom Nechaom (2 Kr 23, 29-30). Počas židovských dejín sa teda pri Meggide viedlo veľa vojen
https://sk.wikipedia.org/wiki/Megido
10 : Appiove forum Sk 28:15
https://en.wikipedia.org/wiki/Forum_Appii
11 : Tri Taberny Sk 28:15
https://en.wikipedia.org/wiki/Tre_Taverne
12 : Ucho ihly - úzky otvor v Jeruzaleme Mt 19:24
https://www.dreamstime.com/eye-needle-wall-next-to-threshold-judgment-gate-alexander-compound-jerusalem-israel-december-near-church-holy-image257200319
JEDNOTKA MIERY/PLATIDLA :
1 : Stádium Mt 14:24
Grécka miera odvodená od dĺžky gréckeho olympijského štadiónu ktorý mal vtedy 192 metrov. 1 stádium = 192 metrov
https://en.wikipedia.org/wiki/Stadion_(unit)
2 : Dvojdrachma Mt 17:24
Staroveké platidlo
https://en.wikipedia.org/wiki/Ancient_drachma
3 : Statér Mt 17:27
Statér (řec.) byla starověká váhová jednotka a mince, ražená ze zlata, z elektronu i ze stříbra a užívaná v Řecku i v celém Středomoří.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Stat%C3%A9r
4 : Talent Mt 18:24
Bola jednotka hmotnosti používaná v starovekom svete , často používaná na váženie zlata a striebra .
https://en.wikipedia.org/wiki/Talent_(measurement)
5 : Denár bola strieborná minca, ktorá bola prvýkrát razená okolo roku 211 pred Kr. na území Rímskej ríše.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Den%C3%A1r_(minca)
6 : 30 strieborných - strieborné mince Mt 26:15
Striborné mince sa v staroveku hojne používali
https://www.vcoins.com/en/coins/silver-coins-2.aspx?category=silver
7 : Kvadrans Mk 12:41
Quadrans ( latinsky qvadrans , slovinsky četvrtak) bola bronzová rímska minca v hodnote štvrť ásu . Išlo o sériu 2 malých mincí, rovnakých aké sú opisované v Mk 12:41 kde chudobná vdova vhodila do chrámovej pokladnice 2 malé mince čo je kvadrans
https://sl.wikipedia.org/wiki/Kvadrans
8 : Halier Lk 12:6
Halier bol u Židov veľmi malá minca; podľa nich obsahoval štyri strieborné zrná F2 ; bol deväťdesiatšestinou "sela" alebo šilingu F3 ; a niekedy ho považujú za rovnako hodnotného ako taliansky halier: hovoria totiž , že F4 má hodnotu ôsmich "prutahov": a "prutah" je ôsma časť talianskeho haliera: v Misne {e} sa príslovečne používa na označenie veľmi malej veci;
https://www.biblestudytools.com/commentaries/gills-exposition-of-the-bible/matthew-10-29.html
9 : Kadí oleja Lk 16:6
Výraz "100 kadí oleja" v Lukášovi 16:6 (Lk 16,6) odkazuje na starovekú jednotku objemu – kada (gr. batos, hebr. bat), ktorá sa v tom čase používala najmä na tekutiny, ako je olej alebo víno.
https://www.sizes.com/units/batos.htm
10 : Meríc pšenice Lk 16:7
Grécky výraz použitý v texte je "koros" (hebrejsky kór), čo bola staroveká jednotka objemu používaná na suché látky, ako je pšenica.
11 : Míny Lk 19:13
Mina (řecky μνᾶ, mna) je starověká jednotka hmotnosti i měnová jednotka semitského původu, užívaná na Blízkém východě a v Řecku. Jako jednotka hmotnosti odpovídala asi 0,57 kg.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Mina_(jednotka)
12 : 2-3 miery Jn 2:6
Grécky originál používa výraz "metrétés" – čo je staroveká grécka jednotka objemu. 1 metrét bol okolo 39 litrov
https://www.labo.cz/mft/zvlastni.htm
13 : Libra Jn 19:39
Staroveká rímska miera, 1 libra = 0,32 kg
https://www.labo.cz/mft/zvlastni.htm
14 : lakťe Jn 21:8
Staroveká meracia jednotka.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Meter
15 : Siaha Sk 27:28
Staroveká meracia jednotka. Ako jednotka dĺžky má siaha zodpovedať rozpätiu roztiahnutých ramien od špičiek prstov po špičky prstov druhej ruky.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Siaha
16 : Myriáda Heb 12:22
Staroveká jednotka vyjadrujúca množstvo. Zastaralá předpona myria-, odvozená od slova myriáda, ve spojení s nějakou jednotkou násobí desettisíckrát základní jednotku (př. myriagram = 10 000 gramů)
https://cs.wikipedia.org/wiki/Myri%C3%A1da
17 : Míľa Mt 5:40
Staroveká rímska meracia jednotka. rímska míľa (mile) ≈ 1 480 m
https://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%AD%C4%BEa
18 : Kohorta Mt 27:27
Kohorta (z latinského slova cohors, mn. č. cohortes) bola základná taktická jednotka Rímskej armády alebo tiež časť Rímskej légie po reformách Gaia Maria v roku 107 pred Kr. Kohorty sa označovali vexillom, ktoré pred kohortou niesol vexillarius.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kohorta_(vojensk%C3%A1_jednotka)
19 : Légia Mk 5:9
https://biblehub.com/text/mark/5-9.htm
https://sk.wikipedia.org/wiki/L%C3%A9gia_(starovek%C3%BD_R%C3%ADm)
ZVIERATÁ :
Zvieratá opísané v Novom Zákone aj reálne existujú
1 : Pes Flp 3:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Pes_dom%C3%A1ci
2 : Lev 2 Tim 4:17
https://sk.wikipedia.org/wiki/Lev_p%C3%BA%C5%A1%C5%A5ov%C3%BD
3 : Kôň Zjv 5:2
https://sk.wikipedia.org/wiki/K%C3%B4%C5%88_dom%C3%A1ci
4 : Kobylky Zjv 9:3
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kobylky_(podrad)
5 : Leopard Zjv 13:2
https://sk.wikipedia.org/wiki/Leopard_%C5%A1kvrnit%C3%BD
6 : Medveď Zjv 13:2
https://sk.wikipedia.org/wiki/Medve%C4%8F_hned%C3%BD
7 : Teľa, vol Lk 15:23; Mt 22:4
https://sk.wikipedia.org/wiki/Tur_dom%C3%A1ci
8 : Kozla Lk 15:29
https://sk.wikipedia.org/wiki/Koz%C4%BEa
9 : Ťava Lk 18:25
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A4ava
10 : Vretenica Sk 28:3
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vretenica_severn%C3%A1
11 : Ovca Mt 10:16
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ovca_dom%C3%A1ca
12 : Vlk Mt 10:16
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vlk_drav%C3%BD
13 : Holubica, holuby Mt 10:16; Mt 21:12
https://www.wikiwand.com/sk/articles/Holubica
14 : Had Mt 10:16
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hady
15 : Veľká ryba - veľryba Mt 12:40
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEryby_(rad)
16 : Oslica, osliatko Mt 21:2
https://sk.wikipedia.org/wiki/Oslica
17 : Orly Mt 24:28
https://sk.wikipedia.org/wiki/Orol_skaln%C3%BD
18 : Baran Mt 26:18
https://sk.wikipedia.org/wiki/Baran
19 : Vtáky Mk 4:32
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1ky
20 : Svine Mk 5:11
https://sk.wikipedia.org/wiki/Svi%C5%88a_dom%C3%A1ca
21 : Ryba Mk 6:41
https://en.wikipedia.org/wiki/Fish
22 : Kohút Mk 13:35
https://sk.wikipedia.org/wiki/Koh%C3%BAt
23 : Červ Mk 9:44
https://en.wikipedia.org/wiki/Worm
24 : Líška Lk 9:59
https://sk.wikipedia.org/wiki/L%C3%AD%C5%A1ka_hrdzav%C3%A1
25 : Škorpiony Lk 10:19
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0%C5%A5%C3%BAry
26 : Mola Lk 12:33
https://cs.wikipedia.org/wiki/Mol_%C5%A1atn%C3%AD
27 : Sliepka Mt 23:37
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sliepka
28 : Komár Mt 23:24
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kom%C3%A1rovit%C3%A9
29 : Vrabce Mt 10:29
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vrabec_domov%C3%BD
30 : drak Zjv 20:2
Hoci sa zatiaľ nálezy kostier drakov nenašli, napriek tomu existujú mnohé historické zmienky o existencii drakov aj mimo biblie. Existujú staroveké texty, epigrafické nálezy aj umelecké diela, ktoré zobrazujú alebo spomínajú bytosti podobné drakom — i keď nie vždy v podobe, ako si ich predstavujeme dnes. Tieto bytosti často mali mýtickú, symbolickú alebo náboženskú funkciu. Nižšie uvádzam niektoré príklady z rôznych kultúr:
🐉 1. Mezopotámia (Sumer, Akkad, Babylon)
🔹 Tiamat – babylonská mytológia
Obrovská morská dračica (alebo had), stelesnenie chaosu
V Enuma Eliš (babylonský stvoriteľský epos) ju porazil boh Marduk, ktorý z jej tela vytvoril svet
🔹 Mušḫuššu (sirrušu)
Dračí tvor s hadím telom, levími nohami a šupinami
Známy zo stély a reliéfov z brány Ishtar v Babylone (6. stor. pred n. l.)
Bol spojený s bohom Mardukom ako jeho posvätné zviera
🐉 2. Staroveký Egypt
Egyptská mytológia obsahuje hadovité tvory, ktoré možno považovať za prototypy drakov:
🔹 Apep (Apofis)
Obrovský had či dračí démon chaosu
Každú noc bojoval s bohom slnka Ra – symbol boja svetla a tmy
Zobrazovaný na papyroch, stélach aj sarkofágoch
🐉 3. Staroveké Grécko
Gréci používali slovo "drakón" (δράκων) – často označovalo obrovského hada alebo hadieho démona
🔹 Ladon – had/dračí tvor so sto hlavami
Strážil zlaté jablká Hesperidiek, porazený Héraklom (Herakles)
🔹 Python
Obrovský had (alebo drak), ktorého zabil Apolón v Delfách
Tento mýtus súvisí aj s pôvodom Delfskej veštiarne
🔹 Keramika a vázové maľby
Zobrazujú hrdinov v boji s hadmi alebo dračími tvormi – napr. Herakles vs. Hydra
🐉 4. Staroveká Čína
Čínske draky (龍 – lóng) sú najstaršie kontinuálne zobrazované draky na svete
Prvé zobrazenia pochádzajú z neolitu (napr. z kultúry Hongshan, cca 4700 – 2900 pred n. l.)
Čínsky drak bol kladná, nebeská bytosť, symbol moci, cisára a dažďa
Mnohé jadeitové sošky, keramika a maľby zobrazujú drakov v rôznych podobách
🐉 5. Starý Zákon a Blízky východ
Starý zákon obsahuje zmienky o mýtických bytostiach, ktoré možno chápať ako draky:
🔹 Leviatan (napr. v Knihe Jób)
Morská obluda, ohnivý had – často vykladaný ako symbol chaosu
🔹 Rahab
Ďalšia mýtická bytosť, občas stotožňovaná s Leviatanom
🧾 Existujú epigrafické alebo ikonografické nálezy?
Áno:
Reliéfy z brány Ishtar (Babylon) zobrazujú Mušḫuššu
Stély a papyrusy z Egypta zobrazujú Apep v boji s Ra
Grécke vázy a stély zobrazujú boje s "drakmi"
Čínske jadeitové artefakty a maľby zobrazujú rôzne formy drakov už v 3. tisícročí pred n. l.
______________________________
KAMENE :
Kamene opísané v Novom Zákone aj reálne existujú
1 : Jaspis Zjv 21:19
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jaspis
2 : Zafír Zjv 21:19
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zaf%C3%ADr
3 : Chalcedón Zjv 21:19
https://sk.wikipedia.org/wiki/Chalced%C3%B3n
4 : Smaragd Zjv 21:19
https://sk.wikipedia.org/wiki/Smaragd
5 : Sardonyx Zjv 21:20
https://cs.wikipedia.org/wiki/Sardonyx
6 : Sardion Zjv 21:20
https://davideddings.fandom.com/wiki/Sardion
7 : Chryzolit Zjv 21:20
https://www.sperky-a-diamanty.sk/info/olivin-peridot
8 : Beryl Zjv 21:20
https://sk.wikipedia.org/wiki/Beryl
9 : Topás Zjv 21:20
https://sk.wikipedia.org/wiki/Top%C3%A1s
10 : Chryzopras Zjv 21:20
https://sk.wikipedia.org/wiki/Chryzopras
11 : Hyacinth Zjv 21:20
https://en.wikipedia.org/wiki/Jacinth
12 : Ametyst Zjv 21:20
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ametyst
13 : kryštál Zjv 22:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kry%C5%A1t%C3%A1l
14 : Perla Zjv 21:21 / Cenná perla Mt 13:45-46
Perla nielen existuje, ale ešte patrí aj medzi cenné kamene.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Perla
15 : Sklo Zjv 21:21
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sklo
KOVY/LATKY :
Kovy opísané v Novom Zákone aj reálne existujú
1 : Zlato Zjv 18:16
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zlato
2 : Striebro Sk 17:29
https://sk.wikipedia.org/wiki/Striebro
3 : Železo Sk 12:10
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezo
4 : Meď Zjv 9:20
https://sk.wikipedia.org/wiki/Me%C4%8F
5 : Vlna Zjv 1:14
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ov%C4%8D%C3%AD_vlna
Ján tiež označuje vlnu ako bielej farby čo je aj pravda, vlna má naozaj bielu farbu.
6 : Alabaster Mt 26:7
https://sk.wikipedia.org/wiki/Alabaster
CHOROBY :
Choroby opísané v Novom Zákone reálne existujú :
1 : Malomocenstvo - lepra Mt 8:3
https://sk.wikipedia.org/wiki/Malomocenstvo
2 : Ochrnutie Mt 8:6
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ochrnut%C3%AD
3 : Krvotok Mt 9:20
Pravdepodobne pod krvotokom sa vtedy myslela choroba dnes známa ako porucha krvnej zrážanlivosti, čo vedie k pravidelným silným menštruačným cyklom straty krvi
https://cs.wikipedia.org/wiki/Hemofilie
4 : Slepota Mt 9:27
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slepota
5 : Nemota Mt 9:32
https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C4%9Bmota
6 : Vyschnutá ruka Mt 12:10
Pravdepodobne pod vyschnutou rukou sa myslela nejaká vážna forma ekzému
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ekz%C3%A9m
7 : Námesačnosť Mt 17:15
https://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1mesa%C4%8Dn%C3%ADctvo
8 : Ľudia neschopní manželstva od narodenia Mt 19:12
Pravdepodobne sa tu myslí vrodená asexualita
https://sk.wikipedia.org/wiki/Asexualita
9 : Chromosť Mt 21:14
https://cs.wiktionary.org/wiki/chrom%C3%BD
10 : Neplodnosť Lk 1:7
https://cs.wikipedia.org/wiki/Neplodnost
11 : Epilepsia Mk 9:18
https://sk.wikipedia.org/wiki/Epilepsia
12 : Krivica Lk 13:11
https://sk.wikipedia.org/wiki/Rachit%C3%ADda
13 : Vodnatieľka Lk 14:2
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vodnatie%C4%BEka
14 : Vred Lk 16:21
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vred
15 : Úplavica Sk 28:8
https://sk.wikipedia.org/wiki/Dyzent%C3%A9ria
Horúčka pri úplavici Sk 28:8
Je to pravda, pri úplavici sa horúčka vyskytuje
https://najmama.aktuality.sk/clanok/225976/bakterialna-uplavica-sigeloza/
16 : Horúčka Sk 28:8
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hor%C3%BA%C4%8Dka
17 : Morová nákaza Sk 24:5
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mor_(pestis)
18 : Rakovina 2 Tim 2:17
https://sk.wikipedia.org/wiki/Rakovina
HUDOBNÉ NÁSTROJE :
Hudobné nástroje opísané v Novom Zákone reálne existujú :
1 : Flauta 1 Kor 14:7
https://sk.wikipedia.org/wiki/Flauta
2 : Citara 1 Kor 14:7
https://cs.wikipedia.org/wiki/Citera
3 : Poľnica 1 Kor 14:8
https://cs.wikipedia.org/wiki/Trubka
OVOCNÉ STROMY/RASTLINY/OLEJE :
Ovocné stromy opísané v Novom Zákone reálne existujú :
1 : Figovník Mt 21:19
https://sk.wikipedia.org/wiki/Figovn%C3%ADk_oby%C4%8Dajn%C3%BD
2 : Nardový olej Mk 14:3
https://cs.wikipedia.org/wiki/Nardovn%C3%ADk_prav%C3%BD
3 : Myrha Mk 15:23
https://cs.wikipedia.org/wiki/Myrha
4 : Hrozno Lk 6:44
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hrozno
5 : Horčica Lk 13:19
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hor%C4%8Dica
6 : Moruša Lk 17:6
https://sk.wikipedia.org/wiki/Moru%C5%A1a
7 : Aloe Jn 19:39
https://sk.wikipedia.org/wiki/Aloa_prav%C3%A1
8 : Olivovník Rim 11:17
https://cs.wikipedia.org/wiki/Olivovn%C3%ADk
9 : Palma Zjv 8:12
https://cs.wikipedia.org/wiki/Palma_st%C3%ADnidlov%C3%A1
10 : Pšenica Mt 13:30
https://sk.wikipedia.org/wiki/P%C5%A1enica
11 : Kúkoľ Mt 13:30
https://sk.wikipedia.org/wiki/K%C3%BAko%C4%BE_po%C4%BEn%C3%BD
12 : Tráva Mt 14:19
https://cs.wikipedia.org/wiki/Tr%C3%A1va
13 : Tŕnie Mt 27:29
https://cs.wikipedia.org/wiki/Trn_(botanika)
14 : Trstina Mt 11:7
https://sk.wikipedia.org/wiki/Trstina
15 : Obilie Mt 12:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Obilie.jpg
16 : Raždie Sk 28:3
https://slovnik.aktuality.sk/synonyma/?q=ra%C5%BEdie
17 : Med Zjv 10:10
https://sk.wikipedia.org/wiki/Med
18 : Ocot
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ocot
POČASIE :
Atmosferické javy opísané v Novom Zákone reálne existujú :
1 : Krupobitie Zjv 11:19
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%BApa_(%C4%BEadovec)
2 : Zemetrasenie Zjv 6:12
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zemetrasenie
3 : Blesk z neba Lk 17:24
https://sk.wikipedia.org/wiki/Blesk
4 : Dážď Mt 7:27
https://sk.wikipedia.org/wiki/D%C3%A1%C5%BE%C4%8F
5 : Víchrica Mt 7:27
https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%ADchrica
6 : Hviezdy padajúce z neba Mt 24:29
V staroveku sa za hviezdu neoznačovali len vzdialené stojaté hviezdy na oblohe, ale aj každý svietiaci objekt, ktorý sa pohyboval v zemskej atmosfére ! Preto aj Matúš opisuje pád asteroidov na Zem ako "pád hviezd". V stredoveku označenie "asteroid" neexistovalo, všetko čo sa pohybovalo na oblohe a svietilo bolo označené ako hviezda. Padajúce hviezdy sú preto padajúce asteroidy, ktoré sú reálnym javom.
https://en.wikipedia.org/wiki/Meteorite_fall
7 : Sneh Mt 28:3
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sneh
PÍSMO :
Nový Zákon správne opisuje udalosti starého Zákona - Hebrejského Tanachu a jeho citácie, vrátane citácii apokryfoch knihy Henochovej a nanebovzatia Mojžiša a a gréckej literatúry.
1 : "To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: "Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami." Mt 1: 21-23
"Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!" Iz 7:14
_______________
2 : "Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: "Z Egypta som povolal svojho syna." Mt 2:15
"Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna." Oz 11:1
_______________
3 : "Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: 18 "V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet." Mt 2:18
"Toto hovorí Pán: "Čuj, v Ráme počuť vzdychanie, prehorký plač, Ráchel narieka nad svojimi deťmi, nedá sa potešiť nad deťmi, pretože ich niet." Jer 31:15
________________
4 : "Je to ten, o ktorom bolo povedané ústami proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!" Mt 3:3
"Čuj! Ktosi volá: "Na púšti pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu! Iz 40:3
_________________
5 : "On odvetil: "Napísané je: »Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst." Mt 4:4
"Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst." Dt 8:3
________________
6 : "Ježiš mu povedal: "Ale je aj napísané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha." Mt 4:7
"Nepokúšajte Pána, svojho Boha, ako ste ho pokúšali v Masse!" Dt 6:16
_______________
7 : "Vtedy mu Ježiš povedal: "Odíď, satan, lebo je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť." Mt 4:10
"Budeš sa báť Pána, svojho Boha, jemu budeš slúžiť a len v jeho mene budeš prisahať." Dt 6:13
______________
8 : "v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: "Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti." Mt 4: 15-16
"lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov.......Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. Iz 8:23; Iz 9:1
________________
9 : "Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd." Mt 5:21
"Nezabiješ!" Ex 20:13
_______________
10 : "Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!" Mt 5:27
"Nescudzoložíš!" Ex 20:14
________________
11 : "Ďalej bolo povedané: »Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!" Mt 5:31
"Ak si muž vezme ženu a bude ju mať, a ona sa mu potom pre niečo odporné znepáči, napíše jej priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju z domu preč." Dt 24:1
________________
12 : "A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: »Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!" Mt 5:33
"Neprisahajte falošne na moje meno, aby ste nezneuctili meno svojho Boha! Ja som Pán!" Lv 19:12
________________
13 : "Počuli ste, že bolo povedané: »Oko za oko a zub za zub!" Mt 5:38
"Nezľutuješ sa nad ním, ale: život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku a nohu za nohu!" Dt 19:21
________________
14 : "aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: "On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby." Mt 8:17
"Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného." Iz 53:4
_______________
15 : "A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny?" Mt 12:5
"V sobotňajší deň budeš obetovať dva bezchybné jednoročné baránky a dve desatiny efy jemnej múky, poliatej olejom, ako potravinovú obetu a k tomu aj nápojovú obetu." Nm 28:9
________________
16 : "Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: "Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy." Mt 12: 18-21
"Hľa, môj služobník priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo. Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na jeho náuku čakajú ostrovy." Iz 42: 1-4
________________
17 : "Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme." Mt 12:40
"Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci." Jon 2:1
_______________
18 : "Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je niekto väčší ako Jonáš!" Mt 12:41
"Mužovia z Ninive uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecovín od najväčších po najmenších." Jon 3:5
______________
19 : "Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: »Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa - aby som ich nemohol uzdraviť." Mt 13: 14-15
"Riekol: "Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil." Iz 6: 9-10
_______________
20 : "Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť." Mt 15:4
"Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!" Ex 20:12
"Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť." Ex 21:17
_______________
21 : "Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy." Mt 15: 8-9
"Pán povedal: "Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom" Iz 29:13
________________
22 : "On odpovedal: "Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: »Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?" Mt 19: 4-5
"A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril." Gn 1:27
"Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom." Gn 2:24
_______________
23 : "On sa ho opýtal: "Ktoré?" Ježiš povedal: "Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" Mt 19: 18-19
"Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!" Ex 20: 12-15
"Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!" Lev 19:18
__________________
24 : "Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela." Mt 19:28
Existencia 12 kmeňov Izraela sa spomína v Ex 24:4
"Potom Mojžiš všetky Pánove slová napísal. Keď ráno vstal, postavil pred vrchom oltár a dvanásť pamätníkov podľa dvanástich kmeňov Izraela."
_________________
25 : " Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa." Mt 21:5
"Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice." Za 9:9
__________________
26 : "a povedal im: "Napísané je: »Môj dom sa bude volať domom modlitby." Mt 21:13
"zavediem na svoj svätý vrch a rozradostím ich v svojom dome modlitby; ich celopaly, ich obety budú ľúbeznými na mojom oltári. Veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy!" Iz 56:7
__________________
27 : "Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka." Mt 22:24
Ak budú bývať bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, manželka zomrelého sa nevydá za cudzieho, ale vezme si ju druhý brat a dá potomstvo zomrelému bratovi" Dt 25:5
___________________
28 : "A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých." Mt 22:31-32
"A pokračoval: "Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba." Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha." Ex 3:6
_______________________
29 : "On mu povedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! "Mt 22:37
A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou." Dt 6:5
_____________________
30 : "Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy?" Mt 22:44
"Dávidov žalm. Pán povedal môjmu Pánovi: "Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám." Žalm 110:1
__________________
31 : "Vtedy im Ježiš povedal: "Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne." Mt 26:31
"Meč, vzbuď sa proti môjmu pastierovi a proti blízkemu mužovi - hovorí Pán zástupov. Udri pastiera, nech sa stádo rozpŕchne, potom obrátim ruku proti maličkým." Za 13:7
_________________
32 : "Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: "Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela" Mt 27: 9-10
Za 11:12 - Povedal som im: "Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!" Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných.
__________________
33 : "Prorok Izaiáš napísal: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu." Mk 1:2
"Hľa, ja pošlem svojho anjela a pripraví predo mnou cestu." Mal 3:1
_________________
34 : "V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. 24 Farizeji mu povedali: "Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?" Mk 2:24
Sobotný zákaz sa spomína tiež v Starom zákone v Ex 20:10
"siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach!" Ex 20:10
_________________
35 : "Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán." Mk 12:29
"Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný!" Dt 6:4
___________________
36 : "A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Započítali ho medzi zločincov." Mk 15:28
Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov." Iz 53:12
___________________
37 : "na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov" Lk 1:73
"A (Pán) povedal Abramovi: "Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať. Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom." Gn 15:13-14
___________________
38 : "ako je napísané v Pánovom zákone: "Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi" Lk 2:23
"Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či už u ľudí alebo u dobytka! To bude moje." Ex 13:2
_______________
39 : "a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky." Lk 2:24
"Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá." Lv 12:8
_______________
40 : "Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu."Lk 3: 4-6
"Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch a kopec zníži; čo je kopcovité, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. A zjaví sa Pánova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie, lebo sa ozvali ústa Pánove" Iz 40: 4-5
_______________
41 : "veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili, a »vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň" Lk 4: 10-11
"lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ponesú ťa, aby si si nohy neudrel o kameň." Žalm 91: 11-12
_____________
42 : "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu" Lk 4:18
"Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie." Iz 61:1
______________
43 : "Ježiš im odpovedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?" Lk 6: 4-5
"Dávid odpovedal kňazovi Achimelechovi: "Kráľ ma čímsi poveril a povedal mi: Nech nik nevie o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorou ťa poverujem! Sluhov som si však objednal na to a to miesto. A teraz, čo máš poruke? Daj mi päť chlebov alebo niečo, čo nájdeš!" Kňaz odpovedal Dávidovi: "Nemám poruke obyčajný chlieb, iba svätý chlieb. Zdržovali sa chlapi od žien?" Dávid odvetil kňazovi: "Ženy nám boli zakázané, ako aj predtým, keď som odchádzal do boja, preto sú nádoby mužov sväté. Toto je síce podujatie obyčajné, ale aj dnes sú telá sväté." Kňaz mu dal teda sväté (chleby), lebo tam nebolo chleba, len chlieb predkladný, ktorý vzali spred Pána, a v ten deň, keď ho vzali, položili chlieb čerstvý" 1 Sam 21: 3-7
______________
44 : "On sa na nich pozrel a povedal: "Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«? Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi." Lk 20: 17-18
"Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným." Žalm 118:22
"A bude svätyňou a skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela, sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.I potknú sa oň mnohí, padnú a rozbijú sa; zachytia sa a budú ulovení." Iz 8:14
_______________
45 : "Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané." Lk 21:22
"Po šesťdesiatich dvoch týždňoch zabijú pomazaného bez toho, že by mal (vinu). A ľud s kniežaťom, ktorý má prísť, zničí mesto a svätyňu; koniec toho bude pustošenie a po vojne bude predurčené ničenie." Dan 9:26
_______________
46 : "Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: "Strávi ma horlivosť za tvoj dom." Jn 2:17
"Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú." Ž 69:10
_______________
47 : "A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka" Jn 3:14
Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive." Nm 21:9
_____________
48 : "Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba." Jn 6:31
"A pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba." Ž 78:24
_______________
49 : "U prorokov je napísané: »Všetkých bude učiť sám Boh.« A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne." Jn 6:45
"Všetky tvoje dietky budú učeníkmi Pána, vo veľkom pokoji budú tvoje dietky." Iz 54:13
__________________
50 : "A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé." Jn 8:17
"Ten, kto má zomrieť, zahynie na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Nikoho nech neusmrcujú, keď proti nemu svedčí iba jeden svedok." Dt 17:6
___________________
51 : "Ježiš im vravel: "A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?" Jn 10:34
"I povedal som: "Ste bohmi, všetci ste synmi Najvyššieho." Ž 82:6
_________________
52 : "aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: "Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali, a Pánovo rameno sa komu zjavilo?" Jn 12:38
"Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno?" Iz 53:1
___________________
53 : "Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: »Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu." Jn 13:18
"Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu." Žalm 41:10
_________________
54 : "To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: »Nenávideli ma bez príčiny." Jn 15:25
"Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami." Žalm 35:19
__________________
55 : "Preto si medzi sebou povedali: "Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!" Aby sa splnilo Písmo: "Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós." Jn 19:24
"Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós" Žalm 22:18
_________________
56 : "Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: "Žíznim." Jn 19:28
"Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom." Žalm 69:22
_________________
57 : "Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: "Kosť mu nebude zlomená." Jn 19:36
"Musí sa zjesť v jednom a tom istom dome a nič z mäsa nesmieš vyniesť von z domu, ani mu nesmiete polámať nijakú kosť." Ex 12:46
_________________
58 : "A na inom mieste Písmo hovorí: "Uvidia, koho prebodli." Jn 19:37
"Na Dávidov dom však a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosrdenstva a pokorných prosieb; potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli, a budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a horekovať, ako sa horekuje nad prvorodeným." Za 12:10
________________
59 : "Lebo v knihe Žalmov je napísané: »Jeho príbytok nech spustne a nech niet nikoho, kto by v ňom býval,« a: »Jeho úrad nech prevezme iný." Sk 1:20
"Jeho dní nech je čím menej a jeho úrad nech prevezme iný. Jeho deti nech ostanú sirotami a vdovou jeho manželka. 10 Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov." Žalm 109: 8-10
_________________
60: "Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: »V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu; slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený." Sk 2: 16-21
"Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha.Dám znamenia na nebi i na zemi, krv, oheň a kúrňavu s dymom. Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr než príde veľký a hrozný Pánov deň. A každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude záchrana, ako riekol Pán" Joel 3: 1-5
________________
61: "Veď Dávid o ňom hovorí: »Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou." Skutky 2:25-28
"Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá aj moje telo odpočíva v nádeji.Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. Ukážeš mi cestu života. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť. Žalm 16: 8-11
________________
62 : "Veď Mojžiš povedal: »Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov ako mňa. Jeho budete počúvať vo všetkom, čo vám povie. A každý, kto nepočúvne toho proroka, bude odstránený z ľudu." Skutky 3: 22-23
Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj........ Kto však nebude počúvať na jeho slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, na tom sa ja pomstím" Dt 18: 15-19
___________________
63 : "Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: »A v tvojom potomstve budú požehnané všetky rodiny zeme." Sk 3:25
"A v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas." Gn 22:18
___________________
64 : "Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: »Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému." Sk 4: 25-26
"Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému" Žalm 2: 1-2
__________________
65 : "A povedal mu: »Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem." Sk 7:3
"Tu Pán povedal Abramovi: "Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem." Gn 12:1
_________________
66 : "Praotcovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním a vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa, a ustanovil ho za správcu Egypta a celého svojho domu. Potom na celý Egypt a Kanaán prišiel hlad a veľké súženie a naši otcovia nemali čo jesť. Keď sa Jakub dopočul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. Druhý raz sa dal Jozef poznať svojim bratom a faraón spoznal Jozefov rod. Vtedy dal Jozef zavolať svojho otca Jakuba i celé príbuzenstvo, spolu sedemdesiatpäť osôb, a Jakub zostúpil do Egypta. Tam zomrel on aj naši otcovia." Sk 7: 9-15
"Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých ostatných synov, začali ho nenávidieť a neboli schopní prívetivo sa s ním rozprávať." Gn 37:4
"Ty sám budeš nad mojím domom a celý môj ľud bude závisieť od tvojich rozkazov a ja sám budem len o trón vyššie od teba!" Gn 41:40
"Začalo sa sedem rokov hladu tak, ako ohlásil Jozef. A keď nastal vo všetkých krajinách hlad, v egyptskej krajine bolo chleba dosť." Gn 41:54
"Keď sa Jakub dozvedel, že v Egypte majú obilie, povedal svojim synom: "Prečo hľadíte jeden na druhého? A pokračoval: "Pozrite, počul som, že v Egypte majú obilie. Choďte ta a nakúpte pre nás obilia, aby sme ostali na žive a nepomreli!" Gn 42:1-2
"Jozef sa svojim bratom privrával: "No poďte ku mne!" Keď pristúpili bližšie, povedal: "Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta." Gn 45:4
"Potom sa Jakub pobral z Bersaby. A Izraelovi synovia vyložili svojho otca Jakuba aj svoje deti a ženy na vozy, ktoré poslal faraón, aby ho odviezli." Gn 46:5
__________________
67 : "kým nenastúpil v Egypte iný kráľ, ktorý Jozefa nepoznal." Sk 7:18
"Keď potom v Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal" Ex 1:8
________________
68 : "On zaskočil náš rod a tak trápil otcov, že museli odhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostali nažive." Sk 7:19
"A egyptský kráľ rozkázal hebrejským babiciam, z ktorých jedna sa volala Sefora a druhá Fua: "Keď pomáhate Hebrejke pri pôrode, dávajte pozor na pohlavie! Ak je to chlapec, zabite ho, ak dievča, nech ostane nažive!" Ex 1: 15-16
________________
69 : "V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome." Sk 7:20
"Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala." Ex 2:2
_________________
70 : "Keď ho vyložili, ujala sa ho faraónova dcéra a vychovala si ho ako syna." Sk 7:21
"Keď chlapec odrástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: "Veď som ho z vody vytiahla." Ex 2:10
________________
71 : "Ale keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov Izraela." Sk 7:23
"V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu." Ex 2:11
_________________
72 : "A keď videl, ako ktorémusi krivdia, zastal sa ho a pomstil utláčaného tak, že Egypťana zabil." Sk 7:25
"Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. I poobzeral sa, a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku." Ex 2: 11-12
________________
73 : "Na druhý deň sa zasa zjavil medzi nimi, práve keď sa hádali, a presviedčal ich, aby sa zmierili: »Mužovia, ste bratia, prečo blížite jeden druhému?« Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: »Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?" Sk 7: 26-28
"Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: "Prečo biješ svojho blížneho?!" On mu však odvetil: "Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?" Ex 2: 13-14
__________________
74 : "Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia." Sk 7:29
"Mojžiš sa preľakol a povedal si: "Tak, vec sa už rozniesla. A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni." Ex 2: 14-15
__________________
75 : "Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho kríka. Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas: »Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.« Mojžiš sa chvel a neodvážil sa pozrieť. Pán mu povedal: »Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá. Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta!" Sk 7: 30-34
"Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: "Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí." Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: "Mojžiš, Mojžiš!" On odpovedal: "Tu som." I hovoril mu: "Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!" A pokračoval: "Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba." Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: "Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!" Ex 3: 1-10
________________
76 : "Tohto Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: »Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?!«, toho Boh poslal ako knieža a vysloboditeľa s mocou anjela, čo sa mu zjavil v kríku." Sk 7:35
"On mu však odvetil: "Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?" Ex 2:14
_________________
77 : "On ich vyviedol a robil divy a znamenia v egyptskej krajine a na Červenom mori a štyridsať rokov na púšti." Sk 7:36
On vás viedol štyridsať rokov po púšti, váš odev sa na vás neošúchal, ani vaša obuv sa nerozpadla starobou." Dt 29:5
________________
78 : To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: »Proroka vám vzbudí Boh z vašich bratov ako mňa." Sk 7:37
"Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj" Dt 18:15
__________________
79 : "To on bol pri zhromaždení ľudu na púšti s anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, i s našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal." Sk 7:38
Ex 20 kapitola
__________________
80 : "Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte." Sk 7:39
"Rozpamätúvame sa na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, na uhorky a dyne, na pór, cibuľu a cesnak." Nm 11:5
_________________
81 : "Áronovi vraveli: »Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny.« I urobili si v tých dňoch teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk." Sk 7: 40-41
"Keď ľud videl, že Mojžiš nezostupuje z vrchu, zhrnul sa okolo Árona a povedal mu: "Poď, urob nám boha, ktorý pôjde pred nami. Veď nevieme, čo je s tým mužom, Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny. Áron im povedal: "Posnímajte zlaté náušnice, čo nosia vaše ženy, synovia a dcéry, a prineste mi ich!" 3 A všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo nosili na ušiach, a doniesli ich Áronovi. 4 On to vzal z ich rúk, roztopil to a urobil zlaté teľa. A oni vraveli: "Toto je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny!" Ex 32: 1-4
____________________
82 : "Ale Boh sa odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako sa píše v knihe Prorokov: »Dom Izraela, vari ste mne prinášali krvavé a nekrvavé obety štyridsať rokov na púšti? Veď ste so sebou nosili stánok Molocha a hviezdu svojho boha Refana, podoby, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon." Skutky 7: 42-43
"Či ste mi prinášali obety a žertvy štyridsať rokov na púšti, dom Izraela? Lež nosili ste stan svojho Molocha a Kaivana, svoje modly, hviezdu svojich bohov, ktoré ste si spravili. Nuž odvediem vás do zajatia za Damask," hovorí Pán; Boh zástupov je jeho meno." Amos 5: 25-27
____________________
83 : "Naši otcovia mali na púšti stánok zmluvy, ako im nariadil ten, čo povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl." Sk 7:44
"A hľaď, aby si to urobil podľa vzoru, ktorý si videl na vrchu." Ex 25:40
___________________
84 : "Naši otcovia ho prevzali a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, až do dní Dávida" Skutky 7:45
"Ľud teda vyšiel zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, a kňazi niesli archu zmluvy pred ľudom." Joz 3:14
____________________
85 : "On našiel milosť u Boha a prosil, aby smel nájsť stánok Jakubovmu domu." Sk 7:46
"Našiel som svojho služobníka Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom" Žalm 89:21
"Pútnická pieseň. Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu, že prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: "Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje lôžko; svojim očiam nedoprajem spánku ani svojim viečkam zdriemnutia, kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha." Žalm 132: 1-5
_____________
86 : "Ale až Šalamún mu postavil dom" Sk 7:47
"V štyristoosemdesiatom roku po východe synov Izraela z egyptskej krajiny, vo štvrtom roku Šalamúnovho kraľovania nad Izraelom, v mesiaci ziv - to je druhý mesiac - začal stavať Pánovi dom." 1 Kr 6:1
____________
87 : "Lenže Najvyšší nebýva v domoch, zhotovených rukou, ako hovorí prorok: »Nebo je mojím trónom a zem podnožkou mojich nôh. Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán, alebo aké je miesto môjho odpočinku? A neurobila moja ruka toto všetko?" Sk 7: 48-50
"Či naozaj bude Boh bývať na zemi? Veď nebesá a nebesá nebies ťa nemôžu obsiahnuť, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil!" 1 Kr 8:27
"Toto hovorí Pán: "Nebesá sú mojím trónom a zem podnožou mojich nôh. Aký je to dom, čo mi postavíte? Aké miesto pre môj odpočinok?" Iz 66:1
______________
88 : "Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: "Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa. Pre jeho pokoru bol súd nad ním zrušený. A kto bude rozprávať o jeho rode? Lebo jeho život sa berie" Sk 8: 32-33
"Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa)." Iz 53:7
______________
89 : "Vyhubil sedem národov v kanaánskej krajine a lósom rozdelil ich krajinu asi na štyristopäťdesiat rokov." Sk 13:19
"Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva, a keď pred tebou vyženie mnohé národy: Hetejcov, Gergezejčanov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Ferezejcov, Hevejcov, Jebuzejcov - sedem národov, mocnejších a početnejších ako si ty" Dt 7:1
"Lósom im pridelili, deviatim a pol kmeňu, dedičný majetok, ako nariadil Pán prostredníctvom Mojžiša." Joz 14:2
____________________
90 "Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov." Sk 13:21
"A povedali mu: "Ty si ostarel a tvoji synovia nekráčajú po tvojich cestách. Nuž ustanov nám kráľa, nech panuje nad nami, ako je to u všetkých národov!" 1 Sam 8:5
" 15 Deň pred Šaulovým príchodom dal však pán Samuelovi toto videnie: 16 "Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža z Benjamínovej krajiny; jeho pomažeš za knieža nad mojím ľudom, Izraelom;" 1 Sam 9:15-16
__________________
91 : "Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: »Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil." Sk 13, 33
"Zvestujem Pánovo rozhodnutie: Pán mi povedal: "Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil." Žalm 2:7
___________________
92 : "A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto: »Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné." Sk 13:34
___________________
93 : "Pozrite, pohŕdači, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, dielo, ktorému neuveríte, keď vám bude o ňom niekto rozprávať." Sk 13:41
"Pozrite medzi národy a viďte a zhrozíte sa úžasne, lebo vo vašich dňoch vykonám čin, že neuveríte, keď vám ho rozpovedia." Hab 1:5
________________
94 : "Lebo tak nám prikázal Pán: »Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme" Sk 13:47
"Povedal teda: "Primálo je, keď si mi služobníkom, aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol späť zachránených Izraela: ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme!" Iz 49:6
______________
95 : "S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: »Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci, známe od vekov." Sk 15: 15-18
"V ten deň vyzdvihnem padnutú Dávidovu chalupu, zamurujem jej trhliny, postavím jej sutiny a vybudujem ju ako kedysi. Aby ovládli zvyšky Edomu a všetky národy, nad ktorými sa vzýva moje meno, hovorí Pán, ktorý to urobí" Am 9: 11-12
_______________
96 : "Pavol vravel: "Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz; veď je napísané: »Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť." Sk 23:5
"Sudcov nebudeš znevažovať a kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť!" Ex 22:28
_____________
97 : "V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: "Spravodlivý bude žiť z viery." Rim 1:17
"Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama, spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť." Hab 2:4
____________
99 : "Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť." Rim 4:3
"I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť." Gn 15:6
__________
100 : "ako je napísané: Učinil som ťa otcom mnohých národov!" Rim 4:17
"Hľa, toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov." Gn 17:4
__________
101 : "Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili" Rim 5:12
"A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol" Gn 3:6
"Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš." Gn 2:17
______________
102 : "Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Vonkoncom nie! Ale hriech som poznal iba skrze zákon; veď by som nevedel o žiadostivosti, keby zákon nehovoril: "Nepožiadaš!" Rim 7:7
"Nepožiadaš manželku svojho blížneho! Nepožiadaš dom svojho blížneho ani jeho pole, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!" Dt 5:21
_____________
103 : "Ako je napísané: "Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie." Rim 8:36
"Lebo pre teba sme vraždení každého dňa, považovaní sme za ovce na zabitie." Žalm 44:23
_____________
104 : "A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: "Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo." Rim 9:7
"Boh mu však povedal: "Netráp sa nad chlapcom a nad svojou slúžkou! Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti hovorí, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo!" Gn 21:12
_____________
105 : "Lebo slovo prisľúbenia znie takto: "O takomto čase prídem a Sára bude mať syna." Rim 9:9
"Vtedy mu on povedal: "O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna." Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom." Gn 18:10
___________
106 : "A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka." Rim 9:10
"Izák prosil za svoju ženu Pána, lebo bola neplodná; a Pán ho vypočul a jeho žena, Rebeka, počala." Gn 25:21
____________
107 : "Nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: "Starší bude slúžiť mladšiemu" Rim 9:12
"Pán jej povedal: "Dva národy sú v tvojom lone a dva kmene sa oddelia z tvojho života; národ nad národom bude prevládať a starší bude slúžiť mladšiemu." Gn 25:23
_____________
108 : "ako je napísané: "Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel." Rim 9:13
"Miloval som vás, hovorí Pán, vy sa však pýtate: »Čímže si nám preukazoval lásku?« - Či Ezau nebol Jakubovi bratom? - hovorí Pán. Miloval som však Jakuba a Ezaua som nenávidel" Mal 1: 2-3
_______________
109 : "Veď Mojžišovi hovorí: "Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem." Rim 9:15
"On mu odvetil: "Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!" Ex 33:19
_________________
110 : "Lebo Písmo hovorí faraónovi: "Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi." Rim 9:17
"No náročky som ťa nechal nažive, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa tak sláva môjho mena rozšírila po celej zemi." Ex 9:16
________________
111 : "Ako aj u Ozeáša hovorí: "Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom a Nemilovanú Milovanou." Rim 9:25
"A zasejem si ho v krajine, Neomilostenú omilostím, tomu, čo je Nie môj ľud, poviem: »Ty si môj ľud« a on mi povie: »Môj Boh." Oz 2:25
_________________
112 : "A na mieste, kde sa im hovorilo: »Vy nie ste môj ľud«, tam sa budú volať Synmi živého Boha." Rim 9:26
"Vtedy hovoril: "Daj mu meno Nie môj ľud, lebo vy nie ste môj ľud a ja nebudem váš." Oz 1:9
"I bude počet synov Izraela ako piesku morského, ktorý nemožno odvážiť ani zrátať. Vtedy miesto toho, že by im vraveli: »Vy ste Nie môj ľud,« budú im hovoriť: »Synovia živého Boha." Oz 2:1
________________
113 : "A Izaiáš volá nad Izraelom: "Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni" Rim 9:27
"Lebo čo by bolo tvojho ľudu, Izrael, ako piesku mora, len zvyšok z neho sa obráti. Záhuba ustanovená - prevláda spravodlivosť!" Iz 10:22
________________
114 : "A ako predpovedal Izaiáš: "Keby nám Pán Zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme boli podobní." Rim 9:29
"Keby nám Pán zástupov nebol ponechal zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali." Iz 1:9
______________
115 : "5 Mojžiš píše o spravodlivosti, ktorá je zo zákona: "Človek, ktorý ich bude plniť, bude z nich žiť." Rim 10:5
"Preto zachovávajte moje ustanovenia a moje príkazy! Kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Ja som Pán!" Lv 18:5
_______________
116 : "A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: "Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť." Rim 10:15
"Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie, hovorí Sionu: "Tvoj Boh kraľuje." Iz 52:7
_________________
117 : "Pýtam sa teda: Nepochopil to Izrael? Mojžiš prvý hovorí: "Vzbudím vo vás žiarlivosť skrze Nie národ: skrze nerozumný národ vás do hnevu popudím." Rim 10:19
"Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím." Dt 32:21
_________________
118 : "A Izaiáš sa odvažuje povedať: "Našli ma tí, čo ma nehľadali; verejne som sa zjavil tým, čo sa na mňa nedopytovali." Rim 10:20
"Hľadali ma tí, čo sa nepýtali, našli ma tí, čo nehľadali. Vravel som: »Hľa, tu som, tu som!« národu, čo nevzýval moje meno." Iz 65:1
__________________
119 : "Izraelu však hovorí: "Celý deň som vystieral ruky k ľudu nevernému a vzdorovitému." Rim 10:21
"Vystieral som ruky celý deň ku vzdorovitému ľudu, čo kráčal cestou nedobrou za svojimi predstavami" Iz 65:2
_________________
120 : "Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na môj život striehnu." A čo mu odpovedá Boh? "Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom." Rim 11: 3-4
"On odpovedal: "Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať." 1 Kr 19:10
"A v Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov: iba kolená, ktoré sa nesklonili pred Bálom, a ústa, ktoré ho nebozkali." 1 Kr 19:18
_________________
121 : "A Dávid hovorí: "Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou. 10 Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohni!" Rim 11: 9-10
"Nech sa im ich stôl stane nástrahou, odplatou a pohoršením. Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a nech v bedrách oslabnú navždy." Žalm 69:23
_________________
122 : "A tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: "Zo Siona príde vysloboditeľ a odvráti od Jakuba bezbožnosť.A to bude moja zmluva s nimi, keď odstránim ich hriechy." Rim 11: 26-27
"Kiež príde Izraelu spása zo Siona! Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia, Jakub zaplesá, poteší sa Izrael." Žalm 14:7
"Ale príde ako spasiteľ k Sionu a k tým, čo sa z Jakuba vrátia od hriechu - hovorí Pán." Iz 59:20
"Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: »Poznajte Pána!«, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších - hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem." Jer 31:34
_______________
123 : "Lebo je napísané: "Ako že žijem, hovorí Pán, predo mnou sa zohne každé koleno a každý jazyk sa bude vyznávať Bohu." Rim 14:11
"Na seba som prisahal, z mojich úst vyšla pravda, slovo, ktoré sa nevráti, že mne sa skloní každé koleno, prisahať bude každý jazyk: »Len v Pánovi,« povedia o mne, »je pravda a moc." Iz 45: 23-24
_______________
124 : "a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané: "Preto ťa budem velebiť medzi národmi, a ospevovať tvoje meno." Rim 15:9
"Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami." 2 Sam 22:50
_______________
125 : " A znova: "Chváľte Pána, všetky národy, a nech ho velebia všetci ľudia." Rim 15:11
"ALELUJA. Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia" Žalm 117:1
_____________
126 : "A Izaiáš hovorí: "Bude koreň Jesseho a ten, čo povstane vládnuť nad národmi: v neho budú dúfať národy." Rim 15:12
"V ten deň bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho príbytok bude slávny." Iz 11:10
______________
127 : "ale ako je napísané: "Uvidia tí, ktorým ho nezvestovali, a pochopia tí, čo nič nepočuli" Rim 15:21
" Tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali!" Iz 52:15
_____________
128 : "Veď je napísané: "Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem." 1 Kor 1:19
"Chytrákov úmysly on celkom marí, že ich ruky vždy sú bez úspechu. Múdrych on v chytráctve ich polapuje, potuteľných plány sa nesplnia." Job 5: 12-13
"Preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová." Iz 29:14
______________
129 : "Aby, ako je napísané: "Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi." 1 Kor 1:31
"Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, že ja som Pán, ktorý sa zľutúva, prisluhuje právo a pravdu na zemi, lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán." Jer 9:23
_____________
130 : "A zasa: "Pán pozná myšlienky múdrych a vie, aké sú márne." 1Kor 3:20
"Pán pozná ľudské myšlienky a vie, aké sú márne." Žalm 94:11
_____________
131 : "V Mojžišovom zákone je predsa napísané: "Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu." Vari tu Boh myslí na voly?" 1 Kor 9:9
"Nedávaj náhubok býkovi, čo mláti na humne." Dt 25:4
_____________
132 : "Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi" 1 Kor 10:1
"Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať." Ex 13:21
" A Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici." Ex 14:22
______________
133 : "Ani nepokúšajme Krista, ako niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov." 1 Kor 10: 9-10
"ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: "Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí! Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo." Nm 21: 5-6
_______________
134 : "Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu." 1 Kor 10:10
"A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti." Ex 16:2
"Mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po svojom návrate popudili celú pospolitosť na reptanie tým, že rozprávali o krajine nepravdy,tí mužovia, čo rozprávali zlomyseľne o krajine, pomreli náhlou smrťou pred Pánom." Nm 14: 36-37
________________
135 : "A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: "Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?"
"Zničí smrť navždy a Pán, Jahve, zotrie slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán hovoril." Iz 25:8
"Vyslobodím ich z moci podsvetia, od smrti ich vykúpim. Kde je tvoj mor, smrť, kde tvoja nákaza, podsvetie? Súcit sa schová pred mojím zrakom." Oz 13:14
________________
136 : "Lebo Boh, ktorý povedal: "Nech z temnôt zažiari svetlo," zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista." 2 Kor 4:6
"Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: "Buď svetlo!" a bolo svetlo." Gn 1: 1-3
________________
137 : "Veď hovorí: "V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol." 2 Kor 6:2
"Toto hovorí Pán: "V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá." Iz 49:8
________________
138 : "A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: "Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán." 2 Kor 6: 16-18
"Budem bývať uprostred Izraelitov a budem ich Bohom." Ex 29:45
"Postavím si príbytok medzi vami a nebudem cítiť voči vám odpor. Budem chodiť uprostred vás a budem vaším Bohom, a vy budete mojím ľudom.´" Lv 26: 11-12
"Choďte, choďte, vyjdite odtiaľ, nečistého sa netýkajte, vyjdite z jeho stredu, očistite sa vy, čo nosíte Pánove nádoby." Iz 52:11
__________________
139 : "Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané: "Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok." 2 Kor 8: 14-15
"Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok, a zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Každý si nazbieral toľko, koľko mohol zjesť." Ex 16:18
__________________
140 : "ako je napísané: "Rozsýpal a dal chudobným; jeho spravodlivosť trvá naveky."
"Rozdeľuje a dáva chudobným; jeho dobročinnosť potrvá naveky a jeho moc a sláva budú stále rásť." Žalm 112:9
___________________
141 : "Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou." 2 Kor 11:3
"No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: "Naozaj povedal Boh: »Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!«?" Žena odpovedala hadovi: "Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, nám Boh povedal: »Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!«" - Tu povedal had žene: "Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo." - A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol." Gn 3: 1-6
___________________
142 : "No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: "Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal." Gal 3:10
"Prekliaty, kto nezachová slová tohto zákona a nevyplní ich skutkami!« A všetok ľud povie: »Amen!" Dt 27:26
___________________
143 : "Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: "Prekliaty je každý, kto visí na dreve," Gal 3:13
"Jeho mŕtve telo nesmie ostať na dreve, ale ešte v ten deň ho pochovajú, lebo je prekliaty od Boha ten, čo visí na dreve, a ty nesmieš poškvrniť krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do vlastníctva." Dt 21:23
_________________
144 : "Veď je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne, druhého zo slobodnej." Gal 4: 22-23
"Sarai povedala Abramovi: "Pozri, Pán ma uzavrel, že nemôžem porodiť. Vojdi teda k mojej slúžke! Možno, že aspoň z nej dostanem synov." Abram počúvol jej radu." Gn 16:2
"Potom Agar porodila Abramovi syna a Abram nazval syna, ktorého mu porodila Agar, Izmael." Gn 16:15
"Sára teda počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe, a to v čase, ktorý jej predpovedal Boh." Gn 21:2
________________
145 : "Veď je napísané: "Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš, zajasaj a vykríkni, ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má veľa detí, viac ako tá, ktorá má muža." Gal 4:27
"Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila, rozzvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila, lebo dietky opustenej sú početnejšie ako dietky vydatej - hovorí Pán." Iz 54:1
_______________
146 : "Čo však hovorí Písmo? "Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej." Gal 4:30
"Tu povedala Abrahámovi: "Vyžeň túto slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie dediť s mojím synom Izákom!" Gn 21:10
_______________
147 : "Preto hovorí: "Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary." Ef 4:8
"Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, ľudí si prijal do daru, aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči." Žalm 68:19
________________
148 : "Veď Písmo hovorí:.... "Robotník si zaslúži svoju mzdu." 1 Tim 5:18
"Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho! Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána!" Lv 19:13
________________
149 : "Veď kedy komu z anjelov povedal: "Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil" a opäť: "Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom"? Heb 1:5
"On postaví dom môjmu menu; on mi bude synom a ja mu budem otcom a trón jeho kráľovstva nad Izraelom upevním naveky." 1 Krn 22:10
___________________
150 : " "Anjelom zasa hovorí: "On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov ohnivými plameňmi." Heb 1:7
"Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi." Žalm 104:4
Poznámka : Anjeli znamenajú v preklade - poslovia.
__________________
151 : "Ale Synovi: "Tvoj trón, Bože, je na veky vekov a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti. Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť; preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom plesania viac ako tvojich druhov." Heb 1: 8-9
"Tvoj trón, Bože, trvá naveky a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti." Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov. Žalm 45: 7-8
___________________
152 : "A: "Ty, Pane, si na počiatku stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú." Heb 1: 10-12
"Na začiatku si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš; rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa. Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca." Žalm 102: 26-28
_________________
153 : "Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: "Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a všetko si mu položil pod nohy." Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené." Heb 2: 6-8
"čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil 7 a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. Všetko si mu položil pod nohy" Žalm 8: 5-7
_________________
154 : "keď hovorí: "Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť." Heb 2:12
"Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. Žalm 22:23
________________
155 : "Ďalej: "Ja budem v neho dúfať." A zasa: "Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh." Heb 2:13
"Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion!" Izaiáš 8:18
_______________
156 : "Preto, ako hovorí Duch Svätý: "Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty.Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!" Heb 3: 7-11
"Čujte dnes jeho hlas: "Nezatvrdzujte svoje srdcia ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli.Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom; tí veru moje cesty neznajú. Preto som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja." Žalm 95: 8-11
______________
157 : "Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: "V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel." Heb 4:4
"V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil." Gn 2:2
_____________
158 : "Ako aj na inom mieste hovorí: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho." Heb 5:6
"Pán prisahal a nebude ľutovať: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho." Žalm 110:4
______________
159 : "Slovami: "Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím." Heb 6:14
"A Boh s ním hovoril: "To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov." Gn 17:4
______________
160 : " Tento Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel totiž v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého." Heb 7: 1-2
"Keď sa vracal po víťazstve nad Chodorlahomerom a kráľmi, ktorí boli s ním, vyšiel mu v ústrety sodomský kráľ do údolia Save, čiže do Kráľovského údolia. A salemský kráľ Melchizedech priniesol chlieb a víno; bol totiž kňazom najvyššieho Boha. Požehnal ho a povedal: "Buď požehnaný, Abram, od najvyššieho Boha, Stvoriteľa neba a zeme! Nech je zvelebený najvyšší Boh, ktorý ti dal do rúk tvojich nepriateľov!" A on mu dal desatinu zo všetkého. Gn 14: 17-20
________________
161 : "Lebo keď ich karhá, hovorí: "Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: »Poznaj Pána,« lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich, pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem." Heb 8: 8-12
"Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom - hovorí Pán. Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: »Poznajte Pána!«, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších - hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem." Jer 31: 31-34
____________________
162 : "Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí" Heb 9:13
"Nato zabije capa určeného na obetu za hriech ľudu, jeho krv zanesie za oponu a s krvou urobí to isté, čo urobil s krvou býčka: pokropí ňou zľutovnicu a (miesto) pred zľutovnicou" Lv 16:15
"Nato muž, ktorý je čistý, pozbiera popol z jalovice a uloží ho na čistom mieste mimo tábora. Uschová sa pre izraelskú pospolitosť na prípravu očistnej vody; to je obeta za hriechy" Nm 19:9
___________________
163 : "Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud, hovoriac: "Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh." Heb 9: 19-20
"Tu Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: "Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov!" Ex 24:8
___________________
164 : "Preto keď prichádza na svet, hovorí: "Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože." Heb 10: 5-7
"Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, preto som povedal: "Hľa, prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon." Žalm 40: 7-9
__________________
165 : "Veď poznáme toho, ktorý povedal: "Mne patrí pomsta, ja sa odplatím." A zasa: "Pán bude súdiť svoj ľud." Heb 10:30
"Moja bude pomsta a odveta v deň, keď sa im podlomia nohy. Veď ich deň záhubný sa približuje a ich krutý osud je nablízku.« 36 Lebo Pán uchránil právo svojho ľudu a milosrdný bude k svojim sluhom. Keď uzrie ochabovať ruku a hynúť otrokov i slobodných, Dt 32:35-36
"Preto vás budem, dom Izraelov, súdiť, každého podľa jeho ciest, hovorí Pán, Jahve; obráťte sa a odvráťte sa od všetkých svojich hriechov a zločin vám nebude na záhubu." Ez 18:30
__________________
166 : "Vierou priniesol Ábel Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí." Heb 11:4
Gn 4:4 - Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu.
"Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár." Gn 4: 4-5
___________________
167 : "Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči Bohu" Heb 11:5
"A Henoch chodil s Bohom. Po Matuzalemovom narodení žil ešte tristo rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 23 Všetkých Henochových dní bolo tristošesťdesiatpäť rokov. Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal." Gn 5: 22-24
_______________
168 : "S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery." Heb 11:7
"Tu povedal Boh Noemovi: "Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou. Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a znútra i zvonka ho vymaž smolou! ........A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh." Gn 6: 13-22
_______________
169 : "S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide." Heb 11:8
"Tu Pán povedal Abramovi: "Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!" A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán." Gn 12: 1-4
_________________
170 : "Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie." Heb 11:11
"Ale Pán opakoval: "Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák, a svoju zmluvu s ním urobím zmluvou večnou preň i pre jeho potomstvo po ňom." Gn 17:19
"Sára teda počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe, a to v čase, ktorý jej predpovedal Boh." Gn 21:2
__________________
171 : "S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia" Heb 11:17
"Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: "Abrahám!" On odpovedal: "Tu som." A on hovoril: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny »Morja«! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem." Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu Abrahám povedal svojim sluhom: "Vy ostaňte tu s oslom; ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám." Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu. Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: "Otče!" On mu odvetil: "Hľa, tu som, syn môj!" A on mu povedal: "Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?" Abrahám mu odvetil: "Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj." A išli obaja spolu ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna." Gn 22: 1-12
___________________
172 : "S vierou požehnal umierajúci Jakub jednotlivo Jozefových synov a poklonil sa opretý o vrchol svojej palice." Heb 11:21
Genezis 48 a 49 kapitola
_____________
173 : "S vierou hovoril umierajúci Jozef o odchode synov Izraela a dal pokyny ohľadne svojich kostí." Heb 11:22
"Raz potom Jozef povedal svojim bratom: "Ja už zomriem, ale Boh sa vás istotne ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do krajiny, ktorú odprisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi." Nato dal Jozef Izraelovým synom prisahať a povedal: "Keď sa vás Boh zaujme, preneste moje kosti odtiaľto!" Gn 50: 24-25
______________
174 : " S vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je pôvabné, a nebáli sa kráľovho rozkazu." Heb 11:23
"Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala." Ex 2:2
______________
175 : "S vierou slávil Veľkú noc a kropenie krvou, aby sa zhubca nedotkol prvorodených." Heb 11:28
"Tu Mojžiš zvolal všetkých starších Izraela a povedal im: "Vyberte sa a zaobstarajte si pre svojich príslušníkov baránka a obetujte paschu! Do krvi, ktorá bude v miske, omočte zväzok yzopu a pomažte ňou obe veraje a vrchný prah! Nik z vás nech však nevychádza z dverí svojho domu až do rána. Pán bude totiž prechádzať a biť Egypťanov. Keď však uvidí krv na hornom prahu a na oboch verajach, Pán prejde popri domových dverách a nedovolí hubiteľovi vojsť do vašich domov a zabíjať." Ex 12: 21-23
________________
176 : " S vierou prešli Červeným morom ako po suchej zemi, kým Egypťania, čo sa o to pokúsili, boli pohltení." Heb 11:29
"A Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici. Egypťania ich však prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a záprahy pustili sa za nimi doprostred mora. V čase rannej stráže Pán hľadel v ohňovom a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku. Spôsobil tiež, že im kolesá z vozov odpadávali a že len s ťažkosťou mohli napredovať. Tu Egypťania vraveli: "Utekajme pred Izraelitmi! Veď Pán bojuje za nich proti Egypťanom!" A Pán povedal Mojžišovi: "Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!" I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden" Ex 14: 22-28
__________________
177 : "Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní." Heb 11:30
"Jericho zatvorilo brány a bolo uzavreté pred Izraelovými synmi. Nik nemohol ani vyjsť, ani vojsť. Tu Pán povedal Jozuemu: "Hľa, do tvojich rúk som dal Jericho, aj jeho kráľa s udatnými mužmi! Všetci bojovníci tiahnite okolo mesta! Jeden raz obídete mesto. Tak to urobíš po šesť dní..........Ľud kričal a trúby zvučali. Keď ľud začul zvuk trúb, všetci zakričali mohutným hlasom. Múry sa zosuli a ľud vnikal do mesta, každý z toho miesta, kde bol. Tak zaujali mesto. Potom mečom vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste: na mužovi i žene, mladíkovi i starcovi, na býkovi, ovci i oslovi." Joz 6: 20-21
__________________
178 : "Pre vieru nezahynula neviestka Rachab s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedačov." Heb 11:31
" Mladí mužovia, vyzvedači, šli a priviedli Rachabu, jej otca i matku, jej bratov a všetkých jej príslušníkov. Tak doviedli všetkých jej príbuzných a umiestili ich vedľa izraelského tábora. Mesto však, i so všetkým, čo bolo v ňom, spálili ohňom. Len striebro, zlato a medené i železné náradie vložili do Pánovho pokladu. Ale neviestku Rachab a jej rodinu so všetkými príslušníkmi ponechal Jozue nažive a zostala medzi Izraelitmi až podnes, lebo ona ukryla poslov, ktorých vyslal Jozue do Jericha na výzvedy." Joz 6: 23-25
_________________
179 : " A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi" Heb 11:32
"Tu prišiel Pánov anjel a sadol si pod dub pri Efre, ktorý patril Abiezerovcovi Joasovi, keď práve jeho syn Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi." Sdc 6:11
"Tu dala zavolať Abinoemovho syna Baraka z Neftaliho Kadesa a povedala mu: "Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov!" Sdc 4:6
"Keď manželka porodila syna, dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Pán ho požehnával." Sdc 13:24
"Galaádčan Jefte bol udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jefteho otcom bol Galaád." Sdc 11:1
"Jefte súdil Izrael šesť rokov. Keď Galaádčan Jefte zomrel, pochovali ho v jednom galaádskom meste." Sdc 12:7
"Ale Dávid odpovedal Filištíncovi: "Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil." 1 Sam 17:45
"Samuel odpovedal ľudu: "Nebojte sa! Vy ste popáchali všetko toto zlo, ale sa len neodďaľujte od Pána a slúžte Pánovi celým svojím srdcom!" 1 Sam 12:20
___________________
180 : "A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: "Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá.Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna." Heb 12: 5-6
"Koho Pán tu kára, blažený je. Trestom Všemocného nepohŕdaj! On udiera, ale aj obväzuje, raní, no jeho ruky liečia aj." Jób 5:17
"Nevzpieraj sa, syn môj, keď ťa súdi Pán a nech ťa neomŕza jeho karhanie, lebo Pán karhá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorého má rád." Prís 3:11-12
____________________
181 : "Nech nik nie je smilník alebo sveták ako Ezau, ktorý za jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo." Heb 12:16
"Raz Jakub varil jedlo a Ezau prišiel zo stepi celkom vyčerpaný. Tu povedal Ezau Jakubovi: "Nože mi daj rýchlo z toho červeného, z toho červeného tu, lebo som celkom vyčerpaný!" Preto ho nazvali Edom (Červený). Ale Jakub povedal: "Predaj mi najprv svoje prvorodenstvo!" Ezau odvetil: "Hľa, idem zomrieť, načože mi je prvorodenstvo?" Jakub mu však vravel: "Najprv mi prisahaj!" A on mu odprisahal, a tak predal svoje prvorodenské právo Jakubovi. Potom dal Jakub Ezauovi chleba a šošovicového pokrmu a on jedol a pil. Napokon vstal a odišiel. Tak málo si Ezau cenil svoje prvorodenstvo." Gn 25: 29-34
_______________________
182 : "20 nemohli totiž uniesť príkaz: "Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované." Heb 12:20
"Vyznač ľudu hranice dookola a prikáž: »Neopovážte sa vystúpiť na vrch alebo dotknúť sa jeho úpätia! Každý, kto sa dotkne vrchu, naisto zomrie!« Takého sa však nesmie dotknúť ruka, nech je ukameňovaný alebo šípom zastrelený. Ani človek, ani zviera nesmie ostať nažive! Keď zaznie roh, nech vystúpia na vrch." Ex 19: 12-13
________________________
183 : "A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: "Zľakol som sa a trasiem sa." Heb 12:21
"Zľakol som sa hnevu a zlosti, ktorou Pán voči vám zahorel tak, že vás chcel vyhubiť; ale Pán ma vypočul" Dt 9:19
_______________________
184 : "Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: "Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom." Heb 12:26
"Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ešte raz - bude to o chvíľku - a ja otrasiem nebesami i zemou, morom i suchou zemou." Ag 2:6
_____________________
185 : "Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: "Nezanechám ťa, ani neopustím." Heb 13:5
"Buďte chrabrí a udatní; nebojte sa a neľakajte sa ich, veď s tebou ide sám Pán, tvoj Boh; on ťa nenechá a neopustí." Dt 31:6
"Nik ti nebude môcť odolať po všetky dni tvojho života. Ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou. Nenechám ťa bez pomoci, ani ťa neopustím." Joz 1:5
___________________
186 : " 11 Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. Heb 13, 11
"Mäso býčka však, jeho kožu a trus spáliš na ohni mimo tábora. To je obeta za hriech." Ex 29:14
__________________
187 : "A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou?" Jak 2:25
"Nunov syn Jozue vyslal tajne zo Setim na výzvedy dvoch mužov a prikázal im: "Choďte, prezrite krajinu a najmä Jericho!" Nato odišli. Prišli do domu neviestky menom Rachab, kde chceli prenocovať.......................Potom ich spustila oknom po povraze, lebo jej dom sa opieral o múr, bývala totiž v mestskom múre. A povedala im: "Choďte na vrchy, aby sa s vami nestretli (vaši) prenasledovatelia, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa prenasledovatelia nenavrátia. Potom môžete ísť svojou cestou." Joz 2: 1-16
____________________
188 : "Veď je napísané: "Buďte svätí, lebo ja som svätý." 1 Pt 1:16
"Hovor celej izraelskej pospolitosti a povedz im: Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!" Lv 19:2
_____________________
189 : "Preto je v Písme: "Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený." 1 Pt 2:6
"Preto takto hovorí Pán, Jahve: "Hľa, ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše." Iz 28:16
___________________
190 : "6 ako Sára poslúchala Abraháma a volala ho pánom. Vy ste jej dcérami, ak robíte dobré a nebojíte sa nijakého zastrašovania." 1 Pt 3:6
"Preto sa Sára sama v sebe zasmiala, mysliac si: "Teraz, keď som stará, budem mať rozkoš? A môj pán je tiež už starec!" Gn 18:12
__________________
191 : "Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé." 1 Jn 3:12
"Tu Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: "Vyjdime si von!" A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho." Gn 4:8
________________
192 : "Tak aj Sodoma a Gomora a susedné mestá, ktoré takisto smilnili a chodili za iným telom, stali sa výstrahou a znášajú trest večného ohňa." Jud 1:7
"A Pán dal padať na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána" Gn 19:24
"Preto Pán povedal: "Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť." Gn 18: 20-21
"Ale skôr, ako si ľahli, mužovia mesta, mužovia Sodomy od chlapca až po starca, celé mesto do posledného chlapa obkolesili dom, vyvolali Lota a povedali mu: "Kde sú mužovia, čo prišli dnes večer k tebe? Priveď ich k nám, aby sme s nimi obcovali!" Gn 19: 4-5
_________________
193 : "Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: "Nech ťa Pán potrestá." Jud 1:9
Citácia z apokryfu nanebovzatie Mojžiša
________________
194 : "A v Koreho vzbure zahynuli." Jud 1:11
"A Kore, syn Isaara, syna Kaátovho, syna Léviho, získal Rubenovcov, Eliabových synov Dátana a Ábirona a Feletovho syna Hona, pre svoju vec. Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, mužovia zvučného mena.............A sotva dokončil tieto slová, rozpukla sa pod nimi pôda, zem otvorila svoj pažerák a prehltla ich aj s ich rodinami a so všetkými ľuďmi, čo boli pri Korem, aj so všetkým ich majetkom. Takto zostúpili zaživa do podsvetia so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti." Nm 16: 1-33
__________________
194 : "Aj o nich prorokoval Henoch, siedmy po Adamovi, keď povedal: "Hľa, prichádza Pán s desaťtisícami svojich svätých" Jud 1:14
Citácia z apokryfu kniha Henochova
__________________
195 : "Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji." Zjv 2:7
"A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla." Gn 2:9
________________
196 : "Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť." Zjv 2:14
Nm 31:16 - Veď to práve ony na Balámovu radu zviedli Izraelitov, aby kvôli Fogorovi odpadli od Pána, za čo stihla Pánov ľud nákaza!" Nm 31:16
"Tu povedal Balám Balakovi: "Postav mi tu sedem oltárov a prichystaj sedem býčkov a sedem baranov!" A Balak urobil, ako si Balám žiadal. Nato Balak a Balám obetovali na každom oltári po jednom býčkovi a jednom baranovi. Potom povedal Balám Balakovi: "Počkaj pri svojej zápalnej žertve, ja odídem, azda sa mi zjaví Pán. A čo mi dá vedieť, oznámim ti." I odobral sa na osamelé miesto a Boh sa ozaj zjavil Balámovi, ktorý mu povedal: "Postavil som sedem oltárov a na každom oltári som obetoval býčka a barana." Nato Pán vložil do Balámových úst slová a povedal mu: "Vráť sa k Balakovi a takto rozprávaj!" Keď sa k nemu vrátil, videl, že Balak stojí ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom všetci moabskí predáci." Nm 23: 1-6
________________
197 : "5 z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rubenovho kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, z Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z Manassesovho kmeňa dvanásťtisíc, zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc, zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených." Zjv 7: 5-8
"Keď prejdete cez Jordán, títo sa postavia na vrchu Garizim a budú žehnať ľud: Simeon, Lévi, Júda, Isachar, Jozef a Benjamín. Oproti, na vrchu Hebal, sa postavia zasa títo zlorečiť: Ruben, Gad, Aser, Zabulon, Dan a Neftali." Dt 27: 12-13
______________________
198 : "Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: »Veď aj jeho pokolenie sme." Sk 17:28
Poznámka : Sú to básnici Aratos a Kleánthes (3. stor. pred Kristom). Výrok "Veď aj jeho pokolenie sme." (v gréčtine: Καὶ γὰρ τοῦ γένος ἐσμέν) pochádza z diela "Fainomena" (Φαινόμενα) od Arata zo Sol (Aratos). Tento výrok sa nachádza v kontexte, kde Aratos opisuje božský pôvod ľudí a ich vzťah k bohu (v jeho prípade konkrétne k Zeusovi). Myšlienku o tom, že ľudia sú božského pôvodu, teda "jeho pokolenie", neskôr cituje aj apoštol Pavol v Skutkoch apoštolov 17:28, keď hovorí k Aténčanom na Areopágu. Aj Kleánthés, stoický filozof, vyjadril podobnú myšlienku vo svojej "Hymne na Dia", ale presná formulácia "aj jeho pokolenie sme" sa pripisuje priamo Aratovi.
_________________
199 : "Veď ktosi z nich, ich vlastný prorok, povedal: "Kréťania sú veční luhári, zlá zver, bruchá lenivé." 1 Tit 1:12
Poznámka : je citátom zo starovekého gréckeho básnika Epimenida, ktorý žil pravdepodobne v 6. storočí pred Kristom. Tento výrok patrí do tradície tzv. epimenidovskej kritiky Kréťanov.
Výrok "Kréťania sú luhári, zlá zver, lenivé bruchá" pochádza z jeho básne s názvom:
"Kritika" alebo "Oracula" (niekedy uvádzané ako fragmenty z tzv. "Kréťanov").
Zachoval sa ako fragment 1 v edícii Poetarum Graecorum Fragmenta (najmä podľa diela Filodema, Diogena Laertia a iných citácií).
______________
200 : "Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. 2 Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby, a nazýva sa Svätyňa. 3 Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. 4 Tam bol zlatý kadidlový oltár a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. 5 Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. 6 Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu, 7 ale do druhého iba veľkňaz raz do roka; a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu." Heb 9: 1-7
Poznámka : Pozri nasledujúce porovnanie :
Hebr 9,2 - Porov. Ex 25, 33–40.
Hebr 9,3 - Porov. Ex 26, 31–37.
Hebr 9,4 - Porov. Ex 16, 33; 25, 10–22; Nm 17, 16–26.
Hebr 9,5 - Porov. Ex 25, 18–22.
Hebr 9,6 - Porov. Nm 18, 2–6.
Hebr 9,7 - Porov. Lv 16.
201 : "Bolo by pre nich lepšie, keby neboli vôbec poznali cestu spravodlivosti, ako ju poznať a odvrátiť sa od svätého prikázania, ktoré sa im zverilo. 2Pt 2, 21 22 Prihodilo sa im to, čo hovorí pravdivé príslovie: "Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil, a umyté prasa váľa sa v blate zasa." 2 Pt 2: 21-22
Poznámka : Áno, príslovia spomenuté v 2 Pt 2:22 – "Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil" a "Umyté prasa váľa sa v blate zasa" – nie sú výlučne novozákonné výtvory, ale majú svoje paralely v starovekej literatúre a ľudovej múdrosti, ktoré predchádzajú alebo sú súdobé s novozákonnými spismi.
1. "Pes sa vrátil k tomu, čo vyvrátil"
Toto príslovie je citát z Knihy Prísloví (Prís 26:11):
"Ako sa pes vracia ku svojmu vývratku, tak hlupák opakuje svoju bláznivosť."
(Prís 26:11, ekumenický preklad)
Teda toto príslovie bolo už súčasťou hebrejskej múdroslovnej tradície, ktorú novozákonný autor (pravdepodobne autor Druhého Petrovho listu) len opakuje alebo parafrázuje.
Okrem Biblie sa podobné obrazy vyskytujú aj v gréckej a rímskej literatúre, hoci nie doslovne rovnaké. Napr.:
Aristoteles (4. st. pred Kr.) v diele Etika Nikomachova (VII, 3, 1145b) sa zmieňuje o tom, že niektorí ľudia sa podobajú zvieratám, ktoré robia opakovane nechutné alebo nerozumné veci, čo by mohlo byť nepriamou paralelou.
Plutarchos a ďalší grécki moralisti často používajú obrazy blata, prasat a zvierat, aby opísali morálny úpadok alebo návrat k zlému správaniu.
2. "Umyté prasa váľa sa v blate zasa"
Tento výrok nie je priamo citát z hebrejskej Biblie, ale je to ľudové príslovie, ktoré bolo zrejme známe v grécko-rímskom svete.
V starovekej literatúre sú prasatá často symbolom špiny a nečistoty, najmä v židovskej aj gréckej kultúre.
Plinius Starší (1. storočie po Kr.) a ďalší rímski autori sa zmieňujú o povahe prasiat, ktoré si potrpia na váľanie sa v bahne bez ohľadu na to, ako boli očistené.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že ide o dobovo známe grécke príslovie, ktoré autor listu Petra len adaptoval na teologický účel.
Záver:
Áno, aspoň prvé príslovie má jasný pôvod v Starom zákone (Príslovia 26:11), a druhé zrejme pochádza z ľudovej múdrosti, ktorá bola známa aj mimo Biblie. Podobné obrazy sa vyskytujú aj u gréckych a rímskych autorov, čo naznačuje, že autor 2. listu Petrovho použil známe príslovia, aby zdôraznil morálny úpadok a návrat hriešnikov k zlému spôsobu života.
_____________________
202 : "Farizeji mu povedali: "Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé." Jn 8:13
"Nech sú usmrtení na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov." Dt 17:6
"Jeden svedok nebude nič platný pri nejakej vine alebo zločine, ktorého sa niekto dopustil; od výpovede dvoch alebo troch svedkov bude závisieť rozhodnutie." Dt 19:15
_________________________
203 : "Odpovedali mu: "Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: »Budete slobodní«?!" Jn 8:33
"Keď sa Lot od neho odlúčil, Pán povedal Abramovi: "Zdvihni oči a z miesta, na ktorom si, hľaď na sever a na juh, na východ i na západ, 15 lebo celú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi. Ak teda niekto dokáže spočítať prach na zemi, bude môcť spočítať aj tvoje potomstvo. 17 Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke i po šírke, lebo ju dám tebe!" Gn 13: 14-16
_________________
204 : "A nehovorí Písmo: »Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid«?!" Jn 7:42
"A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti." Mich 5:1
____________________________
205 : "Boli však blízko židovské sviatky Stánkov." Jn 7:2
"Povedz Izraelitom: Od pätnásteho dňa tohto siedmeho mesiaca bude na Pánovu počesť sedem dní slávnosť Stánkov." Lv 23:34
_______________________
206 : "Nedal vám Mojžiš zákon? A nik z vás zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?!" Jn 7:19
"Potom Mojžiš prišiel a rozpovedal ľudu všetky Pánove slová, totiž všetky ustanovenia, a všetok ľud jednohlasne odpovedal: "Všetko, čo hovoril Pán, splníme!" Ex 24:3
________________
207 : "A mali nad sebou kráľa, anjela priepasti, ktorého meno je po hebrejsky Abaddon, a v gréčtine má meno Apollyón." Zjv 9:11, ekumenický preklad)
Jób 26:6: "Podsvetie je odkryté pred ním a Abaddon nemá prikryvku."
Príslovia 15:11: "Podsvetie a Abaddon sú pred Hospodinom, o čo viac srdcia ľudí!"
MENÁ
Mená opísané v Novom Zákone aj reálne existovali, tieto mená sa ešte pred príchodom Nového Zákona vyskytovali v Starom Zákone, alebo v antickom či rímskom svete.
1 : Jonáš Mt 12:39
Zriedkavé meno vzniknuté v Izraeli. Okrem Nového Zákona ho spomína aj starý zákon v Jon 1:15
_____________
2 : Ježiš Rim 1:1
Zriedkavé meno vzniknuté v Izraeli. Okrem Nového Zákona ho spomína aj židovský historik Flávius. Ten spomína istého Ježiša ben Ananiáša vtedajšieho apokalyptického proroka.
https://en.wikipedia.org/wiki/Jesus_ben_Ananias
_______________
3 : Eliáš Mt 11:14
Zriedkavé meno vzniknuté v Izraeli. Okrem Nového Zákona ho spomína aj starý zákon v 1 Kr 17:19
_____________
4 : Pavol Rim 1:1
Bežné meno. Okrem Nového Zákona poznáme aj iné osobnosti s menom Pavol, latinsky Paulus, napríklad Lucius Aemilius Paullus Macedonicus (229 – 160 pred n. l.)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Lucius_Aemilius_Paulus_(konzul)
______________
5 : Adam Rim 15:4
Zriedkavé ale reálne meno. Okrem Nového Zákona ho spomínajú gnostické texty z Nag Hammadí. Gnostici v 2.–3. storočí n. l. mali rôzne mytologické verzie Adama, nie ako jednu historickú postavu, ale ako archetyp. V niektorých systémoch existoval tzv. "Adam Kadmon" – kozmický, božský človek, predchodca fyzického Adama. Tento koncept má pôvod skôr v židovskej mystike (Kabala). Okrem gnostikov, ho zmieňuje i Starý Zákon v Gn 2:19
https://sk.wikipedia.org/wiki/Adam_Kadmon
________________
6 : Mojžiš Rim 15:4
Meno vzniknuté v Izraeli. Okrem Nového Zákona ho zmieňuje Starý Zákon v Ex 2:10. Spomínajú ho aj niektorí spisovatelia ako Philo Alexandrijský (1. storočie n. l.) či Gnostici vo svojich spisoch z Nag Hammádí.
https://www.judaism-and-rome.org/philo-life-moses-ii12-17-24
_______________
7 : Abraham Rim 9:7
Meno vzniknuté v Izraeli. Okrem Nového Zákona ho zmieňuje iba Starý Zákon v Gen 17:15
______________
8 : Matúš Mt 9:9
Meno vzniknuté v Izraeli. Okrem jeho spomenutia v Novom Zákone ho mali tiež niektoré židovské osobnosti. Meno Matúš má pôvod v hebrejskom "Mattityahu", čo znamená "dar od Boha". V staroveku mimo Biblie však meno Matúš v tejto forme nie je veľmi bežné. V klasickom starovekom Grécku či Ríme bolo neobvyklé, keďže išlo o semitské meno. Mattathias Hasmoneus (Matitjahu) – židovský kňaz, otec Júdu Makabejského. Žil v 2. storočí pred n. l. počas makabejského povstania proti Seleukovcom. Hoci jeho meno je vo forme Mattathias, ide o ten istý koreň ako Matúš. Bol významnou postavou v dejinách židovského odporu.
https://en.wikipedia.org/wiki/Mattathias
_____________
9 : Herodes Mt 2:1
Okrem Nového Zákona toto meno mali aj niektorí židovskí vládcovia, ako napríklad Herodes Archelaos (23 pred n. l. – cca 18 n. l.)
https://en.wikipedia.org/wiki/Herod_Archelaus
________________
10 : Archelaos Mt 2:22
Meno Archelaos (grécky Ἀρχέλαος – "vládca ľudu") bolo v starovekom svete relatívne bežné, najmä v helénistickom a rímskom období. Okrem biblického Herodesa Archelaa, ktorý bol etnarchom Judey, existovalo niekoľko zaujímavých a historicky významných osôb s týmto menom ako napríklad
🔹 Archelaos I. (5. storočie pred n. l.)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Archelaos_I.
_________________
11 : Ondrej Mt 4:18
Meno Ondrej (z gréckeho Andreas, Ἀνδρέας – "mužný", "odvážny") je najznámejšie vďaka apoštolovi Ondrejovi, bratovi Petra. Avšak mimo biblických textov sa meno Andreas/Ondrej v staroveku vyskytuje len zriedkavo a skôr na okraji významných dejín. No napriek tomu sa zopár osôb dá identifikovať:
🔹 Andreas z Káriy (Andreas of Caria) – vojenský dôstojník
Žil počas rímskej nadvlády v Malej Ázii.
Spomína sa v niektorých fragmentoch lokálnej správy alebo nápisov (epigrafických prameňov).Nie je veľmi známy, ale jeho meno sa zachovalo v niektorých inskripciách (napr. z Halikarnassu).
🔹 Andreas, učenec z Antiochie (2. stor. n. l.)Jeden z gramatikov a sofistov v antiochijskej škole.Venoval sa interpretácii klasickej poézie, no jeho dielo sa nezachovalo.Niekedy zamieňaný s kresťanskými autormi rovnakého mena.
___________________
12 : Rachel Mt 2:18
Meno Rachel (hebrejsky רָחֵל – Ráchel, znamená "ovca" alebo "láska, nežnosť") je výrazne viazané na židovskú tradíciu okrem Nového Zákona sa vyskytuje v Starom Zákone v Gn 29:6
___________________________
13 : Féba Rim 16:2
Meno Féba (Phoebe) je známe najmä z Nového zákona ako diakonka z Cenchrej pri Korinte, no okrem tejto biblickej postavy je výskyt mena Phoebe/Féba v staroveku pomerne zriedkavý a väčšinou sa spája buď s gréckou mytológiou alebo neskôr s rímskym obdobím. Tu sú niektoré známe (nebiblické) osobnosti alebo postavy spojené s menom Féba:
🏛️ 1. Phoebe – Titul bohyne z gréckej mytológie
Féba (Phoebe) bola Titánka, dcéra Urána a Gaie.
Bola babičkou Apolóna a Artemis (jej dcéra Leto bola ich matkou).
📜 2. Féba v rímskej literatúre a poézii
Meno Phoebe sa objavuje aj v rímskej poézii ako ženský ideál alebo pseudonym pre milenku – napr. u Ovídia alebo iných autorov v milostnej literatúre.
_________________________
14 : Epainet Rim 16:3
Meno Epainetos (Ἐπαίνετος, lat. Epainetus alebo Epainet) je gréckeho pôvodu a znamená "chvályhodný" alebo "ctihodný". V Biblii sa spomína ako kresťan v Ríme, jeden z prvých obrátených v Acháji. Mimo biblického kontextu sa však meno Epainetos v staroveku vyskytovalo – najmä v gréckom a rímskom prostredí – a tu je pár známych alebo zaznamenaných prípadov:
📚 1. Epainetos – grécky filozof alebo učenec (nepriame zmienky)
Niektoré antické texty (napr. zmienky v scholiach alebo menej známych autoroch) uvádzajú meno Epainetos ako meno učeného muža alebo gramatika, hoci detailné informácie sú veľmi skromné. Nešlo o prominentného filozofa ako Platón či Aristoteles, ale skôr o nižšie známeho učenca.
🏺 2. Epainetos – mená v gréckych nápisoch (epigrafika)
Zachovali sa viaceré nápisy z obdobia klasického a helenistického Grécka, kde sa meno Epainetos vyskytuje ako:
aténsky občan v čase neskorej klasiky (4. stor. pred n. l.)
efeský alebo maloázijský úradník (z nápisu objaveného v Efeze, cca 2. stor. pred n. l.)
Meno sa objavuje na náhrobných kameňoch alebo venovacích nápisoch – zvyčajne pri obyčajných občanoch, úradníkoch alebo darcoch v chrámoch.
_______________________
15 : Mária Rim 16:5
Meno Mária (lat. Maria, gr. Μαρία) je najznámejšie z biblického kontextu – najmä Mária, matka Ježiša, a ďalšie ženy Nového zákona. Avšak meno Mária bolo v staroveku pomerne bežné, najmä medzi židovskými ženami, a existujú aj nebiblické osobnosti alebo zaznamenané ženy s týmto menom. Tu sú niektoré z nich:
1. Mária, manželka Herodesa Filipa (nie biblická, ale historická)
Bola jednou z manželiek Herodesa Filipa, syna Herodesa Veľkého.
Nie je to tá istá osoba ako biblická Salome či Herodias, ale žila v rámci herodovskej dynastie.
Uvádza ju Jozef Flávius v diele Židovské starožitnosti.
Meno "Mária" bolo v tejto dynastii časté, často spojené s rodinami kňazov a vysokopostavených Židov.
🧾 2. Mária – egyptská Židovka z nápisov v Elefantíne (5. stor. pred n. l.)
Archeologické nálezy z Elefantíny (Egypt), kde žila židovská komunita, obsahujú papiere a nápisy s menom Marya či Mariam.
Niektorí vedci tieto postavy považujú za predchodkyne používania mena "Mária" mimo biblického kontextu.
Meno bolo už vtedy známe medzi židovskými komunitami.
🏛️ 3. Mária – dcéra židovskej aristokracie (spomína Jozef Flávius)
V Jozefovi Fláviovi sa objavuje niekoľko žien menom Mária v politickom kontexte.
Napr. Mária, manželka Simona, bola členkou významného rodu a politicky činná počas židovskej vojny (66–73 n. l.).
Tieto ženy nemali priame spojenie s biblickými udalosťami, ale boli súčasťou širšieho historického prostredia.
_________________________
16 : Ampliátus Rim 16:10
Meno Ampliát (lat. Ampliatus, gr. Ἀμπλίατος) je pomerne zriedkavé a v staroveku nie veľmi rozšírené. V Biblii je známy ako kresťan v Ríme, ktorého Pavol pozdravuje v Liste Rimanom (Rim 16,8) – pravdepodobne člen raného kresťanského spoločenstva.
Mimo biblického kontextu sa však meno Ampliatus / Ampliát objavuje, aj keď len okrajovo. Tu sú známe prípady:
🏺 1. Ampliatus – meno na kresťanskom hrobe v katakombách sv. Domitilly (Rím)
V rímskych katakombách svätej Domitilly bol nájdený nápis s menom "Ampliatus", ktorý je často spájaný s rovnakou osobou z Listu Rimanom – ale archeológovia sa zhodujú, že je to následník alebo iný kresťan tohto mena, nie ten istý.
Tento Ampliatus mohol byť členom kresťanskej komunity v 2. alebo 3. storočí.
Vzhľad mena v katakombách ukazuje, že meno prežilo aj mimo biblického textu ako skutočné meno rímskeho kresťana.
🧾 2. Ampliatus v epigrafike – občasné výskyty ako otrok alebo prepustenec
V latinských nápisoch (napr. Corpus Inscriptionum Latinarum) sa občas objavuje meno Ampliatus ako:
otrocké meno (servus)
alebo meno prepustenca (libertus) – čo by zodpovedalo spoločenskému postaveniu niektorých prvých kresťanov.
Ide však o bežných ľudí, nie známe historické osobnosti – napríklad:
"Ampliatus, libertus Tiberii Claudii, fecit sibi et suis." (t. j. Ampliát, prepustenec cisára Tiberia Claudia, si dal postaviť náhrobný kameň).
_______________________
17 : Rúfus Mk 15:21
Meno Rúfus (lat. Rufus, gr. Ῥοῦφος) bolo v starovekom Ríme veľmi bežné a má latinský význam "červenovlasý". Na rozdiel od niektorých predchádzajúcich mien, Rufus patrí medzi najčastejšie používané cognomina (priezviská) v Rímskej ríši. V Biblii sa spomína ako kresťan v Ríme (Rim 16,13), ale mimo Biblie existuje viacero známych osobností tohto mena:
🏛️ 1. Publius Rutilius Rufus (c. 158 – po 78 pred n. l.)
Rímsky konzul, historik a rečník.
Slúžil ako vojenský tribún v Ázii, známy pre svoju čestnosť a reformy v armáde.
Bol neprávom obžalovaný z korupcie a odišiel do dobrovoľného exilu v Smyrne.
Napísal dejiny Ríma v gréčtine – jeho dielo sa však nezachovalo.
🏺 2. Quintus Curtius Rufus (1. stor. n. l.)
Rímsky historik, autor De rebus gestis Alexandri Magni – diela o živote Alexandra Veľkého.
Hoci o ňom samotnom vieme málo, jeho štýl a dramatické rozprávanie sú cenené dodnes.
Možno žil za vlády cisára Claudia.
🧠 3. Musonius Rufus (c. 30 – 100 n. l.)
Stojický filozof, známy ako učiteľ Epiktéta.
Zdôrazňoval praktickú morálku, rovnosť mužov a žien v cnosti, a vzdelanie žien.
Jeden z najvýznamnejších rímskych stoikov – dodnes považovaný za významného etického mysliteľa.
_________________________
18 : Tercius Rim 16:22
Meno Tercius (alebo v latinskej forme Tertius) je pomerne zriedkavé, ale nie neexistujúce v starovekom svete. Pochádza z latinčiny a znamená doslova "tretí" – podobne ako Primus (prvý), Secundus (druhý), či Quartus (štvrtý). Bolo to teda číselné meno, ktoré sa bežne používalo v rímskych rodinách, najmä pre synov podľa poradia narodenia.
Okrem biblického Tertia, ktorý je spomenutý v Liste Rimanom (Rim 16,22), však o konkrétnych známych historických osobnostiach mimo biblického kontextu s týmto menom máme málo informácií. Meno Tertius sa objavuje skôr v rôznych nápisoch, epitafioch a dokumentoch, ktoré svedčia o jeho bežnom použití v rímskej spoločnosti, ale žiadna prominentná postava s týmto menom (napr. politik, vojvodca, filozof) nie je známa zo zachovaných historických prameňov.
🏛️ Príklady osôb s menom Tertius alebo Tertinius v rímskych nápisoch
1. Aelius Tertius
Bol príslušníkom jazdeckého stavu (eques) a pôsobil ako prefekt kohorty I Batavorum v Británii počas 2. alebo 3. storočia n. l. Je známy vďaka oltáru zasvätenému bohyni Coventine, ktorý bol nájdený pri kasteli Brocolitia.
2. Tertius Farsuleius
Člen plebejského rodu Farsuleia gens, známy z nápisu v Cerrione (dnešné Taliansko). Jeho syn sa volal Primus Farsuleius Terti f., čo naznačuje pokračovanie tradície číselných mien v rodine.
3. Tertinius Tertius
Pochádzal z provincie Noricum (dnešné Rakúsko). Podľa nápisu žil až 110 rokov a bol pochovaný v rodinnom hrobe spolu s manželkou Respectou (90 rokov). Hrob postavil ich syn Tertinius Terentius a vnukyňa Tertinia Grata.
4. Lucius Flavius Tertius
Spolu s ďalšími dvoma mužmi bol členom frumentarii (cisárskej spravodajskej služby) a je spomenutý na epitafnej tabuli v Britskom múzeu
_____________________________
19 : Gajus Rim 16:23
Meno Gaius (v latinčine Gaius, skrátene často "C.") bolo veľmi bežné v starovekom Ríme a množstvo významných historických osobností nieslo toto meno. Nie je to biblické meno, ale skôr typicky rímske praenomen (osobné meno), takže väčšina osobností s týmto menom pochádza z rímskych dejín. Tu sú niektorí najznámejší Gaiovia mimo biblického kontextu:
🏛️ Najznámejšie osobnosti s menom Gaius:
1. Gaius Julius Caesar
Pravdepodobne najznámejší Gaius vôbec.
Rímsky vojvodca, politik, diktátor (100 – 44 pred n. l.).
Zreformoval kalendár, dobyl Galiu a de facto ukončil Rímsku republiku.
2. Gaius Octavius (Octavianus) – cisár Augustus
Adoptívny syn Caesara, neskôr prvý rímsky cisár (vládol 27 pred n. l. – 14 n. l.).
Oficiálne známy ako Gaius Julius Caesar Octavianus po adopcii.
Založil Rímske cisárstvo.
3. Gaius Caligula
Cisár Ríma (vládol 37 – 41 n. l.).
Jeho plné meno bolo Gaius Julius Caesar Augustus Germanicus.
Známy pre svoj kontroverzný a tyranský spôsob vlády.
4. Gaius Cassius Longinus
Jeden z hlavných sprisahancov pri vražde Caesara.
_________________________
20 : Chloe 1 Kor 1:11
Meno Chloé (v starogréčtine Χλόη, vyslovuje sa "Khlóē") bolo používané v starovekom Grécku a Ríme, no najčastejšie sa spája s bohyňou Deméter, prípadne s pastierskymi či rustikálnymi postavami. Slovo chloé znamená v gréčtine zelený výhonok, mladá tráva alebo jar, čo odráža jeho spojenie s prírodou, plodnosťou a rastom.
🌿 Kde sa meno Chloé objavuje mimo Biblie:
1. Chloé ako epiteton bohyne Deméter
V starovekom gréckom náboženstve bolo Chloé jedným z prívlastkov (epiteton) bohyne Deméter, ochrankyne plodnosti, obilníc a poľnohospodárstva.
Znamenalo to "Zelenajúca sa" alebo "Kvitnúca" – čo ju spájalo s jarou a rastom.
V niektorých textoch, ako napríklad v hymnoch alebo nápisoch, môže byť bohyňa oslovovaná priamo ako Chloé.
2. Chloé v starogréckej literatúre
Najznámejším výskytom je v pastierskom románe "Dafnis a Chloé" od Longa (asi 2. stor. n. l.).
Chloé je mladá pastierka, ktorá sa zaľúbi do Dafnisa.
Ide o grécky román plný prírody, lásky a nevinnosti, často považovaný za predchodcu modernej romantickej literatúry.
Tento román veľmi ovplyvnil neskoršie umenie a literatúru (napr. Ravelova baletná suita Daphnis et Chloé).
3. Chloé v epigrafii a náhrobkoch
Meno Chloé sa občas objavuje na gréckych a rímskych epitafioch ako ženské meno. Napr.:
"Chloé, dcéra Hermiona" – (náhrobný nápis z Atén)
Takéto osoby však neboli významné osobnosti, ale bežní ľudia v spoločnosti.
________________________________
21 : Štefan 1 Kor 1:16
Meno Štefan (latinsky Stephanus, grécky Stephanos) bolo v antike používané, ale nebolo extrémne bežné. Okrem biblického sv. Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom, existuje niekoľko známych historických osobností s menom Stephanos, ktoré sa môžu radiť medzi "Štefanov" v širšom zmysle. Tu sú niektoré:
Stephanos z Byzancia (6. storočie n. l.)
Autor geografického slovníka Ethnika, ktorý zhromažďuje informácie o starovekých mestách a miestach.
_________________________
22 : Sostenes 1 Kor 1:1
Okrem biblického Sóstena (Sosthenes), ktorý bol predstaveným synagógy v Korinte, existovala aj historická osobnosť menom Sostenes zo starovekého Grécka:
Sostenes z Macedónie — bol generál a krátky čas vládca Macedónie v 3. storočí pred Kr. (okolo roku 279–277 pred Kr.). Bol pravdepodobne generálom, ktorý sa po smrti makedónskeho kráľa Ptolemaia Kerauna ujal velenia a bránil Macedóniu pred nájazdmi Keltov. Nechal sa vyhlásiť za kráľa (alebo vládol bez kráľovského titulu), no jeho vláda bola krátka.
Je dosť málo informácií o ňom, ale vieme, že bol významnou vojenskou osobnosťou v období, keď Macedónia čelila chaosu po smrti niekoľkých kráľov.
_______________________
23 : Apollo 1 Kor 16:12
Apollo je hlavne známe zo starovekého Grécka — Apollón bol totiž grécky boh svetla, hudby, veštenia a slnka. Ale ak sa pýtaš na historické osobnosti (teda skutočných ľudí) menom Apollo, tak je to zložitejšie.
👉 V staroveku Apollo ako meno pre bežných ľudí nebolo veľmi bežné, pretože Apollón bol uctievaný boh, a bolo trochu neúctivé volať sa priamo ako on. Niekedy však existovali deriváty mena, ako napríklad:
Apollodoros (doslova "dar Apollóna") – známe meno niekoľkých historických osobností, napríklad Apollodoros z Atén (spisovateľ a učenec v 2. storočí pred Kr.).
Apollónios – veľmi časté meno v helenistickej dobe. Napríklad Apollónios z Rodosu (básnik a autor eposu Argonautika).
Apollonius z Tyany – filozof a mystik v 1. storočí po Kr., ktorý bol vnímaný ako takmer "čarodejník" alebo mudrc.
________________________
24 : Timotej 2 Kor 1:1
Timotej (Timotheos) bolo v starovekom Grécku bežné meno, ktoré znamená "ctiteľ Boha" alebo "ten, kto uctieva Boha" (tīmē = česť, theos = boh).
Tu je niekoľko známych historických Timotejov:
🔹 Timotheos z Mílétu (5.–4. storočie pred Kr.)
– grécky hudobník a básnik. Slávny pre svoje inovácie v hudbe (pridal struny na lýru a ovplyvnil vývoj gréckej hudby).
🔹 Timotheos z Atén (4. storočie pred Kr.)
– athénsky vojvodca a politik, syn známeho stratega Konóna.
– Bojoval v rôznych vojnách a bol jedným z úspešných aténskych generálov počas 4. storočia pred Kr. (spájaný napríklad s vojenskými akciami v Egejskom mori).
_________________________
25 : Izák Rim 9:7
Okrem zmienky v Novom Zákone, je zmienka o osobe s menom Izák ešte aj v Starom Zákone v Gn 17:19
____________________
26 : Sára Rim 9:9
Okrem zmienky v Novom Zákone, je zmienka o osobe s menom Sára ešte aj v Starom Zákone v Gn 17:17
________________
27 : Rebeka Rim 9:10
Okrem zmienky v Novom Zákone, je zmienka o osobe s menom Rebeka ešte aj v Starom Zákone v Gn 24:15
________________
28 : Dávid Rim 11:9
Okrem zmienky v Novom Zákone, je zmienka o osobe s menom Dávid ešte aj v Starom Zákone v 1 Sam 16:13. Existuje však ešte jedna zaujímavá zmienka! V tzv. Tel Dan stéle (archeologický nález z 9. storočia pred Kr., sever Izraela) sa spomína "Byt Dávida" (Beit David).
_________________
29 : Silván 2 Kor 1:19
Meno Silván sa vyskytovalo aj mimo Nového Zákona, a to v rímskom svete.
1. Rímsky boh Silvanus
Silvanus bol rímsky boh lesov, polí, pastvín a hraníc.
Bol považovaný za ochrancu pastierov a poľnohospodárov.
Často zobrazovaný ako starší, zarastený muž s vencom z listov.
Bol to populárny "vidiecky" boh, nie elitný ako Jupiter či Mars, ale uctieval sa široko v rímskej ríši.
Jeho meno pochádza z lat. silva = les.
2. Silvanus ako osobné meno v Ríme
Vďaka popularite boha Silvana sa jeho meno bežne používalo ako osobné meno alebo cognomen (priezvisko) v Rímskej ríši.
Napr. Marcus Silvanus, Lucius Silvanus – takéto mená sú doložené v rímskych nápisoch (epigrafike), ale väčšinou ide o menej známe osoby (vojaci, občania, správcovia provincií atď.).
____________________
30 : Títus 2 Kor 7:6
Meno Títus (Titus) bolo v staroveku bežné v Rímskej ríši a je spojené s viacerými významnými osobnosťami, nielen s novozákonou postavou
1. Cisár Títus Flavius Vespasiánus (Titus, 39 – 81 n. l.)
Rímsky cisár z dynastie Flaviovcov.
Vládol v rokoch 79 – 81 n. l. po svojom otcovi Vespasiánovi.
Preslávil sa dobytím Jeruzalema v roku 70 n. l., kde viedol rímske légie a zničil Druhý chrám (známe aj z archy cisára Títa v Ríme).
Jeho vláda bola krátka, ale obľúbená – známy ako "miláčik ľudu".
Slávny rímsky pamätník – Títov oblúk – bol postavený na jeho počesť.
2. Titus Livius (Livy) – 59 pred Kr. – 17 n. l.
Významný rímsky historik.
Autor rozsiahleho diela "Ab urbe condita" (Od založenia mesta), ktoré opisuje dejiny Ríma od mytologického založenia až po jeho súčasnosť.
Hoci jeho meno sa často uvádza ako Livius, jeho prvé meno bolo Titus.
3. Ďalší rímski konzuli, vojaci a úradníci:
Meno Titus bolo veľmi bežné praenomen (osobné meno) v Ríme, podobne ako Lucius, Marcus či Gaius.
Napr. Titus Quinctius Flamininus – významný rímsky generál, ktorý porazil Macedóncov v 2. storočí pred Kr.
__________________
31 : Epafrodit Flp 2:25
Existovali aj osobnosti mimo Nového Zákona s menom Epafroditos (Epafrodit) v staroveku, najmä v grécko-rímskom svete.
🔹 1. Epafroditos – prepustenec cisára Nera
Bol to historická postava, významný oslobodený otrok (freedman) cisára Nera.
Žil v 1. storočí n. l. a zastával vysoké administratívne funkcie.
Je známy najmä tým, že bol údajne prítomný pri samovražde cisára Nera v roku 68 n. l., a podľa niektorých zdrojov mu dokonca pomohol zomrieť.
Cisár Domicián ho neskôr popravil, vraj preto, že "nezabránil Nerovej smrti" – aj keď už to bolo roky po tom, čo sa stalo.
Tento Epafroditos je spomínaný v historických dielach Suetonia a Cassia Dia.
🔹 2. Epafroditos – mecenáš a učiteľ filozofov (možno iná osoba)
V niektorých antických textoch (napr. Plinius Mladší) sa spomína Epafroditos ako mecenáš vzdelancov a literátov, možno iná osoba s rovnakým menom.
🔹 3. Epafroditos v Biblii
V Novom zákone je Epafroditos spolupracovníkom apoštola Pavla.
Spomína sa v Liste Filipanom ako verný služobník, ktorý Pavlovi priniesol podporu od cirkvi vo Filipách a takmer zomrel pre evanjelium.
___________________
32 : Klement Flp 4:3
Meno Klement (Clemens v latinčine, grécky Kléméns – Κλήμης, čo znamená "milosrdný" alebo "láskavý") bolo relatívne bežné v starovekom Ríme a poznáme viacero historických osobností s týmto menom okrem Nového Zákona.
Titus Flavius Clemens – rímsky šľachtic (1. stor. n. l.)
Bol bratranec cisára Domiciána, veľmi vplyvný senátor a konzul.
Popravený cisárom Domiciánom (asi roku 95 n. l.) údajne pre "ateizmus" – čo mnohí historici interpretujú ako konverziu ku kresťanstvu alebo k židovskej viere.
Jeho manželka Domitilla bola údajne tiež sympatizantka kresťanstva.
Neskôr bol niektorými kresťanmi považovaný za mučeníka, hoci sám nie je biblickou postavou.
🔹 2. Clemens Alexandrijský (Titus Flavius Clemens Alexandrinus, cca 150 – 215 n. l.)
Grécky teológ, filozof a učenec, jeden z najvýznamnejších kresťanských mysliteľov 2. – 3. storočia.
Učil v Alexandrii, kde viedol tamojšiu kresťanskú školu.
Autor diel ako "Stromata" a "Protreptikos", kde sa pokúšal spojiť grécku filozofiu a kresťanstvo.
Nie je postava z Biblie, ale skutočná historická osoba a mysliteľ.
🔹 3. Clemens Romanus (Klement Rímsky) – nie biblický, ale ranokresťanský autor
Pápež Klement I., cca 88 – 99 n. l.
Je autorom tzv. Prvého listu Klementa, jedného z najstarších kresťanských textov mimo Nového zákona.
Niekedy sa mylne považuje za "biblickú postavu", ale v Biblii nie je výslovne spomenutý.
Uctievaný ako svätý a mučeník.
🔹 4. Iní rímski občania a otroci menom Clemens
Meno Clemens bolo bežné medzi rímskymi freedmanmi (oslobodenými otrokmi) a úradníkmi.
Napr. Clemens, slobodný otrok cisára Domiciána, ktorý sa pokúsil vyhlásiť za cisára po jeho smrti (r. 96 n. l.), ale neúspešne.
______________
33 : Benjamín Flp 3:5
Okrem zmienky v Novom Zákone sa vyskytuje ešte v Starom Zákone v Gn 35:18
______________
34 : Nymfa Kol 4:15
Okrem zmienky
Meno Nymfa (grécky Νύμφα, latinsky Nympha) sa v staroveku okrem Nového Zákona objavuje v antickom svete no je potrebné rozlišovať : Nymfami ako mytologickými bytosťami – v gréckej a rímskej mytológii boli nymfy božské bytosti, zvyčajne ženského pohlavia, spojené s prírodou: lesy (dryády), rieky (naiády), more (néreidy), hory (oreády) atď. Nešlo však o vlastné meno "Nymfa", ale o triedu bytostí.
__________________
35 : Archippus Kol 4:17
Meno Archippos (starogr. Ἄρχιππος, lat. Archippus) bolo v starovekom Grécku a Ríme pomerne bežné, a okrem biblického Archippa (spomínaného v Liste Filemonovi) existuje niekoľko ďalších historických či literárnych osobností s týmto menom :
🏛️ 1. Archippos – aténsky komediograf
Obdobie: 5. storočie pred n. l.
Druh: Stará aténska komédia
Súčasník: Aristofanes
Známe diela: zachovali sa len fragmenty, ale jeho hry mali názvy ako "Fishes" (Ryby) alebo "The Donkey's Shadow".
Zaujímavosť: Jeho diela boli satirické a často útočili na vtedajších politikov alebo spoločenské zvyky – ako bolo zvykom v starej aténskej komédii.
🏺 2. Archippos – syn Heroda Agrippu I.?
Niektoré pramene (napr. apokryfné alebo neskoršie židovské a kresťanské texty) uvádzajú meno Archippos ako jedného z členov herodiánskej dynastie alebo ich spolupracovníkov. Avšak identifikácia je neistá a nie je úplne doložená.
📜 3. Archippos – menej známi vojaci alebo úradníci
V niektorých dochovaných nápisoch (epigrafických záznamoch) z rímskej a helenistickej doby sa vyskytuje meno Archippos ako meno vojakov, miestnych úradníkov alebo sponzorov chrámov, napr. v Maléj Ázii.
Tieto osoby však nie sú známe širšej verejnosti – šlo o lokálnych občanov, ktorí sa zapísali do historického záznamu len krátko.
____________________
36 : Marek 2 Tim 4:11
Meno Marek (latinsky Marcus) bolo v starovekom Ríme jedným z najbežnejších rímskych mien – hlavne ako praenomen (osobné meno) alebo súčasť trojčlenného mena (tria nomina). Okrem biblického Marka (evanjelistu) existuje mnoho historicky významných osobností s menom Marcus v rôznych formách. Tu sú niektorí najvýznamnejší:
🏛️ 1. Marcus Tullius Cicero (106 – 43 pred n. l.)
Slávny rímsky rečník, filozof a politik
Známy obhajca republiky, odporca diktátora Marka Antonia
Jeho listy a filozofické spisy sú kľúčovým prameňom o politike Ríma
🏛️ 2. Marcus Antonius (Markus Antonius) (83 – 30 pred n. l.)
Rímsky vojvodca a politik, blízky spojenec Júlia Cézara
Milenec Kleopatry, jeho konflikt s Octavianom (neskôr Augustom) viedol k pádu republiky
Porazený v bitke pri Aktiu, následne spáchal samovraždu
🏛️ 3. Marcus Aurelius (121 – 180 n. l.)
Rímsky cisár a stoický filozof
Autor Meditácií (Ta eis heauton), dielo stoickej filozofie
Vládol počas náročného obdobia – markomanské vojny, morové epidémie
_____________________
37 : Trofim 2 Tim 4:20
Meno Trofim (grécky Τρόφιμος, lat. Trophimus) bolo v starovekom svete pomerne zriedkavé, ale predsa sa mimo Nového Zákona objavuje v niekoľkých historických súvislostiach — najmä v oblasti grécko-rímskej kultúry a ranej kresťanskej tradície. Okrem biblického Trofima (spolupracovníka apoštola Pavla) poznáme niekoľko ďalších postáv s týmto menom:
📜 1. Trophimus z Arles (1.–3. storočie n. l.)
Prvý biskup v Arles (dnes Francúzsko), podľa kresťanskej tradície vyslaný z Ríma alebo Grécka.
Svätý, uctievaný v západnej cirkvi.
Jeho úcta sa rozšírila hlavne v Galii (dnešnom Francúzsku).
Hoci jeho historickosť je sporná, nie je totožný s biblickým Trofimom.
🏺 2. Trophimus – grécky umelec (možno sochár alebo staviteľ)
Meno Trophimos sa sporadicky objavuje v gréckych nápisoch ako meno remeselníka alebo architekta – najmä v helenistickom období (3.–1. stor. pred n. l.).
Ide však o málo známe a zle doložené osoby, skôr lokálne postavy, než verejne významné osobnosti.
Napríklad nápisy z Efezu alebo Pergamonu môžu obsahovať toto meno, ale ide o fragmentárne údaje.
⚔️ 3. Rímski vojaci alebo úradníci
V latinských nápisoch z vojenských táborov (napr. v Panónii alebo Galii) sa meno Trophimus občas objavuje ako meno oslobodeného otroka alebo vojaka.
Títo ľudia však nezanechali významný kultúrny či historický odkaz – meno bolo pravdepodobne gréckeho pôvodu, prevzaté Rimanmi.
✝️ 4. Mučeníci menom Trofimus (spolu s Teofilom a ďalšími)
V ranej kresťanskej hagiografii (životopisy svätých) sa objavujú aj iní mučeníci menom Trofimus, napríklad v Antiochii alebo v Maléj Ázii.
Boli to mučeníci z rôznych období (3.–4. stor.), niektorí pravdepodobne legendárni.
Nejde o biblického Trofima, ale o iné osoby s rovnakým menom.
______________________
38 : Justus Kol 4:11
Meno Justus (latinsky Iustus, znamená "spravodlivý") bolo v staroveku pomerne časté, najmä v rímskom prostredí. Okrem niekoľkých biblických postáv (napr. Joseph Justus Barsabbas či Justus spomínaný Pavlom v Liste Kolosanom) poznáme viacero historických osobností s menom Justus. Tu sú najvýznamnejšie:
🏛️ 1. Justus z Tiberiady (1. stor. – zač. 2. stor. n. l.)
Židovský historik pôsobiaci v Galilei, súčasník a rival Jozefa Flávia (Josephus Flavius).
Napísal dielo "Chronika židovských kráľov" a "Židovská história", no jeho spisy sa zachovali len fragmentárne alebo v citáciách.
Jozef Flávius ho tvrdohlavo kritizoval vo svojej Autobiografii, čo naznačuje, že Justus bol významný konkurent v oblasti židovskej historiografie.
📜 2. Lucius Iustus – rímsky senátor alebo úradník (viacero osôb)
Iustus sa často objavuje ako cognomen (tretie meno) u rímskych občanov vyšších vrstiev.
Niektorí senátori, správcovia provincií či vojaci nosili toto meno – napr. Quintus Iulius Iustus, guvernér v Malej Ázii v 2. stor. n. l.
Ich životopisy však väčšinou nie sú podrobne známe, no sú doložení epigraficky.
⛪ 3. Justus z Alexandrie (patriarcha)
Patriarcha Alexandrie v rokoch 118–129 n. l., podľa kresťanskej tradície.
Bol považovaný za 5. nástupcu svätého Marka v kresťanskej línii alexandrijských biskupov.
Má status svätca v koptskej a pravoslávnej tradícii.
_______________________
39 : Onezim Flm 1:10
Meno Onezimus (gr. Ὀνήσιμος, čo znamená "užitočný") je najznámejšie z Nového zákona, kde označuje otroka, ktorý utiekol od svojho pána Filéma a stretol apoštola Pavla, ktorý ho obrátil na kresťanstvo. Pavol následne posiela Onezima späť s listom Filémonovi – to je tzv. List Filémonovi.
Mimo tejto známej biblickej postavy sa meno Onezimus vyskytuje aj inde v starovekých prameňoch, ale väčšinou ide o:
Bežné grécko-rímske meno pre otrokov alebo prepustených otrokov – išlo o frekventované meno v rímskej ríši, často používané pre otrokov, pretože malo pozitívny význam ("užitočný"). Je známe z niekoľkých epigrafických (nápisových) záznamov, napríklad na náhrobkoch alebo inventároch.
Historické zmienky v ranokresťanskej tradícii:
Niektoré kresťanské tradície hovoria, že biblický Onezimus sa stal biskupom v Efeze, a niektorí cirkevní otcovia (napr. Ignác z Antiochie) ho zmieňujú ako historickú postavu.
V Kresťanskej hagiografii (životoch svätých) sa vyskytujú aj ďalší svätci s menom Onezimus, ale väčšinou ide o rozšírenie alebo odvodenie od pôvodnej biblickej postavy.
Archeologické a epigrafické zmienky – niektoré nápisy z 1.–3. storočia po Kr. v oblasti Malá Ázia, Rím, alebo Egypt obsahujú meno Onezimus, ale ide o neznáme osoby, často s otrockým alebo prepusteneckým pôvodom. Nejde o "osobnosti" v historickom zmysle, ale ich existencia potvrdzuje popularitu mena.
__________________
40 : Aristarchus Flm 1:24
meno Aristarchus (gr. Ἀρίσταρχος) nosilo niekoľko významných osobností staroveku – okrem biblickej postavy, ktorou bol spoločník apoštola Pavla z Tesaloniky. Tu sú niektoré významné ne-biblické osobnosti s menom Aristarchus:
1. Aristarchos zo Samothráky (asi 216 – 144 pred Kr.)
Najvýznamnejší nositeľ tohto mena.
Grécky gramatik, literárny kritik a vedec.
Pôsobil ako riaditeľ Alexandrijskej knižnice.
Preslávil sa svojou kritickou edíciou Homéra – položil základy vedeckej textovej kritiky.
Jeho komentáre a poznámky sa stali štandardom pri čítaní klasickej literatúry.
Je považovaný za jedného z najväčších filológov staroveku.
2. Aristarchos zo Samosu (asi 310 – 230 pred Kr.)
Grécky astronóm a matematik.
Ako prvý známy vedec navrhol heliocentrickú sústavu – že Zem obieha okolo Slnka (cca 1800 rokov pred Kopernikom!).
Vypracoval aj metódy na výpočet vzdialeností a veľkostí Slnka a Mesiaca.
Jeho dielo sa zachovalo len čiastočne, ale citujú ho autori ako Archimedes.
3. Aristarchos z Teosu (pravdepodobne menej známy autor alebo rétor)
Zmienky o ňom sú z neskoršieho obdobia, nie je však isté, či ide o historickú osobnosť, alebo zámenu s inými Aristarchmi.
_________________
41 : Demas Flm 1:24
Historickí alebo literárni Demasovia mimo Biblie
Nie sú známe významné historické osobnosti menom Demas zo staroveku, ale:
1. Demas v gréckych literárnych alebo epigrafických prameňoch
Meno Demas je pravdepodobne skrátená forma mena Demetrios alebo pochádza z koreňa "demos" (ľud).
Občas sa objavuje v nápisoch z helenistického a rímskeho obdobia, ale ide o bežné osoby, nie osobnosti (napr. otroci, občania, dedičia).
V gréckej literatúre a divadle (napr. neskôr v byzantskom období) sa môže vyskytnúť ako literárna postava, ale nie ako historická osoba.
___________________
42 : Jozue Heb 4:8
Okrem Nového Zákona sa toto meno spomína tiež v Starom Zákone v Ex 17:9
___________________
2. Jozue ben Chananja (1. storočie n. l.)
Rabínsky učenec z obdobia po zničení Druhého chrámu (70 n. l.)
Jeden z najvýznamnejších tanaitov (učiteľov Mišny).
Pôsobil spolu s rabínom Eliezerom ben Hyrkanos.
Bol člen Sanhedrinu a aktívne sa podieľal na formovaní rabínskeho judaizmu.
Spomína sa často v Talmude.
_______________
V apokryfných a pseudepigrafických textoch (ako 1. Ezdraš) sa objavuje viacero osôb s týmto menom, no nejde o známe historické osobnosti.
______________
43 : Jozef Mt 1:16
Okrem Nového Zákona sa meno Jozef vyskytuje aj v Starom Zákone v Gen 30:24
2. Historické postavy mimo Biblie:
Jozef ben Matitjahu (lat. Flavius Josephus) – 1. storočie n. l.
Najznámejší "nebiblický" Jozef zo staroveku.
Židovský historik a veliteľ počas Prvej židovskej vojny proti Rimanom.
Po zajatí prešiel na stranu Rimanov a stal sa dvoranínom cisára Vespasiána.
Napísal viaceré dôležité diela: Židovská vojna, Staroveké dejiny Židov (Antiquitates Judaicae), Proti Apiónovi, Autobiografia.
Je kľúčovým zdrojom pre poznanie židovských dejín v 1. storočí.
3. Iné, menej známe osoby:
Občas sa meno Jozef/Josephus vyskytuje u židovských alebo kresťanských pisateľov a bežných osôb v epigrafických nálezoch (napr. náhrobky, ostraká, zvitky), ale nejde o historicky významné postavy.
_________________
44 : Mária Mt 1:16
Meno Mária (hebrejsky מִרְיָם Miryam, grécky Μαρία Maria alebo Μαριάμ Mariam) bolo v 1. storočí v židovskej spoločnosti veľmi bežné, najmä v oblasti Palestíny. Okrem Nového Zákona sa toto meno vyskytuje tiež v Starom Zákone Ex 15:20
_________________
V kumránskych zvitkoch a v niektorých židovských nápisoch z 1. storočia sa meno Miryam vyskytuje ako bežné ženské meno, ale konkrétne historické osobnosti týmto menom neboli zaznamenané ako významné mimo náboženského rámca.
Meno Mária sa vyskytuje aj v gnostickej literatúre. Kľúčové gnostické texty, kde vystupuje Mária:
1. Evanjelium Márie (Mariae)
Pravdepodobne z 2. storočia.
Zobrazuje Máriu Magdalénu ako vodkyňu apoštolov po Ježišovej smrti.
Apoštoli, najmä Peter, spochybňujú jej autoritu, ale ona tvrdí, že má tajné zjavenie od Ježiša.
Tento text neobsahuje celé učenie, pretože rukopis je neúplný.
2. Pistis Sophia
Gnostický text z 3. storočia.
Mária Magdaléna tu kladie Ježišovi otázky o nebeských ríšach a duši.
Je zobrazená ako najpokročilejšia z učeníkmi.
Ježiš ju chváli za "pochopenie hlbokých tajomstiev".
3. Evanjelium podľa Filipa
Gnostický text (asi 3. storočie).
Tvrdí, že Ježiš "miloval Máriu viac ako ostatných učeníkov" a "ju často bozkával na…" (chýba slovo – niektorí to interpretujú ako duchovné spojenie, iní ako intímne).
Text naznačuje symbolickú alebo mystickú jednotu medzi Ježišom a Máriou.
____________
45 : Emanuel Mt 1:23
Okrem Nového Zákona sa vyskytuje ešte v Starom Zákone v Iz 7:14
____________
46 : Jeremiáš Mt 2:17
Okrem Nového Zákona sa vyskytuje ešte v Starom Zákone v 2 Kr 23:31
_____________
47 : Achim Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona sa vyskytuje ešte v Starom Zákone v 2 Sam 18:19
______________
48 : Eliud Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona sa vyskytuje ešte v Starom Zákone v 1 Kr 3:8
______________
49 : Eleazar Mt 1: 1-16
Meno Eleazar bolo v staroveku pomerne bežné v židovskom kultúrnom a náboženskom kontexte, a existuje niekoľko známych osobností menom Eleazar zo staroveku mimo Nového Zákona :
1. Eleazar ben Arach (1. storočie n. l.)
Bol jedným z hlavných rabínov a učencov Míšny, žiak slávneho rabína Johanana ben Zakkaiho.
Patril medzi piatich veľkých žiakov, ktorí zachovali rabínske učenie po zničení Druhého chrámu (70 n. l.).
Preslávil sa svojou bystrou mysľou a schopnosťou učenia.
2. Eleazar ben Azariah (1. – 2. storočie n. l.)
Významný tannaita (rabínsky učenec), jeden z vodcov Sanhedrinu (najvyššieho židovského náboženského súdu).
Slávny výrok: "Som ako muž, ktorý má 70 rokov" – i keď bol ešte mladý, bol zvolený za vodcu kvôli svojej múdrosti.
Známy svojimi komentármi k Tóre a účasťou na slávnom Paschálnom sederi opísanom v Haggade.
3. Eleazar Maccabeus († okolo 162 pred Kr.)
Bol bratom Júdu Makabejského, významnou postavou v židovskom odboji proti Seleukovcom (vojny Makabejcov).
Preslávil sa v bitke pri Beth-zecharia, kde hrdinsky zomrel, keď prebodol slona, ktorého považoval za nosiča nepriateľského kráľa.
__________________
V Starom Zákone sa nachádza v Ex 6:23
______________
50 : Matan Mt 1: 1-16
Meno Matan (hebrejsky מַתָּן), znamenajúce "dar" alebo "dar Boží", má hlboké korene v starovekej židovskej kultúre. Okrem biblických postáv sa toto meno vyskytuje aj u niekoľkých významných osobností zo staroveku.
🏛️ Staroveké osobnosti menom Matan
1. Mattan I – kráľ Týru (840–832 pred n. l.)
Mattan I (tiež známy ako Matan alebo Mittin) bol fénickým kráľom mesta Týrus. Podľa historika Jozefa Flavia, ktorý cituje fénického autora Menandra z Efezu, vládol Týru deväť rokov a bol otcom Pygmaliona a Dido, legendárnej zakladateľky Kartága. V rímskej literatúre je známy aj ako Belus, otec Dido v Aeneide od Vergília.
____________________
V Starom Zákone sa vyskytuje v 2 Kr 23:17
________________
51 : Jakub Mt 1:16
Meno Jakub (hebrejsky יַעֲקֹב – Yaakov) bolo veľmi rozšírené v staroveku, najmä v židovskej komunite, kde malo významné náboženské a kultúrne postavenie. Okrem Novozákonnej zmienky, existuje niekoľko ďalších historických osobností menom Jakub (alebo jeho grécka verzia Iákōbos či latinská Jacobus) z neskorého staroveku a začiatku kresťanskej éry, ktoré nespadajú priamo do biblického kánonu. Tu sú niektoré z nich:
1. Jakub Spravodlivý (Jakub, brat Ježišov) – 1. storočie n. l.
Hoci je spomínaný aj v Novom zákone, patrí medzi historicky doložené postavy, o ktorých píšu aj mimobiblické pramene ako Jozefus Flavius či Hegesippos.
Bol vodcom jeruzalemskej cirkvi, často označovaný ako "biskup Jeruzalema".
Zomrel ako mučeník pravdepodobne okolo roku 62 n. l., keď ho podľa prameňov ukameňovali židovskí vodcovia.
2. Jakub ben Matitjahu (Flavius Josephus) – jeho hebrejské meno
Historik Flavius Jozefus bol pôvodne Jakub ben Matitjahu, farizej a vojvodca počas Prvej židovskej vojny.
Hoci je známy pod rímskym menom, jeho pôvodné meno je bežne uvádzané v židovských prameňoch.
Je významným zdrojom o židovských dejinách 1. storočia.
3. Jakub ben Gamaliel
Bol veľkňazom v Jeruzaleme približne v rokoch 63–65 n. l., krátko pred zničením chrámu.
Pochádzal z významnej farizejskej rodiny (možno bol synom Gamaliela staršieho).
Historické zmienky o ňom sa objavujú v Talmude a židovských kronikách.
________________
V Starom Zákone sa toto meno vyskytuje v Ex 25:26
_______________________
52 : Filip Mt 10:3
Meno Filip (Philippos, z gréc. "milovník koní") bolo bežne používané v starovekom Grécku a neskôr aj v Ríme, a spája sa s viacerými významnými historickými osobnosťami mimo novozákonného kontextu.
Najznámejšie osobnosti zo staroveku s menom Filip (okrem biblických postáv):
1. Filip II. Macedónsky (382 – 336 pred n. l.)
Otec Alexandra Veľkého
Kráľ Macedónie, veľký vojenský reformátor a štátnik
Zjednotil grécke mestské štáty pod svoju nadvládu (Korintský spolok)
Významná postava klasického Grécka
2. Filip III. Arrhidaeus († 317 pred n. l.)
Nevlastný brat Alexandra Veľkého
Bol formálne kráľom Macedónie po Alexandrovej smrti, hoci mal duševné postihnutie a vládli za neho regenti
Vláda bola súčasťou tzv. diadošských vojen (boje o moc po Alexandrovi)
3. Filip V. Macedónsky (238 – 179 pred n. l.)
Kráľ Macedónie, ktorý bojoval proti Rímu v tzv. macedónskych vojnách
Pokúsil sa obnoviť moc Macedónie v helenistickom svete
4. Filip z Opuntu (4. stor. pred n. l.)
Grécky filozof, známy predovšetkým ako redaktor a komentátor Aristotelových diel
Niektorí ho považujú za jedného z prvých, kto systematizoval Aristotelovu filozofiu
_________________
53 : Abiud Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona je zmienka tohto mena ešte v Starom Zákone v Nm 7:48
_______________
54 : Zorobábel Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona je zmienka tohto mena ešte vStarom Zákone v Ezd 2:2
________________
55 : Michal Jud 1:9
Meno Michal (v pôvodnej podobe Míkhaʼél – מִיכָאֵל – čo znamená "Kto je ako Boh?") je hebrejského pôvodu. Okrem Nového Zákona je zmienka tohto mena ešte v Starom Zákone v Dan 10:13.
Takisto v knihe Henochovej. Michal je tu jeden zo štyroch hlavných archanjelov a často vystupuje ako vodca v boji proti padlým anjelom.
A rovnako tak v židovskom Talmude. Podľa tradície Talmudu meno Michael znamená otázku: Kto je ako El (Boh)? Je to údajne bojový pokrik, s ktorým anjeli bojovali proti Satanovi a jeho anjelom
https://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_(anjel)
____________________
56 : Kore Jud 1:11
Okrem Nového Zákona je zmienka tohto mena ešte v Starom Zákone v Gen 36:5
______________
57 : Demetrio 3 Jn 1:12
Meno Demetrio (grécky Δημήτριος, latinsky Demetrius) bolo veľmi bežné v starovekom gréckom a helenistickom svete a viaceré významné historické osobnosti toto meno nosili.
ňTu sú niektoré z nich:
✅ Historické osobnosti menom Demetrio / Demetrios
1. Demetrios I. Poliorkétés (337 – 283 pred Kr.)
Syn známeho generála Antigona I. Monofthalma.
Hellenistický kráľ Macedónie.
Priezvisko Poliorkétés znamená "Obliehateľ miest".
Preslávil sa svojimi vojnami po smrti Alexandra Veľkého (tzv. diadochovia).
2. Demetrios II. Nikátor (vláda 145–125 pred Kr.)
Kráľ Seleukovskej ríše (územie dnešnej Sýrie, Iraku a Iránu).
Vojensky bojoval proti Parthom a bol istý čas v zajatí.
Jeho vláda je známa aj z historických kroník, nielen biblických apokryfov.
3. Demetrios z Faleru (okolo 350 – 280 pred Kr.)
Filozof, rétor a štátnik v Aténach.
Bol žiakom Aristotela a neskôr vládca Atén pod macedónskym dohľadom.
Hral úlohu pri organizovaní Alexandrijskej knižnice v Egypte.
4. Demetrios z Byzantia (asi 3. storočie pred Kr.)
Staroveký geograf a historik.
Písal o oblasti okolo Bosporu a Byzantie.
________________
58 : Ján Zjv 1:1
Meno Ján (z hebrejčiny Yôḥānān / יוֹחָנָן, čo znamená "Hospodin je milostivý") bolo pomerne bežné v židovskom prostredí staroveku, takže sa vyskytuje aj mimo biblických postáv, hoci najznámejší sú práve biblickí Jánovia (Krstiteľ, evanjelista, atď.).
Nižšie sú uvedené významné historické osobnosti zo staroveku s menom Ján (Johanan / Ioannes) okrem biblických postáv:
✅ Staroveké nebiblické osobnosti menom Ján / Johanan / Ioannes
1. Jóchanan ben Zakkaj (1. storočie n. l.)
Jeden z najvýznamnejších židovských rabínov po zničení Druhého chrámu (70 n. l.).
Zakladateľ rabínskeho judaizmu – preniesol centrum židovského náboženského života do Javne.
Zaslúžil sa o zachovanie židovstva po páde Jeruzalema.
2. Jóchanan ben Nuri
Tannaita (rabín z obdobia Mišny), žijúci na prelome 1. a 2. storočia n. l.
Učiteľ práva, citovaný v Talmude.
___________________
59 : Manasses Mt 1: 1-16
Meno Manasses má hebrejský pôvod (Mənaššeh, čo znamená "ten, ktorý dá zabudnúť"), a teda bolo takmer výlučne používané v rámci izraelskej kultúry a náboženstva. Okrem Nového Zákona je zmienka tohto mena ešte v Starom Zákone v Gen 41:51
__________________
60 : Amon Mt 1: 1-16
Meno Amon sa vyskytuje aj mimo Nového Zákona, najmä v egyptskej mytológii a histórii, kde má dôležité miesto.
Tu sú najznámejšie nebiblické osobnosti a postavy zo staroveku s menom Amon:
1. Amon (Amun, Amen, Ammon) – egyptský boh
Najdôležitejšie nebiblické použitie mena.
Bol hlavným bohom v egyptskej mytológii, najmä počas Novej ríše.
Spočiatku menší thébsky boh vetra, neskôr splynul s bohom slnka Ré a vznikol boh Amon-Ré, najvyššie božstvo Egypta.
Jeho chrám v Karnaku pri Tébach (dnešný Luxor) bol jedným z najväčších chrámových komplexov staroveku.
Amon bol vnímaný ako kráľ bohov a patrón faraónov.
2. Faraóni a šľachtici s menom Amon / Amun
Viacerí egyptskí faraóni a vysokopostavení hodnostári mali meno obsahujúce boha Amona:
Tutanchamon (pôvodne Tutanchaton) – jeho meno znamená "Živý obraz Amona".
Amenhotep – meno viacerých faraónov, znamená "Amon je spokojný".
Pinedžem I. – veľkňaz Amona, ktorý vládol Thébam ako miestny panovník.
3. Ammon (grécko-rímska verzia) – božstvo identifikované s gréckym Zeusom
V neskorších obdobiach bol Amon stotožnený s Zeusom ako Zeus-Ammon, najmä v severnej Afrike a helenistickom Egypte.
Alexander Veľký navštívil veštiareň Amona v oáze Síwa (v Líbyjskej púšti) a bol tam vyhlásený za syna Amona.
4. Amónci (nie jednotlivci, ale národ)
Staroveký semitský národ žijúci v oblasti dnešného Jordánska (hlavné mesto Rabba – dnešný Ammán).
Ich meno aj boh Milkom niekedy bývajú zamieňané so slovom Amon, no ide o odlišné etnikum než egyptský Amon.
___________________
61 : Joziáš Mt 1: 1-16
Meno Joziáš (hebrejsky יֹאשִׁיָּהוּ, Jošijáhu alebo skrátene Joziáš) je hebrejské meno. Okrem Nového Zákona je zmienka tohto mena ešte v Starom Zákone v 1 Kr 13:2
_______________
62 : Jechoniáš Mt 1: 1-16
Meno Jechoniáš (hebrejsky יְכָנְיָה, Jechonjáh, známy aj ako Jekonjáš, Coniáš alebo Jehojachin)
🏺 Archeológia
Meno Jehojachin (Jechoniáš) sa predsa len vyskytuje v mimobiblickom prameni: Našli sa babylonské hlinené tabuľky (tzv. Babylonian Ration Tablets) zo 6. storočia pred Kr., ktoré zaznamenávajú výplaty jedlu pre "Jaukinu, kráľa Júdska" – čo je zjavná zmienka o Jehojachinovi počas jeho exilu v Babylone. 👉 Ide ale stále o tú istú biblickú postavu, len potvrdenú archeologicky mimo Biblie.
V Starom Zákone sa toto meno vyskytuje v Jer 24:1
_________________
63 : Salatiel Mt 1: 1-16
Meno Salatiél (hebrejsky: שְׁאַלְתִּיאֵל, Še'altíél, v gréčtine Salathiel) je hebrejské meno. Objavuje sa aj v apokryfných a pseudepigrafických textoch, kde je niekedy spájané s postavou Ezdráša.
📖 2. Kniha Ezdráša (známa aj ako 4. Ezdráš)
V tomto apokalyptickom spise, ktorý vznikol pravdepodobne koncom 1. storočia po Kr., sa autor predstavuje slovami:
"Ja, Salatiél, ktorý som aj Ezdráš"
Toto vyjadrenie viedlo niektorých bádateľov k domnienke, že pôvodne existovala samostatná "Apokalypsa Salatiélova", ktorú neskôr redaktor spojil s textami pripisovanými Ezdrášovi. Iní však poukazujú na staršie židovské tradície, ktoré identifikovali Salatiéla s Ezdrášom nezávisle od tohto spisu. Napríklad Epifanius uvádza:
"Ezdráš kňaz – nie ten Ezdráš, ktorý sa volal Salatiél, ktorého otcom bol Zorobábel, syn Jechoniáša."
Táto identifikácia však nie je historicky presná, keďže Ezdráš a Salatiél žili v rôznych obdobiach.
📜 Etiópske apokalyptické texty
V etiópskej tradícii existuje krátky apokalyptický text, ktorý je niekedy pripisovaný Ezdrášovi (Salatiélovi). Tento spis, ovplyvnený 4. Ezdrášom a Knihou jubileí, sa venuje témam ako druhý príchod Krista, koniec sveta a budúci vládcovia Etiópie. Autor používa výrazy ako "Salatiél" a "Ezdráš" zameniteľne, čo naznačuje pretrvávajúcu tradíciu ich stotožňovania.
__________________
64 : Abiáš Mt 1: 1-16
Meno Abiáš (hebrejsky אֲבִיָּה, Aviyah alebo Abijah, čo znamená "Môj otec je Jah(ve)") je hebrejské meno.
📚 Talmud a Midraš
V Talmude a Midraši sa meno Abiáš spomína najmä v kontexte:
Kráľa Abiáša, syna Rechabeáma, ktorý vládol nad Júdom.
Abiáša, syna proroka Samuela.
Tieto zmienky slúžia na rozšírenie alebo interpretáciu biblických príbehov, ale neuvádzajú žiadne nové alebo nezávislé informácie o osobách s týmto menom mimo biblického rámca.
V Starom Zákone sa vyskytuje v 1 Kr 14:1
___________________
65 : Aza Mt 1: 1-16
Existujú historické osobnosti zo staroveku s menom Aza alebo jeho variantmi, ktoré nie sú biblického pôvodu. Tu sú niektoré z nich:
👑 Azo (Aza) z Iberského kráľovstva (4. storočie pred Kr.)
Azo, známy aj ako Azon, bol podľa stredovekých gruzínskych kroník prvým kráľom starovekého gruzínskeho kráľovstva Kartli (Iberia). Niektoré pramene tvrdia, že ho na trón dosadil Alexander Veľký počas svojich výprav. Jeho vláda sa datuje približne do rokov 330–272 pred Kr. Podľa legendy bol Azo tyranom, ktorého neskôr zvrhol domáci hrdina Pharnavaz, zakladateľ miestnej dynastie.
👑 Azes I a Azes II – Indo-skythskí králi (1. storočie pred Kr.)
Meno Aza sa objavuje aj v mene Azes, ktoré niesli dvaja významní indo-skythskí panovníci:
Azes I (vládol približne 48/47 – 25 pred Kr.) – rozšíril skytské územia v severozápadnej Indii a zaviedol tzv. Azesovu éru, ktorá sa používala na datovanie udalostí.
Azes II (pravdepodobne vládol okolo 35–12 pred Kr.) – jeho existencia je predmetom diskusií; niektorí historici sa domnievajú, že mohol byť totožný s Azesom I. Je známy svojimi mincami a možným spojením s buddhistickými pamiatkami, ako je Bimaranova schránka.
Meno Azes pochádza zo saka (skytského) slova Aza, čo znamená "vodca".
🏛️ Azzi – staroveký región v Anatólii
Azzi bol názov starovekého regiónu alebo štátneho útvaru v oblasti dnešného východného Turecka, známeho z chetitských klinopisných textov. Tento región existoval v 2. tisícročí pred Kr. a bol súčasťou konfederácie Hayasa-Azzi. Hoci konkrétne mená vládcov nie sú známe, názov Azzi svedčí o jeho historickom význame.
🧙 Azi – pisár z Eblského kráľovstva (okolo 2500 pred Kr.)
Azi bol pisár v starovekom sýrskom meste Ebla. Jeho meno sa objavuje na viacerých hlinených tabuľkách, čo umožňuje rekonštrukciu jeho kariéry od študenta po vysokého administrátora. Hoci jeho meno sa píše ako Azi, foneticky je blízke menu Aza.
🧾 Zhrnutie
Meno Aza a jeho varianty sa vyskytujú v rôznych kultúrach a obdobiach staroveku:
Azo – prvý kráľ gruzínskeho Kartli
Azes I a II – indo-skythskí králi v severozápadnej Indii
Azzi – staroveký región v Anatólii
Azi – pisár z mesta Ebla
Tieto príklady ukazujú, že meno Aza malo široké geografické rozšírenie a rôzne významy v starovekých civilizáciách.
________________
66 : Meno Jozafat (hebrejsky יְהוֹשָׁפָט, Yehoshafat), čo znamená "Jahve je sudca" je hebrejské meno. Okrem Nového Zákona sa vyskytuje ešte v Starom Zákone v 2 Sam 8:16
______________
67 : Joram Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona sa toto meno vyskytuje v Starom Zákone v 2 Sam 8:10
____________
68 : Oziáš Mt 1: 1-16
🏛️ Archeologické dôkazy o mene Oziáš
Oziáš je spomenutý v niekoľkých archeologických nálezoch:
Pečate s nápisom "minister Oziáša": Dve pečate, ktoré obsahujú nápisy "[patriace] Abijovi, ministrovi Oziáša" a "[patriace] Šubnáchovi, ministrovi Oziáša", boli objavené v 19. storočí. Tieto pečate naznačujú administratívne aktivity počas jeho vlády.
Steny v Jeruzaleme: Výskumy ukázali, že časť mestských hradieb Jeruzalema bola postavená počas vlády Oziáša, čo korešponduje s biblickými záznamami o jeho stavebných aktivitách.
___________
Meno Oziáš sa tiež vyskytuje v Starom Zákone v 2 Kr 15:32
___________________
69 : Aram Mt 1: 1-16
Aram v asýrskych a babylonských textoch
V niektorých asýrskych a babylonských záznamoch sa spomína "Aramu" alebo "Aramu" ako označenie pre Aramejcov alebo ich kráľov. Napríklad:
Aramu z Bit-Agusi – bol aramejský vládca z 9. storočia pred n. l., ktorý vládol v oblasti známej ako Bit-Agusi (hlavné mesto bolo pravdepodobne Arpad, v dnešnej Sýrii). Je známy z nápisov asýrskeho kráľa Šalmanasara III.
_________________
70 : Aminadab Mt 1: 1-16
Amminadab – kráľ Ammonitov
V roku 1972 bola na lokalite Tell Siran (dnes súčasť kampusu Univerzity Jordánska v Ammáne) objavená bronzová nádoba s nápisom v ammonitskom jazyku. Tento nápis, známy ako Tel Siran Inskripcia, je jedným z najdôležitejších epigrafických dôkazov o existencii kráľovského rodu v Ammonitskom kráľovstve.
Nápis spomína Amminadaba, kráľa Ammonitov, a uvádza jeho rodokmeň:
"Amminadab, kráľ Ammonitov, syn Hiṣṣalʾela, kráľa Ammonitov, syn Amminadaba, kráľa Ammonitov."
Tento nápis dokazuje existenciu dvoch po sebe nasledujúcich kráľov menom Amminadab v Ammonitskom kráľovstve počas 7. až 6. storočia pred n. l
_________________
71 : Natanael Jn 1:28
📜 1. Epigrafické nálezy a varianty mena
V starovekých semitských oblastiach sa vyskytujú variácie mena Natanael, ako napríklad:
Netanel / Natan'el – Meno je doložené v hebrejských a aramejských textoch, vrátane Elefantinských papyrusov (5. stor. pred n. l.), kde sa objavujú podoby teoforických mien s "Natan" (darovať) a božským elementom "El" (Boh).
Tieto mená však zvyčajne neoznačujú známe historické osobnosti, ale skôr obyčajných ľudí v kontraktoch, listoch alebo právnych dokumentoch.
🧱 2. Archeologické dôkazy
V niekoľkých starovekých židovských nápisoch z obdobia Druhého chrámu sa našli mená podobné "Netanel" na ossuáriách (kostniciach), napr. v Jeruzaleme.
Opäť však ide o bežné osoby, nie známe historické osobnosti alebo vodcov.
🧍♂️ 3. Židovské a rabínske tradície
V rabínskej literatúre (napr. v Midraši) sa meno Netanel niekedy objavuje ako meno mudrcov alebo výkladových postáv, ale nie je doložené ako historická postava.
Napr. v niektorých zoznamoch levítov alebo chrámových služobníkov sa môže objaviť toto meno.
_________________________
72 : Náson Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona sa toto meno objavuje ešte v Starom Zákone v Rút 4:20.
V nápisoch z obdobia Druhého chrámu sa objavujú mená odvodené od rovnakého koreňa.
1. Nachšon ako prvý, kto vošiel do Červeného mora
Podľa rabínskej tradície (napr. v Midraš Mechilta a Talmude, traktát Sota 37a), keď Mojžiš viedol Izraelitov k Červenému moru a more sa ešte nerozdelilo:
Nachšon ben Amminadav bol ten, kto prvý vošiel do vody až po krk, a až vtedy sa more rozdelilo.
🗣️ Tento čin sa v židovskej tradícii chápe ako akt hrdinskej viery – dôveroval Bohu ešte predtým, než videl zázrak.
________________________
73 : Salmon Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona sa toto meno objavuje ešte v Starom Zákone v Rút 4:20.
_______________________
74 : Ezechiáš Mt 1: 1-16
Nápisy a archeologické nálezy: Niekoľko nápisov z judského kráľovstva obsahuje meno Ezechiáš, ale všetky sa vzťahujú pravdepodobne na toho istého kráľa alebo jeho administratívu (napr. známy "Ezechiášov tunel" v Jeruzaleme).
🔸 2. Ezechiáš ben Manasse
Zdroj: Rabínska literatúra (Talmud a Midraš – niektoré fragmenty)
Opis: Podľa niektorých rabínskych výkladov bol "Ezechiáš ben Manasse" potomkom kráľovskej línie, ktorý údajne patril k tým, čo sa počas babylonského zajatia starali o zachovanie Tóry. Nie je to potvrdená historická postava, ale skôr zbožný hrdina v midrašových príbehoch.
🔸 3. Hezekiah ben Hanan – vzbúrenec proti Rímu
Zdroj: Josef Flavius – Židovské vojny
Obdobie: 1. storočie pred n. l.
Opis: Hoci meno je uvádzané v grécko-rímskej forme (Hezekiah, čo je grécka podoba Ezechiáša), ide o židovského vodcu, ktorý organizoval partizánsky odpor proti Herodesovi Veľkému ešte pred jeho nástupom na trón. Jeho syn bol pravdepodobne Juda Galilejský, zakladateľ zelótskeho hnutia.
➤ Zaujímavé: Tento Ezechiáš je teda historická osobnosť mimo biblického textu, spomenutá u Josefa Flavia, a teda jeden z mála doložených "nebiblických" Ezechiášov.
Okrem toho sa toto meno objavuje ešte v Starom Zákone v 2 Kr 16:20
___________________
75 : Eliakim Mt 1: 1-16
🔍 Staroveké osobnosti menom Eliakim mimo Biblie:
🔸 1. Eliakim – meno na pečatidle (bulla) zo 7. storočia pred n. l.
Archeologický nález: Malá hlinená pečať (tzv. bulla), nájdená v oblasti starovekého Jeruzalema.
Nápis: נ ליאקם בן ... (Le-Eliakim ben... – "Patrí Eliakimovi, synovi...")
Obdobie: pravdepodobne koniec 7. storočia pred n. l. (časy judských kráľov)
Význam: Tento nález potvrdzuje, že meno Eliakim sa používalo aj mimo priamo biblického textu. Hoci nie je známe, o koho konkrétne išlo, ide o doloženého jednotlivca v historickom prostredí.
Pečatidlo ukazuje, že Eliakim bol pravdepodobne úradník alebo osoba s vlastníckym právom.
🔸 2. Eliakim ben Eliezer (neskoršia rabínska postava)
Zdroj: Midraš / rabínska literatúra (neskoršie obdobie, možno 2.–4. stor. n. l.)
Opis: Vyskytuje sa v niektorých komentároch ako interpretátor Tóry alebo ako prenášač ústneho podania. Nie je to historická "osobnosť" v klasickom zmysle (ako kráľ alebo generál), ale reprezentuje prúdy učenia v postbiblickom judaizme.
🔸 3. Eliakim v egyptských alebo aramejských dokumentoch?
Niektoré aramejské papyrusy z Elefantíny (5. stor. pred n. l.) obsahujú mená podobné "Elyaqim" – no nie je isté, či ide o rovnaké meno alebo variant.
Ak by išlo o túto osobu, mohla patriť k židovskej komunite v Egypte, ktorá mala vlastný chrám a administratívu.
Okrem toho sa toto meno objavuje ešte v Starom Zákone v Iz 22:20
____________________
76 : Sadok Mt 1: 1-16
🔸 1. Sadok – zakladateľ sadokovskej kňazskej línie (historický základ)
Obdobie: cca 10. storočie pred n. l.
Pozadie: Aj keď ide o biblickú postavu (Sadok – veľkňaz za Dávida a Šalamúna), jeho historická existencia je veľmi pravdepodobná, pretože:
Neskôr sa kňazi v jeruzalemskom chráme výslovne nazývali Sadokovci (sádokovci) – čo potvrdzujú aj archeologické a mimo-biblické texty.
Aj Kumránci (Esejci) sa odvolávali na "nespravodlivých Sadokovcov", čo ukazuje, že Sadok a jeho potomstvo boli nábožensky a spoločensky známi aj mimo biblického kanónu.
. Sadok (Zakladateľ sekty Sadokovcov – spolu so Boethusom)
Obdobie: 2. stor. pred n. l.
Zdroj: Josef Flavius (Židovské starožitnosti)
Opis: Sadok bol žiak Antigona zo Socha, jedného z posledných učiteľov Veľkej synagógy.
Spolu s Boethusom (Boéthus) založil nábožensko-právnickú školu, ktorá viedla k zrodu saducejského hnutia (Sadokovci = Saduceji).
Odmietali ústne tradície farizejov a verili len v napísaný Zákon.
Tento Sadok je teda mimobiblický, historicky zaznamenaný náboženský reformátor, ktorý ovplyvnil smerovanie druhochrámového judaizmu.
🔸 3. Sadok ben Eliezer alebo Sadok ben Elchanan (rabínske postavy)
Obdobie: cca 2.–3. stor. n. l.
Zdroj: Talmudické a midrašové tradície
Opis: Rôzne osoby menom Sadok sa vyskytujú ako rabíni alebo učenci. Ich výroky sú často zachované v Gemare. Nie sú politicky známi, ale ovplyvnili halachické diskusie.
🔸 4. Sadok v Kumránskych zvitkoch
Obdobie: 2.–1. stor. pred n. l.
Opis: Esejci (komunita v Kumráne) často hovoria o "kňazovi zo Sadokovho domu" ako o ideálnom duchovnom vodcovi. Niekedy používajú pojem "Synovia Sadoka" ako vlastný názov.
Tieto zmienky nemusia označovať konkrétnu osobu, ale sú dôkazom, že meno Sadok malo silný symbolický a duchovný význam v reálnych historických komunitách.
Okrem toho sa toto meno objavuje ešte v Starom Zákone v 2 Sam 8:17
____________________
76 : Kleopas Lk 24:8
Meno Kleopas je pravdepodobne skráteninou gréckeho mena Kleopatros (Κλεόπατρος), čo znamená "slávny otec" alebo "otec slávy". Z tohto mena je odvodené aj ženské Kleopatra.
Kleopatros ako mužské meno sa vyskytuje v gréckych nápisoch, papyrusoch a zoznamoch občanov.
Napr. v Ptolemaiovskom Egypte (3.–1. stor. pred n. l.) sa objavuje niekoľko mužov s menom Kleopatros – išlo často o:
Vojenských dôstojníkov
Obchodníkov
Gréckych občanov Alexandrie alebo Memfisu
Existuje významný historický dokument, ktorý obsahuje meno Kleopatros (Κλεόπατρος), mužskú formu mena Kleopas. Tento dokument je známy ako Papyrus P.Bingen 45, datovaný na 23. februára 33 pred n. l. Ide o kráľovský dekrét, ktorým kráľovná Kleopatra VII. udelila daňové výnimky rímskemu dôstojníkovi Publiovi Canidiovi, blízkemu spojencovi Marka Antonia.
Na spodnej časti tohto papyrusu sa nachádza grécke slovo "γίνεσθωι" (ginesthōi), čo znamená "nech sa stane" alebo "tak sa staň". Toto slovo je považované za jediný dochovaný príklad vlastnoručného podpisu Kleopatry VII. Papyrus bol objavený v Abusir el-Melek a v súčasnosti sa nachádza v Papyrusovej zbierke Štátnych múzeí v Berlíne.
_______________________
77 : Boz Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona sa toto meno vyskytuje ešte v Starom Zákone v Rút 2:1
______________________
78 : Obed Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona sa toto meno vyskytuje ešte v Starom Zákone v Sdc 9:26
___________________
79 : Rút Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona sa toto meno vyskytuje ešte v Starom Zákone v Rút 1:14
__________________
80 : Jesse Mt 1: 1-16
Okrem Nového Zákona sa toto meno vyskytuje ešte v Starom Zákone v Iz 11:1
_______________
81 : Uriáš Mt 1: 1-16
Archeológia a epigrafia:
V niektorých hebrejských nápisoch (napr. pečatia, ostraká z oblasti Júdska) sa objavili mená podobné Uriášovi, ale nešlo o známe historické osobnosti – skôr bežné mená vo vojenských alebo administratívnych záznamoch.
V nápisoch typu "ben Urijahu" (syn Uriáša) sa môže meno objaviť, ale vždy v biblickom alebo izraelskom nábožensko-sociálnom rámci.
Meno sa tiež vyskytuje v Starom Zákone v 2 Sam 11:3
82 : Júda Mt 1: 1-16
1. Júda Makabejský (Judah Maccabee)
Obdobie: 2. storočie pred n. l.
Pozadie: Vojenský vodca židovského povstania (Makabejské povstanie) proti Seleukovskej ríši.
Známy tým: Oslobodenie Jeruzalema, opätovné zasvätenie chrámu (čo sa oslavuje ako Chanuka).
Nie je priamo biblická postava, ale historická postava spojená s deuterokanonickými knihami (Makabejci).
2. Judah ben Tabbai
Obdobie: 1. storočie pred n. l.
Pozadie: Významný rabín a člen tzv. Zugot (párov učencov), predchodcov rabínskeho judaizmu.
Nie je súčasťou Biblie, ale figuruje v rabínskej literatúre (napr. Mišna, Pirkei Avot).
3. Judah haNasi (Júda knieža)
Obdobie: približne 135–217 n. l.
Pozadie: Vedúca rabínska autorita v Judei, kompilátor Mišny.
Aj keď patrí skôr do obdobia neskorého staroveku, jeho historický význam je obrovský v rámci vývoja židovského myslenia.
______________
Existuje takisto niekoľko historických osobností zo staroveku s menom Júda (hebrejsky Yehudah), ktoré nie sú priamo biblickými postavami. Okrem už spomínaných Júdu Makabejského a Júdu ha-Nasiho možno uviesť aj ďalšie významné osobnosti:
🧔♂️ Júda II. (Júda Nesi'a)
Obdobie:
storočie n. l.
Pozadie: Vnuk Júdu ha-Nasiho, pokračoval v jeho diele ako vodca židovskej komunity a významný rabínsky učenec.
Prínos: Prispel k vývoju Mišny a rabínskej tradície.
🧔♂️ Júda III.
Obdobie: 3.–4. storočie n. l.
Pozadie: Pokračovateľ rabínskej línie, pravdepodobne syn Júdu II.
Prínos: Známy svojimi rozhodnutiami v oblasti halachy (židovského práva).
🧔♂️ Júda IV.
Obdobie:
storočie n. l.
Pozadie: Pokračoval v tradícii rabínskeho vedenia v období po zostavení Mišny.
Prínos: Jeho učenie ovplyvnilo vývoj Talmudu.
🧔♂️ Júda ben Meremar
Obdobie:
storočie n. l.
Pozadie: Babylonský rabín, pôsobil v období vývoja babylonského Talmudu.
Prínos: Jeho rozhodnutia a učenie sú zaznamenané v Talmude.
Meno Júda sa nachádza aj v Starom Zákone v Gen 29:35
___________________
83 : Fares Mt 1: 1-16
1. Fares ako odvodenina mena "Pharis" v gréckej mytológii
V gréckej mytológii sa spomína postava Pharis, syn boha Hermesa a Danaidky Filodameie. Pharis je považovaný za zakladateľa starovekého mesta Pharae (Φᾶραι) v Acháji, Grécko. Moderná dedina Fares v tejto oblasti nesie meno odvodené od tohto starovekého mesta.
Meno Fares sa objavuje aj v Starom Zákone v Neh 11:4
_________________
84 : Zára Mt 1: 1-16
Meno Zára (v rôznych podobách: Zarah, Zera, Zara, Zahra, Zerah) sa vyskytuje okrem Nového Zákona aj v iných textoch
1. Zarah (ako mužské meno) – Egypt / Levanta
Meno Zerah/Zarah sa niekedy objavuje v egyptských a kanaánskych kontextoch ako meno alebo titul osoby — najmä v súvislosti s kňazmi alebo šľachtou.
Napr. v niektorých egyptských listinách zo Strednej ríše sa uvádza meno Zarh ako fonetická transliterácia mena úradníka alebo miestodržiteľa (zdroje sú však obmedzené a menej známe).
Je možné, že išlo o semitské meno, ktoré preniklo do egyptskej administratívy v oblasti Kanaánu alebo Delty Nílu.
🔶 2. Zara ako variant mena v antickom svete
Zara sa objavuje ako variant mena v grécko-rímskom období, najmä v neskorších helenistických a ranných rímskych záznamoch.
Nebola to bežná forma, ale niekedy sa vyskytuje ako ženské meno v latinských alebo gréckych epigrafických záznamoch — zrejme odvodené z orientálnych (semitských alebo perzských) mien.
V gréckej kolonii Balkánu alebo Malej Ázie mohla "Zara" figurovať ako ženské meno, ale zvyčajne sa vyskytuje ako prepis iných mien (Zarinaia, Zerina, Zahra).
🔶 3. Zarinaia – legendárna kráľovná Skýtov
Zarinaia (Zarina) bola podľa niektorých gréckych autorov (napr. Ktésias) legendárna skýtska alebo sakská kráľovná, známa pre svoju krásu a vojenské schopnosti.
Meno Zarinaia môže byť predchodcom neskorších foriem mena Zara.
Aj keď Zarinaia nie je priamo "Zára", meno je foneticky blízke a často sa v historickej literatúre zamieňa.
________________________
85 : Tamara Mt 1: 1-16
Meno Tamara (hebrejsky תָּמָר – Tamar, znamená palma) je starovekého semitského pôvodu
1. Tamar z judaistickej rabínskej tradície (nie biblická priamo)
V rabínskej literatúre (Mišna, Talmud) sa okrem biblickej Támar niekedy uvádzajú ženy s rovnakým menom, ktoré sú však už súčasťou židovskej historickej alebo komentátorskej tradície a nie samotného biblického kánonu.
Ide o dcéry rabínov, ženy pisárov alebo významných mužov, ktoré niesli meno Tamar ako poctu starobylej predkyni.
Meno Tamar zostalo populárne najmä medzi židovskými ženami v Palestíne a Babylone v období 1.–5. storočia n. l.
🔷 2. Tamara – meno v starovekej Mezopotámii alebo Sýrii?
Meno "Tamar" alebo jeho varianty sa foneticky objavujú v amarnských listoch a v ugaritskej korešpondencii, zvyčajne ako ženské mená odvodené z rastlinných alebo prírodných symbolov.
Napr. v niektorých textoch zo Sýrie (Ugarit) existujú záznamy o ženách so symbolickými menami ako "palma", čo je význam Tamar.
________________________
86 : Ezrom Mt 1: 1-16
Meno Ezrom (iné tvary: Hezron, Ezron, hebrejsky חֶצְרוֹן) je semitského povodu.
🟫 1. Ezrom ako rodové meno v Judei a Galilei (1.–3. stor. n. l.)
V archeologických nálezoch z doby Druhého chrámu a neskororímskeho obdobia v Palestíne sa nachádzajú nápisy s menami podobnými "Ezrom" alebo "Hezron".
Ide skôr o rodové či klanové označenia, nie o známe historické osobnosti.
Niektoré nápisy zo Sepphoris, Bet She'arim alebo Hebronu obsahujú mená ako Hezron ben…, ktoré môžu patriť židovským mužom z tohto obdobia – ale bez iných údajov nejde o známe osobnosti.
🟫 2. Ezrom v židovských genealogických dokumentoch
V Talmudických a midrašových komentároch sa meno Ezrom/Hezron môže vyskytovať ako predok niektorých rabínov – ale často ide o rozšírenie biblickej genealogie.
Niekedy sa tieto postavy kombinujú s historickými menami, no nejde o doložené osoby mimo biblickej tradície.
Nachádza sa tiež v Starom Zákone v Rút 4:18
87 : Kain 1 Jn 3:12
Niektoré gnostické evanjeliá (napr. z Nag Hammadi) pracujú s postavou Kaina v alegorickej alebo mystickej rovine. V niektorých tradíciách je Kain vnímaný pozitívne ako nositeľ poznania (napr. u Kainitov – raná gnostická sekta).
V Starom Zákone sa vyskytuje v Gn 4:1
_______________
88 : Antipas Zjv 2:13
Meno Antipas sa vyskytuje v staroveku okrem biblických postáv, a to najmä v súvislosti s helénistickými a rímskymi dejinami, predovšetkým v oblasti Malej Ázie.
🔹 1. Herodes Antipas (známy, ale biblický)
Syn Herodesa Veľkého, tetrarcha Galiley a Perey.
Hoci je známy najmä z Biblie (napr. v procese s Ježišom), je to historicky doložená postava, ktorú poznáme aj zo spisov Jozefa Flávia.
Bol panovníkom pod rímskou kontrolou (4 pred Kr. – cca 39 po Kr.).
______________
▪ Philetairos – zakladateľ dynastie, bezdetný, adoptoval Eumenésa I.
V genealogii tejto dynastie sa spomína aj meno Antipas alebo jeho odvodeniny,
______________
Antipatros (často zamieňaný s Antipasom)
Niekoľko významných historických osobností malo meno Antipatros, čo môže viesť k zámenám:
▪ Antipatros (makedónsky regent) – významný generál Alexandra Veľkého
Vládol v Macedónii počas Alexandrových výprav.
Po Alexandrovej smrti bol regentom jeho ríše.
Hoci nejde o "Antipasa" doslovne, v niektorých starších a nepresných prekladoch sa meno niekedy skomolí alebo skracuje. Niektorí historici sa domnievajú, že "Antipas" mohol byť skrátená forma mena "Antipatros", ktoré bolo bežnejšie.
_____________
89 : Balak Zjv 2:14
Meno Balak sa okrem Nového Zákona objavuje tiež v Starom Zákone v Nm 2:22
___________
90 : Jezabel Zjv 2:20
Možný archeologický dôkaz: pečať "Jezábel"
V roku 1964 bola objavená starohebrejská pečať (zrejme zo 9. stor. pred Kr.), na ktorej bolo meno čitateľné ako:
YZBL – čo zodpovedá hebrejskému tvaru mena Jezábel.
📍 Detaily:
Pečať obsahuje znaky kráľovskej autority (lotos, kobry), čo by mohlo potvrdzovať, že patrila kráľovnej.
Nie je úplne isté, že patrila práve biblickej Jezábel, ale niektorí archeológovia to považujú za pravdepodobné.
Záver: Aj keby nešlo o tú istú Jezábel, ide pravdepodobne o rovnaké meno, používané v rovnakom období – takže historická osoba s týmto menom existovala.
Meno Jezabel sa používa tiež v Starom Zákone v 1 Kr 16:31
__________________
91 : Henoch Heb 11:5
Spája sa s mnohými apokryfnými spismi, najmä s tzv. Knihou Henocha.
🔹. Apokryfné a mimobiblické židovské texty
📘 1. Kniha Henocha (1 Enoch) – ca. 3. – 2. stor. pred Kr.
Mimobiblický židovský text, veľmi rozšírený v druhotných kruhoch (napr. v Etiópskej cirkvi).
Rozvíja Henocha ako postavu: je mu zjavené nebeské poznanie, vízie, astrológia, súd nad padlými anjelmi atď.
V Knihe Henocha je tak Henoch rozvinutý ako mystik a prorok, ale stále ide o biblickú postavu.
📘 2. Kniha jubileí
Tiež rozširuje príbeh Henocha, opisuje ho ako prvého písara, ktorý zaznamenával Božie činy.
__________________
V Starom Zákone sa vyskytuje v Gen 4:17
______________________
92 : Artemas 1 Tit 3:12
Meno Artemas nie je veľmi bežné v starovekých prameňoch mimo biblického kontextu, no niekoľko zmienok mimo Biblie sa predsa len objavuje
V starovekom Grécku boli mená Artemon alebo Artemidoros oveľa častejšie, všetky odvodené od mena bohyne Artemis.
1. Artemidoros z Trallés
Artemidoros z Trallés bol grécky atlét, ktorý žil v 1. storočí n. l. Preslávil sa v pankratione, kombinovanom zápasníckom a boxerskom športe. Podľa Pausania najprv súťažil v kategórii chlapcov, kde prehral, ale neskôr sa vrátil a zvíťazil v mužskej kategórii počas 212. olympiády (okolo roku 69 n. l.) .
2. Artemisia I. z Kárie
Hoci ide o ženskú formu mena, Artemisia I. bola významnou osobnosťou staroveku. Bola kráľovnou Halikarnassu a spojenkou Peržanov počas druhého perzského vpádu do Grécka. Zúčastnila sa námornej bitky pri Salamíne v roku 480 pred n. l. a bola známa svojou odvahou a stratégiou. Herodotos ju opisuje ako múdru a odvážnu veliteľku, ktorá si získala rešpekt aj medzi Grékmi .
___________________
93 : Zenas Tit 3: 13
1. Zenas – staroveký grécky sochár
V starovekom Grécku žil sochár menom Zenas (Ζηνᾶς). Hoci o jeho živote a dielach máme len obmedzené informácie, jeho meno sa zachovalo v zoznamoch antických umelcov, čo naznačuje, že bol aktívny v oblasti výtvarného umenia.
2. Zenas – sluha mučeníka Zena z Filadelfie
V 4. storočí žil v arabskom meste Filadelfia (dnešný Amman) svätý Zeno, ktorý bol známy svojou zbožnosťou a dobročinnosťou. Jeho oddaný sluha Zenas ho sprevádzal a spolu vyzývali miestneho guvernéra, aby sa zriekol modloslužby a prijal kresťanstvo. Obaja boli za svoju vieru mučení a nakoniec popravení. Ich príbeh je zaznamenaný v hagiografických textoch.
________________
94 : Filemon Flm 1:1
Meno Filemon (Philemon, starogr. Φιλήμων) je doložené aj mimo biblického kontextu. V staroveku existovala minimálne jedna významná osobnosť s týmto menom:
🏛️ Filemon (grécky dramatik)
Žil: približne 362 – 262 pred Kr.
Pôsobisko: Atény, neskôr Alexandria
Žáner: autor novej atickej komédie
Súčasník: Menandros – jeho hlavný rival
📘 O ňom:
Bol veľmi populárnym dramatikom svojej doby a napísal vyše 90 divadelných hier (niektoré zdroje uvádzajú až 100+).
V mnohých divadelných súťažiach dokonca porazil samotného Menandra, hoci moderní vedci považujú Menandra za literárneho kvalitnejšieho autora.
Jeho komédie zobrazovali každodenný život, vzťahy a ľudské slabosti v duchu realistického humoru.
Z jeho diel sa zachovali len fragmenty, ale jeho meno je v antických literárnych dejinách dobre známe.
📜 Zaujímavosť:
Jeho tvorba ovplyvnila rímskych autorov ako Plautus a Terentius, ktorí prevzali niektoré jeho námety a prispôsobili ich rímskemu publiku.
_______________
95 : Filetus 2 Tim 2:17
Okrem biblického Fileta (Φιλητός), ktorý je spomenutý v 2. liste Timotejovi ako šíriteľ falošného učenia, existuje niekoľko historických osobností so súvisiacimi menami. Hoci meno Filetus nie je v starovekých prameňoch bežné, niektoré osobnosti s podobnými menami sú známe:
1. Philetus z Antiochie
Obdobie pôsobenia: približne 218 – 231 n. l.
Funkcia: Patriarcha Antiochie
Pozadie: Podľa Eusebia z Cézarey bol Philetus jedenástym patriarchom Antiochie, pôsobiacim počas vlády rímskych cisárov Elagabala a Severusa Alexandra. Jeho biskupstvo nasledovalo po Asclepiadovi a predchádzalo Zebinnovi.
2. Svätý Philetus (mučeník)
Obdobie: † približne 121 n. l.
Pozadie: Podľa Rímskeho martyrológia bol Philetus senátorom v provincii Illyria, ktorý bol spolu so svojou manželkou Lýdiou, synmi Macedonom a Theoprepiom, kapitánom Amphilochiom a notárom Cronidasom umučený počas prenasledovania kresťanov za cisára Hadriána. Ich skutky sú však považované za menej spoľahlivé.
3. Philetas z Kósu (Φιλήτας ὁ Κῷος)
Obdobie: približne 340 – 270 pred n. l.
Povolanie: Grécky básnik, učenec a gramatik
Pozadie: Philetas bol významným predstaviteľom helenistickej školy poézie a je považovaný za jej zakladateľa. Pôsobil ako učiteľ Ptolemaia II. Filadelfa a básnika Theokrita. Jeho dielo zahŕňalo elegické básne a slovník vzácnych slov, hoci väčšina jeho prác sa nezachovala.
_________________
96 : Karpo 2 Tim 4:13
meno Karpos (gr. Κάρπος) sa v staroveku vyskytovalo nielen v biblickom kontexte, ale aj medzi významnými osobnosťami antického sveta. Tu sú niektoré z nich:
🧠 Karpos z Antiochie – grécky matematik a astronóm
Obdobie: pravdepodobne medzi 2. storočím pred n. l. a 2. storočím n. l.
Pôsobisko: Antiochia
Zameranie: mechanika, astronómia, geometria
Karpos bol významným gréckym matematikom a astronómom. Jeho práce citovali neskorší autori ako Proklos, Pappos a Iamblichos. Zaoberal sa praktickým využitím matematiky, konštrukciou astronomických prístrojov a geometrickými problémami, ako je kvadratúra kruhu pomocou špeciálnych kriviek. Proklos ho označil za "mechanika", čo naznačuje jeho zručnosti v konštrukcii zariadení na demonštráciu pohybu nebeských telies .
🕊️ Karpos z Pergamonu – kresťanský mučeník
Obdobie: † okolo roku 155 alebo 250 n. l.
Pôsobisko: Pergamon, neskôr Sardes (dnešné Turecko)
Funkcia: biskup v Thyatire
Karpos bol kresťanský biskup, ktorý bol spolu so svojím diakonom Papylom, sluhom Agathodorom a Papylovou sestrou Agathonikou umučený počas prenasledovania kresťanov za cisára Decia. Ich príbeh je zaznamenaný v "Skutkoch Karpa, Papyla a Agathoniky" .
🌸 Karpos v gréckej mytológii
V gréckej mytológii bol Karpos synom boha západného vetra Zefýra a nymfy Chlóry. Bol spojený s plodnosťou a jarou. Podľa mýtu sa zamiloval do mladíka Kalama, syna riečneho boha Meandra. Po tragickej nehode, pri ktorej Karpos zahynul, sa obaja premenili – Karpos na ovocie zeme a Kalamos na trstinu, ktorej šelest vo vetre symbolizuje smútok .
___________________
97 : Aron Heb 7:11
Kumránske zvitky a "Vízie Amrama"
V rámci Kumránskych zvitkov, konkrétne v texte známej ako Vízie Amrama (4Q543–549), sa meno Aharon objavuje. Tento text, datovaný do 2. storočia pred n. l., opisuje smrteľnú posteľ Amrama, otca Mojžiša a Árona, a obsahuje jeho rady synom. Meno Aharon sa tu vyskytuje v súvislosti s biblickou postavou.
Meno sa tiež vyskytuje v Starom Zákone v Ex 4:14
_____________________
98 : Noe Heb 11:7
Meno "Noe" sa vyskytuje v apokryfnej knihe Henochovej a v knihe Jubileí
1 Henoch Kap. 106–107 Narodenie Noeho, jeho nadprirodzený pôvod
1 Henoch Kap. 67 Predpoveď potopy z pohľadu Noeho
Jubileá Kap. 5–10 Noeho učenie, zákony, rozdelenie sveta po potope
Meno sa tiež vyskytuje v Starom Zákone v Gen 6:8
99 : Augustus Lk 2:1
Meno Augustus je najviac spojené s cisármi a významnými osobnosťami Rímskej ríše. Okrem biblických postáv existuje niekoľko známych osobností zo staroveku s týmto menom. Tu sú niektoré z nich:
1. Gaius Octavius Thurinus (známy ako Augustus Caesar)
Žil: 63 pred n. l. – 14 n. l.
Funkcia: Prvý rímsky cisár
Zaujímavosť: Bol adoptívnym synom Júlia Cézara. Po jeho smrti prijal titul Augustus v roku 27 pred n. l. Tento titul sa potom stal oficiálnym označením cisárov.
Význam: Stabilizoval Rímsku ríšu po občianskych vojnách, začal tzv. Pax Romana – obdobie mieru a prosperity.
2. Tiberius Julius Caesar Augustus
Žil: 42 pred n. l. – 37 n. l.
Funkcia: Druhý cisár Rímskej ríše
Zaujímavosť: Nevlastný syn a adoptívny dedič Augusta Caesara. Po jeho nástupe k moci prijal meno Augustus ako titul cisára.
3. Nero Claudius Caesar Augustus Germanicus
Žil: 37 – 68 n. l.
Funkcia: Rímsky cisár (54 – 68 n. l.)
Zaujímavosť: Hoci je známy hlavne ako tyran, používal titul Augustus ako súčasť cisárskeho mena.
4. Marcus Aurelius Augustus
Žil: 121 – 180 n. l.
Funkcia: Rímsky cisár, filozof
Zaujímavosť: Jeden z tzv. "dobrých cisárov", známy ako stoický filozof. Tiež používal titul Augustus.
5. Augustus ako titul, nie meno
Po cisárovi Augustovi (Gaius Octavius) sa "Augustus" stal čestným titulom cisárov, nie vlastným menom. Takmer všetci rímski cisári po 27 pred n. l. ho nosili ako súčasť svojho mena.
100 : Kvirínius Lk 2:2
meno Kvirínius (latinsky Quirinius) sa spája predovšetkým s jednou historickou postavou zo staroveku, ktorá je známa aj mimo biblického kontextu:
🏛 Publius Sulpicius Quirinius (Kvirínius)
Žil: cca 51 pred n. l. – 21 n. l.
Pôvod: Rímsky senátor a správca
Funkcia:
Guvernér Sýrie (okolo roku 6 n. l.)
Predtým bol legátom v Galatii a viedol vojenské kampane v Kilikii
Známy pre:
Uskutočnil sčítanie ľudu v Judei po pripojení územia k Rímskej ríši (spomína sa v Evanjeliu podľa Lukáša – tzv. sčítanie za Kvirínia)
Bol významným administrátorom a dôverníkom cisára Augusta
____________________________
Gens Quirinia – plebejský rímsky rod (inskripty)
Rímska "gens Quirinia" bola pomerne neznáma, ale viacerí jej členovia sa objavujú v epitafioch:
Lucius Quirinius Amerimnus – venoval hrobku v Ríme Sentii Cleopatre a jej rodine (nápis z konca 1. – začiatku 2. st. n. l.)
Quirinia M. l. Ge (otkuzenka) a Marcus Quirinius Pamphilus – pochovaní spolu pri Via Latina, Rím, asi 1. st. pred n. l.
Marcus Quirinius Hermes – klient v Salerne (Campania), spomenutý spolu s Quirinia Januaria
Quirinius Hilarus, Quirinia Januaria, Marcus Quirinius Pamphilus, Gaius Quirinius C. f. Proculus (z Aveie v Samnii) a Lucius Quirinius Tuscus – všetci sú známi len z jednotlivých epitafijných nápisov
___________________
101 : Gabriel Lk 1:26
🔺 Archeologické nálezy
Gabrielov zvitok (Gabriel's Revelation) – kamenná tabuľa z 1. storočia pred n. l., objavená v Jordánsku
Text je v hebrejčine, odkazuje na "anjela Gabriela", nie na historickú osobu.
Niektorí bádatelia sa domnievali, že to mohol byť mesiášsky text z doby pred Ježišom, kde vystupuje Gabriel v prorockej úlohe.
___________________
102 : Sílas Skutky 15:22
V Novom zákone sa Sílas niekedy označuje aj ako Silvanus — pravdepodobne ide o tú istú osobu, len v inom jazykovom kontexte. Pozri meno "Silván"
___________________
103 : Kornélius Skutky 10:1
Meno Cornelius (rímsky rodové meno – nomen gentile) bolo v starovekom Ríme veľmi rozšírené a niesli ho mnohí významní ľudia mimo biblického kontextu. Tu je výber najzaujímavejších prípadov:
🏛️ Významné historické osobnosti menom Cornelius
Gaius Cornelius Gallus (cca 70 – 26 p.n.l.)
Rímsky básnik, rečník, politik a vojvodca, ktorý bol prvým prefektom Egypta po Octavianovi. Považovaný za významného elegického básnika, ktorého Ovid zaradil medzi predchodcov géniu ako Virgil ("...Gallus shall be known in the West and in the East…")
Gnaeus Pinarius Cornelius Clemens (1. storočie n.l.)
Rímsky senátor a vojenský dôstojník, známy hlavne z epigrafických záznamov. Pôsobil v čase Vespasiána a zastával úrad suffect conjulusa .
Tlepolemus Cornelius (1. storočie p.n.l.)
Rímsky umelec – maliar, údajne slúžiaci pod Gaiom Verresom počas jeho vlády na Sicílii, známy z Cicera ako jeden z tzv. "canes venatici" (doslova "poľovné psy") zapojených do pustošivania chrámov
Publius Cornelius Scipio (flamen Dialis, cca 195–170 p.n.l.)
Patricijský kňaz boha Jupitera, syn alebo vnuk Scipia Africana, známy z epitafu v Scipionovej hrobke vo Ríme .
Publius Cornelius Dexter (2. storočie n.l.)
Rímsky senátor a generál, ktorý sa v roku 159 n.l. stal suffect konzulom. Jeho meno a tituly sú doložené epigraficky v najrozsiahlejšom zložení menného atribútu – dokumentujúcemu adopciu a dedičstvo
Quintus Cornelius Proculus (2. storočie n.l.)
Suffekt konsul koncom roku 146 n.l., neskôr prokonzul Ázie (161/162). Jeho rozsiahle viacmenované meno objavujú nápisy spomínajúce aj jeho dcéry
____________________
104 : Tomáš Jan 14:8
Okrem Nového Zákona sa meno objavuje v rannokresťanských Skutkoch Tomášových pochádzajúcich z 3 storočia a v gnostickom Tomášovom evanjeliu taktiež datovaného do 3 storočia.
__________________
105 : Teofil Lk 1:3
meno Theophilus ("milovník Boha" z gréčtiny) sa v antike objavovalo aj mimo biblického kontextu – a to v rôznych polohách: epigraficky, administratívne či literárne.
1. 🕍 Teofil, veľkňaz (37–41 n.l.)
Theophilus ben Ananus bol veleknazom Druhého chrámu v Jeruzaleme v rokoch 37–41 po Kr. Podporu tejto historickej bytosti poskytuje aj archeologický ossuár, ktorý nesie nápis s menom jeho vnuka JOHANNA, dcéry Johna, syna Theophilusa .
2. 🏛️ Theophilus ako rímsky úradník / aténsky archón
Archón Theophilos v Aténach – epigrafické údaje hovoria o archónovi menom Theophilus v rokoch cca 348/7 a 226 p.n.l.
Iné dokumenty uvádzajú Theophilos ako slobodníka alebo syna žoldniera v Ríme (napr. CIL 1.2519, 1.2702) – reálne osoby nosiace toto meno bez kresťanského kontextu
3. ✒️ Epigrafické nápisy (3.–4. storočie n.l.)
V Cypruse, Polemidia (3. st. n.l.), sa našol epitaf "Theophilâ chrēsté, chaíre" ("Teofilá, dobrá, buď zdráva") – ukážka civílneho epigrafického použitia mena
Na čiernomorskom území (cca 50 p.n.l.–50 n.l.) inspirovaný nápis CIRB 130 spomína Theophilê ("Theiophilê Hekataiou") – ide najskôr o ženskú grécku verziu mena, ale ukazuje šírenie mena
_____________________
106 : Jairus Mk 5:22
Okrem Nového Zákona sa meno vyskytuje aj v Starom Zákone. Starozákonný Jair (Yair): bol to sudca Izraela (Sudcov 10:3–5), ktorý vládol 22 rokov. Viedol 30 synov, ktorí vlastnili 30 miest v krajine Gileád. Meno sa vyskytuje aj v starozákonných apokryfoch (napr. Est‑1 Esdras, 1Es 5:31) používajú tvar Iairos. Niektoré apokryfné evanjeliá alebo spisy cirkevných otcov z 3 storočia (napr. Origénes, Irenej) spomínajú príbeh Jaira.
107 : Herodiada Mk 6:17
Okrem zmienky v Novom Zákone existujú zmienky aj u Jozefa Flavia (židovského historika) – uvádzajú len jednu Herodiadu vo svojej knihe "židovské štarožitnosti" (Antiquitates Judaicae), kniha XVIII, kap. 5 – tu sa detailne popisuje rodokmeň Herodiady, jej manželstvá, a súvislosti so smrťou Jána Krstiteľa.
Neskoršie zdroje a komentáre (nie staroveké, ale starokresťanské):
Origenes (3. storočie) – komentuje evanjeliové udalosti, v ktorých figuruje Herodiada.
Euzébius z Cézarey (4. storočie) – cituje Jozefa Flavia v súvislosti s Jánom Krstiteľom, a teda aj Herodiadou.
108 : Niger Sk 13:1
Áno, meno "Niger" sa vyskytuje aj mimo Biblie a bolo reálnym priezviskom alebo prídomkom (cognomen) v rímskej spoločnosti. Nebolo nezvyčajné a v latinčine znamená "čierny" – mohlo sa vzťahovať na farbu pleti, vlasov alebo jednoducho ako opisný prívlastok. Tu sú niektoré známe osobnosti zo staroveku s menom "Niger", mimo biblických postáv:
1. Pescennius Niger († 194 n. l.)
Plné meno: Gaius Pescennius Niger
Funkcia: Rímsky uzurpátor, senátor a guvernér Sýrie
Obdobie: Koniec 2. storočia n. l. (občianska vojna po smrti cisára Commoda)
Známky: Bol vyhlásený za cisára v roku 193 n. l. v opozícii proti Septimiovi Severovi
Osud: Porazený v bitke pri Issu (194 n. l.) a zabitý
➡ Najznámejšia historická postava s menom "Niger"
2. Lucius Niger
O ňom sa zachovalo len málo informácií, ale v niektorých zoznamoch rímskych úradníkov a jazdcov (equites) sa vyskytuje toto meno ako prídomok. Meno Lucius Niger je doložené napríklad v epigrafických nápisoch.
3. Quintus Niger
Lekár pôsobiaci v starovekom Ríme (1. storočie pred n. l. alebo 1. storočie n. l.).
Citovaný Plíniom Starším v Naturalis Historia ako autor lekárskych alebo prírodovedeckých poznámok.
4. Sextus Niger
Tiež lekár alebo autor farmaceutických diel
Citovaný Dioskúridom a Galénom
Písal o liečivých rastlinách a mineráloch
109 : Malchus Jn 18:10
meno Malchus (z hebrejčiny מַלְכוּס – Malḵûs, významovo "kráľovský" alebo "patriaci kráľovi") je známe najmä z Biblie, ale existujú aj menej známe mimobiblické zmienky tohto mena v staroveku.
Nižšie uvádzam:
🕊️ 1. Biblický Malchus (najznámejší)
Ján 18:10 – Malchus bol sluha veľkňaza (pravdepodobne Kajfáša), ktorému Peter odťal ucho v Getsemanskej záhrade.
Tento príbeh sa objavuje vo všetkých štyroch evanjeliách, no meno Malchus spomína iba Ján.
➡ Je to najznámejší nositeľ tohto mena v staroveku, známy kresťanskej tradícii.
🏛️ 2. Malchus z Bejrútu (filozof, rétor alebo historik?)
Niektoré antické pramene (napr. zmienky v byzantskej literatúre) uvádzajú Malcha z Bejrútu (Malchos Berytios):
Malchos (Μάλχος) bol historik alebo rétor žijúci v 5. storočí n. l. (byzantské obdobie).
Písal grécky, pôsobil v Bejrúte (dôležité centrum právneho vzdelávania).
Zachovali sa úryvky jeho diela o Byzantskej histórii, ktoré používal napr. Suda alebo Photius.
➡ Tento Malchos bol názov gréckeho autora, nie priamo zo staroveku pred Kristom, ale z neskoršej antiky.
⚔️ 3. Malchos – nabatejský alebo sýrsko-arabský panovník?
V niektorých semitizujúcich gréckych a latinských prameňoch sa uvádza meno Malchos ako meno vládcov alebo miestodržiteľov v oblastiach Edessy, Palmýry alebo Nabatey.
Napr. Malichus I alebo II boli králi Nabatejskej Arábie v 1. storočí pred n. l. a 1. storočí n. l.
→ (Občas sa v transliterácii píšu ako Malchos alebo Malichus).
➡ Ide o pravdepodobný variant toho istého mena, ktoré sa menilo podľa grécko-latinského zápisu.
🗿 4. Epigrafické zmienky (náznaky)
Meno Malchus / Malchos / Maliku / Malik sa vyskytuje aj v nápisoch z oblasti Sýrie a Palestíny (Aramejské, Nabatejské, Grécko-rímske).
Napr. v niektorých bejrútskych a palmyrských nápisoch sa uvádza meno Malchos ako osobné meno v gréčtine (Μάλχος).
V Palmyre sa našli nápisy z 2.–3. storočia n. l., ktoré zahŕňajú mená podobné Malchusovi.
110 : Publius Sk 28:7
Okrem zmienky mena v Novom Zákone existuje aj mimobiblické zmienky tohto mena
Publius Cornelius Scipio (flamen Dialis, cca 195–170 p.n.l.)
Patricijský kňaz boha Jupitera, syn alebo vnuk Scipia Africana, známy z epitafu v Scipionovej hrobke vo Ríme .
Publius Cornelius Dexter (2. storočie n.l.)
Rímsky senátor a generál, ktorý sa v roku 159 n.l. stal suffect konzulom. Jeho meno a tituly sú doložené epigraficky v najrozsiahlejšom zložení menného atribútu – dokumentujúcemu adopciu a dedičstvo
Publius Rutilius Rufus (c. 158 – po 78 pred n. l.)
Rímsky konzul, historik a rečník.
Slúžil ako vojenský tribún v Ázii, známy pre svoju čestnosť a reformy v armáde.
Bol neprávom obžalovaný z korupcie a odišiel do dobrovoľného exilu v Smyrne.
Napísal dejiny Ríma v gréčtine – jeho dielo sa však nezachovalo.
Publius Sulpicius Quirinius (Kvirínius)
Žil: cca 51 pred n. l. – 21 n. l.
Pôvod: Rímsky senátor a správca
Funkcia:
Guvernér Sýrie (okolo roku 6 n. l.)
Predtým bol legátom v Galatii a viedol vojenské kampane v Kilikii
Známy pre:
Uskutočnil sčítanie ľudu v Judei po pripojení územia k Rímskej ríši (spomína sa v Evanjeliu podľa Lukáša – tzv. sčítanie za Kvirínia)
Bol významným administrátorom a dôverníkom cisára Augusta
111 : Lucius Rim 16:21
Meno Lucius bolo v starovekom Ríme veľmi bežné, a nosili ho viaceré známe historické osobnosti – najmä rímski politici, vojvodcovia a filozofi. Tu je niekoľko známych postáv menom Lucius (okrem biblických):
🔹 Lucius Junius Brutus
Doba: koniec 6. stor. pred n. l.
Kto to bol: Založil Rímsku republiku po zvrhnutí posledného kráľa, Tarquinia Superba. Je považovaný za jedného z prvých konzulov Ríma (509 pred n. l.).
🔹 Lucius Cornelius Sulla (Sulla)
Doba: 138 – 78 pred n. l.
Kto to bol: Rímsky diktátor, generál a politik. Známy svojím krvavým zoznamom proskripcií a reformami republiky. Súper Gaja Mária.
🔹 Lucius Sergius Catilina (Catilina)
Doba: asi 108 – 62 pred n. l.
Kto to bol: Rímsky aristokrat, známy najmä tým, že sa pokúsil o štátny prevrat – tzv. Catilinovo sprisahanie, ktoré odhalil Cicero.
🔹 Lucius Annaeus Seneca (Seneca mladší)
Doba: cca 4 pred n. l. – 65 n. l.
Kto to bol: Filozof, dramatik, rečník a poradca cisára Neróna. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov stoicizmu.
🔹 Lucius Aemilius Paullus Macedonicus
Doba: 229 – 160 pred n. l.
Kto to bol: Rímsky generál a víťaz nad Macedóncami v bitke pri Pydne (168 pred n. l.), čím ukončil tretie macedónske vojny.
🔹 Lucius Verus
Doba: 130 – 169 n. l.
Kto to bol: Rímsky cisár, spoluvládca s Marcusom Aureliom. Vládol počas parthských vojen. Je menej známy, ale oficiálne bol spolucisár.
112 : Simon/Šimon Mt 10:2
Simon (Σίμων, grécky Símōn) bolo v staroveku pomerne bežné. Pochádza z gréckeho prostredia, aj keď sa objavovalo aj medzi Židmi (niekedy ako grécka podoba hebrejského mena Šim'on / שמעון).
Tu sú niektoré nebiblické staroveké osobnosti s menom Simon, ktoré sú známe z historických prameňov:
🏛️ Známe historické osobnosti s menom Simon:
1. Simonides z Kea (okolo 556 – 468 pred n. l.)
Grécky lyrický básnik.
Preslávil sa najmä epigramami a elegiami.
Pochádzal z ostrova Kea (v Egejskom mori).
Bol prvý, kto za svoje básne požadoval honorár, a autor známej epitafii na padlých Sparťanov pri Termopylách:
"Cudzinče, povedz Sparťanom, že tu ležíme, poslušní ich zákonom."
2. Simón zo Styrie (Simon z Megary) – filozof (5. st. pred n. l.)
Žiak Sokrata, často uvádzaný ako jeden z prvých "sokratikov".
Podľa Platóna aj Xenofonta sa stretával so Sokratom a zapisoval jeho myšlienky.
Bol kožiarom (pracoval s kožou), ale zároveň sa zaujímal o filozofiu – akýsi ľudový intelektuál.
3. Simón z Atén – sochár (5.–4. st. pred n. l.)
Grécky sochár, o ktorom sa zmieňuje Plínius Starší.
Pracoval na jazdeckých sochách a výzdobe verejných stavieb v Aténach.
4. 📜 Epigrafické a dokumentárne záznamy
V databázach ako Trismegistos, SEG (Supplementum Epigraphicum Graecum) alebo LGPN (Lexicon of Greek Personal Names) sa meno Simon/Σίμων vyskytuje často – hlavne v 5.–3. storočí pred n. l. v mestách ako Atény, Efezos, Delfy, Rhodos, ale aj v Egypte.
_______________
Meno sa vyskytuje aj v Starom Zákone v 1 Kr 4:20
113 : Peter 2 Pt 1:2
Staroveké dokumenty z Egypta
V databáze Trismegistos (TM Nam) je zaznamenaných až 1633 dokumentárnych zmienok o mene Petros, z období približne od 4. st. pred n. l. po 7. st. n. l., najmä z papyrusov nájdených v Thebách a ďalších lokalitách. To znamená, že toto meno bolo v Egypte bežne používané – často medzi grécko‑egyptskými obyvateľmi ako civilné meno.
3. Rýhované epigrafy v kamenných lomech (Elephantine, 1. st. n. l.)
Výskum gréckeho epigrafického materiálu z lomov na východnom brehu Nílu uvádza mená ako Πέτσεος / Petseos, čo môže byť miestna varianta alebo drobná úprava mena Petros. Nový nápis "Petseos" je vytesaný vo vnútri vytesaného lepiónu na kameni z lomovej oblasti Elephantine (1. st. n. l.)
Meno Peter sa vyskytuje aj v gnostických textoch, a to pomerne významne. Gnostici (najmä kresťanskí gnostici z 2. – 4. storočia) často využívali tradičné apoštolské postavy vo svojich spisoch – medzi nimi aj apoštola Petra – ale interpretovali ich odlišne než ortodoxné kresťanstvo.
🔹 Gnostické texty, kde sa objavuje Peter:
1. Apokalypsa Petra (Apocalypse of Peter)
Jazyk: Koptčina (nájdená v Nag Hammádí, Egypt)
Obsah: V tomto texte Peter vidí víziu ukrižovania Ježiša, kde je zdôraznené, že pravý Kristus netrpí, ale len jeho vonkajšia forma – čo je typicky gnostická myšlienka (rozlíšenie medzi duchovným a materiálnym).
Zaujímavosť: Tento text kritizuje aj tzv. ortodoxných kresťanov, ktorí "nepochopili pravdu" – teda tých, ktorí veria v doslovné utrpenie a fyzického Krista.
2. Pistis Sophia
Jazyk: Koptčina (pravdepodobne egyptský pôvod)
Peter v tomto texte často kladie Ježišovi otázky. Je však kritizovaný, že nechápe plne tajomstvá a niekedy sa správa arogantne alebo zle znáša, keď ženy (napr. Mária Magdaléna) hovoria viac než on.
V gnostických textoch teda Peter často symbolizuje nepochopenie hlbšej (duchovnej) pravdy – na rozdiel od postáv ako Tomáš alebo Mária Magdaléna, ktorí sú často "zasvätenejší".
3. Evanjelium podľa Márie (Gospel of Mary)
Peter tu spochybňuje slová Márie Magdalény, ktorá tvrdí, že jej Ježiš zveril tajné učenie.
V texte sa rozvinie konflikt medzi Petrom a Máriou, kde Mária obhajuje svoje poznanie. Opäť ide o typickú gnostickú tému: Peter reprezentuje "mužskú" autoritu a doslovnú vieru, zatiaľ čo Mária reprezentuje vnútorné poznanie (gnózu).
______________________
114 : Salome Mk 15:40
Salome Alexandra (Šlomcijon) – židovská kráľovná z dynastie Hasmoneovcov (vládla cca 76 – 67 pred n. l.). Niekedy je uvádzaná ako jediná žena, ktorá samostatne vládla Judei. Je to však odlišná postava od "tanečnice" Salome. Meno "Salome" sa v tomto prípade vyskytuje ako súčasť jej gréckeho mena. V hebrejčine bola známa ako Šlomcijon.
existujú epigrafické a archeologické nálezy, kde sa meno Salome objavuje. 🏺 Hrobka z 1. storočia: Fayansové nálezy
Výskumy ossuárov (kôtrovinových hrobiek) z obdobia Druhého chrámu dokumentovali grécke mená vrátane Salome (Σάλωμη) ako bežného ženského mena, často odvodeného od hebrejského Shelomzion.
Napríklad:
Ossuár s nápisom "Salome" sa spomína ako bežná grécka forma mena, skracujúca Shelomzion, alebo formy ako Shlomith
Iné historické Salome
Salome I – sestra Heroda Veľkého, držiteľka postavenia v Iamnia a iných regiónoch. Nie biblická, ale politicky významná osobnosť začiatku 1. storočia p. n. l.
Salome (dcéra Herodiasa), manželka Heroda Filipa II. a neskôr Aristobula z Chalkidy. Zobrazená aj na minciach – označená ako Queen Salome.
________________________
115 : Achaz Mt 1:9
Existujú viaceré epigrafické a archeologické nálezy, ktoré mimo biblického textu spomínajú meno kráľa Ahaza (Ahaz), a potvrdzujú historickú existenciu tohto mena
🏺 Epigrafické nálezy
1. Nimrud Tablet K.3751 (cca 734 – 733 př. n. l.)
Ide o asýrsky tepelný záznam zo sídla Tiglath-pilesera III., ktorý obsahuje mená mnohých miestnych panovníkov, vrátane "Jehoahaz z Judey" — teda bipriezvisko kráľa Ahaza z Biblie
. Táto zmienka dokumentuje Ahazovu tributárnu povinnosť voči Asýrii.
2. Bully a pečatné odtlačky (bullae)
Královský bulla: hlinený pečatný odtlačok s nápisom "Patrí Ahazovi, synu Jotama, kráľovi Judey." Tento odtlačok nesie aj odtlačok prsta — niektorí experti sa domnievajú, že ide možno o samotného Ahaza
Seals Ushna: karneolový pečatný valček patriaci úradníkovi Ushnovi, ktorého opis uvádza ako "sluhu Ahaza", a datuje sa do 8. storočia př. n. l.
3. Asýrsky stavebný/tepelný záznam Tiglath‑Pilesera III.
Potvrdzuje, že Ahaz poslal asýrskej ríši tribute — nielen v podobe šperkov a vzácnych plodín, ale tiež vyrovnávania daní. Text menovite uvádza "Jehoahaz z Judey" ako jedného z tributantov. Tento záznam korešponduje s biblickou pasážou 2 Kroník 28:7-9
Rabbínska literatúra a midraše
V Talmude a zbierke Midraš, Achaz je kritizovaný ako panovník, ktorý "uzavrel synagógy a domy učení", aby vyradil duchovný život národa – čo podľa slova rabínov znamená jeho meno (ahr = zatvárať):
"Why was he called Achaz? Because he closed (achaz) the synagogue and houses of study."
Podľa Talmudu (Sanh. 103a, Meg. 11a), Achaz uzavrel náboženské školy a zbavil krajinu ich učenia, čím nahlodával duchovné jadro židovstva
Midraš (Bereishit Rabba 42:3) prirovnáva Achaza k panovníkovi, ktorý úmyselne vypne duchovnú infraštruktúru, aby odstránil Božiu prítomnosť (Shechinah) z krajiny
V Seder Olam Zutta a Citadels Midrash sa Achaz spomína v súvislosti s chránením proroka Izaiáša aj napriek jeho vlastnej idolatrii a zničeniu synagóg
_______________________________
116 : Lot 2 Pt 2:7
1. Starozákonné apokryfy a pseudepigrafy
📜 a) Kniha jubileí (cca 2. stor. pred Kr.)
V tomto textovom súbore, ktorý rozširuje a komentuje Genesis, sa Lot vyskytuje pomerne rozsiahlo.
Lot je opísaný ako spravodlivý muž, ktorý odmietol ísť s kráľmi Sodomy do ich mesta.
Jeho postava je prezentovaná pozitívnejšie než v niektorých kanonických interpretáciách.
Príklad (Jubileá 16–20):
Lot je znázornený ako človek, ktorého Boh zachránil pre jeho spravodlivosť, nie iba pre vzťah k Abrahámovi.
📜 b) Pseudo-Fílon (Liber Antiquitatum Biblicarum)
Tento židovský spis (1. stor. po Kr.) opakuje niektoré motívy z Genesis a rozširuje príbeh Lota.
Lot je tu aktívnejšou postavou a nie je len pasívny účastník.
📜 c) Zvitky od Mŕtveho mora (Qumrán)
Niektoré fragmenty (napr. 4Q252 – tzv. Commentary on Genesis) obsahujú komentáre ku Genesis, vrátane zmienky o Lotovi.
3. Midraš a rabínske texty (Talmud, Midraš Bereshit Rabba)
Rabínska tradícia rozpracovala Lotovu postavu oveľa hlbšie než samotná Biblia.
V niektorých interpretáciách je Lot považovaný za pokrytca, inde za obeť spoločenského tlaku.
Existujú aj legendy, že Lot sa neskôr polepšil a jeho potomkovia (Moab a Amón) mali určitý význam v Božom pláne (napr. potomkom Moaba bola Rút, pramatka Dávida).
_________________
Meno Lot sa spomína tiež v Starom Zákone v Gen 11:27 a v Novom Zákone v 2 Pt 2:7
__________________
117 : Joatam Mt 1:9
Archeologicky je toto meno potvrdené aj mimobiblicky. Objavili sa nálezy pečatného prsteňa z Tell el-Kheleifeh (Ezion-Geber), nesúce hebrejský nápis "patriaci Joatamovi", čo pôvodne pripisovali kráľovi Jothamovi (8. st. př. n.l.)
Existuje tiež pečaťový odtlačok (bulla) syna Jothama – kráľa Achaza, s nápisom: "Patrí Achaz, syn Jothama, kráľa Judy" – to je jediný autentický artefakt s odkazom na meno Jotham, no stále ide o dieťa biblickej postavy .
Meno Joatam sa tiež vyskytuje v Starom Zákone v Sdc 9:5
_________________
118 : Seruch Lk 3:35
Áno, meno Seruch (grécky Serouch, hebrejsky שרוג, anglicky Serug) sa v starovekej literatúre objavuje aj mimo Písma svätého, najmä v pseudepigrafoch a apokryfických textoch:
📜 Pseudepigrafy (napr. Biblické starodávnosti od Pseudo-Philo)
V diele Biblické starodávnosti (Pseudo-Philo) sa objavuje rozšírený rodokmeň:
"Ragau ... begat him Seruch. And Seruch lived 29 years and begat Nachor..."
Toto potvrdzuje, že meno Seruch bolo používané v starodávnych židovských písomnostiach mimo Kanonickej Biblie.
Podobný výpočet genealogies nachádzame aj v inom apokryfickom texte, primitívnej verzii lineáže z Najvyššieho:
"But Ragau took him to wife Melcha … and she begat him Seruch. And Seruch lived 29 years …"
________________________
Apokryfy a pseudepigrafy
Kniha Jubileí (ethiopský pseudepigraf, 2. storočie př. n. l. – 1. st. n. l.) uvádza meno Serug, identifikuje aj jeho matku Ora a manželku Milcah, a pridáva detaily:
pôvodné meno "Seroh", neskôr zmenené na Serug,
odkazuje na jeho zmenu smerom k idolatrii a kúzlam
_____________________
119 : Hymeneus 1 Tim 1:20
Meno Hymeneus (alebo Hyménaios) sa vyskytuje predovšetkým v biblických a mytologických súvislostiach. Mimo biblických postáv (napr. Hymeneus spomínaný v listoch apoštola Pavla) sa však toto meno neobjavuje často ako meno historických osôb. Môžeme ale rozlíšiť dva hlavné okruhy:
1. 🏛️ Hyménaios – grécky boh manželstva
Pôvod: Grécka mytológia
Kto to bol: Boh svadieb a manželských obradov, často zobrazovaný ako mladý muž s venciom a fakľou.
Bol volaný počas svadobných obradov, a jeho meno sa často skandovalo ako zvolanie: "Hymén! Hyménaie!"
Niektorí autori (napr. Pindaros alebo Euripides) ho spomínajú v literatúre a poézii.
Nejde o historickú, ale mytologickú postavu.
🕊️ Hymeneus z Jeruzalema
Bol biskupom Jeruzalema približne v rokoch 266–298 n. l.
Zúčastnil sa antiochijského koncilu v roku 268, ktorý riešil herézu Pavla zo Samosáty
V 298 roku zomrel, takže jeho pôsobenie je dobre datované .
_______________________
120 : Július Sk 27:1
meno Julius (lat. Iulius) bolo v starovekom Ríme veľmi bežné, najmä ako rodové meno (nomen gentilicium). Patrilo do významného rodu Iuliev, ktorého najznámejším členom bol Gaius Iulius Caesar. Mimo neho však existuje viacero ďalších historických osobností so menom Julius, ktoré nepochádzajú z Biblie.
🔹 Najznámejšie historické osobnosti s menom Julius:
1. Gaius Julius Caesar (100 – 44 pred n. l.)
Rímsky politik, generál a diktátor
Rozšíril rímsku moc do Galie, zreformoval kalendár (juliánsky kalendár), zvrhol republiku a pripravoval pôdu pre cisárstvo.
Zavraždený v Ides Martiae (15. marec 44 pred n. l.).
2. Lucius Julius Caesar
Bolo ich viac:
Lucius Julius Caesar (konzul 90 pred n. l.) – počas spojeneckej vojny (Bellum sociale)
Lucius Julius Caesar (synovec diktátora Cézara) – aktívny v politike koncom republiky
Obaja patrili do rodu Iuliev, no neboli tak známi ako Gaius.
3. Sextus Julius Frontinus (cca 40 – 103 n. l.)
Rímsky inžinier, vojvodca a spisovateľ
Známy najmä dielom "De aquaeductu urbis Romae", kde popisuje fungovanie rímskych akvaduktov.
Bol správcom vodovodov v Ríme za cisára Nervu.
4. Julius Agricola (40 – 93 n. l.)
Rímsky guvernér Británie a svokor historika Tacita
Viedol vojenské výpravy hlboko do Škótska
Tacitus o ňom napísal biografiu "De vita et moribus Iulii Agricolae"
5. Julius Paulus (3. stor. n. l.)
Významný rímsky právnik
Jeho právne názory tvorili veľkú časť Justiniánovho Corpus Iuris Civilis
Mal veľký vplyv na rímske aj neskoršie európske právo
________________________
121 : Félix Sk 23:24
Meno Felix sa v staroveku pomerne často vyskytovalo, najmä v rámci rímskej spoločnosti. V latinčine znamená "šťastný", "požehnaný", "plodný" a bolo obľúbeným prímením (cognomenom). Nižšie uvádzam niekoľko známych či zaujímavých osobností zo staroveku, ktorí niesli meno Felix:
🔹 1. Antonius Felix – rímsky prokurátor Judey (1. stor. po Kr.)
Bol rímskym miestodržiteľom (prokurátorom) v Judei počas rokov 52 – 60 po Kr.
Historik Tacitus o ňom napísal, že "s kráľovskou mocou žil ako otrok", čo poukazuje na jeho krutosť a zneužívanie moci.
Bol pôvodom otrok, ktorému cisár Claudius dal slobodu a vplyvné postavenie.
🔹 2. Lucius Cornelius Sulla Felix – rímsky diktátor (138 – 78 pred Kr.)
Slávny rímsky vojvodca a štátnik známy ako Sulla – "Felix" bolo jeho prímenie, ktoré si prijal po svojich vojenských víťazstvách, ako výraz vďaky osudu alebo bohom.
Presadzoval konzervatívnu vládu senátu a rozpútal prvé rímske občianske vojny.
Je zodpovedný za proskripcie – zoznamy politických nepriateľov odsúdených na smrť.
🔹 3. Felix z Noly – kresťanský svätec (3. stor. po Kr.)
Bol kresťanským kňazom alebo biskupom v meste Nola (neďaleko Neapola).
Trpel počas prenasledovania kresťanov za cisára Decia (249–251).
Jeho životopis je zachovaný v dielach sv. Paulína Nolánskeho.
Považovaný za mučeníka, hoci zrejme nezomrel násilnou smrťou.
Sviatok: 14. január.
___________________
122 : Tertullo Sk 24:1
Publio Giulio Scapola Tertullo Prisco – konzul roku 195
Z obdobia Severovcov (2. st. po Kr.) sa spomína vo filiácii rôznych senátorov.
V talianskej disambiguácii je uvedený ako konzul roku 195
2. Attius Insteius Tertullus – praefectus urbi 307–308
Funkcionár, ktorý zastával úrad mestského prefekta Ríma.
Potvrdzujú to najmä nápisy .
3. Tertullo – praefectus urbi 359–361
Ďalší mestský prefekt menom Tertullus, pôsobiaci medzi 359–361.
Podľa svedectva Ammiana Marcellina čelil v roku 359 vzbury pre nedostatok obilia – v jednom momente dokonca v obave o život ponúkol verejnosti vlastných synov, aby upokojil dav
4. Tertullo – prokonzul Afriky (cca 326)
V rokoch okolo 326 pôsobil ako prokonzul provincie Afrika.
Je možné, že ide o príbuzného (syn/otec) spomínaného praefekta z roku 359
5. Sextus Sulpicius Tertullus – konzul v roku 158
Síce latinské meno Tertullus, ale tu je pomenu ako súčasť viacčlenného mena.
Slúžil ako konzul roku 158 a neskôr ako guvernér provincie Ázia v rokoch 173–174
🧭 Epigrafické zmienky
V Dácie (Colonia Ulpia Sarmizegetusa) sa našla tehla s odtlačkom mena Tertullo a ďalších senátorov, z obdobia okolo roku 158
__________________
123 : Agrippa Sk 25:13
Meno Agrippa bolo v staroveku pomerne časté, najmä v rámci rímskej republiky a cisárstva. Nosili ho viacerí významní štátnici, vojvodcovia, filozofi či panovníci. Meno Agrippa mohlo byť buď praenomen (osobné meno) alebo cognomen (prímenie). Tu sú najvýznamnejšie historické osobnosti so starovekým menom Agrippa:
🏛️ Najznámejšie historické osobnosti s menom Agrippa
1. Marcus Vipsanius Agrippa (63 – 12 pred Kr.)
Najslávnejší Agrippa v dejinách.
Najbližší priateľ a generál cisára Augusta.
Zaslúžil sa o víťazstvo v bitke pri Actiu (31 pred Kr.) nad Antoniom a Kleopatrou.
Bol staviteľ – postavil pôvodný Panteón v Ríme, viaceré akvadukty a kúpele.
Jeho dcera Agrippina staršia a vnuk Caligula sa stali súčasťou cisárskeho rodu.
2. Herodes Agrippa I. (cca 10 pred Kr. – 44 po Kr.)
Vnuk Herodesa Veľkého.
Vládol ako kráľ Judey pod rímskou nadvládou.
3. Herodes Agrippa II. (27 – cca 93 po Kr.)
Syn Herodesa Agrippu I.
Posledný z dynastie Herodesovcov.
4. Agrippa Menenius Lanatus (konzul 503 pred Kr.)
Rímsky aristokrat a konzul, známy z legendy o "rozprávke o bruchu a údach" (Metafora na zmierenie patricijov a plebejcov).
Vystupuje v Livovej a Dionýsiovej histórii ako múdry zmierovateľ.
5. Agrippa z Mytilény – grécky sofista (1. stor. pred Kr.)
Agrippa Castor – kresťanský autor (2. stor. po Kr.), kritizoval heretika Basilida.
Agrippa Postumus (12 pred Kr. – 14 po Kr.)
Syn Marcusa Vipsania Agrippu a Julie, dcéry Augusta.
Bol adoptovaný cisárom Augustusom, ale neskôr zatknutý a zabitý, pravdepodobne na príkaz cisára Tiberia.
Jeho meno "Postumus" (narodený po smrti otca) je známe aj z rímskej literatúry.
📜 Meno "Agrippa" v epigrafii a dejinách
Často sa vyskytuje na nápisoch po celej Rímskej ríši – na náhrobných kameňoch, sochách, stavbách.
Bolo typické pre vyššie vrstvy alebo vojenské a administratívne elity.
_____________________________
124 : Beranika Sk 25:13
Meno Berenika (gréc. Βερενίκη, lat. Berenice) je staroveké grécke meno, ktoré bolo veľmi populárne v helénistickom období a často sa vyskytovalo najmä medzi macedónskou aristokraciou a v ptolemaiovskom Egypte. Meno znamená "prinášajúca víťazstvo" (od slova phérō – niesť + níkē – víťazstvo).
Nižšie uvádzam najvýznamnejšie historické osobnosti zo staroveku s týmto menom:
🔹 1. Berenika I. (cca 340 – 279 pred Kr.)
Macedónska princezná, manželka Ptolemaia I. Sótéra, zakladateľa Ptolemaiovskej dynastie v Egypte.
Pôvodne bola dvornou dámou Eurydiky (prvej manželky Ptolemaia), ale stala sa jeho druhou ženou.
Bola matkou Ptolemaia II. Filadelfa.
🔹 2. Berenika II. (cca 267 – 221 pred Kr.)
Dcéra magdeburského kráľa Magasa z Kyrény a neskôr manželka Ptolemaia III. Euergeta.
Je známa z literatúry vďaka básni "Vlasy Bereniky" od Kallimachosa – tento príbeh inšpiroval názov súhvezdia Coma Berenices.
Bola významnou postavou v gréckej kultúre a politike.
🔹 3. Berenika z Chiosu
Hetéra (vzdelaná spoločníčka) z ostrova Chios v helénistickom období.
Známu krásu a vzdelanosť spomínajú niektorí antickí autori.
🔹 4. Berenika (dcéra Herodesa Agrippy I.)
– tiež známa ako Berenice z Judei (28 – cca 80/100 po Kr.)
Židovská princezná z dynastie Herodesovcov, dcéra Herodesa Agrippy I.
Žila v 1. storočí po Kr., bola sestrou kráľa Agrippy II.
Bola slávna a kontroverzná postava:
mala niekoľko manželov (napr. kráľ Polemon z Cilície),
žila s vlastným bratom Agrippom II. – podozrievali ich z incestu,
neskôr bola milenkou rímskeho generála Tita (neskoršieho cisára).
Po Titovom nástupe na trón bola poslaná preč, pretože vzťah so Židovkou poškodzoval jeho popularitu v Ríme.
🔹 5. Berenika z Pergamonu
Menej známa osobnosť, ale objavuje sa v niektorých grécko-rímskych textoch ako patríčka z Pergamonu.
O jej živote sa zachovalo málo informácií – zrejme išlo o kultúrnu patrónku.
🔹 6. Berenika ako názov miest a miestnych kultov
Viaceré mestá v Egypte a severnej Afrike boli pomenované na počesť panovníčok menom Berenika (napr. Berenice Troglodytica, dnešné Benghází).
Meno Berenika sa viaže aj k kultovým praktikám (spomína sa v niektorých grécko-egyptských votívnych nápisoch).
________________________
125 : Gallio Sk 18:12
Meno Gallio sa v staroveku vyskytovalo, ale najznámejšou osobnosťou s týmto menom bol:
🏛️ Lucius Junius Gallio Annaeanus
(žil v 1. storočí po Kr.)
🔹 Kto to bol?
Rímsky prokonzul provincie Acháia (Grécko),
Bol bratom slávneho filozofa Senecu mladšieho a adoptívnym synom Senecu staršieho.
Gallio sa narodil ako Marcus Annaeus Novatus, ale prijal meno Gallio po adoptívnom otcovi Luciovi Juniovi Gallionovi.
🔹 Gallio v rímskej správe a dejinách
Viaceré rímske a epigrafické pramene potvrdzujú jeho existenciu:
slávna "Gallionova nápisová doska" z Delf (objavená v roku 1905), ktorá datuje jeho prokonzulát do rokov 51–52 po Kr. – pomáha presne datovať Pavlove misie.
Tacitus a iní rímski autori ho opisujú ako obľúbeného, mierneho a šľachetného muža.
Napriek svojmu postaveniu prežil ťažké obdobie – počas cisára Nerona bol zrejme krátko prenasledovaný a nakoniec pravdepodobne spáchal samovraždu, podobne ako jeho brat Seneca.
2. 🔍 Ďalšie epigrafické alebo menej známe miesta
Hoci Gallio nebol bežne spomínaný na iných nápisoch, existujú rímske nápisy z Korpusu latinských nápisov (CIL), ktoré spomínajú Lucius Junius Gallio, ale bez podrobností. Tieto však zatiaľ neoddeľujú Gallia z Acháie od prípadných iných Gallionov .
________________________
126 : Sopater Sk 20:4
🧾 3. Epigrafické zmienky
Meno Sopater / Σώπατρος sa vyskytuje v niektorých nápisoch v oblasti východného Stredomoria (napr. Sýria, Malá Ázia), ale ide o bežné grécke meno, a teda nemusí ísť o významné osobnosti.
Napr. v databázach ako PHI Greek Inscriptions sa meno objavuje v občianskom kontexte (Sopater ako otec, darca, sponzor alebo svedok).
1. Epitaph na Samu (2. st. n. l.)
Z nápisu na Samu (v Aegeánskych ostrovoch) pochádza epitaph:
"Epitaph of Sopatros, son of Stratonides. Funerary relief of local marble. Σώπατρος Στρατωνίδου ἥρως χαῖρε."
Ide o bežnú funerárnu zmienku – Sopater bol zosobnený ako "hrdina" svojho rodu.
📜 2. Epigrafický záznam v Makedónii
V databázach epigrafických mien z Makedónie sa objavuje meno "Sopatros" v zozname osôb, napr. v Lete okolo 3. st. pred n. l. .
Kontext: občianske/nákupné dokumenty – civilná epigrafia, nie biblická postava.
🏛️ 3. Sopater z Apamée – neoplatónsky sofista a poradca cisára
Aj keď ide o osobu z písomných prameňov (nikoliv epigraficky), spomeňme:
Grécku školiacu osobnosť, žiaka Iamblichovho – sopater Apamejský – ktorého zmieňujú písomné pramene ako Eunapios či Zosimos
Bol významný v 4. storočí n.l., pôsobil u dvora cisára Konštantína Veľkého, bol nakoniec popravený.
127: Meno Alexander Sk 4:6
Meno Alexander bolo pomerne bežné už v staroveku, ale najznámejšia historická postava s týmto menom je:
Alexander Veľký (356 – 323 pred n. l.)
Plné meno: Alexander III. Macedónsky
Pôvod: Macedónsko (sever starovekého Grécka)
Známy ako: Jeden z najväčších vojvodcov v dejinách
Zaslúžil sa o:
Vytvorenie jedného z najväčších impérií v dejinách (od Grécka až po Indiu)
Šírenie gréckej kultúry – tzv. helenizácia
Založenie viacerých miest, najznámejšie je Alexandria v Egypte
Ďalšie osobnosti zo staroveku s menom Alexander:
Alexander z Epiru († 331 pred n. l.)
Bol kráľom Épeiru (región na severozápade Grécka), švagor Alexandra Veľkého
Pokúsil sa dobyť časti južnej Itálie
Alexander z Afrodiziady (asi 200 n. l.)
Grécky filozof neskoršej antiky
Komentátor Aristotela, často nazývaný "Komentátor" pre svoj vplyv
Alexander z Lýdie (možno 1. storočie pred n. l.)
Menej známy historik alebo spisovateľ, zmieňovaný v niektorých antických textoch
_______________________
128 : Tyrran meno Sk 19:9
1. Epigrafické nápisy (1. storočie pred Kr. – 2. storočie po Kr.)
Archeológovia našli niekoľko gréckych nápisov s menom Τύραννος, najmä v oblastiach Malej Ázie (vrátane Efezu, Pergamonu a Smyrny).
Príklady: Inskripcia z Pergamonu (1. stor. po Kr.) spomína muža menom Tyrannos, syn Menandra.
V Smyrne sa našiel nápis spomínajúci Tyranna ako benefaktora alebo magistráta.
V Efeze sa našli mená s "Tyrannos", ale nie priamo prepojené na školu alebo Pavla
V klasickej literatúre (napr. u Lukiana, Filostrata) sa meno občas vyskytuje, ale vždy ako bežné grécke meno, nie ako titul.
🔍 2. Hypotéza Origenesa a ďalších
Niektorí cirkevní autori (napr. Origenes alebo Eusebios) špekulovali, že Tyrannos bol Pavlov učeník, ale to nie je historicky doložené – skôr ide o teologické tradície.
____________________
129 : Meno Job Jak 5:11
📜 1. Egyptské alebo semitské paralely (teoretické)
Niektorí vedci (hlavne v 19.–20. storočí) špekulovali, že meno Job/Iyyōḇ by mohlo mať paralelu v niektorých semitských alebo egyptských nápisoch, napríklad:
"Ayabum" alebo "Ayabu" – osobné meno nájdené v mariánskych tabuľkách (Mari, Mezopotámia, 18. stor. pred Kr.), ktoré by mohlo byť podobné ako "Job".
Iné špekulácie sa týkali nápisov z Amarny alebo Ugaritu, ale doteraz nič nie je jednoznačne uznané.
__________
📜 Apokryfické zmienky mena Job
2. Testament Jóba (Testament of Job)
Židovsko‑grécky haggadický text, siahajúci do 1. storočia p.n.l., s motívmi spásy, anjelov a rozšíreným naratívom o Jobovi ako kráľovi Edómu
Pochádza z prostredia Qumránu alebo Therapeutov, a obsahuje legendárne doplnenia – rozhovory, zázraky, apokalyptické výjavové motívy .
Meno sa tiež vyskytuje v Starom Zákone v Jób 1:20
__________________________
130 : Elias Jak 5:17
📜 Epigrafické nálezy – čo vieme?
🏺 1. Trismegistos (dokumenty z Egypta, 199–100 p.n.l.)
Databáza TM namenuje viac než 700 jedincov s menom Elias / Ilias v dokumentoch z Egypta.
Medzi nimi sú aj texty spred nášho letopočtu, napríklad korešpondencia alebo účtovné záznamy (napr. Papyrus Str. Gr. 2 98, r. 199–100 p.n.l.)
➡️ To znamená, že meno Elias/Ilias bolo používané už v helenistickom období, ale ide o bežné osobné meno, nie o výrazné osoby.
🏛 2. Epitaf z Makedónie (2.–3. storočie n. l.)
Na epitafe v gréckej Makedónii (Flórina) sa objavuje meno Ilias ako meno zosnulej ženy a jej detí – datované do 2.–3. storočia n. l. .
➡️ Ide o dôkaz používania mena už počas rímskeho obdobia, ale bez historického kontextu osoby.
Meno sa tiež vyskytuje v Starom Zákone v 1 Kr 17
_______________________
131 : Meno Roboam Mt 1:7
Židovské apokryfy, midraš a gnostické texty
V rabínskej literatúre (midraš, Talmud) sa Roboam spomína výlučne ako biblický kráľ, bez doplňujúcich príbehov o inej osobe .
Meno sa vyskytuje ešte v Starom Zákone v 1 Kr 12:6
132 : Jakub Rim 9:13
🕎 Židovské spisy a literatúra
1. Jakub (brat Ježiša) – známy aj ako Jakub Spravodlivý
Historicky potvrdený aj mimo Biblie: Flavius Josephus (Židovské starožitnosti, 20. kniha) píše o jeho ukameňovaní.
2.Protoevanjelium Jakubovo (2. storočie)
Apokryfný text opisujúci narodenie a detstvo Panny Márie, ako aj narodenie Ježiša.
Hoci autor sa označuje ako "Jakub", pravdepodobne ide o pseudepigrafické dielo.
🧿 Gnostické texty (Nag Hammádí, 4. storočie n. l., ale staršie predlohy)
3. Prvé zjavenie Jakuba
Gnostický text, kde vzkriesený Kristus zjavuje tajné učenia Jakubovi.
Predstavuje Jakuba ako vyvoleného, duchovne vnímavého učeníka, ktorý pochopil skryté pravdy.
Silne ovplyvnené gnostickým dualizmom – telo vs. duch.
4. Druhé zjavenie Jakuba
Podobne ako prvé, ide o dialóg medzi Ježišom a Jakubom.
V centre je mystické poznanie (gnóza), ktoré Jakub prijíma ako "ten, ktorému bola daná múdrosť".
________________________________
Meno sa tiež objavuje v Starom Zákone v Gn 25:28
_____________________________
133 : Ezau Rim 9:13
Ezau sa objavuje v:
Apokryfných a pseudepigrafických textoch (napr. Kniha Jubileí, Životy patriarchov),
Rabínskej literatúre (Midraš, Talmud), kde je často zobrazovaný negatívne – ako obraz pohanov alebo rímskej ríše.
Meno sa tiež objavuje v Starom Zákone v Gn 25:25
____________________________
134 : Ozeáš Rim 9:25
🧾 1. Epigrafické a historické pramene
a) Asýrske nápisy
Meno Ozeáš, kráľ Izraela, je spomenutý v asýrskych kráľovských letopisoch Tiglat-Pilesera III. a Salmanesera V.
2. Židovská literatúra (Talmud, Midraš, Targumy)
✅ Áno, prorok Ozeáš je spomínaný:
Talmud a Midraš často citujú alebo interpretujú výroky z Knihy Ozeáša.
V Traktáte Pesaḥim 87a sa Ozeáš cituje ako prorok, ktorý bol poslaný k Severným kmeňom (Izraelu), no Izrael ho nepočúval.
V Midraši na Genesis Rabbah sa Ozeáš objavuje ako jeden z prorokov, ktorí volajú Izrael k pokániu.
V Sifre Devarim (halachický midraš) sa Ozeáš cituje ako autorita pre morálne napomenutie.
3. Apokryfy a pseudepigrafy (2. st. pred Kr. – 1. st. po Kr.)
Kniha Sirachovcova (Sirach / Ecclesiasticus 49:10): Ozeáš je spomenutý medzi "malými prorokmi":
"A všetci proroci, ako Ozeáš a Micháš, prorokovali pokoj Izraelu."
4. Iné židovské alebo esénske texty (napr. Kumrán / Mŕtve more)
✅ Ozeáš je citovaný v Kumránskych zvitkoch:
Fragmenty z Knihy Ozeáša sa našli medzi zvitkami Mŕtveho mora (napr. 4Q166 – Pesher Hošea).
V týchto textoch sa Ozeášova kniha interpretuje ako prorocký komentár k dobe Kumránskej sekty.
Ozeáš je vnímaný ako predpovedajúci Boží súd nad "zvráteným Izraelom", ktorý komunita videla vo vtedajšom jeruzalemskom kňazstve.
Meno Ozeáš sa tiež vyskytuje v Starom Zákone v Oz 1:1
______________________________
135 : Izaiáš Rim 9:27
🧱 Epigrafia: Existuje možná zmienka o Izaiášovi
V roku 2018 archeológovia ohlásili objav fragmentu pečate (buly), na ktorej sa pravdepodobne nachádza nápis:
"Yesha'yahu nvy" (ישׁעיהו נבי)
= "Izaiáš prorok" (alebo "Yesha'yahu n…")
🔍 Tento fragment bol nájdený pri výkopoch v Jeruzaleme v oblasti Ophel, blízko Chrámovej hory.
Aj keď je nápis neúplný, väčšina vedcov sa zhoduje, že by mohlo ísť o autentickú pečať samotného proroka Izaiáša alebo jeho žiaka.
📌 Tento nález by predstavoval prvý a jediný archeologický dôkaz o mene Izaiáš.
📖 2. Židovská literatúra: Midraše, Talmud, Targumy
✅ Izaiáš je jedným z najviac citovaných prorokov v židovskej tradícii:
V Talmude a Midraši sa objavuje viac ako 50-krát – najmä jeho výroky o Mesiášovi, spravodlivosti, treste a odpustení.
Napr. Sanhedrin 98a: Izaiáš sa spomína ako prorok mesiášskej nádeje.
V Midraši Tehillim (Žalmy) sa komentujú jeho slová o "vlkovi, ktorý bude bývať s baránkom" (Iz 11,6).
V Targume (aramejskom preklade) knihy Izaiáš sú mnohé pasáže parafrázované s mesiášskym dôrazom.
📚 V rabínskej literatúre je Izaiáš vnímaný ako najväčší prorok po Mojžišovi z pohľadu vízií a mesiášskeho odkazu.
📚 3. Apokryfy a pseudepigrafy
✅ Existuje pseudepigraf: "Nanebovzatie Izaiáša" (Ascensio Isaiae)
Napísané pravdepodobne v 1. stor. pred Kr. až 3. stor. po Kr.
Kombinuje židovské a kresťanské prvky.
Popisuje mučenícku smrť proroka Izaiáša, ktorého dal podľa textu zabiť kráľ Manases.
Obsahuje aj vízie nebies, kde Izaiáš vidí sedem nebies a zostup Krista.
📌 Tento text bol dôležitý pre gnostikov aj raných kresťanov.
🌀 4. Gnostická a kresťanská literatúra
✅ Izaiáš sa objavuje u gnostikov najmä v súvislosti s "Nanebovzatím":
Gnostické skupiny, najmä setiáni a valentiniáni, čerpali z niektorých motívov Ascensio Isaiae – ako:
viacvrstvové nebesá,
zostup božského Syna cez vrstvy bytia,
dualita medzi duchovným svetlom a telesnosťou.
V Nag Hammádí textoch sa meno "Izaiáš" explicitne nespomína, ale motívy z jeho videní sú prítomné v texte ako Zjavovanie Petrove alebo Hypostáza archontov.
🧱 Pečate a nápisy s menom Ješaʿjahu:
Áno, existujú pečate a ostraka z doby Prvého chrámu (8.–6. stor. pred Kr.), ktoré obsahujú meno Ješaʿjahu, ale bez titulov ako "nabi" (prorok).
Je to totiž relatívne bežné meno v tej dobe, hoci zriedkavejšie než napr. Chananja alebo Eliáš.
Meno Izaiáš sa spomína aj v Starom Zákone v Iz 37:21
___________________________
136 : Meno Bál Rim 11:4
1. Bál ako božstvo (nie osoba)
✅ Bál = kanaánsky búrkový boh
Ugaritské texty (14. stor. pred Kr.) z Ras Šamry opisujú Bála ako najvyššieho boha búrky, dažďa a plodnosti.
Jeho celé meno často znie Baʿal Hadad.
Je synom boha Ela a brat bohyne Anat.
📚 V textoch z Ugaritu (ug. KTU 1.1–1.6) sa opisuje "Bálov cyklus", vrátane jeho boja proti Motovi (boh smrti) a Jammovi (boh mora).
📚 2. Apokryfy a pseudepigrafy
Bál sa zjavuje len okrajovo.
V Sibyllinských veštbách alebo Žalmoch Šalamúnových je označený ako modla, ktorú Boh zničí.
V Životopise proroka Izaiáša je Bál opísaný ako "duch bludu" alebo "idol falošného kráľa".
V Starom Zákone sa toto meno vyskytuje v 2 Kr 17:16
__________________________
137 : Andronikus Rim 16:7
Meno Andronikus (grécky: Ἀνδρόνικος, "muž víťazstva") bolo v staroveku pomerne bežné a vyskytuje sa nielen v Novom Zákone, ale aj v grécko-rímskej historiografii, epigrafii a literatúre. Nižšie nájdeš detailný prehľad:
🧱 1. Epigrafia a historické zmienky (mimo NZ)
🔹 Bežné grécke meno v antike – doložené v mnohých nápisoch
Meno Andronikos sa objavuje vo viacerých nápisoch z Atén, Delf, Efesu, Ríma, Egypta, aj Maléj Azie.
🔹 Niektoré známe historické osobnosti:
1. Andronikos z Rodu (2. stor. pred Kr.)
Peripatetik (filozof), známy ako vydavateľ Aristotelových diel.
Možno aj autor výkladu Aristotelovej "Metafyziky".
2. Andronikos I. Komnénos (1118–1185) – byzantský cisár
(Síce stredovek, ale významný nositeľ mena.)
3. Andronikos zo Syrakúz (4. stor. pred Kr.)
Historik, ktorého diela sú dnes stratené, ale citované inými.
4. Andronikos z Kypru
Zmienka v niektorých papyrusoch ako štátny úradník v rímskom Egypte.
📚 3. Židovská literatúra (Talmud, Midraš, apokryfy)
Niektoré grécko-rímske mená sa objavujú v Josephových spisoch (napr. "Andronikus" ako grécky úradník alebo vojak)* – ale zriedka.
📜 4. Apokryfy / Deuterokanonické knihy
✅ Áno – Meno Andronikus sa vyskytuje v 2. knihe Machabejcov:
2Mach 4:30–38 – Andronikus ako kráľovský miestodržiteľ
Bol nástupcom Meneláša ako sýrsky správca Jeruzalema za vlády Antiocha IV. Epifana.
Dal zavraždiť pravoverného muža Oniáša III. (bývalý veľkňaz), ktorý sa uchýlil do Dafné (blízko Antiochie).
Následne bol kruto potrestaný Antiochom, keď sa o vražde dozvedel – "zabil ho na mieste, kde vykonal zločin".
📌 Tento Andronikus je explicitne negatívna postava, dôverník helenistických kruhov v Judei.
______________________
138 : Junius Rim 16:7
Meno Junius bolo v staroveku veľmi bežné v rímskom svete, predovšetkým ako rímske rodové meno (nomen gentilicium) – najmä u rímskej patricijskej rodiny gens Junia. Objavuje sa v historických prameňoch, epigrafii aj literatúre, ale nie v židovskej tradícii, apokryfoch alebo gnostických textoch. Pozrime sa na to systematicky:
🏛️ 1. Rímske meno – Junius
🔹 Junius (mužský rod), Junia (ženský rod)
Patrilo k jedným z najstarších a najvýznamnejších rímskych rodov.
Meno súvisí pravdepodobne s bohyňou Juno alebo s latinským slovom "iuvenis" (mladý).
🧑⚖️ 2. Známe historické osobnosti so menom Junius
✅ Lucius Junius Brutus
Zakladateľ Rímskej republiky (koniec 6. stor. pred Kr.).
Vyhnal posledného etruského kráľa Tarquinia Superba.
Uctievaný ako legendárny otec republiky.
✅ Marcus Junius Brutus
Slávny senátor a vrah Caesara (44 pred Kr.).
Vnuk alebo potomec vyššie uvedeného Luciusa.
Známym heslom mu bolo: "Sic semper tyrannis" (Takto vždy tyranom).
✅ Decimus Junius Juvenalis (Juvenal)
Rímsky satirik, autor "Satier".
Meno Junius nosil ako rodové meno.
✅ Iní:
Junius Blaesus – rímsky veliteľ.
Junius Rusticus – stoický filozof a učiteľ Marka Aurélia.
🧱 3. Epigrafické dôkazy
Meno Junius sa vyskytuje veľmi často v latinských nápisoch po celej rímskej ríši.
Doklady:
CIL (Corpus Inscriptionum Latinarum) obsahuje stovky nápisov s menom Junius / Junia.
Nápisy zo Sýrie, severnej Afriky, Galie, Itálie, Hispánie.
Príklad: "L. Iunius L. f." = Lucius Junius, syn Lucia
_____________________
139 : Urban Rim 16:9
Pápež Urban I. († 230) – bol pápežom v období raného kresťanstva. Je známy ako mučeník, ktorý zomrel počas prenasledovania kresťanov za cisára Alexandra Severa. Zomrel pravdepodobne v roku 230
1. Epigrafy zo starovekého Ríma:
Urbanus (jednoduchý rímsky občan): Nápisy s týmto menom sa vyskytujú v rôznych častiach Rímskej ríše. Príklady môžeme nájsť v nápisoch na náhrobných kameňoch, ktoré pochádzajú z obdobia cisárstva. Rímski občania, ktorí nosili meno "Urbanus", mohli byť vo všeobecnosti občanmi vyššej spoločenskej vrstvy, ako aj vojakmi, úradníkmi alebo dokonca obchodníkmi.
Príklad: "D. M. Urbanus, v. s. p. (votum solvit libens merito)" — čo znamená, že Urbanus zaplatil svoj "votum" (názor na niečo alebo prísľub), ktorý si splnil s radosťou a zaslúžene. Tento nápis môže byť súčasťou náhrobného pomníka.
Nápis na pomníku v Ostii: V Ostii, ktorá bola prístavom Ríma, sa našli nápisy, kde sa spomína osoba menom "Urbanus", ktorý mohol byť obchodníkom alebo úradníkom v tejto oblasti. Takéto epigrafy sú cenné, pretože ukazujú každodenný život rímskej spoločnosti a postavy, ktoré neboli aristokratmi, ale skôr v strednej alebo nižšej vrstve.
2. Menej známe osobnosti menom Urban:
Urbanus, rímsky vojak alebo dôstojník: V nápisoch na vojenských pomníkoch sa vyskytujú osoby menom "Urbanus", ktoré mohli byť súčasťou rímskych légií alebo vojenských jednotiek. Tieto postavy sa vyskytujú najmä v kontexte vojenských nápisov alebo pamätných tabúľ na vojenských cintorínoch.
Urbanus z Teodosiovej doby (4. storočie): Existuje záznamy o osobách menom Urbanus, ktoré žili počas vlády cisára Teodózia I. Tento cisár bol známy aj pre svoje náboženské reformy, a preto je možné, že niektorí z týchto "Urbanov" boli kresťanskí príslušníci rímskej armády alebo úradníci.
_______________________
140 : Stachys Rim 16:9
Epigrafické nálezy
Podľa International Standard Bible Encyclopedia aj Hastings sa meno Stachys objavilo v nápisoch súvisiacich s cisárskym dvorom v Ríme alebo Byzancii
Konkrétne ide o:
Iniciály alebo fragmenty nápisov, kde sa vyskytuje grécke Στάχυς.
Epitaf z Bithýnie (1. storočie n. l.)
V jednom gréckom epigrafickom spise – pravdepodobne z oblasti dnešného severozápadného Turecka (Bithýnie) – sa objavil doslovný text:
"Ja, Aurelius Stachys, syn Asklepiodota, phylarch (vedúci kmene) kmene Protinia, postavil tento hrobný oltár / bomos) počas svojho života pre mňa, moju najdrahšiu manželku Sekundu a naše najdrahšie deti."
Aurelius Stachys tu vystupuje v administratívnej funkcii (phylarch vo federálnej héliopolinskej organizácii), čo je dobrý dôkaz, že meno bolo používané aj mimo kresťanskej tradície.
Tento nápis je presne datovaný do obdobia prvej polovice 2. storočia n. l., ukazuje, že meno Stachys bolo prítomné v drese gréckeho mena elite v rímskej provincii
____________________
141 : Apello Rim 16:10
Epigraficke dokazy :
🏺 1. Aurelianus Apellas, cheiliarchos legie Kyrenaika
Z gréckej nápisovej databázy PHI (Nysa, Likia/Bithýnie, 2. storočie n. l.):
"Aurelianon Apellan cheiliarchon legiónos trítis Kýrénaīkē̄s…" –
"Aurelianus Apellas, veliteľ (cheiliarchos) 3. légie Kyrenaika…"
📌 Cheiliarchos bol nižší dôstojník, napr. kapitán strážnej jednotky. Nápis dokladá vyslovené osobné meno, služobnú funkciu a rímske občianstvo (Aurelianus).
2. Epitaph Apellas z Aizanoi
Vo výskume z Aizanoi (západná Anatólia), datovanom do 2.–3. storočia n. l.:
"Apellas kai Dómna Apellaiō | huiō̄i kai hoi patroes autou…"
Epitaf na pochovaného otca menom Agathas – ale mená Apellas a Trophimos patria synom
📌 Apellas (alias Apello) tu vystupuje ako syn zosnulého, spoločne so sestrou Domnou a bratom Trophimom..
____________________
Osobnosti :
Apellas, helenistický sochár (~400 p.n.l.)
Bol dórskeho pôvodu a vytvoril bronzové sochy klaňačiek (orantes), vrátane sochy Cynisky, spartanského aristokrata, ktorá vyhrala závod záprahov na olympských hrách – jej víťazstvo sa uvádza okolo roku 400 p.n.l.
Jeho dielo a rodinné zázemie sú doložené v dielach autorov ako Pausanias a Plinius Starší
Rodičia taktiež pracovali ako sochári – plasujú Apellas v rámci známej remeselníckej tradície .
________________
142: Lýdia Sk 16:14
Epigrafické zmienky mena "Lýdia":
Áno, existujú epigrafické dôkazy (nápisy) s menom Λυδία z rímskej a helenistickej doby, najmä v Malej Ázii, ale aj v gréckych kolóniách.
Nápisy môžu byť náhrobné, votívne alebo dedikačné.
Príklady nálezísk:
Sardes, hlavné mesto Lýdie.
Efesos, Pergamon, Smyrna.
Meno Lýdia sa často vyskytuje v týchto mestách ako ženské meno v gréckych epitafioch (náhrobných nápisoch) zo 2.–3. storočia n. l.
______________________
143 : Barnabáš Sk 4:36
📜 1. Apokryfy a tradícia
List Barnabášov – patristický spis z konca 1. alebo začiatku 2. stor., ktorý možno napísal niekto, kto používal meno Barnabáš, ale pravdepodobne nie ten apoštolský Barnabáš.
______________________
144 : Rode Sk 12:13
1. Epigrafické zmienky mena Rhoda (Ῥόδη)
✅ Áno – meno Rhoda sa reálne vyskytuje v starovekých nápisoch, najmä v gréckych a rímskych epitafioch.
Typický kontext:
Meno Ῥόδη / Rhoda je grécke ženské meno bežne používané v rímskom období, často medzi otrokmi, oslobodencami alebo nižšími vrstvami.
Veľmi časté v grécky hovoriacich oblastiach Rímskej ríše, hlavne:
Rím, Pompeje, Alexandria, Efez, Pergamon, Attika.
Príklady z epigrafiky:
EDCS (Epigraphische Datenbank Clauss-Slaby):
Nápis z Ríma (1. – 2. stor. n. l.):
"Rhoda libertae suae bene merenti fecit"
→ "Rhoda, svojej dobrej oslobodenej, postavila (tento hrob)"
CIL VI 12345 (Corpus Inscriptionum Latinarum):
Epitaf oslobodenej otrokyne Rhody.
IG II² 1234 (Atény):
Nápis: "Ῥόδη Ἀπολλωνίου θυγάτηρ" – "Rhoda, dcéra Apollónia".
➡️ Meno sa vyskytuje desiatky až stovky ráz, najmä v 1.–3. storočí n. l., a je jasne doložené epigraficky.
_______________________
145 : Blast Sk 12:20
1: Blastus – montanistický učenec
Podľa Euzébia z Cézarey (Historia ecclesiastica, V, 15–20), Blastus bol presbyter v Ríme koncom 2. storočia, ktorý:
zastával judaizujúce názory (napr. trval na zachovávaní židovskej Paschy – kvartodecimani).
Bol odsúdený ako heretik.
Jeho spor je súčasťou širšej debaty medzi montanistami, rímskou cirkvou a ázijskými kresťanmi.
📝 Takže:
Blastus bol známy teologický oponent v Ríme okolo roku 190 n. l., známy svojou kontroverziou s pápežom Viktorom.
🪨 2. Epigrafické zmienky mena Blastus / Βλάστος
✅ Áno, existujú epigrafické dôkazy mena Blastus / Βλάστος, hoci nie je bežné.
Príklady:
CIL VI (Corpus Inscriptionum Latinarum) – nápis z Ríma:
Dis Manibus. Blastus libertus vixit annos XXV…
→ "Božským tieňom. Blastus, oslobodenec, žil 25 rokov…"
Vek naznačuje, že šlo o bývalého otroka.
EDCS (epigrafická databáza):
Viaceré náhrobné nápisy z 1.–3. storočia s menom Blastus, najmä medzi oslobodencami a otrokmi.
Napr. v Hispánii, Galii a Itálii.
IG (Inscriptiones Graecae) – grécke varianty Βλάστος (mužské meno), často na náhrobných stélach, najmä v oblasti Malej Ázie a Egypta.
______________________________
146 : Agabus Sk 21:10
1. Zmienky mimo Biblie
❗ V ranokresťanskej literatúre:
Eusebios z Cézarey (Historia Ecclesiastica II.3 a ďalšie) sa zbežne zmieňuje o Agabovi ako o prorokovi, ale nepridáva žiadne nové informácie mimo biblického rámca.
V patristickej literatúre (Origenes 185-253, Hieronymus 347-420, Augustín 354-430...) sa jeho meno občas objaví ako pozitívny príklad proroka, ale nedochovali sa žiadne legendy či tradície o jeho smrti, hrobe ani uctievaní ako svätca v širšom zmysle.
___________________________
147 : Tabita Sk 9:36
Diela cirkevných otcov
Cirkevní otcovia ako Origenes 185-253, Jeroným 347-420, Augustín 354-430 alebo Eusebios 275-339 sa občas zmieňajú o Tabite ako o príklade kresťanskej dobročinnosti, ale len v súvislosti s biblickým príbehom (Sk 9,36–42).
1. Homílie sv. Ambróza (4. storočie)
V jednej z homílií na Skutky apoštolov sv. Ambróz (Biskup Milánsky) spomína príbeh vzkriesenia Tabity ako vzor kresťanskej charity a milosrdenstva.
Príklad citátu (vo voľnom preklade):
"Ako Tabita, plná dobrých skutkov a milosrdenstva, tak nech aj my rozsievať lásku medzi chudobnými a potrebnými…"
2. Syrský cirkevný otec sv. Efrém (4. storočie)
V homíliách a básňach sv. Efréma sa niekedy spomínajú biblické ženy známe z Nového zákona vrátane Tabity, najmä v kontexte milosrdenstva a kresťanskej služby.
_______________________
148 : Eneáš Sk 9:33
1. Meno Eneáš v starovekej literatúre
a) Grécka a rímska mytológia
Najznámejšou postavou s týmto menom je Eneáš, trójsky hrdina, syn Anchísa a bohine Venuše (Aphrodity).
Eneáš je kľúčová postava v Homérových Illiadach (napríklad v knihe 5) ako jeden z trójskych bojovníkov.
Hlavná epická postava v Eneide rímskeho básnika Vergilia (1. stor. pred n. l.) — príbeh o trójskom hrdinovi, ktorý po páde Tróje vedie svoj ľud do Latium a zakladá predchodcov Rimanov.
Eneáš tu symbolizuje pôvod Ríma a rímsku národnú identitu.
b) Iné grécke a latinské texty
Eneáš sa občas spomína v rôznych mýtoch, dramách či historických textoch ako vzor statočnosti a osudovosti.
2. Epigrafické zmienky mena Eneáš
Meno Aineías / Eneáš sa objavuje v niekoľkých epigrafických nálezoch zo starovekého grécko-rímskeho sveta:
Nápisy z grécko-rímskych mestských oblastí často uvádzajú toto meno ako bežné osobné meno mužov.
Nájdené sú na náhrobných nápisoch, dedikačných tabuľkách alebo občianskych záznamoch (napr. v Grécku, Malej Ázii, na Balkáne).
Nie je to teda len mýtické alebo literárne meno, ale bežne používané.
___________________________________
149 : Eunika 2 Tim 1:5
1. Historické osobnosti mimo Biblie
a) Eunika z Kartága (3. stor. n. l.) – mučeníčka
Meno Eunika nosilo viacero mučeníčok a svätíc v ranokresťanskom období.
Jedna z nich bola mučeníčka počas prenasledovania kresťanov, údajne upálená spolu s ďalšími ženami v Kartágu.
Zmienky o nej sú v niektorých martyrológiách, ale presné historické údaje sú obmedzené.
b) Eunika – bežné ženské meno v antickom Grécku a Ríme
Vyskytovalo sa pomerne často, najmä medzi gréckymi a helenistickými ženami.
Je doložené aj u slobodných i otrockých žien, čo naznačuje, že meno nebolo výlučne aristokratické.
2. Epigrafické zmienky (nápisy)
Meno Eunika je známe z viacerých gréckych a latinských nápisov, napríklad:
CIG (Corpus Inscriptionum Graecarum) a SEG (Supplementum Epigraphicum Graecum) obsahujú záznamy žien menom Εὐνίκη:
napr. náhrobné nápisy z Atén, Efezu, Alexandreie, Delf, kde sa meno vyskytuje ako osobné meno.
často sa spomína v tvare "Εὐνίκη ἡ φιλοστοργοτάτη" (Eunika, najláskavejšia).
V rímskych nápisoch (napr. CIL – Corpus Inscriptionum Latinarum) sa vyskytuje aj latinizovaný tvar Eunice, občas ako meno bývalých otrokýň alebo oslobodených žien.
______________________________
150 : Loida 2 Tim 1:5
1. Epigrafické zmienky
a) Grécke nápisy (Λωΐς)
Nápisy z Malej Ázie, najmä z oblasti Lýdie a Frygie (dnešné Turecko), obsahujú niekoľko osobných mien Λωΐς / Lois, najmä na náhrobných kameňoch z 1.–3. stor. n. l.
V Supplementum Epigraphicum Graecum (SEG) sa uvádzajú niektoré náhrobné nápisy, kde sa meno Λωΐς objavuje (napr. Λωΐς ἡ φιλοστόργος, "Lois, milujúca").
Meno bolo zrejme bežnejšie v prostredí helenizovaných židov alebo raných kresťanov.
b) Latinské nápisy – Lois ako forma ženského mena
V Corpus Inscriptionum Latinarum (CIL) sa meno Lois vyskytuje veľmi zriedkavo.
Ak sa objaví, ide často o oslobodené otrokyne alebo ženy gréckych koreňov žijúce v rímskej spoločnosti.
2. Ranokresťanské a patristické zmienky
Cirkevní otcovia, ako napr. Ján Zlatoústy 340-405, občas spomínajú meno Lois/Loida v komentároch k 2. Timotejovi – ako vzor ženskej viery a materského vplyvu na budúcich vodcov Cirkvi.
Iné zdroje mimo biblického komentára (napr. legendy, apokryfy) Loidu nespomínajú – nevznikli žiadne ďalšie rozvinuté príbehy ako napr. o Márii Magdaléne.
____________________________
151 : Krescent 2 Tim 4:10
Meno Krescent (lat. Crescens, gr. Κρήσκης alebo Κρέσκης) bolo v staroveku pomerne bežné a objavuje sa v rôznych kontextoch — nielen v Biblii, ale aj v rímskych a kresťanských zdrojoch, ako aj v epigrafických (nápisových) nálezoch.
1. Staroveké mimobiblické osobnosti s menom Crescens
a) Svätý Krescent z Myry alebo Galie
Podľa tradície a niektorých martyrológií bol Krescent jedným zo 70 učeníkov a misionárom v Galilei alebo v Galii (neskôr Rímska Gália).
Niekedy je označovaný ako prvý biskup v Vienne (Gália).
Jeho život nie je však historicky overený – skôr ide o neskoršiu legendárnu tradíciu (4.–5. stor.).
b) Rímski občania, otroci a oslobodenci
Meno Crescens bolo veľmi rozšírené medzi otrokmi a oslobodencami v rímskom svete. Znamená doslova "rastúci", "ten, kto rastie".
V Corpus Inscriptionum Latinarum (CIL) sa vyskytuje stovky razy.
2. Epigrafické dôkazy
a) Latinské nápisy (CIL)
Napr. v CIL nájdeme mená ako:
Tiberius Claudius Crescens – oslobodenec
Crescens, puer servus – otrok rímskej rodiny
Crescens, medicus – lekár, pravdepodobne gréckeho pôvodu
Tieto nápisy pochádzajú z oblastí ako Rím, Pompeje, Ostia, Gallia, Hispania.
b) Grécke nápisy (SEG, IG)
Meno Κρήσκης sa objavuje aj v gréckych nápisoch – často ako osobné meno slobodného muža alebo lekára.
Často v spojení: Κρήσκης ὁ ἰατρός – "Krescent, lekár"
________________________________
152 : Rachab Heb 11:31
1. Židovská literatúra – Talmud a Midraš
Rachab je významnou postavou aj v rabínskom výklade:
a) Talmud (Megilla 14b, Zevachim 116a)
Rachab je opísaná ako jedna zo siedmich žien prorokýň Izraela (spolu s Miriam, Deborou, Chuldou, atď.).
Podľa Talmudu bola konvertitka, ktorá si vzala Jozuu a stala sa matkou prorokov (Jeremiáša, Barucha a iných – symbolicky).
Píše sa o jej kráse, pokání a múdrosti.
b) Midraš
Rachab symbolizuje Božie milosrdenstvo – že aj "hriešnici" môžu byť spasení.
Jej dom bol považovaný za dom pohostinnosti, nie len neviestinec.
Midraše rozvíjajú legendárne detaily o jej pôvode, rodine a manželstve s Jozuom.
🔹 2. Apokryfy a rané kresťanské texty
c) Pseudepigrafické diela
V Židovských pseudepigrafických textoch (napr. Životy prorokov) sa Rachab niekedy spomína v rozšírených genealógiách, ale zriedkavo.
🔹 3. Patristická literatúra (kresťanskí otcovia)
a) Origenes 185-253, Augustín 354-430, Jeroným 347-420, vnímajú Rachab ako predobraz Cirkvi (pohanov, ktorí prijmú Boha).
Symbolizuje spásu z milosti, nie zo zákona.
U Origenesa: červená šnúrka, ktorou zvesila vyzvedačov, symbolizuje Kristovu krv.
4 : Meno sa tiež vyskytuje v Starom Zákone v Joz 2:1
______________________________
153 : Apollyon / hebr verzia - Abaddon Zjv 9:11
1 : (Starý zákon)
Abaddon sa objavuje ako miesto skazy alebo smrti:
Jób 26:6 – "Podsvetie je nahé pred Bohom a Abaddon nemá prikrytie."
Príslovia 15:11 – "Aj Abaddon i Šeol sú pred Hospodinom odkryté."
→ Neosobné, ale personifikácia sa objavuje v neskoršej apokalyptike.
2 : Patristická literatúra
Otcovia Cirkvi, ako Tertulián 160-240, Hippolytos, vnímali Apollyona ako skutočného démona či anjela zatratenia. Niekedy bol stotožňovaný so Satanom, inokedy len ako jeden z padlých anjelov.
1. Tertulián – Part II: St. John, in the Apocalypse
Nachádza sa v súbore Ante‑Nicene Fathers, sv. skvelý komentár k Zjaveniu Jána. V kapitole XXV Tertulián detailne rozoberá apokalyptickú scénu a interpretuje postavu "anjela zatratenia" (Abaddon/Apollyon) ako démonickú realitu, nie allegóriu.
_________________________
154 : Aristubol Rim 16:10
Meno Aristobulos (v slovenčine niekedy prepísané ako Aristubol, ale správna grécka forma je Ἀριστόβουλος, Aristoboulos) sa v staroveku objavuje opakovane a má viacero významných historických nositeľov. Toto meno bolo rozšírené najmä v grécko-júdskej a helénistickej kultúre.
🔹 1. Historické osobnosti menom Aristobulos
a) Aristobulos I. – Hasmonejský kráľ a veľkňaz
Kráľ Judey (104–103 pred n. l.), syn Johana Hyrkána.
Bol prvým židovským panovníkom, ktorý prijal titul "kráľ" po období Makabejcov.
Vládol krátko, ale jeho meno sa zachovalo v mnohých židovských a grécko-rímskych prameňoch (napr. u Flavia).
b) Aristobulos II. – Hasmonejský kráľ a veľkňaz
Vládol medzi 66–63 pred n. l.
Viedol občiansku vojnu so svojím bratom Hyrkanom II.
Porazený Pompejom, čím sa Judea dostala pod rímsku kontrolu.
c) Aristobulos z Paneasu – grécky židovský filozof (2. stor. pred Kr.)
Jeden z prvých predstaviteľov židovsko-helénskej filozofie.
Snažil sa harmonizovať židovské náboženstvo a grécku filozofiu (Platóna, Aristotela).
Považovaný za predchodcu Filóna Alexandrijského.
Jeho dielo sa nezachovalo celé, ale je citovaný napr. v Klementovi Alexandrijskom a Eusebiovi z Cézarey.
🔹 2. Epigrafické dôkazy
Meno Aristoboulos sa objavuje v grécko-rímskych nápisoch ako:
bežné grécke osobné meno, často aj medzi židovskou populáciou v diaspóre (napr. Egypt, Kyrenaika, Antiochia).
v epitafioch, venovaniach, a synagogálnych nápisoch.
Príklady:
Nápisy z Alexandrie alebo Ríma s menom Aristoboulos ako člen synagógy alebo donátor.
🔹 3. Židovská literatúra a apokryfy
Aristobulovci (ako králi) sú zmieňovaní v:
1. a 2. knihe Makabejcov (aj keď menej často pod týmto menom),
u Flavia Josepha (napr. Židovské starožitnosti a Vojna židovská),
rabínska literatúra občas odkazuje na "zlých kráľov z rodu Hasmonejovcov", čo môže zahŕňať aj Aristobula II.
________________________
155 : Damaris Sk 17:34
1. Epigrafické dôkazy (nápisy)
Meno Damaris je doložené v niekoľkých gréckych nápisoch, hoci je relatívne zriedkavé. Príklady:
Atény (1.–3. stor. n. l.) – náhrobné nápisy s menom Damaris.
Delphi a iné grécke mestá – ženské meno v kontextoch otrokýň, oslobodených žien alebo dcér občanov.
Corpus Inscriptionum Graecarum (CIG) a Supplementum Epigraphicum Graecum (SEG) evidujú toto meno v niekoľkých lokalitách.
Napríklad:
"Δάμαρις θυγάτηρ Εὐκλείδου – Damaris, dcéra Eukleida"
(náhrobný nápis z Atén)
_________________________
156 : Nikodém Jn 3:1
1. Nikodém v židovskej histórii – "Buni ben Gorion"
Podľa Talmudu a Midrašov sa v 1. storočí vyskytuje bohatý a rešpektovaný muž menom:
Nakdimon ben Gorion (נקדימון בן גוריון), čo je možný hebrejský ekvivalent Nikodéma.
💡 "Nakdimon" znamená "ten, komu vyšlo slnko", čo môže byť grécizované ako Nikodémos (víťaz ľudu).
Talmud (Ta'anit 19b–20a) uvádza, že:
bol bohatý jeruzalemský občan,
robil verejné dobré skutky, najmä počas obliehania Jeruzalema Rimanmi,
s jeho menom sa viažu zázraky s vodou a slnkom.
Niektorí vedci sa domnievajú, že biblický Nikodém a Nakdimon ben Gorion sú tá istá historická osoba alebo aspoň inšpirácia jeden pre druhého.
🔹 2. Epigrafické zmienky
Meno Nikodémos je grécke meno, bežne sa vyskytujúce v nápisoch z helenistického a rímskeho obdobia:
Najmä v Grécku, Maléj Ázii, Egypte a Judei.
Napr. náhrobné nápisy s menami Nikodemos syn..., prípadne venovania chrámom alebo darcom do synagóg.
🔸 Corpus Inscriptionum Graecarum a SEG (Supplementum Epigraphicum Graecum) uvádzajú desiatky prípadov.
🔹 3. Nikodém v kresťanských apokryfoch
Najvýznamnejší text:
✴️ Evanjelium podľa Nikodéma (Evangelium Nicodemi)
Latinský a grécky text z 4.–5. storočia, pôvodne známy ako Acta Pilati.
Zachytáva:
súdny proces s Ježišom,
Nikodéma ako svedka Kristovej neviny,
Kristovo zostúpenie do podsvetia (Descensus ad Inferos).
💡 Toto evanjelium výrazne rozvinulo Nikodémovu postavu, robí z neho dôležitého obhajcu Ježiša a svätca.
🔹 5. U cirkevných otcov
Priamo v gnostických textoch (Nag Hammadi) meno Nikodém nefiguruje.
Ale v kresťanskej patristike (napr. u Origenesa 185-253, Augustína 354-430) sa Nikodém cituje ako:
obraz pre človeka, ktorý hľadá pravdu,
typ duchovného znovuzrodenia,
svedok viery v tieni moci.
______________________
157 : Mnazon Sk 21:16
🔹 1. Epigrafické doklady
Meno Mnason / Mnazon je zriedkavé, ale doložené v niektorých gréckych nápisoch, najmä z:
Kýpru – domovského ostrova biblického Mnazona,
Atén a Maléj Ázie – najmä 3.–1. stor. pred Kr.
Príklady:
SEG (Supplementum Epigraphicum Graecum) obsahuje niekoľko náhrobkov alebo čestných nápisov s menom Μνάσων.
Často sa objavuje ako meno slobodného muža, niekedy v súvislosti s miestnymi radami alebo ako dedič.
____________________
158 : Meno Didymus Jn 11:16
1. Slávny kresťanský autor: Didymus Slepy (Didymus the Blind)
✴️ Didymus Slepý (Δίδυμος ὁ Τυφλός)
Alexandria, 4. storočie (asi 313–398).
Významný teológ a exegeta, nasledovník Origenesa.
Oslepol v detstve, ale stal sa vedúcim kresťanskej školy v Alexandrii.
Autor diel:
Komentáre k Starému a Novému zákonu,
O Duchu Svätom – dôležité pre neskoršiu pneumatológiu,
Proti Manichejcom.
💡 Didymus Slepý bol uctievaný východnou cirkvou ako svätec, ale po 5. storočí bol niektorými autoritami spochybňovaný kvôli blízkosti k Origenovi.
🔹 2. Apokryfy a gnostické texty
✴️ Tomáš Didymus v gnostických evanjeliách:
Evanjelium podľa Tomáša (Nag Hammadi, cca 2. stor.):
Úvod: "Toto sú skryté slová, ktoré hovoril živý Ježiš a zapísal Didymus Judas Tomáš."
Mená Didymus a Judas Tomáš sú tu spojené ako jednoznačná postava, ktorá zjavuje skryté múdrosti.
📌 Tu je Didymus považovaný za mystického učeníka, ktorý poznal "tajné slová" Ježiša.
🔹 3. Grécko-rímsky svet – svetskí autori
Meno Didymus bolo bežné grécke meno. Niekoľko známych starovekých autorov:
✴️ Didymus Chalcenterus ("medenobruchý")
stor. pred Kr., Alexandrijský filológ a gramatik.
Písal rozsiahle komentáre ku klasickým gréckym dielam – Homér, Pindaros, atď.
Mal prezývku "Medené brucho" pre svoju neúnavnú prácu (údajne napísal vyše 3 500 zväzkov).
Jeho práce sú známe len zlomkovo, ale bol často citovaný v následnej antickej literatúre.
🔹 4. Epigrafické zmienky
Δίδυμος je v nápisoch veľmi časté meno, najmä:
v gréckych oblastiach: Alexandria, Efez, Rodos, Atény,
aj v rímskych provinciách – ako meno slobodných občanov aj otrokov.
V epigrafických databázach (napr. SEG, PHI Greek Inscriptions) nájdeš desiatky nápisov s menom Didymus, často v podobe:
"Δίδυμος υἱὸς Ἀπολλωνίου" (Didymus, syn Apollonia),
ako venovania, náhrobky, či dokonca darcom synagóg.
🔹 5. Cirkvní otcovia a zmienky o Didymovi
Cirkevní otcovia ako Hieronym 347-420, Rufinus 340-410, Sozomenos 400-450 písali o Didymovi Slepom.
Didymus bol vysoko vážený ako teológ, napriek neskoršiemu odsúdeniu niektorých diel s origeistickým podtónom.
V Katalogu ctených učencov (De viris illustribus) sv. Hieronym zaradil Didyma medzi veľkých kresťanských autorov.
____________________
159 : Fortunat 1 Kor 16:17
Meno Fortunat (latinsky Fortunatus) bolo v staroveku pomerne bežné, a viaceré postavy v rímskom a kresťanskom prostredí toto meno nosili. Tu je prehľad:
🔹 1. Epigrafické doklady
V rímskych a grécko-rímskych oblastiach sa meno Fortunatus vyskytuje veľmi často:
náhrobné nápisy (napr. "Fortunatus libertus Augusti" – prepustenec cisára),
katakomby – najmä v Ríme medzi kresťanmi,
niektoré nápisy obsahujú mená "Fortunatus v Christo" – čím sa označuje veriaci kresťan.
📜 Príklady nálezov:
CIL (Corpus Inscriptionum Latinarum) má desiatky záznamov s menom Fortunatus (najmä 1.–4. storočie).
Doložený aj v nápisoch zo severnej Afriky, Hispánie, Gálie a Itálie.
__________________________________
160 : Achaikos 1 Kor 16:17
🔹 1. Meno Achaikos v gréckej a rímskej kultúre
Meno Ἀχαϊκός doslova znamená "Achájsky".
Bolo nebežné ako osobné meno, ale vyskytovalo sa ako prídavné meno alebo čestný titul:
Napr. Scipio Aemilianus Africanus Achaicus – rímsky generál, ktorý porazil Korint (146 pred Kr.), dostal titul Achaicus.
⚔️ Scipio Aemilianus Achaicus
Nie je kresťanský, ale jeho meno ukazuje, že Achaicus mohol byť prídomok získaný víťazstvom v Acháji.
Takéto prívlastky boli politicko-vojenské čestné tituly, nie bežné krstné mená.
🔹 2. U cirkevných otcov
Ján Zlatoústy 344-407, ranokresťanské komentáre a homílie –
V Homílii 13 na 1 Korintským (časť exegeza veršov 16,17):
"I exhort Euodia, and exhort Syntyche, to be of the same mind in the Lord." A tiež:
"I rejoice at the coming of Stephanas and Fortunatus and Achaicus, because what was lacking on your part these filled up…"
__________________________
161 : Priska 1 Kor 16:19
1. Epigrafické zmienky
Meno Prisca je bežne doložené v rímskych nápisoch, napríklad:
CIL (Corpus Inscriptionum Latinarum) obsahuje desiatky zmienok.
Katakomby sv. Prisky (Priscae) v Ríme, na Aventíne – ranokresťanské pohrebisko.
Nápisy ako: "Prisca, in pace Christo" (Prisca, v pokoji v Kristovi).
🔎 Katakomby sv. Prisky:
Podľa niektorých tradícií tam bola pochovaná sv. Prisca, možno stotožňovaná s biblickou Priscillou (hoci dôkazy sú neisté).
Nachádza sa tam freska s Pavlom, Petrom a ženskou postavou, čo sa niekedy vykladá ako Priscilla.
🔹 2. Zmienky v kresťanskej literatúre a apokryfoch
✝️ Cirkevní otcovia
Eusebios z Cézarey 275-339: v Ecclesiastical History spomína, že Pavol mal významné ženské spolupracovníčky vrátane Prisky.
Hieronym (Jerome) 347-420: v De Viris Illustribus píše o Pavlových spolupracovníkoch vrátane Prisky.
Origenes 154-240: v komentároch k Rimanom sa zmieňuje o Priscille ako o jednej z "svätých žien".
Tertulián 160-240 (v De Baptismo, 17) kritizuje skupinu, ktorá sa odvoláva na autoritu "učiteľky" Priscilly – spolu s Montanom a Maximillou.
🔹 3. Ďalšie známe Priscy (mimo biblie)
Svätá Prisca z Ríma:
Panenská mučeníčka zo 2. storočia (podľa legendy za cisára Klaudia).
Kult sa rozvíjal od 4. storočia, patrí medzi prvé rímske svätice.
Jej meno je v rímskom Martyrológiu (18. január).
_______________________
162 : Akvila 1 Kor 16:19
Meno Akvila (lat. Aquila, gr. Ἀκύλας) je významné a viacvrstvové. Okrem známej biblickej postavy sa meno objavuje v ranokresťanskej literatúre, patristických textoch, epigrafike a v prípade prekladateľa Septuaginty do gréčtiny má zásadný význam v židovsko-kresťanskom kontexte.
🔹 1. Ďalšie známe postavy s menom Akvila
✅ Aquila – prekladateľ Starého zákona do gréčtiny (2. stor. po Kr.)
Konvertita na judaizmus, pôvodne kresťan (podľa Justína a Jeronyma).
Žil v dobe cisára Hadriána (117–138).
Jeho grécky preklad hebrejskej Biblie bol:
extrémne doslovný (na rozdiel od Septuaginty),
obľúbený medzi Židmi ako "alternatíva voči kresťanskej Septuaginte".
📚 Zmienky u cirkevných otcov:
Origenes 154-240 používal Akvilov preklad v Hexaple – šesťstĺpcová verzia Starého zákona.
Hieronym 374-420 (v De viris illustribus, kap. 54) opisuje Akvilu ako zanieteného konvertitu, ktorý nenávidel kresťanov po odpadnutí od viery.
Eusebios z Cézarey 275-339 tiež o ňom píše v Církevnej histórii.
📍 Tento Aquila nie je totožný s biblickým Akvilom, no ide o reálnu a historicky významnú osobu.
🔹 2. Epigrafické zmienky mena Aquila
Aquila bolo relatívne bežné latinské meno (znamená "orol").
Vyskytuje sa v mnohých rímskych nápisoch (napr. CIL = Corpus Inscriptionum Latinarum).
Používali ho:
muži i ženy (v podobe Aquila/Aquilia),
rímski občania aj vojaci.
📌 Meno bolo niekedy aj cognomen (priezvisko v rímskom mene).
🔹 3. Zmienky v apokryfoch
V kresťanských apokryfoch je spomínaný len okrajovo a to v kresťanskom apokryfe z 2-3 storočia Acta Aquilae - skutky Akvilove.
______________________________
163: Evodia/Syntacha Flp 4:2
Ján Zlatoústy 344-407 – Homílie na Filipanov (Homília 13)
v Homílii 13 na List Filipanom, verše 2–3, priamo spomína mená Evodia a Syntyche:
"I exhort Euodia, and exhort Syntyche, to be of the same mind in the Lord."
Okrem toho vysvetľuje význam ich zjavu, poukazujúc, že ide o významné ženy cirkvi, ktoré pracovali s Pavlom v evanjelizácii a sú pomenované ako vo "knihe života".
_____________________
164 : Lukáš Kol 4:14
Meno Lukáš (Loukas, Λουκᾶς) sa okrem známeho evanjelistu Lukáša vyskytuje aj inde v starovekej literatúre, epigrafii a tradícii. Tu je prehľad možných historických výskytov tohto mena mimo priamych zmienok v Biblii:
🕊️ 1. Apokryfy
Skutky Pavla a Thekly – meno Lukáš sa v niektorých rukopisoch vyskytuje ako autor alebo súputník Pavla.
Skutky Lukáša – apokryfný text zo 4.–5. storočia (neskorá antika), niekedy zahrnutý do väčších zbierok ako Acta Apostolorum Apocrypha.
📚 2. Cirkevní otcovia
💬 Eusebios z Cézarey 275-339 (Historia ecclesiastica, kniha III, kap. 4)
"Lukáš, ktorý bol pochodňou pravdy a žiakom apoštola Pavla, napísal evanjelium, ktoré Pavol chválil..."
— V tejto pasáži Eusebios identifikuje Lukáša ako autora evanjelia a Skutkov apoštolov, bez podrobností o jeho živote mimo Biblie.
✒️ Irenej z Lyonu 140-202 (Adversus haereses, III.1.1)
"Lukáš, nasledovník Pavla, napísal evanjelium, ktoré on kázal."
– Potvrdzuje autorstvo evanjelia podľa Lukáša a Skutkov.
📘 Tertulián 160-240 (De carne Christi 22)
– Uvádza Lukáša ako spolucestujúceho Pavla, a bráni jeho evanjelium pred heretikmi.
🏛️ 3. Epigrafické doklady
V rímskych a grécko-egyptských oblastiach ide o pomerne bežné meno (napr. v papyrusoch z Oxyrhynchu či rímskych epitafov).
_______________________________
165 : Démas Kol 4:14
📚 1. Demas u cirkevných otcov
🕊️ Ján Zlatoústy 344-407 (Chrysostomos) – Homília k 2 Timotejovi 4
V komentári k 2 Tim 4:10 uvádza:
"Demas bol kedysi medzi apoštolovými pomocníkmi, ale keď nastali ťažkosti, uprednostnil pohodlie sveta."
Jeho výklad zdôrazňuje morálne ponaučenie z Demasovej zrady.
🏛️ 3. Epigrafické a mimobiblické zmienky
Meno "Demas" (Demetrios, skrátenina) sa vyskytuje v gréckych nápisoch, najmä v oblasti Malej Ázie a Sýrie.
Príklady z epigrafických databáz:
DEMAS sa objavuje na náhrobných nápisoch v gréckom jazyku (1.–3. stor.), ale ako bežné osobné meno.
_______________________
166 : Fygelus 2 Tim 1:15
🕊️ Ján Zlatoústy (Chrysostomos) – Homília 8 na 2. Timoteja (komentár na 1. list Timotejovi 1:15)
Pri výklade 2 Tim 1:15 sa zmieňuje:
"Observe the philosophy of his soul. He only mentions their conduct… 'Of whom is Phygellus and Hermogenes.'" – ide o tých, ktorí opustili Pavla (vrátane Phygella a Hermogena ako spoločník odpadlých).
_____________________
167 : Hermogenes 2 Tim 1:5
Meno Hermogenes sa v staroveku vyskytuje na viacerých miestach mimo biblického kontextu. Je to grécke meno (Ἑρμογένης), ktoré bolo bežné v helenistickom svete. Tu sú známe osoby a zmienky mimo biblie:
📜 1. Hermogenes z Tarsu (2. stor. po Kr.)
Filozof stoického smeru, pôsobiaci za vlády Marka Aurélia.
Známy hlavne ako učiteľ rétoriky – stal sa učiteľom cisára Marka Aurélia.
Diela: Písal diela o rétorike, ako napríklad:
Peri ideon ("O štýloch")
Peri methodou deinotētos ("O metóde výrečného prejavu")
Jeho spisy mali veľký vplyv na byzantskú rétorickú tradíciu.
📜 2. Hermogenes (umelecký remeselník) – zmienka v epigrafike
V niektorých grécko-rímskych epigrafických nálezoch sa meno Hermogenes objavuje ako meno slobodných občanov, vojakov aj otrokov.
Príklady nájdené napr. v:
Delos, Efez, Pompeje – ako meno obchodníkov, lekárov alebo architektov.
Napr. v Delose nájdený nápis: "Hermogenes, syn Herakleita, zasväcuje Apollónovi."
📖 3. Hermogenes v kresťanskej tradícii a patristike
✝️ Tertulián 160-240 – Adversus Hermogenem (2. stor.)
Napísal celé polemické dielo proti heretikovi menom Hermogenes – nejde však o toho istého Hermogena ako v 2Tim 1:15.
Tento Hermogenes bol gnostik, ktorý učil, že Boh stvoril svet z večnej hmoty, nie z ničoho.
Tertulián ho obviňuje z dualizmu a herézy.
Citácia:
"Hermogenes, the most perverse of painters in doctrine..."
_______________________
168 : Lévi Heb 7:5
1. Lévi v apokryfoch – Kniha Jubilí (Kniha jubileí)
Kniha Jubilí (cca 2. storočie pred n. l.), apokryf známy z Kumránu, poskytuje rozšírený opis Léviho ako syna Jakuba.
V tejto knihe má Lévi kňazskú úlohu ustanovenú Bohom – ide o ranú snahu legitimizovať kňazskú líniu z Léviho rodu.
Jubilá obšírnejšie opisuje, ako Boh vyvolil Léviho za praotca kňazov, čím kladie základy neskoršej levitskej tradície a chápania kňazstva.
🔹 2. Testament dvanástich patriarchov – Testament Léviho
Tento pseudepigraf, známy najmä z gréckych rukopisov (2. storočie pred n. l. – 1. storočie n. l.), je dôležitým prameňom pre poznanie židovskej etiky a mystiky.
Testament Léviho popisuje mystické videnia Léviho, kde mu anjeli odhaľujú jeho budúcnosť a rolu jeho potomstva.
Lévi v ňom vystupuje ako mystik, víziami poverený svätec, ktorý vidí nebeskú svätyňu a prijíma priamu Božiu inštrukciu.
Zaujímavé sú apokalyptické prvky a dôraz na svätosť kňazstva, ktoré predznamenáva niektoré neskoršie gnostické myšlienky.
🔹 3. Kumránske zvitky (napr. 4QLevi ar = Aramejský Léviho apokryf)
Tento zvitok pochádza z 2. stor. pred n. l. a bol nájdený v Kumráne.
Predstavuje Léviho ako kňaza a proroka, ktorý dostáva vízie a inštrukcie od Boha.
Obsahuje opis rituálov, očisty a svätého života, ktorý má Lévi viesť – čo sa zhoduje s esénskym dôrazom na čistotu.
Tento text má blízko k "Testamentu Léviho", ale zachováva aramejské kultúrne vrstvy, čo naznačuje širšiu tradíciu
🔹 5. Rabínska literatúra (Talmud, Midraš)
Lévi sa často vyskytuje v midraši a Talmude ako zakladateľ kňazskej línie.
Niektoré príbehy rozvíjajú jeho charakter ako zbožného, ale prísneho muža, ktorý mal silný zmysel pre spravodlivosť (napr. v súvislosti s incidentom v Šecheme).
V rabínskych textoch sa objavuje aj rabín Lévi ben Sisi (3. stor. n. l.), významný mudrc citovaný v Midraši.
Levi ako meno f nosené v rodine Josefa
V jeho autobiografii (The Life of Flavius Josephus) Josephus uvádza, že jeho vlastný strážcom bol Levi, syn "Levi", ktorý mal velenie vojenskej jednotky (stráž) na Blízkym východe v jeho službe v Galilei. To je vzácny prípad výskytu konkrétneho mena Levi v starovekom židovskom prostredí mimo biblických kapitol
______________________
169 : Bartolomej Mt 10:3
1. Apokryfné texty a kresťanská tradícia
Evanjelium podľa Bartolomeja – existuje apokryfné dielo (stratené alebo len fragmentárne zachované), ktoré sa pripisuje apoštolovi Bartolomejovi. Cirkevní otcovia ho spomínajú, no bolo odsúdené ako heretické:
Hieronymus (Jerome) 347-420, Eusebios z Kaisareie 275-339, či Rufinus 340-410 spomínajú toto evanjelium v kontextoch zoznamov apokryfných kníh.
Podľa niektorých zmienok malo obsahovať teologicky kontroverzné témy (napr. zostup Krista do podsvetia).
Bartolomejove skutky (Acta Bartholomaei) – apokryfné spisy (pravdepodobne zo 4. – 5. storočia) opisujú jeho misijnú činnosť v Indii a Arménsku. V týchto textoch vystupuje Bartolomej ako misionár, ktorý poráža démonov, uzdravuje a obracia ľudí na vieru.
___________________
170 : Marta Lk 10:38
1. Apokryfné a legendárne rozšírenia:
V "Skutkoch Piláta" 2-4 storočie, (Evangelium Nicodemi) sa spomína Lazár, Mária a niekedy aj Marta ako svedkovia Ježišových skutkov — ale len ako vedľajšie postavy.
🟠 2. Zmienené u cirkevných otcov
Cirkevní otcovia zvyčajne spomínajú Martu len ako biblickú postavu, najmä v alegorických výkladoch:
Augustín z Hippo 354-430 často interpretuje Martu ako predstaviteľku aktívneho života a Máriu ako predstaviteľku kontemplácie.
Origenes 185-253 Gregory z Nyssy 335-394, Hieronymus 347-420 – zmieňujú Martu pri morálnych či alegorických interpretáciách evanjeliových textov, nie však ako samostatnú postavu s ďalšou biografiou.
🟠 3. Epigrafické zmienky o mene Marta
Meno Marta / Μάρθα / מרתא sa vyskytuje v niekoľkých nápisoch zo staroveku, predovšetkým v židovskom a kresťanskom prostredí Palestíny a Sýrie.
🔸 Príklady:
Jeruzalemské katakomby a hrobky z 1.–3. storočia n. l. obsahujú nápisy s menom Martha v gréčtine alebo aramejčine.
Napr. nápis v Beth She'arim: "Shalom Martha, daughter of Samuel".
Dura Europos (3. storočie, Sýria) – nápisy v aramejčine a gréčtine obsahujú viacero ženských mien vrátane "Marta" (typické v židovských komunitách).
V rímskych katakombách sa meno Martha objavuje na niektorých náhrobných kameňoch v latinskej podobe.
➡️ Tieto epigrafické zmienky neoznačujú žiadne známe osobnosti, ale ukazujú, že meno Marta bolo rozšírené v židovsko-kresťanskom prostredí.
🟠 4. Židovské texty (Mišna, Talmud, Midraše)
V Talmude a Mišne sa spomína niekoľko žien s menom Marta:
📜 Napr.:
Marta bat Bóethus (מרתא בת בייתוס) – veľmi známa žena z 1. stor. n. l., pochádzala z bohatého a vplyvného kňazského rodu:
Bola manželkou Jonatana ben Ananiasa, ktorý bol veľkňazom.
Talmud (napr. Gittin 56a, Ketubot 104a) opisuje jej extrémnu bohatosť a údajne zahynula, keď šliapla bosou nohou do výkalov v Jeruzaleme počas jeho obliehania Rimanmi (70 n. l.).
➡️ Toto je najvýznamnejšia historická židovská postava menom Marta mimo kresťanskej tradície.
__________________________
171 : Lazár Jn 12:2
🟠 1. Apokryfy a legendy o Lazárovi
📜 Apokryfné a legendárne rozšírenia:
Skutky Lazára (Acta Lazarī) – apokryfné texty (pravdepodobne zo 4.–6. storočia), ktoré popisujú jeho život po vzkriesení:
2. Cirkvní otcovia
Cirkevní otcovia často komentovali obe postavy s menom Lazár:
Augustín 354-430 – píše o podobenstve o boháčovi a Lazárovi ako o varovaní pred márnivosťou.
Origenes 185-253, Tertulián 160-240, Irenej z Lyonu 140-202 – používajú Lazárov príbeh ako dôkaz zmŕtvychvstania a Kristovej moci.
Cyril Alexandrijský 370-444 – v homíliách rozvíja význam Ježišovho vzkriesenia Lazára ako predobraz Kristovho vlastného zmŕtvychvstania.
3. Židovská literatúra (Talmud, Mišna, Midraše)
📜 Meno Elʿāzār (hebr. אֶלְעָזָר) bolo veľmi rozšírené.
Známe postavy:
Eleazar ben Aharon – syn Árona, veľkňaz po smrti Árona (Nm 20:26–28).
Eleazar ben Hyrcanus – významný učenec (tanna), aktívny na prelome 1.–2. storočia.
Eleazar ben Azaria – ďalší významný tanna, člen Sanhedrinu.
Eleazar ben Simon – veliteľ zelótov počas židovskej vojny proti Rímu.
➡️ Tieto postavy sa v židovských textoch volajú "Eleazar" (Elazar), ale v gréckom prostredí sa niekedy prepisujú ako Lazáros / Λάζαρος.
4. Epigrafické zmienky o mene Lazár
✅ Meno "Λάζαρος" / "Elʿāzār" sa vyskytuje v epigrafike:
Nápisy z židovských hrobov v Jeruzaleme, Beit She'arim, Bet Guvrin obsahujú meno Elʿāzār.
V grécko-rímskych kresťanských katakombách sa nachádzajú nápisy s menom Λάζαρος ako bežné meno.
➡️ Tieto epigrafy väčšinou neodhaľujú ďalšie známe osobnosti, ale dokazujú používanie mena.
_____________________
172 : Jana Lk 8:3
1. Zmienená u cirkevných otcov
Cirkevní otcovia spomínajú Janu (Joannu) veľmi zriedkavo. Ak ju spomenú, tak len v zozname žien, ktoré svedčili o zmŕtvychvstaní:
Origenes 185-253, Ambrož z Milána 340-397, Augustín 354-430 – občasne spomínajú Joannu ako jednu zo "svätých žien", ktoré nasledovali Krista.
Hieronymus (Jerome) 347-420 vo výklade Lukáša spomína Joannu ako manželku správcu Herodesa, čo považuje za dôkaz, že aj "vzdelaní a zámožní ľudia nasledovali Krista".
🟠 2. Epigrafika – nápisy s menom Jana / Joanna
Meno Joanna / Iōanna / Yôḥānāh sa vyskytuje v židovských hroboch z 1.–3. storočia n. l., najmä v Palestíne:
Nápisy v Beth She'arim, Jeruzaleme či Beit Guvrin obsahujú mená ako "Yochanah bat Shimon" (Jana, dcéra Šimona).
V grécko-rímskych nápisoch z kresťanských katakomb v Ríme sa objavujú ženské mená ako "Iohanna" či "Ioanna".
V Sýrii a Egypte sa meno "Ioanna" vyskytuje medzi kresťankami najmä v 3.–5. storočí.
________________________
173 : Zachej Lk 19:2
1. Apokryfné zmienky
V apokryfoch sa Zachej objavuje zriedkavo, ale niekedy sa jeho postava rozvíja ako:
Biskup v Caesarei alebo v Jerichu – podľa niektorých legendárnych tradícií (4.–6. stor.), ktoré nemajú priame biblické opodstatnenie.
V tzv. "Skutkoch apoštolov (pseudo-Klementových)" z 2-3 storočia sa spomína Zachej ako hosť apoštola Petra a konvertita.
📌 V Klementových rozprávaniach (Recognitiones) je postava menom Zacchaeus zobrazená ako vodca kresťanskej obce v Cézarei, ktorého nahradí Klement. Táto postava pravdepodobne vychádza z biblického Zacheja, ale ide o apokryfné spracovanie.
2. Cirkvní otcovia
Cirkevní otcovia často používajú Zacheja ako príklad obráteného hriešnika, najmä v kontexte výkladu Lukáša 19.
Augustín z Hippo 354-430: V kázňach a výkladoch často cituje príbeh Zacheja ako príklad toho, že aj najväčší hriešnik môže byť zachránený, ak činí pokánie.
Origenes 185-253, Chrysostomos 347-407, Cyril Alexandrijský 370-444: Zachej ako obraz duše, ktorá hľadá Krista (napr. výklad, že vyliezol na strom – = povznesenie nad svetské veci).
3. Židovská literatúra (Mišna, Talmud)
Meno Zakkaj (זַכַּי) je bežné v židovskej rabínskej tradícii. Najznámejšia postava je:
✅ Jochanan ben Zakkaj (יוֹחָנָן בֶּן זַכַּי)
1. stor. n. l., učenec (tanna), ktorý po zničení Jeruzalema založil rabínsku akadémiu v Javne.
Je považovaný za kľúčovú osobnosť pri formovaní rabínskeho judaizmu po páde chrámu v roku 70.
➡️ Zakkaj je v tomto prípade priezvisko (meno otca), nie vlastné meno.
➡️ Meno Zakkaj je v rabínskej literatúre doložené aj pri iných osobách, ale Jochanan ben Zakkaj je najznámejší.
🟠 4. Epigrafika – nápisy so Zachejom / Zakkajom
Meno Zakkaj je doložené v židovských náhrobných nápisoch v Jeruzaleme a Bet She'arim.
Príklad: "Shalom ben Zakkai", "Lea bat Zakkai".
V gréckych a latinských kresťanských nápisoch sa Zacchaeus objavuje zriedka, no niekoľko takých nápisov existuje v Palestíne a v Sýrii (2.–4. storočie).
➡️ Tieto nápisy ukazujú, že meno Zakkai/Zacchaeus bolo reálne používané, ale nie je doložená žiadna známa mimobiblická osobnosť s týmto menom, okrem vyššie spomínaného rabína Jochanana ben Zakkaja.
__________________
174 : Filolog Rim 16:15
1. Filológovia v grécko-rímskom svete (svetské osobnosti)
Tu máme niekoľko historických osôb menom Φιλόλογος (Philologos) alebo príbuzným:
✅ a) Philologus z Rodosu (pravdepodobne 1. storočie pred Kr.)
Grécky gramatik a literárny komentátor.
Citovaný v niektorých antických gramatikách a scholiach ako autor poznámok k dielam Homéra.
✅ b) Philologus – meno používané ako prídomok alebo titul:
Niektorí rímski učenci používali Philologus ako titul ("milovník učenosti"), nie ako vlastné meno.
Napr. Lucius Cornelius Philologus – možno fiktívny alebo nejasný autor gramatických poznámok.
➡️ Vo svetskej tradícii mohlo ísť skôr o prímenie alebo čestný titul než bežné meno.
🟠 2. Epigrafické zmienky
Meno Φιλόλογος sa objavuje v niekoľkých gréckych nápisoch:
napríklad v nápisoch z Efezu, Pergamonu a Alexandrie – ako osobné meno slobodných občanov alebo prepustených otrokov.
V rímskych nápisoch z 1.–3. storočia sa objavuje latinizovaná forma Philologus – občas aj ako meno kresťana (napr. v katakombách).
➡️ Nejde však o známe historické postavy, ale skôr o bežné osoby s týmto menom.
______________________
175 : Júlia Rim 16:15
1. Známe rímske osobnosti menom Julia
✅ a) Julia Caesaris filia (dcéra Júlia Cézara)
– dcéra Gaja Júlia Cézara, vydatá za Pompeia Magnusa.
✅ b) Julia Augusta (Livia Drusilla)
– manželka cisára Augusta, neskôr známa ako božská Augusta.
✅ c) Julia Agrippina (Agrippina mladšia)
– matka cisára Nera, známa svojou mocou a intrígami.
✅ d) Julia Domna
– manželka cisára Septimia Severa, filozofka a patrónka vedy.
➡️ Všetky tieto ženy nemali nič spoločné s kresťanstvom, ale boli významné rímske postavy.
🟠 2. Epigrafické zmienky
Meno Julia je extrémne časté v epigrafických nápisoch, najmä:
v latinských náhrobných nápisoch v Ríme, Pompejach, severnej Afrike,
v židovsko-rímskych komunitách (napr. Julia Crispina, židovská šľachtičná z Egypta),
u prepustených otrokýň, ktoré po oslobodení dostali meno svojho pána/pani (napr. Julia Secunda, Julia Felix).
📌 V rímskej spoločnosti bolo bežné, že ženy prepustené z otroctva dostali meno "Julia", ak ich vlastník bol z rodu Iulii.
________________________
176 : Olympas Rim 16:15
🟠 1. Cirkevná tradícia a apokryfy
Pseudo-Hippolytus 4-6 storočie (nútený listový apokryf) ho uvádza medzi 70 Discipulov; podľa neskorších tradícií bol popravený v Ríme (možno okolo r. 69 n. l.)
________________________
177 : Jason Rim 16:21
Meno Jásón (Ἰάσων, lat. Jason) je pomerne bežné v staroveku, a vyskytuje sa v gréckej mytológii, antickej literatúre, histórii aj náboženstve – ďaleko za hranice biblického kontextu. Tu je prehľad známych či menej známych osobností, epigrafických zmienok a teologických súvislostí s týmto menom:
🏛️ 1. Grécka mytológia a svet mimo Biblie
📌 Jásón – vodca Argonautov
Najznámejší Jason v dejinách: mytologický hrdina, ktorý viedol Argonautov pri hľadaní zlatého rúna.
Syn Aisóna, milenec Médeie.
Spomína sa v dielach ako:
Apollónios z Rhodu – Argonautika (3. stor. pred n. l.)
Euripides – Médeia
Ovídius – Metamorfózy
📌 Jason z Kyreny (2. stor. pred Kr.)
Historik, ktorého dielo je zachované len útržkovito – niektoré časti boli začlenené do 2. knihy Makabejcov.
Pôsobil pravdepodobne v Alexandrii alebo Sýrii.
Zaznamenával udalosti židovského odporu proti Seleukovcom.
📌 Jason – židovský veľkňaz (2. stor. pred Kr.)
Helenizovaný židovský veľkňaz, menovaný Antiochom IV. Epifanom.
Pôvodné meno pravdepodobne Jehošua → zmenené na grécke Jásón z politických dôvodov.
Kritizovaný v 2. Makabejskej knihe za odpadnutie od židovskej viery.
🧱 2. Epigrafické zmienky
Jásón ako grécke meno je bežne doložené v epigrafike, najmä v helenizovaných oblastiach ako:
Atény, Efez, Alexandria, Antiochia.
Meno sa objavuje v funerálnych nápisoch a verejných listinách, často ako:
"Ἰάσων υἱὸς Δημητρίου"
"Ἰάσων ἀγορανόμος" (trhový dozorca)
📜 4. Zmienky u cirkevných otcov a v apokryfoch
Pseudo-Hippolytus 4-6 storočie v spisoch De Septuaginta Apostolis uvádza Jásóna ako jedného z 70.
_________________________
178 : Sosipater Rim 16:21
🧱 1. Epigrafické zmienky
Meno Sosipater/Sopater nie je veľmi časté, ale je doložené v grécko-rímskych nápisoch, najmä v Macedónii, na Peloponéze a v Itálii.
Výskyt: funerálne nápisy, miestne dekréty (napr. "Σωσίπατρος τοῦ Διονυσίου").
Niektoré z nich by mohli byť identifikované s bežnými občanmi bez náboženského významu.
_________________________
179 : Erastus Rim 16:24
🧱 1. Epigrafické dôkazy – Korint
Veľmi zaujímavý archeologický objav potvrdzuje existenciu osoby menom Erastus v 1. storočí n. l.:
Nápis v Korinte (objavený v roku 1929) na chodníku blízko divadla znie:
"Erastus pro aedilitate sua pecunia stravit"
(Erastus položil tento chodník na svoje náklady, keď bol edilom – mestským správcom)
Tento nápis:
pochádza z 1. stor. n. l
📜 2. Zmienky u cirkevných otcov a apokryfoch
1. Ján Zlatoústý 344-407 Homília 32 na list Rimanom
Chrysostomos sa venoval pasáži Rimanom 16:23, kde Pavol píše:
"Erastus, oikonomos (správca) mesta, vás pozdravuje"
Poukazuje na významne postavený úrad v Korinte a že uvedenie titulu "správca" demonštruje, že evanjelium preniká aj do vyšších vrstiev spoločnosti.
Hovorí, že Pavol tým podčiarkuje dôveryhodnosť a zásluhu osoby Erasta, ktorý verejne príkladne obstál vo svojej úlohe.
Homília explicitne uvádza meno "Erastos, správca mesta" a interpretuje ho v duchovnom kontexte pôsobenia Cirkvi v Korinte.
_____________________
180 : Kvartus Rim 16:24
1 Epigrafické zmienky
Meno Quartus / Quartius bolo v antickom Ríme relatívne zriedkavé, ale doložené:
V gréckych/kresťanských oblastiach aj na západe sa objavujú lamentačné nápisy osôb s týmto menom, často ako prepustených otrokov, rodinou členov Gentilského rodu Quartia gens
Napr. náhrobok Gaius Julius Quartus, rímsky vojak 20. légií na britskej pôde (Chester) z 1.–2. stor. n. l.
Roman Inscriptions of Britain
Rod Quartia bola doložená v Hispánii a Galii v stĺpoch funerálnych a devotačných textov
➡️ Tieto nápisy ukazujú, že meno Quartus bolo používané ako pravé osobné meno mimo kresťanského okruhu.
3. Kresťanská tradícia a patristické pramene
V patristických dielo Pseudo‑Hippolytus 4-6 storočie (Septuaginta Apostolis) spomína ako jeden zo 70 Ježišových učeníkov a často sa traduje, že sa stal biskupom mesta Berytus (dnešný Bejrút)
__________________
181 : Gajus Rim 16:23
Áno, meno Gajus (latinsky Gaius, alternatívne Caius) bolo v starovekom Ríme veľmi bežné a vyskytuje sa v rôznych historických, epigrafických, ako aj náboženských kontextoch mimo biblických postáv. Tu je výber známych či menej známych osobností a záznamov:
🔹 Historické a rímske postavy s menom Gaius (Gajus)
1. Gaius Iulius Caesar
Najznámejší nositeľ mena – slávny rímsky generál a diktátor.
Aj keď ho historicky poznáme ako Júlia Cézara, jeho plné meno bolo Gaius Iulius Caesar.
2. Gaius Octavius (Augustus)
Prvý rímsky cisár, adoptívny syn Cézara – oficiálne Gaius Octavius Thurinus pred adopciou.
3. Caius (alebo Gaius) – rímsky právnik (2. storočie n. l.)
Autor dôležitého právnického diela "Institutiones", ktoré sa stalo základom neskoršieho rímskeho práva.
Jeho práca bola použitá aj v Justiniánskych Digestách.
Veľmi rešpektovaná postava v dejinách rímskeho práva.
🔹2. Epigrafické nálezy a epitafiá
Meno Gaius sa vyskytuje veľmi často v latinských nápisoch (napr. na hroboch, oltároch, inskripciách na budovách).
Mnohé inskripcie v Corpus Inscriptionum Latinarum (CIL) obsahujú desiatky nositeľov tohto mena.
🔹3.Kresťanská tradícia, apokryfy a cirkevní otcovia
1. Svätý Gaius – pápež († cca 296 n. l.)
Uctievaný ako svätec, bol pápežom v rokoch 283–296.
Niekedy sa spája s Gaiom spomínaným v Novom zákone, hoci historická identifikácia je nejasná.
Je pochovaný v kalikstových katakombách – epigrafické dôkazy jeho mena boli nájdené na stenách katakomb.
2. Gaius – učenec z 2. storočia, spomínaný Eusebiom a Jeronýmom
Bol presbyterom v Ríme okolo r. 200.
Kritizoval Montanistov.
Podľa Eusebia 275-335 v "Historia Ecclesiastica" (II. kapitola) písal proti Gnostikom.
Možno ho identifikovať s Gaiom, ktorý tvrdil, že v Ríme sa nachádzajú hroby apoštolov Petra a Pavla – čo bol dôležitý argument pre rímske nároky na prvenstvo.
🔹 Apokryfné zmienky
V "Skutkoch Pavla" z 2 storočia (apokryfné skutky) je Gaius niekedy spomínaný ako jeden zo spoločníkov Pavla.
____________________
182 : Krispus Sk 18:8
Krispus (lat. Crispus) bolo známe v antickom svete a hoci sa vyskytuje menej často než napríklad Gaius, nie je úplne zriedkavé. Nižšie uvádzam známe i menej známe postavy mimo biblického kontextu, ako aj zmienky v epigrafike, ranokresťanskej literatúre a prípadných apokryfoch
🔹 Známe osobnosti s menom Crispus (Krispus)
1. Flavius Julius Crispus († 326) – cisársky syn
Najznámejší nositeľ mena.
Syn cisára Konštantína Veľkého z prvého manželstva (pravdepodobne s Minervinou).
Vymenovaný za cézara (Caesar) v roku 317, teda za spoluvládcu.
Vodca vo víťaznej námornej bitke pri Hellesponte proti Liciniovi (324 n. l.).
Záhadne popravený v r. 326 na príkaz svojho otca – pravdepodobne kvôli intrige cisárovnej Fausty.
Neskôr bol rehabilitovaný, najmä v kresťanskej tradícii ako nevinná obeť.
🪦 Jeho meno sa objavuje v epigrafike i neskorších historických spisoch (napr. Zosimus, Eutropius, Eusebios, Orosius).
2. Lucius Quinctius Crispus – rímsky úradník
Senátor a rímsky konzul v 1. storočí n. l.
Spomínaný v niektorých senátorských zoznamoch a Fasti consulares.
🔹 Epigrafické nálezy
Meno Crispus je doložené aj v latinských nápisoch (CIL – Corpus Inscriptionum Latinarum):
Vystupuje ako rodinné cognomen v mnohých hrobových nápisoch.
Napr. "Títus Flavius Crispus" alebo "M(arcus) Aurelius Crispus" – osoby z 2. až 4. storočia.
V rôznych častiach Rímskej ríše, najmä v Itálii, Hispanii.
____________________
183 : Demeter Sk 1:24
1.Epigrafické zmienky
Meno Demeter sa vyskytuje v dedikáciách alebo votívnych nápisoch, ale vždy ako meno bohyne, nie ako meno osoby.
Napr. nápis "For Demeter …" (Dar bohyni Demeter) z Cyreny cca 1. st. n. l. obsahuje tvar Δήμητηριᾶ v genitíve — ide o báseň venovanú bohyne, nie o osobné meno
ircyr2020.inslib.kcl.ac.uk
V onomastike (napr. Olbia) sa zaznamenáva božské meno Demeter ako tematická zložka (theophoric), ale nie ako samostatné meno konkrétnej osoby
__________________
184 : Sekundus Sk 20:4
🧱 1. Epigrafické zmienky
Malo meno Secundus a varianty veľmi časté použitie v Pompejach aj inde:
Z databázy Epigraphik‑Datenbank Clauss/Slaby ide o desiatky osôb s priezviskom Secundus – napr. Marcus Stronnius Secundus, Marcus Venerius Secundio — spomínaný ako hostiteľ festivalu hier vo svojej slobodníckej funkcii (Augustalis)
Marcus Venerius Secundio, bývalý verejný otrok v Pompejach, bol pomenovaný ako organizátor gréckych a latinských hier na vlastný náklad a strážca chrámu Venuše; jeho náhrobok bol objavený s titulom Secundio Pompeian
V rôznych regiónoch rímskej ríše sa objavujú nápisy … Secundus, napr.:
Gaius Didius Secundus, rímsky vojak II. legióny (Británia)
rodiny Seccia gens, ženy Secundina, muži Secundus/Secundinus – v Hispánii, Galii, Noriku apod.
Marcus Stronnius Secundus – často sa objavoval v listinách ako svedok spolu s ďalšími Secundami v Pompeii
_____________________
185 : Tichykus Sk 20:4
Áno, meno Tychicus (Τυχικός) sa objavuje v spise pripisovanom tzv. Pseudo‑Hippolytovi, v zozname "70 učeníkov Ježiša", ktorý je známy ako On the Seventy Apostles of Christ (pozn. často len "On the Seventy Disciples"). Tento text sa tradične pripisuje Hippolytovi z Ríma, no moderná kritika ho považuje za pseudonymné dielo pochádzajúce pravdepodobne z 4. – 6. storočia
___________________
186 : Eutychus Sk 20:9
🧱 1.Epigrafické či literárne nálezy
Flavius Josephus spomína v Židovských starožitnostiach úspešného veterána-dráhového jazdca (wagenlenkera) menom Eutychus, ktorý bol priateľom cisára Kaligulu. (Eutychus (Wagenlenker))
V rímskej epigrafike sa meno Eutychus objavuje i medzi členmi rodu Mutia gens. Napríklad Gaius Mutius Eutychus, menovaný na nápise z Ríma v období cisára Vespasiana (1. st. n. l.)
➡️ Takže Eutychus nebol úplne nezvyčajný — existujú aspoň dvaja známi historickí nositelia mena mimo biblického príbehu.
_____________________
187 : Manaen Sk 13:1
🏛️ 1. Mimobiblické súvislosti – židovská a heródska tradícia
Josephus spomína vyššieho Manahema (pravdepodobne otca alebo prarodiča biblického Manaena), ezénskeho proroka, ktorý predpovedal Herodovi Veľkému, že sa stane kráľom, a bol za to vyvýšený a vážený vo dvore Heroda
____________________
188 : Sergio Sk 13:7
1. Epigrafické nálezy a civilní používatelia
Lucius Sergius Paulus — historicky doložený prokonzul na Cypre, spomínaný v Skutkoch apoštolov, kde sa obracia na kresťanstvo. Epigrafické nálezy z Ríma a Antiochie naznačujú, že rod Sergii Paulli mal početné členstvo; jeden nápis ho dokonca uvádza ako curator alvei Tiberis z roku 47 n. l.
Ďalší nález z ostrova Sámos z 1. storočia možno rovnako súvisí s rodom Sergii Paulli — ide o epitaf Gemellus, bývalého otroka Sergia Paulla
➡️ Tieto nálezy poskytujú kontext ne-kresťanskej civilnej identity mena Sergius v 1. storočí n. l.
✝️ 2. Kresťanská tradícia a svätci
• 🛡️ Svätec Sergius z Resafy (alias Sergius a Bacchus)
Slávna dvojica mučeníkov zo 4. storočia (Sýria), rímsky vojaci, ktorí boli vyznamenaní cisárom Maximianom, no po odhalení ich kresťanstva boli mučení a popravení.
Sergius stratil Bacchusa, bol mučený, keď bol obutý do topánok s klincami, a nakoniec bol decapítovaný. Stal sa mimoriadne uctievaný v kresťanskom Východe.
Ich kult rástol – kostoly respondentné po celom východnom katolicizme a v Byzancii.
• 🕊️ Ďalší svätci menom Sergius
Sergius z Cappadocie, mních a mučeník v 4. storočí pod Diocletianom.
Sergius z Cyrrhu, biskup v 5. storočí, aktívny v nestoriánskych kontroverziách, vysadený cisárom Justinom I.
📚 3. Literárna tradícia (Patristika, apokrify)
Hoci cirkevní otcovia (napr. Eusebius, Origenes, Chrysostomos) nezanechali samostatné výklady o osobe Sergius, jeho meno sa pravidelne objavuje v hymnoch, homíliách a historických kompiláciách o mučeníkoch.
Akt o svätých Sergiovi a Bachchovi (napísaný pravdepodobne v 5. storočí) predstavuje legendu, ktorá sa používala v liturgických čítaniach. Nebolo však spájané s apokryfmi Nového zákona ako Pseudo-Hippolytus.
________________________
189 : Zuzana Lk8:3
Meno sa vyskytuje v Starom Zákone v Dan 13:7
____________________
190 : Tibérius Lk 3:1
Meno Tiberius bolo v starovekom Ríme pomerne bežné, najmä ako praenomen (osobné meno) alebo nomen gentilicium (rodové meno). Tu sú niektoré známe osobnosti a epigrafické výskyty tohto mena:
🧑🎓 Známe historické osobnosti s menom Tiberius:
1. Tiberius Caesar Augustus (42 pred Kr. – 37 po Kr.)
Druhý rímsky cisár, vládol od roku 14 do 37 po Kr.
Adoptívny syn cisára Augusta.
Známou postavou v raných dejinách cisárstva – počas jeho vlády bol napr. ukrižovaný Ježiš Kristus (podľa tradície).
Plné meno po adopcii: Tiberius Julius Caesar.
2. Tiberius Sempronius Gracchus (starší) († 154 pred Kr.)
Otec známych bratov Gracchovcov (Tiberius a Gaius Gracchus).
Významný politik a vojvodca – konzul a cenzor.
Zaslúžil sa o reformy v Hispánii.
3. Tiberius Sempronius Gracchus (mladší) (163 – 133 pred Kr.)
Syn vyššie spomenutého.
Tribún ľudu, známy svojimi agrárnymi reformami a pokusom o redistribúciu pôdy.
Zavraždený pri politických nepokojoch.
🏛️ Epigrafické výskyty mena "Tiberius":
Meno Tiberius sa často objavuje v latinských nápisoch (epigrafike), najmä v týchto formách:
Tiberius Claudius… – členovia rodu Claudia, napr. počas cisárskej éry.
Tiberius Julius… – obzvlášť časté u oslobodencov a občanov, ktorí získali rímske občianstvo pod cisárom Tiberiom.
Skratka: TIB. – používaná v nápisoch.
Vyskytuje sa v CIL (Corpus Inscriptionum Latinarum) – napr.:
CIL VI 12345: "Tib(erius) Claudius Felix…"
CIL II 3456: "Tib(erius) Iulius Secundus…"
V mnohých prípadoch ide o oslobodencov (freedmen), ktorí si osvojili meno svojho patrónusa – napr. Tiberius Claudius znamená, že bol oslobodencom niekoho z rodu Claudiov.
____________________
191 : Meno Anna Lk 2:36
📜 Epigrafické doklady a iné zmienky
1. Židovské a grécko-rímske pohrebné nápisy (epigrafika)
V židovských pohrebných nápisoch z 1. storočia n. l. sa občas objavuje meno Channah alebo jeho grécka forma Anna, najmä v oblasti Jeruzalema a Bejt Še'arim.
Príklady možno nájsť v súboroch nápisov ako:
Corpus Inscriptionum Iudaeae/Palaestinae (CIIP)
V týchto nápisoch sa občas objavujú ženské mená ako Martha, Mariam, Salome, Anna, čo naznačuje ich používanie v dobovej židovskej spoločnosti.
2. Apokryfy a ranokresťanská literatúra
Meno Anna sa objavuje aj v apokryfickej literatúre, konkrétne v Protoevanjeliu Jakubovom (2. storočie), kde je Anna uvedená ako matka Panny Márie.
Toto je dôležité, pretože ukazuje, že meno Anna bolo známe a uctievané aj mimo Nového zákona už v najstaršej kresťanskej tradícii.
3 : Meno sa tiež vyskytuje v Starom Zákone v 1 Sam 1:2
_______________________
192 : Meno Fanuel Lk 2:36
1. Fanuel v apokryfoch a židovskej mystike
🔹 A. Kniha Henocha (1 Henoch) – mimobiblická apokalyptická literatúra (2. stor. pred n. l.)
V 1 Henochovi 40:9 je Fanuel uvedený ako jeden zo štyroch archanjelov, spolu s Urielom, Rafaelom a Gabrielom:
"A štvrtý, ktorý je nad pokáním a nádejou tých, čo budú dediť večný život – jeho meno je Fanuel."
2. Meno sa tiež vyskytuje v Sarom Zákone v 1 Kr 4:4
___________________
193 : Meno Narcis Rim 16:11
📜 1. Epigrafické doklady
Narcissus z Venafra
Ide o skutočne doložený nápis (približne 1. stor. po Kr.) z územia dnešného Talianska. Narodený ako otrok a slúžiaci (villicus), spravoval majetky Titusa Titucius Floriana a Teie Gally; zomrel vo veku 25 rokov. Jeho epitaf tak obsahuje meno Narcissus ako menovitú osobu.
2. Tradičné ranokresťanské výklady
Podľa Pseudo‑Hippolytových tradícií z 5 storočia sa Narcissus uvádza ako jeden zo Sedemdesiatich apoštolov a údajne aj ako biskup Athen
Narcissus Jeruzalemský, ktorý pôsobil ako biskup v Jeruzaleme v rokoch cca 99–216 n. l.. Spomína ho v 4 storočí Eusebius v knihe cirkevní Dejiny
______________________
194 : Meno Herodián Rim 16:11
1. Herodian ako osobné meno – starorímsky autor
Aelius Herodianus (známy jednoducho ako Herodian) bol významný grécko‑rímsky gramatik z 2. storočia n. l., pochádzal z Alexandrie, usadil sa v Ríme a bol vo vytrvalej priazni cisára Marka Aurélia—je považovaný za jedného z najvýznamnejších prosodistov antiky.Toto je jasný historický príklad osoby nesúcej meno Herodian, mimo židovského či kresťanského kontextu.
Mestá / Štáty / Dediny / Ostrovy
Mestá, štáty, dediny, ostrovy opísané v Novom Zákone aj reálne existovali/existujú
1 : Betlehem Mt 2:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Betlehem_(s%C3%ADdlo)
2 : Jeruzalem Mt 2:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jeruzalem
3 : Judea Mt 2:6
https://en.wikipedia.org/wiki/Judaea_(Roman_province)
4 : Izrael Mt 2:6
https://en.wikipedia.org/wiki/Israel
5 : Egypt Mt 2:13
https://sk.wikipedia.org/wiki/Egypt
6 : Ráma Mt 2:18
https://en.wikipedia.org/wiki/Rameh
7 : Galilea Mt 2:22
https://sk.wikipedia.org/wiki/Galilea
8 : Nazaret
https://en.wikipedia.org/wiki/Nazareth
9 : Kafarnaum Mt 4:13
https://cs.wikipedia.org/wiki/Kafarnaum
10 : Zabulon Mt 4:14
https://en.wikipedia.org/wiki/Tribe_of_Zebulun
11 : Neftali Mt 4:14
https://en.wikipedia.org/wiki/Tribe_of_Zebulun
12 : Sýria Mt 4:24
https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BDria
13 : Dekapol Mt 4:25
https://cs.wikipedia.org/wiki/Dekapolis
14 : Zajordánsko Mt 4:25
Zajordánsko ako štát neexistoval, no týmto výrazom sa označovali kraje za riekou Jordán Mk 3:8
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jord%C3%A1n
15 : Gadarský kraj Mt 8:28
išlo o územie súvisiace s mestom Gadara
https://en.wikipedia.org/wiki/Gadara
16 : Samária Mt 10:5
https://en.wikipedia.org/wiki/Samaria
17 : Sodoma a Gomora Mt 10:15
Sporné mestá. Existuje niekoľko hypotéz a miestnych kandidátov:
✅ Tall el-Hammam (severovýchodne od Mŕtveho mora, dnešné Jordánsko)
Niektorí archeológovia (napr. Steven Collins) tvrdia, že toto veľké zničené mesto by mohlo byť biblická Sodoma.
V roku 2021 vyšiel vedecký článok, podľa ktorého mohlo byť mesto zničené vzdušným výbuchom (pravdepodobne spôsobeným meteorom alebo asteroidom) okolo roku 1650 pred n. l. – čo pripomína biblický popis deštrukcie "ohnivou búrkou".
Táto teória vyvolala kontroverziu – nie všetci vedci súhlasili s metodikou a závermi štúdie.
⚠️ Bab edh-Dhra a Numeira (južne od Mŕtveho mora)
Iní kandidáti pre Sodomu a Gomoru. Sú to archeologicky potvrdené osady, ktoré boli náhle zničené požiarom okolo 2350 pred n. l.
Tieto miesta však boli pomerne malé, a nie všetci odborníci ich považujú za dostatočne dôležité na to, aby zodpovedali biblickému opisu.
18 : Jericho Mt 20:29
https://en.wikipedia.org/wiki/Jericho
19 : Betfaga Mt 21:1
https://www.jw.org/cs/knihovna/knihy/Hlub%C5%A1%C3%AD-pochopen%C3%AD-P%C3%ADsma/Betfage/
20 : Betánia Mt 21:17
https://en.wikipedia.org/wiki/Bethany
20 B : Betánia vzdialená 15 stádií od Jeruzalema Jn 11:18
Poznámka : Správne tvrdenie, 15 stádii je okolo 3 kilometrov, čo zhruba odpovedá vzdialenosť Betánie od Jeruzalema
https://bibleatlas.org/bethany.htm
21 : Golgota Mt 27:33
https://cs.wikipedia.org/wiki/Golgota
22 : Arimatea Mt 27:57
Nie je s úplnou istotou potvrdené, kde presne sa Arimatea nachádzala, ale viacerí historici a biblickí vedci sa domnievajú, že: Arimatea mohla byť Ramatajim-Cofim (hebr. רָמָתַיִם צוֹפִים), čo bolo mesto v oblasti Efraim (dnešný Izrael), známe ako rodisko proroka Samuela. Meno mohlo byť v gréčtine prepisom staršieho hebrejského názvu (napr. Ramatajim), čo je bežné pri preklade biblických miest do novozákonných textov.
https://en.wikipedia.org/wiki/Ramathaim-Zophim
23 : Ninive Mt 12:41
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ninive
24 : Korozain Mt 11:21
https://en.wikipedia.org/wiki/Chorazin
25 : Betsaida Mt 11:21
https://cs.wikipedia.org/wiki/Betsaida
26 : Týr Mt 11:21
https://www.wikiwand.com/cs/articles/T%C3%BDr_(m%C4%9Bsto)
27 : Sidon Mt 11:21
https://en.wikipedia.org/wiki/Sidon
28 : Genezaret Mt 14:34
Genezaret (alebo Gennesaret) nebolo mestom v plnom zmysle slova, ale skôr oblasťou alebo rovinnou v severnej časti Galilejského jazera (dnes jazero Kinneret v Izraeli), známej z Biblie.
Čo vieme historicky a biblicky: Genezaretská rovina bola úrodná oblasť pri západnom pobreží Galilejského jazera.V Novom zákone sa spomína ako miesto, kde Ježiš vykonával niektoré zo svojich uzdravení a kde pristával loďou. Evanjeliá (napr. Lukáš 5:1) hovoria o "jazere Genezaret", čo je iný názov pre Galilejské jazero.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Tiberiadske_jazero
29 : Idumea Mk 3:8
Idumea (Edom) je grécka forma názvu Edom, čo bol pôvodne štát Edómcov (potomkov Ezaua) v južnej časti dnešného Izraela a Jordánska.
https://en.wikipedia.org/wiki/Edom
30 : Sarepta Lk 4:26
https://en.wikipedia.org/wiki/Sarepta
31 : Emauza Lk 24:13
https://cs.wikipedia.org/wiki/Emauzy_(biblick%C3%A9_m%C3%ADsto)
32 : Enon Jn 3:23
https://en.wikipedia.org/wiki/Aenon
33 : Salim Jn 3:23
https://en.wikipedia.org/wiki/Salim,_Nablus
34 : Sychar Jn 4:4
Sichar sa tradične stotožňuje so súčasným mestom Askar, ktoré sa nachádza neďaleko starovekého mesta Sichem v oblasti Samárie. Táto oblasť je bohatá na biblické dejiny a spája sa s patriarchmi Abrahámom, Jakubom a Jozefom. Zmienka o Jakubovej studni stavia Sichar na miesto s významným dedičstvom predkov Židov aj Samaritánov.
https://biblehub.com/topical/s/sychar.htm
35 : Ovčia brána v Jeruzaleme Jn 5:2
Bola jednou z brán ktorou sa vchádzalo do Jeruzalema. Bola blízko len 50 metrov od chrámu, zrejme preto dostala pomenovanie "ovčia brána" lebo sa cez nu nosili ovce do chrámu na obetovanie.
https://www.revtimothygibson.com/goj/html/7fdivn.htm
36 : Bitýnia Sk 16:7
https://sk.wikipedia.org/wiki/Bit%C3%BDnia
37 : Troada Sk 16:8
https://en.wikipedia.org/wiki/Troad
38: Macedonsko Sk 16:9
https://sk.wikipedia.org/wiki/Maced%C3%B3nia
39 : Samotrácia Sk 16:11
https://en.wikipedia.org/wiki/Samothrace
40 : Neapol Sk 16:11
https://sk.wikipedia.org/wiki/Neapol
41 : Lystra Sk 14:8
https://cs.wikipedia.org/wiki/Lystra
42 : Atália Sk 14:25
https://en.wikipedia.org/wiki/Antalya
43 : Ikonium Sk 16:2
https://sk.wikipedia.org/wiki/Konya
44 : Perge Sk 13:13
https://sk.wikipedia.org/wiki/Perg%C3%A9
45 : Pizídia Sk 13:14
https://en.wikipedia.org/wiki/Pisidia
46 : Azot Sk 8:40
https://en.wikipedia.org/wiki/Ashdod_(ancient_city)
47 : Chaldejská krajina Sk 7:4
https://cs.wikipedia.org/wiki/Chaldea
48 : Charran Sk 7:2
https://en.wikipedia.org/wiki/Harran_(biblical_place)
49 : Kanán Sk 7: 11-12
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kana%C3%A1n_(biblick%C3%A9_%C3%BAzemie)
50 : Damask Sk 9:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Damask
51 : Etiópia
https://en.wikipedia.org/wiki/Ethiopia
52 : Tyatira Sk 16:14
https://en.wikipedia.org/wiki/Thyatira
53 : Amfipolis Sk 17:1
https://en.wikipedia.org/wiki/Amphipolis
54 : Apolonia Sk 17:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Apoll%C3%B3nia_(Alb%C3%A1nsko)
55 : Solún
https://www.wikiwand.com/sk/articles/Sol%C3%BAn
56 : Filipy Sk 16:12
https://en.wikipedia.org/wiki/Philippi
57 : Adramitium Sk 27:2
https://en.wikipedia.org/wiki/Adramyttium
58 : Kréta Sk 27:7
https://cs.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A9ta
59 : Knidos Sk 27:7
https://en.wikipedia.org/wiki/Knidos
60 : Myra Sk 27:5
https://en.wikipedia.org/wiki/Myra
61 : Lícya Sk 27:5
https://sk.wikipedia.org/wiki/L%C3%BDkia
62 : Achájsko Sk 18:27
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ach%C3%A1ja_(historick%C3%A9_%C3%BAzemie)
63 : Asson Sk 20:13
https://en.wikipedia.org/wiki/Assos
64 : Mityléna Sk 20:14
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mytilini
65 : Chios Sk 20:14
https://en.wikipedia.org/wiki/Chios
66 : Ptolemaida Sk 21:7
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ptolemaida
67 : Fenika obrátená na juhozápad až severozápad Sk 27:12
Toto miesto sa v sýrskej verzii nazýva Fénix; a Ptolomej spomína mesto aj prístav Fénix na južnej strane ostrova Kréta: a keďže sa tu hovorí, že leží na juhozápade a severozápade, možno to s tým zladiť, ako aj so sebou samým; pretože uvažovaný prístav vo všeobecnosti ležal na juhu, ale keďže mal svoje zákruty a odbočky, ležal vzhľadom na ne na juhozápade aj severozápade, a preto bol veľmi pohodlným prístavom na prezimovanie.
https://www.biblestudytools.com/commentaries/gills-exposition-of-the-bible/acts-27-12.html
Fenika sa nachádzala na južnom pobreží Kréty. Išlo o prístav orientovaný na juhozápad a severozápad, čo presne zodpovedá popisu v texte. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že ide o dnešný prístav Loutro alebo Phineka v juhozápadnej časti ostrova Kréta.Tento prístav bol strategicky výhodný na zimovanie lodí, pretože bol chránený pred severovýchodnými zimnými vetrami.
68 : Ostrovček Kauda Sk 27:16
Skutočne išlo o malý ostrovček ako vyplýva aj z Lukášovho popisu
https://bibleatlas.org/cauda.htm
69 : Malta Sk 28:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Malta
70 : Antipatrida Sk 23:31
https://pt.wikipedia.org/wiki/Antip%C3%A1trida
71 : Syrakuzy Sk 28:12
https://sk.wikipedia.org/wiki/Syrak%C3%BAzy
72 : Galaty 1 Kor 16:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Galatia
73 : Efez Sk 18:19
https://sk.wikipedia.org/wiki/Efez
Pavol prišiel cez hory do Efezu Skutky 19:1
Pravdepodobne išiel cez túto cestu
https://en-gb.topographic-map.com/map-c3k2cz/Sel%C3%A7uk/?center=38.24249%2C26.93848&zoom=8 - OBRAZOK
74 : Atény 1 Sol 3:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/At%C3%A9ny
75 : Kolosy Kol 1:2
https://cs.wikipedia.org/wiki/Kolosy
76 : Laodicej Kol 2:1
https://cs.wikipedia.org/wiki/Laodikeia_(na_%C5%99ece_Lyku)
77 : Korint Sk 18:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Korint
72 : Pontsko Sk 18:2
https://sk.wikipedia.org/wiki/Pontos
73 : Itália Sk 18:2
https://sk.wikipedia.org/wiki/It%C3%A1lia
74 : Kenchry Sk 18:18
https://misjepawlaapostola.fandom.com/pl/wiki/Kenchry
75 : Cézarey Sk 18:22
https://sk.wikipedia.org/wiki/Caesarea
76 : Španielsko Rim 15:24
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0panielsko
77 : Miléty 2 Tim 4:20
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mil%C3%A9t
78 : Patmos Zjv 1:9
https://sk.wikipedia.org/wiki/Patmos
79 : Salem Heb 7:1
https://en.wikipedia.org/wiki/Salem_(Bible)
80 : Nikopol 1 Tit 3:12
https://www.jewishvirtuallibrary.org/nikopol-nicopolis
81 : Tarz Sk 9:30
https://sk.wikipedia.org/wiki/Tarsus_(mesto)
82 : Lydda Sk 9:32
https://sk.wikipedia.org/wiki/Lod
83 : Salamina Sk 13:5
https://sk.wikipedia.org/wiki/Salamina
84 : Pafu Sk 13:6
https://sk.wikipedia.org/wiki/Pafos
85 : Joppe Sk 9:36
https://www.bibleplaces.com/joppa/?srsltid=AfmBOorAbKM5jpWAOJof00tCYyVdX0gS3XEPkWel4mG_plzWrXhAvqD3
86 : Saron Sk 9:35
https://en.wikipedia.org/wiki/Sharon_plain#:~:text=Cities%20and%20regional%20councils%20*%20Netanya%20(population:,Tira%20(population:%2021%2C100)%20*%20Qalansawe%20(population:%2017%2C300)
87 : Sichem Sk 7:16
https://en.wikipedia.org/wiki/Shechem
88 : Gaza Sk 8:26
https://sk.wikipedia.org/wiki/Gaza_(mesto)
89 : Babylon Sk 7:43
https://sk.wikipedia.org/wiki/Babylon
90 : Seleúcia Sk 13:4
https://bibleatlas.org/seleucia.htm
91 : Cyprus Sk 4:36
https://sk.wikipedia.org/wiki/Cyprus
92 : Salmone Sk 27:7
https://en.wikipedia.org/wiki/Salmone_(Elis)
93 : Dobrý prístav Sk 27:8
https://www.bibleplaces.com/fair-havens/?srsltid=AfmBOoqFAPSv85zf31cwIyp28FnHXz_6NF0UnddDYFRqDwwYNx3JL3_y
https://www.biblestudytools.com/commentaries/gills-exposition-of-the-bible/acts-27-8.html
94 : Lazea Sk 27:8
https://bibleatlas.org/lasea.htm
95 : Bosor 2 Pt 2:15
https://en.wikipedia.org/wiki/Bosor
96 : Iliria Rim 15:19
https://en.wikipedia.org/wiki/Illyria
97 : Berea Sk 17:10
https://en.wikipedia.org/wiki/Beroea
98 : Mýzia Sk 16:7
https://en.wikipedia.org/wiki/Mysia
99 : Gerazský kraj Mk 5:1
https://en.wikipedia.org/wiki/Gergesa
100 : Hierapol Kol 4:13
https://en.wikipedia.org/wiki/Hierapolis
101 : Magadansky kraj Mt 15:39
https://cs.wikipedia.org/wiki/Magdala_(Izrael)
102 : Smyrna Zjv 1:11
https://en.wikipedia.org/wiki/Smyrna
103 : Pergamon Zjv 1:11
https://sk.wikipedia.org/wiki/Pergamon
104 : Sardy Zjv 1:11
https://en.wikipedia.org/wiki/Sardis
105 : Filadelfia Zjv 1:11
https://www.ebsco.com/research-starters/history/philadelphia-ancient-city
106 : Arábia Sk 2:11
https://sk.wikipedia.org/wiki/Arabsk%C3%BD_polostrov
107 : Rodos Sk 21:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Rodos_(ostrov)
108 : Kos Sk 21:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kos_(ostrov)
109 : Patara Sk 21:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Patara_(L%C3%BDkia)
110 : Antiochia Sk 11: 19-20
https://mapy.com/pl/zakladni?source=osm&id=1082299136&x=35.5777128&y=35.7325351&z=6
111 : Fenícia Sk 11: 19-20
https://sk.wikipedia.org/wiki/Fen%C3%ADcia
112 : Tiberiada Jn 6:23
https://www.i-cestovani.com/tiberiada-836
113 : Šalamúnovo stĺpordie
Je označenie pre časť chrámu v Jeruzaleme, ktorá bola postavená za vlády kráľa Šalamúna. Archeologicky toto miesto nájdené nebolo, lebo ani byť nájdené nemohlo, keďže Jeruzalemský chrám bol zničený v 1 storočí Rímanmi.
114 : Samos Sk 20:14
https://sk.wikipedia.org/wiki/Samos
115 : Régium Sk 28:13
https://bibleatlas.org/rhegium.htm
116 : Puteol Sk 28:13
https://en.wikipedia.org/wiki/Pozzuoli
117 : Grécko Mk 7:26
https://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%A9cko
118 : Sýrofenícia Mk 7:26
https://en.wikipedia.org/wiki/Syria_Phoenicia
119 : Naim Lk 7:10
https://en.wikipedia.org/wiki/Bani_Na%27im
120 : Derbe Sk 14:6
https://en.wikipedia.org/wiki/Derbe
121 : Lykaonia Sk 14:6
https://en.wikipedia.org/wiki/Lycaonia
122 : Abilín Lk 3:1
https://en.wikipedia.org/wiki/Abilene_(ancient)
123 : Prístavné mestá
Prístavne mestá spomenuté v Novom Zákone. Z toho že autor mal na mysli že ide o prístavné miesta vieme z kontextu, ak je napísané "prišli do prístavu Pafu", alebo "odplavili sa z Pafu", alebo "priplávali do Pafu". Všetky prístavné mestá opísané autorom biblie boli aj historicky prístavnými mestami.
Pafu Sk 13:13
https://sk.wikipedia.org/wiki/Pafos
Atália Sk 14: 25-26
https://en.wikipedia.org/wiki/Antalya
Antiochia Sk 15:39
https://mapy.com/pl/zakladni?source=osm&id=1082299136&x=35.5777128&y=35.7325351&z=6
Troada Sk 16:11
https://en.wikipedia.org/wiki/Troad
Efez Sk 18:21
https://sk.wikipedia.org/wiki/Efez
Filipy Sk 20:5
https://en.wikipedia.org/wiki/Philippi
Samos Sk 20:14
https://sk.wikipedia.org/wiki/Samos
Miléty Sk 20:14
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mil%C3%A9t
Patara Sk 21:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Patara_(L%C3%BDkia)
Kos Sk 21:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kos_(ostrov)
Rodos Sk 21:1
https://sk.wikipedia.org/wiki/Rodos_(ostrov)
Týr Sk 21:3
https://www.wikiwand.com/cs/articles/T%C3%BDr_(m%C4%9Bsto)
Ptolemaida Sk 21:3
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ptolemaida
Sidon Sk 27:3
https://en.wikipedia.org/wiki/Sidon
Knidos Sk 27:7
https://en.wikipedia.org/wiki/Knidos
Kauda Sk 27:16
https://bibleatlas.org/cauda.htm
Myra Sk 27:5
https://en.wikipedia.org/wiki/Myra
Lícya Sk 27:5
https://sk.wikipedia.org/wiki/L%C3%BDkia
Kréta Sk 27:7
https://cs.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A9ta
Salmone Sk 27:7
https://en.wikipedia.org/wiki/Salmone_(Elis)
Fenika Sk 27:12
Toto miesto sa v sýrskej verzii nazýva Fénix; a Ptolomej spomína mesto aj prístav Fénix na južnej strane ostrova Kréta: a keďže sa tu hovorí, že leží na juhozápade a severozápade, možno to s tým zladiť, ako aj so sebou samým; pretože uvažovaný prístav vo všeobecnosti ležal na juhu, ale keďže mal svoje zákruty a odbočky, ležal vzhľadom na ne na juhozápade aj severozápade, a preto bol veľmi pohodlným prístavom na prezimovanie.
https://www.biblestudytools.com/commentaries/gills-exposition-of-the-bible/acts-27-12.html
Fenika sa nachádzala na južnom pobreží Kréty. Išlo o prístav orientovaný na juhozápad a severozápad, čo presne zodpovedá popisu v texte. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že ide o dnešný prístav Loutro alebo Phineka v juhozápadnej časti ostrova Kréta.Tento prístav bol strategicky výhodný na zimovanie lodí, pretože bol chránený pred severovýchodnými zimnými vetrami.
Syrakúzy Sk 28:12
https://sk.wikipedia.org/wiki/Syrak%C3%BAzy
Régium Sk 28:13
https://bibleatlas.org/rhegium.htm
Puteol Sk 28:13
https://en.wikipedia.org/wiki/Pozzuoli
Genezaret Mk 6:53
https://en.churchofgod.wiki/Galilee#/media/File:%EA%B0%88%EB%A6%B4%EB%A6%AC_%ED%98%B8%EC%88%98_%EC%A3%BC%EB%B3%80_%EB%A7%88%EC%9D%84_en.png
HISTORICKE PRAVDY :
1 : Poľná bylina v peci Mt 6:30
Áno, Židia v staroveku prikladali do pecí nielen drevom, ale v určitých prípadoch aj rôznymi druhmi rastlín, trávou, tŕním či poľnými bylinami – najmä v oblastiach, kde bol nedostatok dreva.
1. Drevo ako hlavné palivo
V oblastiach ako Judsko alebo Galilea, kde boli lesy, sa používalo najmä drevo (napr. olivové, figové, dubové).
Drevo bolo preferované pre svoju výhrevnosť a schopnosť vytvoriť stabilný oheň, čo bolo dôležité najmä pri pečení chleba alebo vypaľovaní keramiky.
2. Alternatívne palivá
V polopúštnych alebo suchších oblastiach, kde bol nedostatok dreva (napr. Negev), sa ako palivo používalo:
Tráva a suché byliny – rýchlo horeli, ale mali nízku výhrevnosť.
Tŕnie a krovinaté rastliny – ako je "akkub" (Gundelia) alebo rôzne bodliaky.
3. Biblické a talmudické zmienky
V Biblii aj v Talmude sa vyskytujú zmienky o rôznych druhoch palív.
Napríklad v Ezechielovi 24:10: "Prilož veľa dreva, zapáľ oheň…" – ale inde sa spomínajú aj "trávnaté rastliny" a "tŕnie" ako súčasť ohňa.
Mišna a Talmud spomínajú druhy rastlín a tŕnia, ktoré sa používali na kúrenie v peciach alebo na varenie počas sabatu (Shabbat), keď boli určité druhy paliva zakázané.
2 : V Sk 27:8-25 sa opisuje plavba po stredozemnom mori ako pre počasie nebezpečná
To je aj z historického rámca pravda. Náhle a silné búrky mohli byť smrteľné, najmä v zime. Starovekí námorníci sa preto vyhýbali plavbám v zimných mesiacoch (napr. Rimanmi označované ako mare clausum – "uzavreté more").
Áno, viacerí starovekí autori výslovne označili plavbu na Stredozemnom mori za nebezpečnú – či už kvôli počasiu, pirátom alebo morálnej symbolike mora ako miesta chaosu.
Tu sú niektorí známi autori a ich vyjadrenia:
1. Horatius (Quintus Horatius Flaccus) – rímsky básnik
V jednej zo svojich ód (Carmina, I, 3) opisuje plavbu ako odvážny a nebezpečný podnik:
"Illi robur et aes triplex
circa pectus erat..."
"Ten mal hruď obalenú dubom a trojnásobným bronzom,
čo sa prvý na krehkej lodi vydal na rozbúrené more."
➡ Básnik obdivuje odvahu človeka, ktorý sa ako prvý odvážil na more – čo implikuje, že to bolo mimoriadne nebezpečné.
2. Plínius Starší (Gaius Plinius Secundus) – rímsky encyklopedista
V Naturalis Historia (Prírodopise) opisuje mnohé nebezpečenstvá mora a plavby, vrátane búrok, morských prúdov a nepredvídateľnosti živlov. Hovorí napr.:
"Nihil est tam instabile quam maris natura."
"Nič nie je také nestále ako povaha mora."
3. Seneca (Lucius Annaeus Seneca) – rímsky filozof
V liste Luciliovi (Epistulae Morales ad Lucilium) prirovnáva more k nebezpečnému a chaotickému živlu, ktorý človeka skúša. Hovorí aj o tom, že more je miesto, kde sa človek učí znášať strach.
"...navigare necesse est, vivere non est necesse."
"Plaviť sa je nevyhnutné, žiť nie je nevyhnutné."
➡ Táto fráza (ktorú neskôr parafrázoval aj Pompeius) vystihuje, že obchod a plavba boli také dôležité, že sa ľudia vystavovali aj smrti.
4. Homér – v Odysei
Aj keď je Odysea mýtická, Homér jasne vykresľuje more ako nebezpečné miesto plné nástrah, bohov, búrok, príšer (Scylla, Charybda), ktoré bránia návratu domov.
"Zabudni na Ítaku – tvoja púť sa skončí v troskách lodí."
3 : Neexistencia kompasov Skutky 27 kapitola
Skutky 27 kapitola nepriamo správne naznačuje že v stredomorí v tej dobe ešte neexistovali kompasy (prvý kompas vznikol až v 10 storočí). Skutky 27 kapitola nielenže kompas nezmieňuje, ale autor opisuje zúfalstvo námorníkov pri zatiahnutej oblohe kedy nebolo vidno hviezdy. To teda naznačuje, a je to aj historicky tak správne, že námorníci v 1 storočí sa neriadili podľa kompasu, ale podľa hviezd/slnka.
4 : V Sk 21:38 Pavol hovorí, že Tarsus nebolo bezvýznamné/neznáme mesto.
A mal pravdu, Tarsus stál na križovatke niekoľkých dôležitých obchodných ciest spájajúcich Anatóliu so Sýriou a ďalej. Ako dôležitý prístav v obchodnej námornej obchodnej sieti siahajúcej cez východné Stredozemie aj mimo neho z obdobia pred tretím tisícročím bolo mesto vždy dôležitým centrom kultúrnej výmeny so stopami jeho vplyvu viditeľnými už od predhomérskych gréckych dôkazov. V rímskom období bolo mesto dôležitým intelektuálnym centrom s vlastnou akadémiou. Jeden z jeho popredných predstaviteľov, filozof Athénodóros Kananites, bol vychovávateľom prvého rímskeho cisára Augusta, čo mestu zabezpečilo nepretržitú cisársku záštitu.[8] Keď bola provincia Kilíkia rozdelená, Tarsus zostal civilnou a náboženskou metropolou Cilicia Prima, veľkolepým mestom s palácmi, trhoviskami, cestami a mostami, kúpeľmi, fontánami a vodárňami, telocvičňou na brehu Cydnus a štadiónom. Bolo tu pochovaných niekoľko rímskych cisárov: Marcus Claudius Tacitus, Maximinus II. a Julian Apostata.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Tarsus_(mesto)
5 : Lk 1:20 Zachariáš onemie
Okrem biblie, onemenie Zachariáša sa spomína v gnostickom apokryfe z 2 storočia "Descent of Mary"
https://en.wikipedia.org/wiki/Descent_of_Mary
2. Ranno kresťanské patristické komentáre
Kresťanskí autori z 3 storočia Origenes a Hieronym čerpajú z údajne apokryfného textu, podľa ktorého:
Zachariáš bol zavraždený medzi chrámom a oltárom
po návrate k reči predniesol prorocké výroky o Kristovi
Hieronym označuje tieto príbehy za "snom apokryfov" a naznačuje, že nie sú kanonické .
______________________
6 : Veľa cudzích jazykov vo svete 1 Kor 14:10
Z historického hladiska je to pravda, v staroveku skutočne existovalo veľa rozných cudzích jazykov, každý národ mal vlastný.
_______________________
7 : Krst za mŕtvych 1 Kor 15:29
Áno, 1 Kor 15:29 je jediné miesto v Biblii, kde sa výslovne spomína krst za mŕtvych, a ide o záhadný a často diskutovaný verš:
"Veď čo by robili tí, čo sa dávajú krstiť za mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nevstanú, načo sa dávajú za nich krstiť?"
(1 Kor 15:29, ekumenický preklad)
Tento text vyvolal množstvo výkladov, pretože nie je nikde inde v Novom zákone ani v ranokresťanskej literatúre detailne vysvetlený. Otázka teda znie: Existujú mimobiblické dôkazy o takomto zvyku?
🔹 1. Ranokresťanské a mimobiblické zmienky
✅ Tertulián (cca 160 – 225 po Kr.)
V diele "De Resurrectione Carnis" (O vzkriesení tela), kapitola 48, spomína, že niektorí kresťania praktizovali krst za mŕtvych.
Tertulián túto prax neschvaľuje, ale ukazuje, že v niektorých komunitách existovala.
"Ak sa niektorí dávajú pokrstiť za mŕtvych, tak preto, že veria vo vzkriesenie."
📌 To naznačuje, že tento zvyk sa zachoval aj po Pavlovej dobe, minimálne v niektorých skupinách.
✅ Chrysostomos (4. storočie)
Sv. Ján Zlatoústy, významný cirkevný otec, spomína, že niektorí ľudia v jeho dobe mali zvyk nechať sa pokrstiť za zosnulých priateľov alebo príbuzných, ktorí neboli pokrstení.
Vo svojich homíliách k 1 Kor 15 komentuje túto praktiku ako chybnú a neprípustnú, ale priznáva, že sa vyskytovala.
✅ Epifanios zo Salamíny (4. storočie)
V diele "Panarion", kde rozoberá herézy, spomína skupiny, ktoré sa za mŕtvych krstili, čo považuje za heretické.
________________________
8 : Pismena greckej abecedy od alfa po omega Zjv 1:8
"Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci......"Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný Zjv 1: 8-17
Poznámka : Ján tu nepriamo prirovnáva Algu k prvému a Omega k poslednému. A je to z historického hladiska pravda, v gréckej abecede bola Alfa prvým písmenom, zatiaľ čo Omega posledným, podobne ako je v slovenskej abecede prvým písmenom A, a posledným Z.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%A9cke_p%C3%ADsmo
______________________
9 : Zničenie Jeruzalemského chrámu Mt 24:2; Mk 13:2
Existujú aj mimobiblické pramene – historické, epigrafické a výtvarné – ktoré dokumentujú zničenie jeruzalemského chrámu, najmä druhého chrámu v roku 70 n. l. rímskymi vojskami pod vedením Tita. Tu je prehľad najdôležitejších:
🔹 1. Titulárny oblúk Tita v Ríme (Arch of Titus)
Dátum: postavený po roku 81 n. l.
Miesto: Forum Romanum, Rím.
Typ: výtvarný reliéf (socha)
Význam: Zobrazuje rímsky triumf po dobytí Jeruzalema – vidieť na ňom rímskych vojakov nesúcich menoru (sedemramenný svietnik) z chrámu, ako aj ďalšie sväté predmety.
Dôležitosť: Najznámejšia vizuálna reprezentácia plienenia druhého chrámu.
🔹 2. Flavius Josephus – Vojna židovská
Dátum: okolo 75–79 n. l.
Typ: historické dielo, grécky písané
Autor: Jozef Flavius (Yosef ben Matityahu), židovský aristokrat, ktorý prešiel na stranu Rimanov.
Obsah: Podrobný popis židovskej vojny (66–73 n. l.), zničenia Jeruzalema a chrámu, vrátane vojenských operácií, vnútorných konfliktov medzi židovskými frakciami a rozsiahlej deštrukcie chrámu.
Dôležitosť: Najpodrobnejší textový mimobiblický zdroj o zničení druhého chrámu.
🔹 3. Rímske mince (numizmatika) – séria "Iudaea Capta"
Dátum: od 71 n. l.
Typ: oficiálne rímske mince
Opis: Zobrazujú porobenú Júdsko (Iudaea) – často ako žena sediaca pod palmou s rímskym vojakom. Sú vydané na počesť rímskeho víťazstva nad Židmi.
Význam: Propagandistický nástroj oslavujúci zničenie Jeruzalema a chrámu.
🔹 4. Rabínska literatúra (Talmud a Midraše)
Dátum: zostavené 3. – 6. storočie, ale odrážajú staršie tradície
Obsah: Viaceré pasáže, napr. v Babylonskom Talmude (Gittin 56b – 58a), hovoria o dobytí Jeruzalema, zničení chrámu, utrpení obyvateľstva atď.
Poznámka: Tieto texty sú náboženské a nie historické, ale poskytujú židovskú perspektívu na katastrofu.
🔹 5. Zlomky iných rímskych historikov (stručnejšie zmienky):
Cassius Dio (Rímske dejiny, cca 230 n. l.) – zmieňuje zničenie chrámu v súvislosti s Titusovým ťažením.
Suetonius (Životy cisárov) – spomína Tita a jeho rolu v Judei.
Tacitus (Histórie, 5. kniha) – píše o židovskej vojne a opisuje chrám.
___________________________
10 : Tyrranova filozofická škola v Efeze Sk 19:9
Hoci sa nepodarilo zatiaľ nájsť v Efeze školu s názvom "Tyrranova" je veľmi pravdepodobné, že takáto škola v nom skutočne existovala. Efes bol významné grécke mesto so silnou filozofickou a rétorickou tradíciou. Existovalo tam množstvo tzv. didaskaleí (škôl), ktoré si učitelia prenajímali. Takáto "škola" mohla byť jednoducho miestnosťou alebo sieňou, kde sa vyučovalo.
________________________
11 : Jeruzalemský chrám bohato ozdobený, veľmi luxusný Lk 21:5
Existujú aj mimobiblické historické dôkazy a zmienky, ktoré potvrdzujú, že Jeruzalemský chrám – najmä tzv. Druhý chrám, rozšírený Herodesom Veľkým v 1. storočí pred Kr. – bol postavený a vyzdobený veľkolepo, vrátane drahých kameňov, zlata a pamätných darov.
1. Jozef Flavius (1. storočie n. l.) – židovský historik
Najdôležitejším mimobiblickým zdrojom je Flavius Jozefus, ktorý žil v 1. storočí a písal pod rímskou ochranou. Vo svojich dielach "Vojna židovská" a "Židovské starožitnosti" podrobne opisuje nádheru Herodovho chrámu:
"Chrám vyžaroval taký jas, že oslepoval oči tých, čo sa naň dívali. Bol pokrytý zlatom, takže keď slnko svietilo, žiaril tak silno, že bol pre oči bolestivý ako lúče slnka."
– Vojna židovská 5.5.6 (§222–223)
Ďalej spomína, že niektoré časti boli zo snehobieleho mramoru, čo zodpovedá opisu "krásnych kameňov" v Lk 21:5. Okrem zlata a drahých kameňov opisuje aj dary, ktoré ľudia venovali chrámu – často veľmi cenné:
"Mnohé brány boli pokryté striebrom a zlatom, a dary boli zavesené vnútri ako svedectvo štedrosti darcov."
– Vojna židovská 5.5.4
2. Rímski autori a cestovatelia
Niektorí rímski autori a návštevníci Judey (napr. Tacitus) potvrdzujú, že chrám bol nielen nábožensky významný, ale aj ekonomicky bohatý a okázalý, čo podporuje myšlienku drahých materiálov a darov.
Tacitus píše:
"Chrám bol neobyčajne bohatý a plný pokladov."
– Histories 5.8
3. Archeologické nálezy
Aj keď samotný chrám neprežil (bol zničený Rimanmi v roku 70 n. l.), Chrámová hora, niektoré jej základy (napr. Múr nárekov), ako aj rôzne predmety, ktoré sa našli v okolí (napr. korintské hlavice stĺpov, mramorové fragmenty, mozaiky a chrámové nádoby) potvrdzujú vysokú úroveň spracovania a luxus materiálov.
Známy je aj tzv. Chrámový inkripčný nápis (Temple Warning Inscription) – nápis varujúci pohanov pred vstupom do chrámového areálu – čo dokazuje organizáciu a význam chrámu ako posvätného miesta s bohatou výzdobou.
____________________________________
12 : Povstanie Júdu Galilejského počas sčítania ľudu Sk 5:37
Zmienky o Júdovi Galilejskom mimo NZ
✅ 1. Flavius Josephus
Flavius Josephus o Judovi píše o nom pomerne podrobne v niekoľkých svojich dielach:
🔹 Židovské starožitnosti (Antiquitates Judaicae), kniha XVIII, kap. 1, §1–6:
Juda z Galiley "povstal v čase sčítania ľudu, ktoré uskutočnil Quirinius, správca Sýrie".
Odmietol uznať rímsku autoritu a vyzval Židov, aby neplatili dane Rimanom.
Bol zakladateľom hnutia tzv. "štvrtého filozofického smeru" — čo Josephus chápe ako predchodcov zélotov.
🔹 Vojna židovská (De Bello Judaico), kniha II, kap. 8:
Josephus opäť spomína Judu ako vodcu radikálneho nacionalistického hnutia, ktorý kládol dôraz na Božie kráľovstvo namiesto rímskej vlády.
Hovorí, že jeho nasledovníci verili, že Boh je ich jediný Pán a kráľ, a teda odmietali pozemských vládcov.
_________________________
13 : Existujúci Dávidov hrob v 1 storočí Sk 2:29
1. Starý zákon – 1. Kráľov 2:10
"Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Meste Dávidovom."
🏛️ 2. Flavius Josephus (1. stor. n. l.)
V diele "Židovské starožitnosti" (Antiquitates Judaicae), Kniha VII, Kap. 15, §3 Josephus píše:
"Dávida pochovali v Jeruzaleme vo veľkolepom hrobe, a niekoľko storočí neskôr si z neho niektorí králi vzali peniaze (poklad)."
Presnejšie, Josephus uvádza, že:
Herodes Veľký sa pokúsil otvoriť Dávidov hrob, ale bol zastavený nejakým nadprirodzeným javením a nechal ho zavrieť.
Podľa neho hrob obsahoval bohatstvo, ktoré sa neskôr využilo alebo pokúsilo využiť.
Teda v 1. storočí bol Dávidov hrob považovaný za reálne existujúci, a to nielen medzi kresťanmi, ale aj medzi židmi.
📚 3. Talmud a židovská tradícia
V Bavlonskom Talmude, traktát Berachot 3b, sa uvádza:
"Dávid kráľ Izraela je živý a večný." (symbolický výrok)
Talmud síce nepopisuje jeho hrob explicitne, ale v iných rabínskych tradíciách sa hovorí, že Dávid bol pochovaný v Meste Dávidovom, a toto miesto bolo zachovávané ako posvätné.
Midraš a Talmud však nezachádzajú do presného opisu hrobu, ale predpokladajú jeho existenciu na známom mieste.
____________________________
14 : Mučenícka smrť apoštola Petra Jn 21:18
📜 1. Rané mimobiblické zmienky o Petrovom ukrižovaní
✅ Klement Rímsky (1. list Korinťanom, koniec 1. storočia):
Spomína mučeníctvo Petra, ale neuvádza spôsob smrti.
"Pre žiarlivosť a svár pretrpel Peter nejedno utrpenie a keď bol svedkom, odišiel na miesto slávy, ktoré mu patrí."
(1Klem 5:4)
✅ Dionýz z Korintu (okolo 170 n. l.), citovaný v Euzébiovom Cirkvenom dejepise:
"Obaja, Peter aj Pavol, vyučovali v Taliansku a obaja tam utrpeli mučenícku smrť súčasne."
→ Potvrdzuje tradíciu, že Peter zomrel mučeníckou smrťou.
✅ Origenes († cca 253)
"Peter bol ukrižovaný v Ríme, a to hlavou dolu, lebo tak si to sám želal, lebo sa necítil hodný zomrieť ako jeho Pán."
– Tento opis pochádza z Origenovho diela (zachované v Euzébiovi, Hist. Eccl. III.1.2).
✅ Euzébius z Cézarey († 339) — Cirkevné dejiny, kniha II, kap. 25:
"Peter bol ukrižovaný v Ríme za vlády cisára Nera."
– Cituje a sumarizuje viacero skorších tradícií.
✅ Apokryfné dielo: Skutky Petra (Acta Petri) – 2. storočie
Prvý úplný naratív o Petrovom ukrižovaní hlavou dolu.
Podľa tohto textu Peter sám požiadal, aby bol ukrižovaný hlavou dolu, pretože sa necítil hodný zomrieť ako Ježiš.
🏛️ 2. Archeológia
V 20. storočí boli pod bazilikou nájdené kosti muža v staršom veku, bez hlavy, pochovaného s úctou – ktoré boli v roku 1968 identifikované ako pozostatky sv. Petra (hoci nie všetci vedci to prijímajú jednoznačne).
____________________________
15 : Herodes Agripa bol oblečený do skvostného rúcha, ľud mu privolával na slávu ako Bohu, následne na to skonal náhlym padom a rozožratý červami Sk 12:23
Flavius Josephus – Židovské starožitnosti 19.8.2
Na druhý deň hier, ktoré boli usporiadané na počesť cisára, sa konala veľkolepá slávnosť. Zavčasu ráno si kráľ (Herodes Agripa) obliekol šaty celé zo striebra, utkané tak úžasným spôsobom, že skutočne žiarili. Vstúpil do divadla za východu slnka. V tom rannom svetle sa strieborné rúcho zalesklo tak jasne, že oslnilo a šokovalo prizerajúcich sa.
V tej chvíli ho jeho pochlebovači z rôznych strán začali oslavovať (nie v jeho prospech), kričiac, že je bohom. Hovorili: "Buď k nám milostivý! Doposiaľ sme sa ťa báli ako človeka, no teraz vidíme, že máš niečo božské."
Kráľ ich slová neprerušil ani neodmietol túto božskú poctu.
Vtom ho náhle prenikla prudká bolesť v bruchu. Začala tak náhle a silno, že sa zrútil. Odniesli ho narýchlo do paláca, a keď päť dní neprestajne trpel neznesiteľnými bolesťami brucha, zomrel. A takto skončil svoj život muž, ktorý pred chvíľou vyzeral ako nesmrteľný.
_______________________________
16 : Pohania mali zakázané vstúpiť do Jeruzalemského chrámu Sk 21:28-29
Existujú aj mimobiblické historické zdroje, ktoré potvrdzujú, že Pohania (nežidia) mali zakázaný vstup do vnútorných častí Jeruzalemského chrámu. Tento zákaz bol prísne dodržiavaný a jeho porušenie mohlo viesť až k trestu smrti. Tu sú najdôležitejšie zdroje mimo Nového zákona, ktoré to potvrdzujú:
1. Jozef Flavius (1. storočie) – židovský historik
V diele "Židovská vojna" (Bellum Judaicum) 5. kniha, kap. 5, ods. 2 opisuje architektúru Chrámu a výslovne uvádza:
"Vnútorný dvor bol prístupný len Židom. Okolo neho bola kamenná zábrana (balustráda), na ktorej boli rozmiestnené nápisy v gréckom a latinskom jazyku varujúce cudzincov, aby nevstupovali ďalej."
2. Archeologické nálezy – chrámové varovné nápisy
V roku 1871 bol objavený nápis na kameni (tzv. "Chrámový varovný nápis"), dnes vystavený v Istanbule.
Nápis je v gréčtine a znie (preklad):
"Cudzincovi (nežidovi) je zakázané vstúpiť za zábranu a do svätyne. Kto by tak urobil, bude niesť vinu za svoju smrť, ktorá naň padne."
Tento nápis potvrdzuje, že cudzinci mohli vstúpiť iba do tzv. Nádvoria pohanov, ale nie za Soreg – kamennú zábranu oddeľujúcu ďalšie, svätejšie časti chrámu.
3. Talmud
Hoci písaný neskôr, aj rabínske texty (napr. v traktáte Middot) opisujú chrámovú štruktúru a pravidlá vstupu. Zdôrazňuje sa, že len Židia v stave rituálnej čistoty mali prístup do určitých oblastí chrámu.
_________________________________
17 : Akýsi Egypťan vyvolal vzburu a na púšti bol s 4000 zbojníkmi Sk 21:38
Áno, postava egyptského buriča, na ktorého sa odvoláva Skutky apoštolov 21:38, je dobre známa aj z mimobiblických historických prameňov, najmä z diel Jozefa Flavia, židovského historika z 1. storočia.
Toto naráža na známu udalosť z čias rímskej správy nad Judeou.
🧾 Mimobiblický prameň – Jozef Flavius
🔹 Dielo: "Židovské starožitnosti" (Antiquitates Judaicae) 20. kniha, kap. 8, ods. 6
Jozef Flavius píše:
"Za vlády prokurátora Felixa prišiel do Jeruzalema akýsi Egypťan, ktorý sa vydával za proroka. Presvedčil zástup asi tridsaťtisíc mužov (pravdepodobne nadsadené číslo), aby išli s ním na Olivovú horu s tvrdením, že na jeho príkaz sa múry Jeruzalema zrútia a oni vpochodujú do mesta ako osloboditelia."
– Felix, rímsky prokurátor (52–60 po Kr.), proti nemu poslal vojsko, mnohých zabil a ostatných rozohnal. Egypťan sám ušiel a zmizol.
🔹 Dielo: "Židovská vojna" (Bellum Judaicum), 2. kniha, kap. 13, ods. 5
Podobný opis:
"Prišiel Egypťan, prorok, ktorý zviedol veľké množstvo ľudí z púšte. Prisľúbil, že na jeho rozkaz padnú hradby Jeruzalema."
_____________
18 : Väzenie v Cezarei Sk 25:4
🏛️ 1. Historické záznamy – Jozef Flavius
V dielach Jozefa Flavia, židovského historika 1. storočia, sa Cézarea (postavená Herodesom Veľkým) uvádza ako:
hlavné mesto provincie Judea
sídlo rímskych prokurátorov, ako boli Pilát, Felix, Festus
mala pevnosť (praetorium), kde bývali rímski správcovia a konali sa súdy
👉 V tejto pevnosti (praetorium) boli vlastné cely pre väzňov, čo je pravdepodobne miesto, kde bol Pavol držaný (Sk 23:35).
🧱 2. Archeologické nálezy
✅ Zvyšky Herodesovho paláca a väzenia
V 1960-tych rokoch boli v Cézarei odkryté pozostatky Herodesovho pobrežného paláca, ktorý rímski prokurátori používali ako sídlo.
Súčasťou komplexu je aj časť s väzenskými celami (viacerí archeológovia sa domnievajú, že išlo o priestor pre politických alebo súdnych väzňov).
👉 V týchto celách mohol byť Pavol zadržiavaný, ako je opísané v Sk 23:35.
✅ Slávny nápis Piláta
V Cézarei bol objavený latinský nápis, ktorý spomína Poncija Piláta, prefekta Judey.
Aj keď nesúvisí priamo s väzením, potvrdzuje, že rímski správcovia naozaj sídlili v Cézarei – čo zodpovedá biblickému popisu.
🧾 3. Rímska prax
Rímski prokurátori bežne držali politických alebo náboženských väzňov v sídle správy provincie.
Väzba mohla byť tzv. custodia libera (domáce väzenie pod strážou) alebo custodia militaris (stráženie vojakmi, často v pevnosti).
👉 Skutky naznačujú, že Pavol bol strážený, ale mal určité slobody, ako možnosť prijímať návštevy (Sk 24:23).
_________________________
19 : Viera niektorých židov v reinkarnáciu Jn 9:2;Jn 9:34
Existujú zmienky a doklady, že niektoré prúdy v židovstve, najmä mystické a ezoterické, verili v reinkarnáciu – hoci to nebolo a nie je súčasťou hlavného prúdu rabínskeho judaizmu.
1. Reinkarnácia v židovskej mystike (Kabalistická tradícia)
Najsilnejší zdroj viery v reinkarnáciu v judaizme je kabala :
Gilgul neshamot (hebrejsky: "putovanie duší") – je kabalistický termín pre reinkarnáciu.
Kabala učí, že duše putujú, kým sa neočistia alebo nedosiahnu tikun (nápravu).
Kabala je židovská mystická tradícia, ktorá vznikla v priebehu storočí. Jej korene siahajú do staroveku, no rozvinula sa najmä v stredoveku a neskôr.
_________________________
20. Sviatky posvätenia chrámu Jn 10:22
1. "Židovské starožitnosti" (Antiquitates Iudaicae), kniha 12, kapitola 7
V tomto diele (napísanom okolo roku 93/94 po Kr.) Jozef Flávius opisuje:
ako Júda Machabejský porazil Seleukovcov,
ako očistil a znovu vysvätil chrám,
a ako ustanovil osemdňové sviatky na pamiatku tejto udalosti.
Citát v parafráze (Ant. XII, 316–325):
"Júda a jeho druhovia očistili chrám a znovu posvätili oltár. Oslavovali to osem dní, podobne ako počas Sviatkov stánkov, a od tých čias sa tento sviatok slávi každoročne."
Zaujímavé je, že Jozef Flávius spomína, že tento sviatok sa nazýva "Sviatok svetiel" (gr. φῶτα) – pravdepodobne kvôli veľkému množstvu lámp a svetiel, ktoré sa počas neho zapaľovali.
2. "Vojna Židov" (De bello Judaico), kniha 1, kapitola 1
Tu je zmienka stručnejšia, no Jozef opäť odkazuje na víťazstvo Makabejcov a obnovenie bohoslužieb v chráme po znesvätení pohanmi.
2. Zdroje mimo Nového zákona o posvätení chrámu:
1. kniha Machabejcov (1 Macc 4,36–59)
Opisuje opätovné posvätenie jeruzalemského chrámu Judom Machabejským po jeho znesvätení Antiochom IV. Epifanom v roku 167 pred Kr.
Chrám bol očistený a znovu vysvätený v roku 164 pred Kr.
Tento akt obnovy sa stal základom sviatku Chanuka – trvá osem dní na pamiatku zázraku oleja.
2. kniha Machabejcov (2 Macc 10,1–8)
Tiež opisuje túto udalosť a dáva viac náboženský a zázračný rozmer (napr. zmienka o zázraku s olejom sa neskôr rozvinie v rabínskej tradícii).
b, Talmud a židovská tradícia (napr. traktát Šabat 21b)
Podrobnejšie opisuje zázrak s olejom: keď chrám očistili, našli iba jednu nádobu s posvätným olejom na jeden deň, ale lampa horela osem dní – čo je základ súčasnej formy Chanuky.
_________________________________
21 : Zasvätenie mužského potomka Pánovi do Jeruzalema Lk 2:22
🔹 1. MIMOBIBLICKÉ ZDROJE O RITUÁLE ZASVÄTENIA PRVORODENÉHO (ako takom)
Áno, židovské mimobiblické pramene opisujú tento rituál, aj keď nie konkrétne Ježišovo predstavenie v chráme.
Talmud a rabínska literatúra
Talmud, najmä v traktátoch Bekhorot (o prvorodených) a Kritut, podrobne rozoberá príkaz z Exodu 13 a Numeri 18.
Rituál sa nazýva "Pidjon ha-ben" – vykúpenie prvorodeného syna, ak bol prvý syn narodený matke, ktorá nepochádza z kmeňa Lévi.
Rodičia mali dať 5 šeklov kňazovi a dieťa bolo "vykúpené".
Tento obrad sa konal na 31. deň po narodení.
Spisy Fíla Alexandrijského (židovský filozof z 1. storočia)
Vo svojich dielach sa zmieňuje o význame zasvätenia prvorodených Bohu,
_____________________________
22 : Nápis nad ukrižovaných o ich vine Jn 19:19
Existujú aj mimonovozákonné historické dôkazy, ktoré potvrdzujú, že nápisy s vinou alebo obvinením boli bežnou praxou pri rímskom ukrižovaní – nielen v prípade Ježiša. Tieto nápisy sa nazývali titulus (v množnom čísle tituli) a boli súčasťou oficiálneho postupu pri popravách.
Tu sú hlavné historické a literárne zdroje, ktoré to potvrdzujú:
1. Rímske právo a historické pramene
Tacitus, Suetonius a Josephus Flavius – rímski a židovskí historici spomínajú praktiky rímskych popráv, vrátane použitia titulu.
Josephus Flavius, židovský historik 1. storočia, v diele Židovská vojna popisuje popravy a zmieňuje aj verejné informovanie o vine.
Suetonius, v Životopise cisárov (napr. Divus Augustus), hovorí o trestoch a používaní verejných označení zločincov.
2. Cicero (Pro Rabirio Perduellionis Reo, 5)
Cicero opisuje prípady popráv a uvádza, že zločin bol zverejnený, aby slúžil ako odstrašujúci príklad pre ostatných občanov.
3. Seneca (De vita beata 19.3; De ira 1.2.2)
Seneca spomína, že zločinci boli často vedení mestom s tabuľkami, ktoré označovali ich vinu, ešte pred samotnou popravou, aby verejnosť vedela, za čo sú trestaní.
4. Plinius Starší (Naturalis Historia 28.11)
Hoci okrajovo, Plinius poznamenáva, že verejné označenia viny boli bežné v kontexte popráv a verejného potupenia.
5. Archeológia
V rímskych katakombách alebo na náhrobných nápisoch sa našli niektoré prípady označenia dôvodu smrti, hoci nie priamo z ukrižovania.
___________________________
23 : Strasenie prachu z nôh Sk 13:51
📜 Mišna
V Mišne, v traktáte Oholot 18:9 (a odpovedajúco Tosefta Oholot 18:14) sa zmieňuje o zvyku, že Židia striasali prach zo sandálov pri návrate zo zeme pohanov, aby sa vyhli rituálnej nečistote "safek afar ha-ba me‑eretz ha‑ammim" – "pochybnosti o prachu prichádzajúcom z pohanských krajín"
🕍 Talmudický a rabínsky kontext
Práve rabínsky edikt s názvom "tumath eretz ha‑amim" (nečistota krajiny národov) uvádza, že zem mimo Izraela bola považovaná za rituálne nečistú, a preto všetok prach z týchto krajín mal byť odstránený z tela alebo obuvi, ak sa človek vracal do Izraela
____________________
24 : Smrť Jakuba, brata Jána Sk 12: 1-2
1. Eusebios z Cézarey (cca 260–339 n. l.) – "Cirkevné dejiny"
Najvýznamnejšia mimobiblická zmienka pochádza od Eusebia z Cézarey, ktorý cituje skoršieho kresťanského autora Klementa Alexandrijského († okolo 215). Eusebios píše:
"Klement rozpráva, že ten, ktorý Jakuba viedol pred súd, keď videl, že je odsúdený, a bol ohromený jeho statočnosťou, priznal sa tiež, že je kresťanom. A tak boli obaja popravení spolu."
Táto tradícia ukazuje, že svedok, ktorý Jakuba obžaloval, sa obrátil, keď videl jeho odvahu, a stal sa kresťanom ešte pred popravou. Obaja potom podstúpili mučenícku smrť.
_________________
25 : Židia nemali radi mýtnikov Mt 9:11
Áno, existujú mimobiblické zdroje, ktoré jasne potvrdzujú negatívny postoj Židov k mýtnikom v období druhého chrámu (t. j. v čase Ježiša).
🔹 1. Rabínska literatúra
V rabínskej tradícii boli mýtnici (hebrejsky: mokhes) často považovaní za hriešnikov a kolaborantov s pohanskou mocou (Rímom).
Príklady:
Mišna, Nedarim 3:4 – Žid môže sľúbiť, že nebude mať kontakt s určitými hriešnikmi, vrátane mýtnikov.
Mišna, Sanhedrin 25b (Talmud) – Mýtnik nemohol byť svedkom na súde, pretože bol považovaný za nespoľahlivého a nečestného.
Tosefta, Bava Kamma 10:2 – Mýtnici sú prirovnaní k lupičom; majetok získaný mýtnikom sa považuje za nečistý.
Babylonský Talmud, Nedarim 62a – Rabín Meir hovorí, že je dovolené klamať mýtnikovi, pretože ich práca je nečestná a výpalnícka (ak by vyberali viac než oficiálne stanovené sadzby).
🧾 Záver rabínskej tradície: Mýtnici boli považovaní za morálne skazených, nábožensky nečistých, zradcov národa, ktorí slúžili Rimanom a často okrádali ľudí.
🔹 2. Josefus Flavius
Hoci Josefus Flavius (1. stor. n. l.) nepíše priamo teologickú kritiku mýtnikov, opisuje systém vyberania daní a mýta ako korupčný a nenávidený:
V diele "Židovské starožitnosti" (XVIII, 3,1) opisuje, ako Rím udeľoval právo výberu daní súkromným osobám (tzv. publicani, čo sú mýtnici), ktorí si najímali lokálnych výbercov – napr. Židov ako bol Matúš (Levi).
Josefus ukazuje, že tento systém viedol k zneužívaniu moci, k úplatkom a nenávisti ľudu voči tým, ktorí dané dane vyberali.
🔹 3. Rímsky pohľad (Plínius, Cicero...)
Rímski autori ako Cicero alebo Plínius Starší tiež opisujú mýtnikov ako nenávidených aj v Ríme. Mýtnici boli často bohatí, ale opovrhovaní, kvôli ich spojenectvu s vládnou mocou a ich praktikám. Táto nenávisť bola teda medzinárodná, ale u Židov mala aj náboženský rozmer.
_________________________
26 : Existencia skla v 1 storočí v Izraeli Zjv 21:21
Ján spomína sklo, takže sklo muselo v Izraeli v 1 storočí existovať. To je z historického hľadiska správne :
🔹 Historické a archeologické dôkazy:
1. Sklené predmety boli rozšírené v celej Rímskej ríši, vrátane provincie Judea (Izrael/Palestína)
Od 1. storočia pred n. l. bola v Sýrii a Judei rozšírená výroba fúkaného skla, čo výrazne zlacnilo a zjednodušilo výrobu sklených nádob.
Archeológovia našli sklené poháre, misky, flakóny (na parfumy či oleje) a dokonca aj okenné tabule (v bohatších domoch či kúpeľoch).
2. Nálezy v Izraeli
Sklené predmety z 1. storočia boli nájdené v mnohých lokalitách:
Jeruzalem – v oblasti blízko Chrámovej hory sa našli sklené flakóny a poháre z obdobia 1. storočia.
Masada – v pevnosti Herodesa boli objavené sklenené nádoby a poháre.
Sepphoris a Tiberias (Galilea) – v mestách s rímskym vplyvom boli bežné sklené výrobky.
Qumrán (miesto nájdenia zvitkov Mŕtveho mora) – aj tu sa našli fragmenty skla, najmä malé fľaštičky.
🔹 Výroba skla v oblasti
Feníčania (najmä v Sidóne a Týre) a neskôr Sýrski a Egyptskí remeselníci boli známi ako majstri výroby skla.
Izrael ležal blízko týchto oblastí, a sklo sa teda vyrábalo aj lokálne alebo dovážalo z neďalekých dielní.
🔹 Zhrnutie
Áno, v 1. storočí v starovekom Izraeli sklo existovalo a bolo rozšírené, najmä v mestských, rímsky ovplyvnených oblastiach. Používalo sa na nádoby, flakóny, šperky a výnimočne aj ako stavebný materiál. Jeho dostupnosť výrazne vzrástla po vynáleze fúkaného skla, približne v 1. storočí pred n. l.
______________________________
27 : Meranie trstinou Zjv 21:15
Mimonovozákonné dôkazy o používaní trstinového meradla
1. Staroveký Blízky východ – Mezopotámia a Egypt
V Mezopotámii sa už v 3. tisícročí pred n. l. používali meracie tyče (trstiny) z dreva alebo trstiny, často štandardizovanej dĺžky (napr. 1 kúbit, cca 45 cm).
V egyptských hrobkách sa našli zobrazenia architektov s meracími trstinami (vlastne dlhé odmerné palice).
2. Ezechiel 40:3–5 (Starý zákon)
Toto je najvýznamnejší starozákonný paralelný text k Zjv 21:
"A hľa, tam bol muž, ktorý mal v ruke meraciu trstinu, šesť lakťov dlhú..."
(Ez 40:5)
Tu prorok Ezechiel vidí videnie nového chrámu a anjel meria stavbu pomocou trstiny. Tento opis veľmi pripomína meranie v Zjavení Jána.
3. Rímska ríša
Rímski zememerači (agrimensores) používali "decempeda" – meraciu palicu dlhú 10 rímskych stôp (asi 2,96 m), často z dreva alebo kovu.
V bežnej praxi sa však používali aj trstinové meradlá, najmä pre jednoduché merania v teréne.
4. Grécko
Gréci používali meraciu jednotku "πήχυς" (pēchys) – lakeť, a odmerné tyče alebo povrazy, často z trstiny.
V geodézii a architektúre bola trstina (kálamos) ľahkým a dostupným nástrojom.
__________________________________
28 : Titul "faraón" pre Egyptských kráľov Sk 1:15
Správne tvrdenie, kráľi v Egypte v staroveku naozaj nosil titul "faraón"
_____________________________
29 : Obdobie sucha za proroka Eliáša Jak 5:17
1. Kráľov 17 – 18
Eliáš oznamuje kráľovi Achabovi, že nebude dážď ani rosa, iba na jeho slovo (1Kr 17:1).
Po čase sa dážď vráti na Eliášovu modlitbu, po súboji na vrchu Karmel s prorokmi Bála (1Kr 18).
2. Talmudické a midrašické odkazy na suchotu v čase Eliáša
Sanhedrin 113a (a paralelné pasáže v Jeruzalemskom talmude):
Hovoria o skúsenosti Eliáša so zastavením dažďa, ktoré preukázali Božiu kontrolu nad prírodou, ale neuvádzajú presné časové obdobie, ako napr. 3,5 roka
Midrašové texty (rôzne Midraš Rabba, Pirkei de‑Rabbi Eliezer):
Rozprávajú o suchu, hladomore a pôsobení Eliáša
_______________________
30 : Alexandrijská loď so znakom blížencov na prove Sk 28:11
🛳️ Existovali v Alexandrii lode so znakmi Blížencov?
✅ Áno – symbolika Blížencov (Dioskúrov) bola historicky bežná na lodiach v rímskom svete, najmä:
Kastor a Polydeukes boli patróni lodí a námorníkov. V starovekom svete sa verilo, že ich priazeň prináša bezpečnú plavbu.
Grécko-rímske lode často niesli obrazy alebo reliéfy božstiev na prove – podobne ako dnešné lodné "figureheads" (napr. hlavy alebo sochy).
🔹 Alexandria bola významný námorný uzol Rímskej ríše
Zásobovala Rím obilím (tzv. "annona" – štátna distribúcia potravín).
Alexandrijské lode boli zvyčajne veľké nákladné lode, ktoré sa plavili do Itálie cez Maltu a Sicíliu.
Bolo bežné, že tieto lode niesli náboženské alebo kultové symboly – a Dioskúroi (Blíženci) boli jedným z najpopulárnejších.
📚 Dôkazy z histórie a archeológie:
Plínius Starší (Naturalis Historia 16.4) spomína, že námorníci uctievali Kastora a Polydeuka ako bohov priazne pri plavbe.
Lode s náboženskými emblémami sú doložené na starovekých freskách, mozaikách a reliéfoch (napr. v Pompejách, Ostii).
Nápisy a mince z Alexandrie a Ríma často ukazujú Dioskúrov s hviezdami nad hlavami – ako božské ochrankyne ciest, najmä na mori.
🧭 Zhrnutie:
✅ Áno, existovali alexandrijské lode (a aj iné rímske lode), ktoré niesli znaky Blížencov (Dioskúrov).
🔱 Išlo o kultový symbol ochrany námorníkov, bežný v rímskom a helenistickom svete.
📖 Tento detail v Skutkoch 28:11 odráža dobovo verný a realistický opis.
________________________
31 : Hovorenie cudzími jazykmi u kresťanov Sk 2:4
Existujú mimonovozákonné zmienky z ranokresťanskej literatúry, ktoré naznačujú, že hovorenie cudzími jazykmi (glosolália) alebo podobné prejavy boli súčasťou života skorých kresťanov aj po udalosti Letníc (Sk 2:4). Tu sú najvýznamnejšie pramene:
🕊️ MIMOBIBLICKÉ PRAMEŇE:
1. Irenej z Lyonu (cca 180 po Kr.) – Adversus Haereses (Proti bludom)
Irenej hovorí, že kresťania v jeho dobe ešte stále hovoria v rôznych jazykoch a vykonávajú iné duchovné dary.
Citácia (Kniha 5, kapitola 6):
"Rovnako ako [apoštoli], počujeme aj mnohých bratov v Cirkvi, ktorí majú prorocké dary... hovoriac rôznymi jazykmi podľa toho, ako Duch im udelil."
📌 Toto je najstaršie mimobiblické explicitné svedectvo, že glosolália pretrvávala do 2. storočia.
2. Justín Mučeník († okolo 165) – Dialóg s Tryfónom
Spomína dary Ducha, ktoré zahŕňajú proroctvo a zázračné prejavy, aj keď výslovne nehovorí o "cudzích jazykoch".
Tvrdí, že tieto dary sú znakom pravého Božieho ľudu.
3. Tertulián († po 220) – De anima (O duši) a Adversus Marcionem
Opisuje duchovné prejavy vo svojej dobe, vrátane hovorenia jazykmi (pravdepodobne glosolália, nie vždy zrozumiteľné jazyky).
V De anima 9:
"Máme medzi nami sestru, obdarenú duchovnými charizmami... v extáze hovorí v cudzom jazyku..."
🔹 Tertulián bol spojený s montanizmom – hnutím, ktoré kládlo dôraz na prorocké a extatické prejavy vrátane glosolálie.
4. Montanizmus (2. – 3. storočie)
Prorocké hnutie v Malej Ázii (Montanus, Priscilla, Maximilla).
Známe pre extatické proroctvá a hovorenie v duchu.
Hoci cirkev ho neskôr považovala za heretický, bežne praktizoval glosoláliu a iné charizmy.
_______________________
32 : Skaza Sodomy ohňom a sírou Lk 17:29
🏺 1. Archeologické nálezy – existujú možné miesta skazy
🟢 Tall el-Hammam (v Jordánsku)
Navrhovaný kandidát na biblickú Sodomu.
Nachádza sa východne od rieky Jordán, severovýchodne od Mŕtveho mora.
Výskum vedie tím pod vedením Steven A. Collinsa od r. 2005.
📌 Zistenia:
Okolo roku 1650 pred n. l. nastala náhla deštrukcia mesta extrémne vysokou teplotou.
V oblasti sa našli:
Roztavené tehly a keramika (vysoké teploty nad 2 000 °C),
Stopy šokových kryštálov a zvyšky síry,
Vyvrátené budovy a zničené mestské hradby.
Výskumníci tvrdia, že mesto bolo zničené výbuchom v atmosfére, podobne ako výbuch v Tunguske (1908, Sibír).
🔗 Článok z Nature Scientific Reports (2021):
"A Tunguska sized airburst destroyed Tall el-Hammam a Middle Bronze Age city in the Jordan Valley near the Dead Sea."
2. Mimonovozákonné texty a tradície
🔸 Josephus Flavius (1. storočie n. l.)
V diele Židovské starožitnosti spomína "ruiny mesta" v okolí Mŕtveho mora, ktoré spája so skazou Sodomy.
🔸 Plínius Starší
Tiež spomína oblasť pri Mŕtvom mori ako "neobývateľnú" a zahalenú v mýtickom príbehu o zničenom meste.
🔸V Starom Zákone sa zničenie Sodomy spomína v Iz 1:9; Gen 19:24
___________________________
33 : Panenské počatie Ježša Mt 1:18
1 : Apokryfné evanjeliá
Protoevanjelium Jakubovo (cca 2. storočie) rozvíja príbeh o narodení Márie a Ježiša. Podrobne opisuje, že Mária bola pannou nielen pri počatí, ale aj pri pôrode, a zdôrazňuje jej panenstvo ako trvalý stav.
Tento text nie je kanonický, ale ukazuje, že viera v panenské počatie bola rozšírená medzi kresťanmi už v 2. storočí.
2. Cirkevní otcovia a apologéti
Niektorí raní kresťanskí autori obracajú pozornosť na panenské počatie ako na znak Ježišovej božskosti:
- Justín Mučeník († cca 165) – Dialóg s Tryfónom
– Hovorí o panenskom počatí ako o naplnení Iz 7,14. Obhajuje vieru proti židovskej kritike.
- Irenej z Lyonu († cca 200) – Adversus Haereses
– Potvrdzuje, že Ježiš sa narodil z panny ako nový Adam.
- Origenes († cca 253)
– Obhajuje vieru v panenské počatie proti pohanským autorom ako Celsus.
3. Ne-kresťanské pohanské a židovské zdroje
- Celsus (cca 170 n. l.) – Ale pravdivé slovo
– Pohanský filozof, ktorý spochybňuje kresťanskú vieru.
– Tvrdí, že Ježiš bol syn rímskeho vojaka menom Pantera (Panthera).
– Toto je prvá známa židovsko-pohanská polemika proti panenskému počatiu.
- Talmud (Babylonský Talmud, Sanhedrin 67a, Toledot Ješu)
– Neskoršie židovské polemické texty (pravdepodobne od 4. stor. n. l. vyššie).
– Naznačujú, že Ježiš bol počatý v cudzoložstve, opäť spomínajú postavu menom "Ben Pandira" alebo "Pantera".
– Nie sú to historické správy, ale reakcie na kresťanské tvrdenia o panenskom počatí.
___________________________
34 : Sexuálne zvrátený Korinťania 1 Kor 5:1 1; Kor 6:9-10; 2 Kor 12:21
Existujú viaceré mimonovozákonné zdroje a historické údaje, ktoré poukazujú na to, že staroveký Korint bol známy svojou sexuálnou zvrátenosťou, najmä v očiach konzervatívnejších kultúr, ako boli napríklad Židia alebo raní kresťania. Tu sú niektoré dôležité poznámky a zdroje:
1. Chrám Afrodity a chrámová prostitúcia
Podľa niektorých starovekých autorov, najmä Strabóna (grécky geograf, cca 1. stor. pred Kr.), sa v Korinte nachádzal veľký chrám bohyne Afrodity, v ktorom slúžilo až tisíc chrámových prostitútok. Strabón píše:
"Chrám Afrodity na Akrokorinte mal v tom čase (Korint v dobe najväčšej slávy) viac než tisíc otrokýň, koryfejiek, ktoré boli zasvätené bohyne. Muži z celého sveta prichádzali do mesta kvôli týmto ženám..."
– Strabón, Geographica, Kniha 8.6.20
Niektorí moderní historici sú skeptickí k číslu "tisíc" a považujú ho za zveličenie, ale aj tak sa zdá, že chrámová prostitúcia bola skutočnosťou a súčasťou náboženského kultu.
2. Grécky jazyk a sloveso "korinthiazesthai"
V klasickej gréčtine vzniklo sloveso "κορινθιάζεσθαι" (korinthiazesthai), ktoré znamenalo "žiť ako Korinťan" – t. j. žiť rozkošnícky alebo nemravne, často s dôrazom na sexuálnu promiskuitu.
Toto označenie vzniklo ako hanlivé pomenovanie pre spôsob života, ktorý sa v Korinte spájal s luxusom, prepychom a uvoľnenou morálkou.
3. Rímska perspektíva a znovuvybudovanie Korintu
Korint bol v roku 146 pred Kr. zničený Rimanmi, ale Julius Caesar ho znovu vybudoval v roku 44 pred Kr. ako rímsku kolóniu. Nový Korint sa stal multikultúrnym mestom s veľkou rímskou, gréckou a východnou populáciou, a aj podľa rímskych autorov bolo mesto známe rozmanitými formami zábavy, vrátane bordelov, verejných kúpeľov a pohanských kultov.
4. Archeologické dôkazy
Moderné archeologické nálezy potvrdzujú, že Korint mal komplex verejných kúpeľov, miesta pre prostitúciu a početné nápisy s erotickým alebo dvojzmyselným obsahom, čo dokresľuje obraz mesta ako miesta s voľnejšou morálkou.
5. V Novom zákone – nie len 1Kor 5
Apoštol Pavol viackrát vo svojich listoch Korinťanom napomína veriacich pre nemravný životný štýl, ktorý bol v kontraste s kresťanským učením:
1Kor 6:9-10 – spomína smilníkov, homosexuálov, modlárov, cudzoložníkov atď.
2Kor 12:21 – Pavol sa obáva, že nájde v Korinte ľudí "ktorí hrešili a nečinili pokánie z nečistoty, smilstva a necudnosti".
__________________________
35 : Mlynský kameň Mt 18:6
Poznámka : Áno, v staroveku existovali mlynské kameňe, používali sa na mletie múky
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mlynsk%C3%BD_kame%C5%88
______________________
36 : Vlievanie vína do mechov Mt 9:17
Áno, v staroveku sa víno skutočne vlievalo do mechov, teda do kožených nádob, ktoré sa často nazývali vínske mechy alebo kožené vaky. Tieto nádoby boli bežné najmä v oblastiach, kde bolo ťažšie vyrábať alebo prepravovať krehké hlinené či sklenené nádoby.
1. Historické a textové zmienky
V gréckych a rímskych prameňoch sa spomínajú kožené nádoby na tekutiny (napr. "askos" – typ nádoby, názov odkazuje aj na mech).
V Euripidových "Cyclops" sa askos (víno‑mech) objavuje ako zvláštny druh nádoby, často spájaný s bohmi Dionýzom a jeho symbolikou. Rozprávač tam používa askos na úvodenie Kyklopa do kultúry vína a Dionýza. Údaj z Suidas (s.v. Askos) o festivale Rural Dionysia uvádza, že súťažilo sa dokonca vo státí na nafúknutom (olejovanom) askose – čo dokladá, že askos bol vnímaný a používaný ako skutočný kožený vak.Romanit, Athenaeus v "Deipnosophists" popisuje, že niektoré "boilované alebo filtrované vína boli skladované v hlinených nádobách, ale niekedy aj v zvieracích kožách na cestovanie"
2. Archeologické dôkazy
Priame archeologické nálezy kožených mechov sú vzácne, pretože koža ako organický materiál zle prežíva v zemi. No existujú niektoré:
V egyptských hrobkách sa našli zachované zvyšky kožených vakov – niektoré mohli byť určené na prepravu tekutín.
V niektorých prípadoch sa zachovali bronzové alebo kamenné pečate či ozdoby, ktoré sa používali na uzatváranie týchto mechov.
Rímske a keltské artefakty niekedy zobrazujú postavy s mešcami alebo mechoidnými nádobami.
___________________________
37 : Denár za deň práce Mt 20:6-9
Áno, denár (gr. δηνάριον – dēnarion) bol bežnou mzdou za jeden deň práce nádenníka v období, keď žil Ježiš – teda v 1. storočí n. l. Táto predstava je prítomná nielen v Matúšovi 20:2, ale aj v iných historických prameňoch mimo Nového zákona.
🔹 Čo bol denár?
Denár bol:
rímska strieborná minca, pôvodne zavedená okolo roku 211 pred Kr. počas Rímskej republiky,
v 1. storočí vážil približne 3,9 gramu striebra,
bežne používaný v provincii Judea počas obdobia Nového zákona.
🔹 Potvrdenie mimo Nového zákona
Áno, existujú iné historické a literárne zdroje, ktoré potvrdzujú, že denár bol dennou mzdou:
1. Jozef Flávius (Židovský historik):
V diele Židovská vojna (napr. 2. kniha, kap. 14, odst. 9) popisuje mzdy robotníkov, a je zrejmé, že denár bol štandardnou odmenou za deň práce.
Aj keď neuvádza explicitne "denár za deň", z kontextu je zrejmá bežná platba.
2. Suetonius (Rímsky historik):
V Životoch cisárov spomína mzdy pre vojakov a sluhov, kde sa objavuje denár ako menová jednotka.
3. Plinius Starší (Naturalis Historia):
V encyklopedickom diele sa zmiňuje o cenách tovarov a platoch, čo umožňuje odvodiť, že denár bol približnou dennou mzdou manuálneho pracovníka.
4. Papyrologické nálezy z Egypta (napr. Oxyrhynchoské papyrusy):
Obsahujú pracovné zmluvy či záznamy o mzdách, kde sú uvedené platby v denároch za deň práce.
Napríklad v 1. stor. n. l. sa často spomínajú mzdy v rozsahu 1 denár/deň pre poľnohospodárskych robotníkov.
________________________
38 : Podpaľovanie mesta v Izraeli v staroveku, mestá boli ľahko horiace, postavené z dostatku horľavých materiálov Mt 22:7
🔍 Odpoveď vo vedeckých a archeologických faktoch:
🔹 1. Materiály používané v 1. storočí v Judei a na Blízkom východe:
Kamenné a hlinené múry (najmä z vápenca, nepálenej tehly, niekedy pálenej),
**Stropy a strechy často zo dreva (ceder, figovník, palma) + výplne zo slamy a hliny,
Dvere, okná, podpery a nábytok boli z dreva,
Vnútri sa často používali tkaniny, oleje, lampy, ktoré boli ľahko zápalné.
👉 Preto mestá mohli veľmi dobre horieť, aj keď neboli celé z dreva.
🔹 2. Archeologické dôkazy o požiaroch miest
Existujú fyzické archeologické vrstvy tzv. "spáleného horizontu" – stopy po požiaroch:
Jeruzalem (70 n. l.) – po jeho zničení Rimanmi (Jozef Flávius to presne popisuje) boli objavené vrstvy spáleného dreva, uhlíky, zrútené múry a popol.
Gamla (Severný Izrael, pri Golanských výšinách) – dôkazy o masívnom požiari a násilnom zničení počas židovskej vojny.
Masada – tiež ukazuje stopy po požiaroch v niektorých oblastiach, najmä v skladovacích priestoroch.
Megiddo a Jericho (staršie vrstvy) – požiare boli bežným spôsobom ničenia miest už od doby bronzovej.
🔹 3. Historické záznamy
✅ Jozef Flávius (Židovská vojna, kniha VI):
Popisuje, ako rímske vojská zapálili Jeruzalem v roku 70 n. l.:
"Oheň sa šíril z chrámu do mesta, pričom vetry ho poháňali. Mnohé domy a uličky zachvátili plamene."
– Tieto domy mali drevo, horľavé strešné materiály, lampy s olejom atď.
✅ Rímske vojenské taktiky
– Rímske légie bežne podpálili mestá ako trest alebo vojenský akt.
– Používali katapulty na zápalné strely (napr. smola, oleje, látky namočené v dechte).
🔚 Záver:
❌ Mestá v 1. storočí neboli celé drevené – to by bolo na Blízkom východe veľmi nepraktické a neobvyklé.
✅ Ale obsahovali dostatok horľavého materiálu (drevo, slama, olej, textílie), takže mestá bežne horeli – aj kamenné.
✅ Archeológia aj historici (napr. Jozef Flávius) potvrdzujú časté požiare miest v tej dobe – a teda aj výrok v Mt 22:7 je realistický a zodpovedá dobovému kontextu.
______________________________
39 : Vražda novonarodencov v Betleheme / Herodes krutovládca Mt 2:16
⚫ Cirkevní otcovia
Áno, niektorí cirkevní otcovia o vraždení nemluvniatok písali, na základe Matúšovho evanjelia, nie z nezávislých zdrojov:
Justín Mučeník (2. storočie) – vo svojich "Apológiách" spomína túto udalosť ako potvrdenie Ježišovho mesiášstva.
Origenes (3. storočie) – hovorí o nej ako o známom fakte v súlade s evanjeliom.
Eusebios z Cézarey (4. storočie) – vo svojich Církevních dejinách zhrňuje udalosť podľa Matúša.
sv. Augustín, sv. Jeroným, (5 storočie atď. – spomínajú to ako súčasť Ježišovho detstva)
_____________________
2. Existujú mimobiblické zmienky o tom, že Herodes bol krutý vládca?
Áno, a to veľmi početné a dobre zdokumentované.
🔴 Hlavné mimobiblické zdroje:
🧾 Flavius Jozefus – Židovské starožitnosti a Vojna židovská
Jozefus píše veľmi detailne o Herodesovi Veľkom a opisuje ho ako paranoidného a krutého vladára. Uvádza:
Zavraždil troch vlastných synov (Antipatera, Alexandra a Aristobula) zo strachu, že ho zosadia.
Dal zabiť svoju manželku Mariamnu (ktorú miloval) – podozrieval ju zo zrady.
Zavraždil svojich svokrovcov, švagrov, poradcov a mnohých ďalších.
Na smrteľnej posteli vraj nariadil popravu význačných Židov, aby "bol smútok v krajine", keď on zomrie (aj keď tento rozkaz nebol vykonaný).
👉 Takáto nesmierna brutalita robí teoreticky uveriteľným aj vraždenie neviniatok, hoci ide o udalosť s malým počtom obetí (ak existovala), čo by nemuselo upútať pozornosť dobových historikov.
2. Dio Cassius (Rímske dejiny, kniha 49.22 a 52.23)
Cassius Dio (2.–3. storočie) uvádza Herodesa vo viacerých pasážach. Príklad:
"Herod, whom Antony had made king of the Jews, was hated by the people but maintained his power through Roman favor."
➡️ Tým naznačuje, že Herodes bol neobľúbený medzi vlastným ľudom, ale si udržal moc vďaka priazni Ríma.
Ďalej:
"He flattered Augustus and ruled with cruelty, but Rome tolerated him because he kept order in a troublesome province."
➡️ Tu ho opisuje ako krutého, ale efektívneho vládcu, ktorý bol pre Rím prakticky výhodný.
_____________________
40 : Babylonské zajatie Mt 1:11
Áno, Babylonské zajatie Židov (cca 597 – 538 pred Kr.) je dobre historicky doložené a spomínané vo viacerých zdrojoch mimo Nového zákona – v Biblii, mimobiblických židovských aj babylonských textoch, ako aj v archeologických nálezoch.
🧾 1. Biblické zmienky mimo Nového zákona
Babylonské zajatie je rozsiahlo dokumentované v Starom zákone, a to v niekoľkých knihách:
2. Kráľov 24–25 – opisuje pád Jeruzalema, deportácie a zničenie chrámu.
2. Paralipomenon 36
Jeremiáš, Ezechiel, Daniel – proroci pôsobiaci v zajatí alebo tesne pred ním.
Ezdráš, Nehemiáš – návrat z exilu.
Žalmy – napr. Žalm 137: "Pri riekach babylonských..."
Tieto knihy patria k najdôležitejším starovekým zdrojom o exile.
🪨 2. Babylonské a asýrske mimobiblické zdroje
Existujú dobové písomné doklady priamo z Babylonu, ktoré potvrdzujú exil a deportácie:
🔹 a) Babylonská kronika (tzv. Babylonian Chronicle B.M. 21946)
Uvádza ťaženia kráľa Nabuchodonozora II. do Sýrie a Palestíny v r. 597 pred Kr.
Spomína, že dobyl Jeruzalem a dosadil kráľa Sedekiáša.
Popisuje odvlečenie kráľa Jojachina a obyvateľstva do Babylonu.
📜 Príklad prekladu:
"In the seventh year [of Nabuchodonozor] the king of Babylon marched against the city of Judah and took the king captive..."
🔹 b) Zoznamy zajatcov – tzv. Babylonské obchodné tabuľky (Jehoiachin's Rations Tablets)
Objavené v Babylonie, zoznamujú potravinové dávky pre kráľa Jojachina (Jehoiachina) a jeho sprievod v exile.
Datované do cca 592 – 560 pred Kr.
➡️ Silný dôkaz, že židovský kráľ Jojachin skutočne žil v Babylone ako vazalský vyhnanec.
📚 3. Židovské mimobiblické spisy
🔹 a) Kumránske zvitky (napr. 4QApocryphon of Jeremiah)
Niektoré texty z 2. storočia pred Kr. rozvíjajú tradíciu zajatia a návratu.
🔹 b) Talmud a Midraše
Zmieňujú zajatie ako významný teologický a historický míľnik – často s dôrazom na príčiny (hriechy, modlárstvo) a dôsledky (chrámová kultúra, rabínska učenosť).
🏺 4. Archeológia
Zničené vrstvy Jeruzalema (vrstva popola a rozvalín z konca 6. stor. pred Kr.) boli odkryté v mnohých lokalitách – vrátane Ophel v Jeruzaleme.
Pečate a ostraká (keramické črepy s písomnosťami) z obdobia pred zajatím a krátko po ňom.
_______________________
41 : Koniec babylonského zajatia Mt 1:12
2. Mimobiblické zmienky o konci exilu
🔹 a) Kýrov edikt (Cyrusov výnos) – cca 538 pred Kr.
Najdôležitejší dôkaz ukončenia zajatia. Po dobytí Babylonu perzským kráľom Kýrom II. Veľkým, vydal výnos, ktorým:
prepustil zajatcov vrátane Židov,
umožnil návrat do Judska,
dovolil obnovu chrámu v Jeruzaleme.
Tento výnos je zachovaný:
📜 i. V Biblii – Ezdráš 1:1–4
"Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Hospodin, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a prikázal mi vybudovať mu dom v Jeruzaleme..."
📜 ii. V archeologickom náleze – tzv. Kýrov valec (Cyrus Cylinder)
Hlinený valec s klínopisným textom objavený v Babylone.
Dnes je v British Museum.
Popisuje, ako Kýros prepustil deportovaných obyvateľov rôznych národov a umožnil návrat ich bohov a kultúr.
Citácia (parafráza):
"Všetky ľudí som zhromaždil späť do ich miest... ich svätyne som obnovil..."
➡️ Aj keď konkrétne nespomína Židov, z kontextu a súladu s Ezdrášom je zrejmé, že Židia boli medzi prepustenými.
📚 3. Historické a židovské pramene
🔹 a) Flavius Jozefus – Staroveké dejiny Židov (kniha XI)
Píše o tom, ako Kýros dovolil Židom vrátiť sa do Judey a vymenoval Zorobábela za správcu a staviteľa chrámu.
Citácia:
"Kýros vydal dekrét, ktorým umožnil Židom návrat a obnovu chrámu."
🏺 4. Archeologické dôkazy návratu
✅ a) Pečate a dokumenty z obdobia návratu (Perzské obdobie)
Objavené v oblasti Jeruzalema a okolia.
Obsahujú mená ako Zerubbabel (Zorobábel) alebo Šešbaccar – osoby spojené s obnovou chrámu.
✅ b) Chrámová obnova – archeologické vrstvy
Prvá fáza druhého chrámu (Zorobábelov chrám) bola postavená okolo 515 pred Kr.
Zistené zvyšky stavieb a rituálnych predmetov z tejto doby v Jeruzaleme.
✅ c) Yehud – perzská provincia
Judsko (Yehud) fungovalo ako provincia perzskej ríše.
Archeológia potvrdzuje kontinuitu židovského osídlenia po návrate.
_______________________
42 : Betlehemská hviezda Mt 2:2
Niektorí Cirkevní otcovia (napr. Origenes, cca 3. stor.) verili, že šlo o nadprirodzený jav, nie bežnú hviezdu:
"Niečo ako nová hviezda sa objavila, ktorá nemala nič spoločné s bežnými hviezdami..." (Origenes, Contra Celsum, I.58)
🔹 2. Existujú však ASTRONOMICKÉ JEVY, ktoré sa v tom období udiali – a MOHLI byť "hviezdou"?
Áno – historickí astronómovia a biblisti analyzovali oblohu medzi 7 pred Kr. až 1 n. l. a našli niekoľko možných kandidátov, ktoré mohli byť považované za "Betlehemskú hviezdu".
🌟 Možní astronomickí kandidáti:
✅ 1. Veľká konjunkcia Jupiter – Saturn (7 pred Kr.)
V máji, septembri a decembri 7 pred Kr. sa Jupiter a Saturn zdanlivo zblížili v súhvezdí Rýb.
Zriedkavý úkaz – nastáva raz za cca 800 rokov.
Jupiter bol v starovekej astrológii symbolom kráľa, Saturn bol spájaný s židovským národom a Rýby so západným smerom (Palestína).
Tento úkaz mohol byť pre "mudrcov z Východu" (pravdepodobne babylonských alebo perských astrológov) významným znamením.
➡️ Tento jav ako prvý navrhol Johannes Kepler (1606) ako Betlehemskú hviezdu.
✅ 2. Konjunkcia Jupiter – Venuša (3 a 2 pred Kr.)
Jún 2 pred Kr. – extrémne blízka konjunkcia Jupitera a Venuše – vyzerali ako jedna veľmi jasná hviezda.
Takýto jav bol viditeľný z východu (Babylon) a mohol byť vykladaný ako nebeský znak narodenia veľkého kráľa.
➡️ Tento scenár podporujú niektorí moderní bádatelia (napr. astronóm Michael Molnar).
✅ 3. Supernova alebo nova (nepotvrdené)
Čínski a kórejskí pozorovatelia zaznamenali v r. 5 pred Kr. "novú hviezdu" (tzv. nova) na oblohe – viditeľnú 70 dní.
Ale: neexistuje dôkaz, že bola viditeľná z Blízkeho východu, ani že to bola výnimočná udalosť.
❌ 4. Kométa
Kométy boli v antike považované skôr za zlé znamenie.
Čínske záznamy hovoria o kométe v r. 12 pred Kr. (pravdepodobne Halleyova kométa), ale je to príliš skoro na súvis s Ježišovým narodením.
__________________________
43 : Sluhovia v Izraeli Lk 4:20
📖 1. Starozákonní dôkazy
Gn 24 – Abrahám posiela svojho sluhu Eliezera (pravdepodobne najvyšší správca domácnosti) hľadať ženu pre Izáka.
Exodus 21 – Mojžišov zákon obsahuje pravidlá pre hebrejských otrokov a sluhov – napr. že môžu byť prepustení po 6 rokoch služby.
Dt 15:12-18 – Podobné zákony o prepustení otrokov.
2Kr 4:1 – Žena prorockého učeníka prosí Elizea o pomoc, aby jej synov nezobrali ako otrokov za dlhy.
🏺 2. Archeologické dôkazy
Hoci archeológia má svoje limity pri dokazovaní niečoho takéhoto (ľudské spoločenské pozície sú menej uchopiteľné ako budovy), existujú nepriamé dôkazy:
a) Domácnosti s členitými priestormi
Archeologické nálezy v starovekých izraelských mestách (napr. v Lachíši, Meggide, Jeruzaleme) ukazujú bohaté domy s oddelenými priestormi – typicky zadné alebo podzemné časti, kde bývali sluhovia.
Tieto priestory sú menšie, jednoduchšie a často nemali priamy prístup ku vstupu do domu – čo zodpovedá typickému postaveniu sluhov.
b) Pečate a ostraka (hlinené tabuľky)
Našli sa pečate s menami ako napr. "služobník kráľa" – napríklad meno "Ebed Melech" (čo znamená "služobník kráľa") v Jer 38:7 – archeológovia našli pečate s týmto alebo podobnými menami.
Našli sa ostraka (nápisy na hlinenom črepe), ktoré dokumentujú vydávanie zásob, prácu alebo majetok, niekedy s poznámkami ako "pre služobníka..." alebo "prikázané služobníkovi…"
c) Ekonomické a právne dokumenty
Zo susedných kultúr (Ugarit, Mari, Babylon, Egypt) máme mnoho dokumentov, ktoré hovoria o služobníkoch a otrokoch. Keďže izraelská spoločnosť bola s týmito kultúrami v kontakte, je nepravdepodobné, že by sa takýto spoločenský systém neodrážal aj v Izraeli.
🧾 3. Flavius Josephus (1. storočie n. l.)
Josephus, židovský historik (napísal Židovské starožitnosti, Vojna židovská), sa viackrát zmieňuje o otrokoch v spoločenskom, vojenskom aj náboženskom kontexte:
Antiquitates Judaicae (Židovské starožitnosti) – napríklad komentuje, že židovské právo povoľuje prepustenie otroka po šiestich rokoch služby.
Spomína otrokov pri popisoch domácností bohatých Židov aj v chráme.
Opisuje, ako Rimania počas židovskej vojny (66–70 n. l.) zajali tisíce Židov ako otrokov po páde Jeruzalema.
➡️ Josephus vníma otroctvo ako bežnú súčasť života, ale zároveň reflektuje odlišnosť židovských zvykov – najmä v porovnaní s Rimanmi alebo Grékmi.
📖 4. Rabínska literatúra (Mišna, Talmud)
V Mišne a Talmude sa otrokmi zaoberá niekoľko traktátov, napr.:
Traktát Gittin – o rozvodoch a oslobodzovaní otrokov.
Traktát Kiddushin – definuje právne statusy (muž, žena, otrok).
Traktát Avadim (v niektorých vydaniach Tosefty) – celý traktát o otrokoch.
Témy, ktoré sa riešia:
Rozdiel medzi hebrejským a pohanským otrokom.
Môže otrok uzavrieť manželstvo? – odpoveď: iba podmienečne.
Oslobodenie otroka ako náboženský čin.
Práva otrokov a zákazy zneužívania.
➡️ Rabíni sa zameriavali na morálne a právne aspekty vlastníctva otroka, často zdôrazňujúc, že treba s nimi zaobchádzať dôstojne – nie ako s vecou.
4. Kresťanské apokryfy
Skutky Pavla a Tekly (apokryfné) z 3 storočia - Tekla je bohatá žena, ktorá sa vzdá sluhov a svadby, aby nasledovala Krista.
______________________
44 : Obraz cisára na minci Mk 12:16
🏺 ARCHEOLOGICKÉ DÔKAZY
🔹 1. Denár cisára Tiberia (tzv. "Tribútový denár")
Najpravdepodobnejší typ mince, ktorý Ježiš ukázal alebo komentoval.
Predná strana: Portrét cisára Tiberia, nápis "TI CAESAR DIVI AVG F AVGVSTVS"
("Tiberius Caesar, syn božského Augusta, August")
Zadná strana: zobrazovala bohyňu Pax alebo Livia ako Pax.
Nálezy týchto mincí sú bežné v oblasti Palestíny a Sýrie – potvrdzuje to ich obeh aj používanie.
📸 Tu je príklad (bežne dostupné v numizmatických katalógoch):
Denár Tiberia, RIC I Tiberius 30
🔹 2. Mince iných cisárov s portrétom
Rimania systematicky razili mince s portrétmi cisárov, už od Júlia Cézara (prvý žijúci rímsky vodca s obrazom na minci) a pokračovali cez:
Augustus (27 pred n. l. – 14 n. l.)
Tiberius (14–37 n. l.)
Caligula, Claudius, Nero atď.
Tieto mince sú rozšírené po celej ríši a sú veľmi dobre zdokumentované v numizmatických katalógoch ako RIC (Roman Imperial Coinage), BMC, alebo online (napr. WildWinds, Numista, British Museum, atď.).
📚 HISTORICKÉ PRAMENE (mimo NZ)
🔹 Suetonius – Životopisy dvanástich cisárov
Suetonius spomína, že cisári razili mince so svojím obrazom ako prejav autority.
Príklad: Tiberius dal raziť mince pri rôznych príležitostiach (zvlášť v súvislosti s vojenskými víťazstvami a božským pôvodom).
🔹 Tacitus a Dio Cassius
Taktiež nepriamo potvrdzujú existenciu imperiálneho kultu a propagandy cez mince.
💰 Funkcia cisárskeho obrazu na minci
Politická propaganda – obraz cisára deklaroval jeho moc a prítomnosť v celej ríši.
Legitimita meny – mince boli garantované štátom, cisár bol "zárukou" ich hodnoty.
Imperiálny kult – nápisy ako "Divi Filius" ("syn božského") posilňovali božský status cisára.
Rýchla identifikácia – bez gramotnosti si ľudia vedeli spájať portrét s vládcom.
🗺️ Nálezy v Judei a Galilei
Mince cisárov sa našli v obrovskom množstve na lokalitách ako:
Jeruzalem
Cézarea Maritima
Masada
Gamla
Magdala
Bežne sa vyskytujú v pokladoch (hoardoch) z 1. stor. n. l.
Príklady možno vidieť v Izraelskom múzeu, Britskom múzeu a iných zbierkach.
___________________________________
45 : Strážcovia ručili za väznov svojím životom Sk 16:27
Poznámka V Sk 16:27 sa píše "Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli.". Z toho teda nepriamo vyplýva, že strážcovia v 1 storočí ručili za veznov svojím životom. Pozri tiež Sk 12:19
V kontexte ide o Filipy (rímska kolónia) a strážcu väzenia, ktorý zodpovedal za Pavla a Sílasa.
Jeho okamžitá reakcia (samovražda) dáva zmysel len vtedy, ak mu za útek väzňov hrozil trest smrti.
📚 Mimonovozákonné historické dôkazy
1. 📜 Rímske právo: Lex Julia de vi publica (1. stor. pred n. l.)
Zákony o väzňoch obsahovali prísne zodpovednosti pre tých, čo ich strážili.
Ak niekto dopustil únik väzňa, mal niesť rovnaký trest, aký čakal väzňa.
Platilo najmä pri vojenských strážach a verejných žalobcoch.
📖 "Custos, qui reum dimisit, poenam eius subit."
("Strážca, ktorý prepustil obvineného, podstupuje jeho trest.")
2. 📘 Jozef Flavius (1. stor.) – "Židovská vojna", "Židovské starožitnosti"
Popisuje prípady, kde rímski vojaci boli popravení alebo sa sami zabili, ak nechali uniknúť väzňa.
V niektorých prípadoch sa dokonca popravil celý strážny oddiel.
3. 🏛️ Tacitus, Suetonius, Cassius Dio
Rímski historici opisujú, ako vojaci alebo žalárnici niesli osobnú zodpovednosť za osoby vo väzbe.
V prípade zlyhania boli popravení, degradovaní alebo donútení k samovražde.
_______________________
46 : Jakubova studna v Sychari Jn 4:6, ktorá bola hlboká Jn 4:11
📍 1. Identifikácia miesta: Kde je Jakubova studňa?
Jakubova studňa sa tradične nachádza neďaleko starovekého mesta Sychar, ktoré sa dnes všeobecne stotožňuje s dedinou Askar, blízko Nábulusu (staroveký Sichem) na Západnom brehu Jordánu.
Miesto sa nachádza medzi horami Gerizim a Ebal, presne ako to zodpovedá geografii Jn 4.
Studna je v areáli pravoslávneho kláštora sv. Fotiny (Samaritánky), ktorý bol postavený priamo nad ňou.
Místo je považované za jedno z najautentickejších miest Nového zákona – tradícia identifikácie siaha minimálne do 4. storočia.
🧱 2. Archeologické a fyzické údaje o studni
Studňa stále existuje a je funkčná.
Je vysekaná do vápenca a má hĺbku približne 40 metrov (niektoré pramene uvádzajú 35–41 m, v závislosti od nánosov a údržby).
Je hlboká aj dnes – a v staroveku bola pravdepodobne ešte hlbšia, kým sa nezaniesla sedimentmi.
📸 Mnoho archeológov a pútnikov potvrdilo:
"Je to najhlbšia ručne kopaná studňa v Palestíne."
🧾 3. Mimobiblické zmienky o Jakubovej studni
✅ Cirkevní otcovia a pútnici:
Orígenes (3. stor.) v diele Commentarius in Evangelium Ioannis hovorí:
"Aj dnes je možné vidieť studňu, o ktorej sa tu píše, pri Sícheme…"
Eusebios z Cézarey (4. stor.) vo svojom Onomastikone:
"Síchem... je teraz mesto Neapolis, blízko ktorého je Jakubova studňa."
Sv. Hieronym a ďalší pútnici 4.–7. storočia opakovane potvrdzujú existenciu a lokalitu tejto studne.
______________________
47 : Okolie Jakubovej studne bolo posvatné Jn 4:20
🛠️ 4. Archeologické nálezy v okolí studne
V okolí sa našli zvyšky byzantských stavieb, vrátane starých kostolov a kláštorov z 4.–6. storočia, ktoré boli postavené na ochranu svätého miesta.
V 20. storočí boli objavené aj keramické a architektonické fragmenty z rímskeho a byzantského obdobia, ktoré svedčia o dlhodobom uctievaní tohto miesta.
__________________________
48 : Filipy ako rímska kolónia Sk 16:12
Kolónia bola pôvodne vojenská osada na dobytých územiach, slúžiaca na upevnenie rímskej moci a ako sídlo pre rímskych občanov a veteránov.
Existujú aj mimonovozákonné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že Filipy boli rímskou kolóniou – ako to píše Skutky apoštolov 16:12 ("kolónia, prvé mesto toho kraja Macedónie"). Tieto dôkazy pochádzajú najmä z archeologických nálezov, latinských nápisov a klasických dejín.
🧾 1. Historické pozadie Filíp ako rímskej kolónie
Filipy (Φίλιπποι), pomenované po Filipovi II. Makedónskom, sa stali rímskou kolóniou v roku 42 pred Kr. po slávnej bitke pri Filipoch, kde Octavianus a Marcus Antonius porazili Bruta a Cassia (vrahmi Caesara).
Po bitke boli vyslúžilí rímski vojaci usadení vo Filipoch.
Mesto získalo štatút "colonia Romana" – teda plnohodnotnej rímskej kolónie.
Získalo latinské právo (ius Latinum) a stalo sa malou Rímom na východe – miestni obyvatelia sa stávali rímskymi občanmi.
🏛️ 2. Archeologické dôkazy o rímskej kolónii
✅ Latinské nápisy a verejné nápisy
V oblasti Filíp bolo nájdených niekoľko latinských nápisov, ktoré výslovne hovoria o:
"Colonia Augusta Philippensis" (presný názov kolónie),
magistrátoch s rímskymi titulmi (napr. duumviri, aediles),
veteránoch rímskej armády, ktorí sa tam usadili.
✅ Mestská architektúra rímskeho typu
Foro (námestie) s typicky rímskou architektúrou.
Pretórium – budova, kde bol zrejme väznený Pavol a Sílas (porov. Sk 16:23–26).
Via Egnatia – dôležitá rímska cesta, ktorá prechádzala cez Filipy.
Rímske amfiteátre, kúpele, kanalizácia, baziliky a iné stavby.
📚 3. Antické literárne zmienky
✅ Dio Cassius, Rímske dejiny (47.35)
Spomína založenie kolónie vo Filipoch po bitke.
✅ Appianus, Občianske vojny (IV.105–138)
Popisuje ako veteráni boli osídlení v kolónii Filipy po občianskej vojne.
✅ Plinius starší, Naturalis Historia (4.10.17)
Uvádza Filipy ako "colonia" v rámci provincie Macedonia.
📖 4. Potvrdenie zo Skutkov apoštolov (Sk 16)
Pavol a Sílas boli zbičovaní a uväznení, čo sa nesmelo stať rímskym občanom bez súdu (Sk 16:37).
Keď to oznámi mestským úradníkom, tí sa zľaknú – čo presne zodpovedá správaniu úradníkov rímskej kolónie pri porušení občianskych práv.
_______________________
49 : Hodnotné dary mudrcov : zlato, kadidlo, myrha Mt 2:11
Ano, dary zlato, kadidlo a myrha, ktoré mudrci priniesli Ježišovi podľa Evanjelia podľa Matúša (Mt 2,11), neboli náhodné ani výlučne náboženské symboly — mali skutočnú hodnotu a kultúrny kontext v rámci starovekého Blízkeho východu. Tieto dary majú hlboký historický a symbolický význam a existujú aj iné zmienky o ich využití mimo Biblie.
🔹 1. Zvyk dávať zlato, kadidlo a myrhu ako dary
V staroveku boli tieto komodity vysoko cenené a často sa dávali ako dary kráľom, božstvám alebo vysokým osobnostiam:
✅ Zlato:
Symbol kráľovskej moci, bohatstva a dôstojnosti.
Bolo bežným darom v diplomatických vzťahoch (napr. pri návštevách medzi vládnucimi dynastiami).
Nachádza sa v zoznamoch darov aj v egyptských, asýrskych a perzských záznamoch.
✅ Kadidlo (frankincense):
Aromatická živica používaná pri náboženských obradoch, najmä ako obeť bohom (spaľovaná na oltári).
Mimoriadne cenené v Egypte, Mezopotámii, Indii aj v Rímskej ríši.
Bolo luxusným tovarom, dovážaným z oblasti dnešného Ománu, Jemenu alebo východnej Afriky (tzv. Kadidlová cesta).
✅ Myrha:
Tiež živica, používaná na výrobu parfémov, balzamovanie mŕtvych, liečivé masti.
Mala vysokú hodnotu a často sa využívala aj pri pohrebných rituáloch.
Napr. podľa Herodota bola myrha dôležitou súčasťou balzamovania v Egypte.
🔹 2. Mimonovozákonné a archeologické dôkazy
📜 Textové dôkazy:
Staroveké obchodné texty z Mezopotámie, Egypta, Arabského polostrova (napr. listy, záznamy o daroch medzi kráľmi) často spomínajú:
Zlato ako najčastejší cenný dar.
Kadidlo a myrhu ako vzácne a drahé komodity.
Plínius Starší vo svojej Naturalis Historia (1. stor. n. l.) opisuje obchod s kadidlom a myrhou ako veľmi výnosný a ich hodnotu porovnáva so zlatom.
🏺 Archeológia:
Boli objavené pozostatky kadidla a myrhy v egyptských hrobkách a v oblastiach blízkych kadidlovým cestám.
V oblasti dnešného Jemenu a Ománu boli odkryté mestá bohaté z obchodu s kadidlom a myrhou (napr. Ubar, považované za "Atlantídu púšte").
Nálezy v Izraeli (napr. Masada) obsahujú nádoby so zvyškami aromatických živíc, pravdepodobne myrhy a kadidla.
✅ Zhrnutie
Áno, existovali zvyky dávať zlato, kadidlo a myrhu ako dary, najmä významným osobám, kráľom alebo božstvám. Nie sú to vynálezy evanjelistu, ale realistické a historicky doložené komodity, ktoré mali vysokú hodnotu v celom starovekom svete. Existujú o tom textové i archeologické dôkazy, najmä z oblasti Blízkeho východu, Arábie a Egypta.
______________________
50 : Farizeji sa modlili dlhé modlitby Mt 23:14
🔹 1. Mimo-novozákonné textové dôkazy
✅ Talmud a Mišna (židovské texty z 2. – 5. stor. n. l.):
Farizeji sú predchodcami rabínskeho judaizmu, a preto sú ich modlitebné návyky zachytené v Mišne (okolo 200 n. l.) a neskorších Talmudických textoch.
Tieto texty zachytávajú:
Šema Jisrael a Amidah (tzv. "osemnásť požehnaní") – opakované denne, často s rozšírenými dodatkami a dlhými formuláciami.
Modlitby v synagóge aj v súkromí, s dôrazom na presnosť, úmysel (kavanah) a niekedy aj na formálnu dĺžku.
Berachot 12b (Mišna/Talmud): spomína nebezpečenstvo príliš dlhých modlitieb, ktoré môžu "odvádzať od úmyslu srdca" – teda nie sú kritizované ich dĺžka, ale falošnosť či "ukazovanie sa".
Qumránske zvitky (spájané skôr so sektou esénov, nie farizejov) obsahujú dlhé liturgické modlitby, čo dokazuje, že dlhé modlitby ako forma boli v období 1. stor. bežné v rôznych židovských skupinách.
_______________________
51 : Desiatky z mäty, kôpru, rasce a z každej zeleniny od farizejov Mt 23:23; Lk 11:42
Áno — existujú mimonovozákonné textové zmienky, ktoré potvrdzujú, že farizeji (a všeobecne židia v 1. stor.) brali desiatkovanie z byliniek a zeleniny veľmi vážne. Zároveň máme nepriame archeologické nálezy, ktoré dokresľujú toto prostredie.
🔹 Kontext: Desiatky v židovskom práve
📜 Tóra (Mojžišov zákon):
Desiatky (hebr. ma'aser) sa podľa Nm 18,21–24, Dt 14,22–29, Lv 27,30 týkali hlavne:
obilia, vína, oleja, dobytka,
ale aj "všetkého výnosu z pôdy" – čo mohla byť aj zelenina alebo bylinky.
🧠 Farizeji ako interpretátori zákona:
Farizeji boli známi tým, že dôsledne aplikovali zákon aj na drobné veci.
Mišna (kompilovaná okolo 200 n. l., ale zachytáva aj staršie tradície) v traktáte Ma'aserot a Ma'aser Šeni veľmi podrobne rieši:
ktoré plodiny sa musia desiatkovať,
čo robiť so zeleninou, bylinkami, divokými rastlinami, atď.
Mišna explicitne spomína bylinky ako mäta, kôpor, rasca, ruta – a že sú povinné na desiatkovanie, ak sú pestované pre úžitok.
Príklad z Mišny (Ma'aserot 4:5):
"Ten, kto si pestuje mätu alebo anýz... je povinný oddeliť desiatok."
🔹 Mimo-novozákonné zmienky
✅ Talmud a Mišna:
Tieto texty sa nezaoberajú farizejmi ako skupinou, ale sú ich duchovným dedičstvom.
Riešia aj otázky ako:
Či treba desiatkovať mätu, keď je určená len ako korenie?
Aký rozdiel je medzi voľne rastúcou a pestovanou bylinkou?
Mišna Demai (1:3) rieši aj to, že niektorí "obyčajní ľudia" (nefarizeji) nedávali desiatky z niektorých plodín, a farizeji to kritizovali.
✅ Flavius Jozefus:
Vo svojom diele "Židovské starožitnosti" (Antiquitates) opisuje farizejov ako ľudí veľmi prísnych v zákone.
Nepíše priamo o mätách a kôproch, ale potvrdzuje ich dôsledné dodržiavanie zákona, aj v domácich a bežných veciach.
🔹 Archeologické dôkazy
❗ Nie sú priame dôkazy v zmysle: "tu je nádoba s desiatkovanou mätou označená menom farizeja" – ale máme nepriame dôkazy, ktoré podporujú biblický kontext:
✅ 1. Semenné a rastlinné nálezy:
Archeológovia našli zvyšky bylín ako mäta, rasca, kôpor v oblastiach Jeruzalema, Galiley a Kumránu.
Tieto rastliny boli pestované v záhradách – nie len zbierané voľne → to zodpovedá rabínskemu chápaniu, že sa z nich má dávať desiatok.
✅ 2. Nálezy písomných fragmentov:
V Qumráne sa našli texty (napr. Damašský zvitok), ktoré tiež riešia desiatky a čistotu potravín, hoci ide o inú skupinu (eséni).
Tieto texty ukazujú, že otázka desiatkovania aj z malých plodín bola horúcou témou v rôznych židovských sektách.
✅ 3. Skladovacie nádoby a hospodárske priestory:
V synagógach a obytných domoch sa našli špeciálne nádoby na triedenie plodín – naznačuje to domácu prax oddeľovania – čo mohlo zahŕňať aj desiatky.
_________________________
52 : Farizeji keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. umývajú čaše, džbány, medeníce a postele. Mk 7:4
📚 1. Rabínska literatúra (Mišna, Tosefta, Talmud)
Najviac informácií o týchto praktikách máme z rabínskej literatúry, predovšetkým z Mišny, ktorá bola spísaná cca 200 n.l., ale reflektuje staršie ústne tradície z čias Druhého chrámu (aj 1. stor. n.l.).
a) Mišna, traktáty ako "Yadayim", "Tohorot", "Mikvaot":
Mišna Yadayim 1:1: predpisuje umývanie rúk pred jedlom – čo farizeji považovali za rituálnu očistu.
Mišna Mikvaot: popisuje rôzne typy rituálneho očisťovania v "mikve" (rituálnom kúpeli).
Mišna Tohorot: pojednáva o čistote/poškvrnení predmetov a osôb.
Farizeji brali rituálnu čistotu veľmi vážne a rozširovali predpisy chrámovej čistoty aj na bežný život.
b) Tosefta a Talmud:
Tosefta k Mišne rozvíja detailnejšie niektoré z týchto pravidiel.
Talmud obsahuje diskusie o tom, aké nádoby sa majú očisťovať a ako (napr. aj medené nádoby, ako spomína Mk 7:4).
🏺 2. Archeologické dôkazy
Archeológia potvrdzuje, že rituálna čistota bola v čase Druhého chrámu veľmi dôležitá:
a) Mikve – rituálne kúpele
Vo svätyniach, obytných domoch a verejných miestach (napr. v Jeruzaleme, Kumráne a ďalších mestách) sa našli stovky mikví – rituálnych kúpeľov.
Ich rozšírenosť naznačuje, že rituálne kúpanie sa bolo bežné, najmä medzi farizejmi, esénmi a inými zbožnými Židmi.
b) Nálezy rituálnych nádob
Archeológovia našli kamenné nádoby, ktoré boli považované za rituálne "čisté", na rozdiel od hlinených.
Nález týchto nádob (napr. v Jeruzaleme) podporuje evanjeliové zmienky o očisťovaní čaší a džbánov.
🧾 3. Iné písomné pramene
a) Kumránske zvitky (Esenovia)
V Kumráne (napr. v "Pravidlách komunity") sa kladie veľký dôraz na rituálnu čistotu.
Eséni dokonca rituálne čistotu brali ešte prísnejšie než farizeji.
b) Jozef Flávius
Židovský historik 1. storočia Flavius Josephus v dielach ako Židovské starožitnosti a Vojna Židov opisuje farizejov ako veľmi zbožných a dôsledných v dodržiavaní ústnych tradícií, vrátane predpisov o očiste.
_________________
53 : Tma po celej Izraelskej zemi až do 3 hodiny popoludní Mt 27:45
🔹 Zmienky mimo Nového Zákona
Tu sú najčastejšie citované mimobiblické pramene, ktoré niektorí autori dávajú do súvislosti s touto udalosťou. Treba však upozorniť, že sú neisté alebo sporné:
1. Thallos (grécky historik, cca 50 n. l.)
Fragment jeho spisu je zachovaný iba v citácii u Juliusa Africana (3. storočie):
"Thallos vo svojej tretej knihe tvrdí, že toto zatmenie bolo obyčajné. Ale ja to pokladám za zatmenie neprirodzené."
Ide o možný odkaz na temnotu počas ukrižovania, no veľmi nejasný a interpretovateľný rôzne.
2. Flegón z Tralles (2. stor. n. l.)
Citovaný Oregenom a Euzébiom (kresťanskí autori).
Píše údajne o "veľkej tme okolo 6. až 9. hodiny" a "zemetrasení" v oblasti Bitýnie počas vlády Tiberia.
Zápis nie je zachovaný originálne, len ako sprostredkovaný výrok cez kresťanských apologétov – je teda nepriama a sporná evidencia.
__________________________
54 : Ukrižovanie v Jeruzaleme Mk 15:15
1. Archeologické dôkazy: ukrižovaný muž z Giv'at HaMivtar
Najznámejší archeologický dôkaz pochádza zo 60. rokov 20. storočia:
Nález z Giv'at HaMivtar (1968) – severne od Jeruzalema.
Objavené boli kosti muža menom Jehohanan (Jehohanan ben Hagkol) z 1. storočia n. l.
V kosti jeho päty bol zatlčený železný klinec, zreteľne spojený s praxou ukrižovania.
Tento nález je jediným jednoznačným archeologickým dôkazom ukrižovania z obdobia 1. storočia v Judei.
Klinec bol ohnutý, pravdepodobne narazil na tvrdý uzol v dreve, a preto nemohol byť vytiahnutý – čo zrejme vysvetľuje, prečo sa vôbec zachoval.
Tento objav potvrdzuje, že Rimania praktizovali ukrižovanie v Jeruzaleme, a že ukrižovanie bolo reálne, brutálne a verejné.
Publikácia:
Haas, N. (1970). Anthropological Observations on the Skeletal Remains from Giv'at ha-Mivtar. Israel Exploration Journal, Vol. 20, No. 1–2, pp. 38–59.
Zias, J., & Sekeles, E. (1985). The Crucified Man from Giv'at ha-Mivtar: A Reappraisal. Israel Exploration Journal, Vol. 35, No. 1, pp. 22–27.
📝 Poznámka: Tento dôkaz je považovaný za jeden z mála hmatateľných fyzických dôkazov ukrižovania z rímskeho obdobia, navyše priamo z oblasti Jeruzalema.
📚 2. Flavius Josephus (1. storočie n. l.)
A) Židovská vojna (De Bello Judaico)
Kniha V, kapitola 11, odsek 1 (v niektorých vydaniach 5.11.1)
Popisuje ukrižovanie židov počas obliehania Jeruzalema v r. 70 n. l.:
"...keď boli zajatí, Rimania ich ukrižovali proti múru mesta; a pre nedostatok priestoru na kríže a miesta na ich telá sa vymýšľali rôzne polohy..."
(Jewish War 5.11.1)
Dielo v slovenčine/češtine/angličtine:
Josephus, The Jewish War, trans. William Whiston
(dostupné online: Perseus/Tufts, alebo Project Gutenberg)
🏛️ 3. Tacitus – rímsky historik
A) Annales (Letopisy)
Kniha 15, odsek 44 (Annales 15.44)
Spomína popravu Krista počas vlády cisára Tiberia a správcovstva Pontia Piláta:
"Christus, od ktorého pochádza ich meno, trpel najvyšší trest za vlády Tiberia rukou prokurátora Pontia Piláta..."
Dielo v slovenčine/češtine/angličtine:
Tacitus, Annales 15.44
(napr. Loeb Classical Library, alebo online: Internet Archive / Perseus Project)
📝 Poznámka: Aj keď Tacitus nepíše výslovne "ukrižovaný", "najvyšší trest" (suprema poena) bolo v rímskej terminológii označenie práve pre ukrižovanie otrokov a rebelov.
📚 4. Iné relevantné staroveké texty
A) Seneca (4 pred n. l. – 65 n. l.)
Dialógy, De vita beata 19.3; Consolation to Marcia 20.3
Kritizuje krutosť ukrižovania, spomína rôzne pozície na kríži:
"Vidím kríže, nie jeden druh, ale rozdielne v spôsobe ich postavenia: niektorí sú pribití dole hlavou, iní majú prepichnuté intímne partie..."
Toto ukazuje, že ukrižovanie bolo bežné a známe aj medzi rímskymi intelektuálmi.