PRAVDY V NOVOM ZAKONE

  ÚVODOM :

Tu budem písať o veciach, ktoré sú pravdivé a sú spomenuté v Novom Zákone. Tieto sa delia na 15 kategórii :

1 : Historické pravdy - Historické udalosti spomenuté v Novom Zákone

2 : Postavy/Osobnosti - Historické osobnosti spomenuté v Novom Zákone

3 : Vedecké pravdy - Pravdivé vedecké tvrdenia spomenuté v Novom Zákone

4 : Proroctvá - Vyplnené proroctvá v Novom Zákone

5 : Mestá / Štáty / Dediny / Ostrovy - Existencia týchto miest spomenutých v Novom Zákone

6 : Rieky/Moria/Vetry - Existencia týchto vecí spomenutých v Novom Zákone

7 : Vrchy/Budovy/Púšte/Lokality - Existencia týchto miest a objektov spomenutých v Novom Zákone

8 : Jednotka meracej miery/Platidlá - Existencia meracích mier a platidiel spomenutých v Novom Zákone

9 : Zvieratá - Existencia zvierat spomenutých v Novom Zákone

10 : Počasie - Existencia atmosférických javov spomenutých v Novom Zákone

11 : Choroby - Existencia chorôb spomenutých v Novom Zákone

12 : Ovocné stromy/Rastliny/Oleje - Existencia ovocných stromov, rastlín a olejov spomenutých v Novom Zákone

13 : Hudobné nástroje - Existencia hudobných nástrojov spomenutých v Novom Zákone

14 : Kovy/Látky - Existencia kovov, látok spomenutých v Novom Zákone

15 : Kamene - Existencia kameňov spomenutých v Novom Zákone

16 : Písmo - Správne citácie Starozákonného Písma v Novom Zákone, a pohanského Písma v Novom Zákone

17 : Mená - Existencia mien v staroveku, spomenutých v Novom Zákone

18 : Cudzie preklady - Cudzojazyčné slová správne preložené v Novom Zákone

___________________________

Pri potvrdzovaní existencie každej jednej veci v každej jednej kategórii som sa snažil hľadať zdroje ktorú ju potvrdzujú, okrem Nového Zákona. Nový Zákon je totiž len 1 zdroj ktorí napísalo 12 Ježišových apoštolov, ale okrem Nového Zákona existujú aj iné staroveké zdroje, ktoré potvrdzujú veci uvedené v Novom Zákone, tu je ich zoznam :

1 : Archeologické nálezy objektov / Epigrafické nápisy ako sú staroveké nápisy na kameni, dreve a iných materiálov

2 : Židovskí starovekí autori ako napríklad Flavius Josephus (1. storočie), Filón Alexandrijský (1. storočie) a ostatní starovekí židovskí autori/historici

3 : Staroveké židovské sekty ako napríklad Esejci, Saduceji, Farizeji

4 : Staroveké židovské Tradície ako napríklad Mišnah (2. storočie), Talmud (4-5 storočie), Kabala (1-5 storočie) a ostatné

5 : Staroveké židovské apokryfy

6 : Staroveké pohanskí autori (Grécko, Rím, Blízky východ)

7 : Staroveké kresťanské apokryfy

8 : Cirkevní otcovia (2-5 storočie)

9 : Vedecké zdroje - niektoré veci spomenuté v Novom Zákone sa dajú overiť na základe existujúcich dnešných vecí, či súčasného vedeckého poznania

___________________

Niektoré veci som dokázal overiť vlastnoručne, ale pri mnohých z nich mi pomáhala umelá inteligencia - Al.

Stránka nie je ešte plne hotová, ale iba z 33%. Stránka sa bude postupne dopĺňať až k 100%, predpokladané ukončenie 31.12.2025

1️⃣ Koľko % písomných a epigrafických prameňov z 1. storočia na Blízkom východe prežilo?

Odborníci na staroveký Blízky východ (mezopotamisti, biblisti, papyrológovia) odhadujú, že drvivá väčšina textov bola zničená už v staroveku — požiare, opätovné použitie materiálu, rozklad organických látok (papyrus, pergamen), či politické zničenie archívov.

Pri organických materiáloch (papyrus, pergamen, drevené tabličky) je miera prežitia extrémne nízka — pod 1 %.

Pri anorganických materiáloch (kamenné nápisy, hlinené tabuľky) je zachovanosť o niečo vyššia, ale stále veľmi nízka — možno 1–5 % z pôvodného počtu.

Keď zohľadníme všetky druhy nosičov spolu, rozumný hrubý odhad pre 1. storočie Blízkeho východu je:

Prežilo možno 0,5–1 % všetkých pôvodných písomných a epigrafických prameňov, a teda zhruba len 1 z 133 prameňov !!!

Situáciu ešte zhoršuje fakt, že len 1% populácie bolo gramotné, a svetový počet populácie v staroveku v 1 storočí bol len okolo 250 milionov, čiže 32 násobne menej než dnes. Možnosť niečo zapísať bol preto 3200 násobne menší (32x100)

než dnes. Aj preto sa v staroveku len málo vecí zaznamenávalo písomne na papier/skalu.

2️⃣ Z tých, čo prežili, koľko sme už objavili a koľko je stále ukrytých?

Ani toto sa nedá presne zmerať, ale archeológovia často predpokladajú, že objavená časť je menšinová.

V mnohých oblastiach sú archívy stále pod vrstvami zeminy, v ruinách starovekých miest, v nepreskúmaných hrobkách, jaskyniach, podzemných priestoroch.

V púštnych oblastiach (Egypt, Mŕtve more) sa v 20. storočí našli celé zbierky textov (napr. Zvitky od Mŕtveho mora), čo naznačuje, že ešte stále existujú neobjavené komplexy.

Odhady vedcov (veľmi hrubé):

Stav Odhad % z preživších

Už objavené ~30–50 %

Stále neobjavené/skryté ~50–70 %

_______________________

Suma sumárov tie písomné/epigrafické nálezy ktoré sa našli, a vlastníme ich, tvoria len jeden z 332 prameňov (133x2,5) - 0,3% všetkých prameňov v praveku. A teda 99,7% prameňov bud zaniklo, alebo sa ešte nenašlo. Pramene, ktoré vlastníme tvoria len 0,3% celkovej databázy. Hoci vlastníme len 0,3% celkovej databázy prameňov z Blízkeho východu, napriek tomu máme vyše 1000 rôznych mimonovozákonných prameňov, ktoré potvrdzujú jednotlivé Novozákonné udalosti/veci. Iste, kebyže žijeme v 1 storočí, mali by sme tých prameňov stovky násobne viac, no aj teraz ich máme docela dosť.

OBSAH :

HISTORICKÉ PRAVDY :

1 : Poľná bylina v peci Mt 6:30

2 : V Sk 27:8-25 sa opisuje plavba po stredozemnom mori ako pre počasie nebezpečná

3 : Neexistencia kompasov Skutky 27 kapitola

4 : V Sk 21:38 Pavol hovorí, že Tarsus nebolo bezvýznamné/neznáme mesto.

5 : Lk 1:20 Zachariáš onemie

6 : Veľa cudzích jazykov vo svete 1 Kor 14:10

7 : Krst za mŕtvych 1 Kor 15:29

8 : Písmena gréckej abecedy od alfa po omega Zjv 1:8

9 : Zničenie Jeruzalemského chrámu Mt 24:2; Mk 13:2

10 : Tyrranova filozofická škola v Efeze Sk 19:9

11 : Jeruzalemský chrám bohato ozdobený, veľmi luxusný Lk 21:5

12 : Povstanie Júdu Galilejského počas sčítania ľudu Sk 5:37

13 : Existujúci Dávidov hrob v 1 storočí Sk 2:29

14 : Mučenícka smrť apoštola Petra Jn 21:18

15 : Herodes Agripa bol oblečený do skvostného rúcha, ľud mu privolával na slávu ako Bohu, následne na to skonal náhlym padom a rozožratý červami Sk 12:23

16 : Pohania mali zakázané vstúpiť do Jeruzalemského chrámu Sk 21:28-29

17 : Akýsi Egypťan vyvolal vzburu a na púšti bol s 4000 zbojníkmi Sk 21:38

18 : Väzenie v Cezarei Sk 25:4

19 : Viera niektorých židov v reinkarnáciu Jn 9:2;Jn 9:34

20 : Sviatky posvätenia chrámu Jn 10:22

21 : Zasvätenie mužského potomka Pánovi do Jeruzalema Lk 2:22

22 : Nápis nad ukrižovaných o ich vine Jn 19:19

23 : Strasenie prachu z nôh Sk 13:51

24 : Smrť Jakuba, brata Jána Sk 12: 1-2

25 : Židia nemali radi mýtnikov Mt 9:11

26 : Existencia skla v 1 storočí v Izraeli Zjv 21:21

27 : Meranie trstinou Zjv 21:15

28 : Titul "faraón" pre Egyptských kráľov Sk 1:15

29 : Obdobie sucha za proroka Eliáša Jak 5:17

30 : Alexandrijská loď so znakom blížencov na prove Sk 28:11

31 : Hovorenie cudzími jazykmi u kresťanov Sk 2:4

32 : Skaza Sodomy ohňom a sírou Lk 17:29

33 : Panenské počatie Ježša Mt 1:18

34 : Sexuálne zvrátený Korinťania 1 Kor 5:1 1; Kor 6:9-10; 2 Kor 12:21

35 : Mlynský kameň Mt 18:6

36 : Vlievanie vína do mechov Mt 9:17

37 : Denár za deň práce Mt 20:6-9

38 : Podpaľovanie mesta v Izraeli v staroveku, mestá boli ľahko horiace, postavené z dostatku horľavých materiálov Mt 22:7

39 : Vražda novonarodencov v Betleheme / Herodes krutovládca Mt 2:16

40 : Babylonské zajatie Mt 1:11

41 : Koniec babylonského zajatia Mt 1:12

42 : Betlehemská hviezda Mt 2:2

43 : Sluhovia v Izraeli Lk 4:20

44 : Obraz cisára na minci Mk 12:16

45 : Strážcovia ručili za väznov svojím životom Sk 16:27

46 : Jakubova studna v Sychari Jn 4:6, ktorá bola hlboká Jn 4:11

47 : Okolie Jakubovej studne bolo posvatné Jn 4:20

48 : Filipy ako rímska kolónia Sk 16:12

49 : Hodnotné dary mudrcov : zlato, kadidlo, myrha Mt 2:11

50 : Farizeji sa modlili dlhé modlitby Mt 23:14

51 : Desiatky z mäty, kôpru, rasce a z každej zeleniny od farizejov Mt 23:23; Lk 11:42

52 : Farizeji keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. umývajú čaše, džbány, medeníce a postele. Mk 7:4

53 : Tma po celej Izraelskej zemi až do 3 hodiny popoludní Mt 27:45

54 : Ukrižovanie v Jeruzaleme Mk 15:15

55 : Exodus Jn 6:49; Heb 3:17; 1 Kor 10:5;

56 : Potopa Lk 17:27

57 : Jednotní kresťania Sk 4:32; Ef 4:5; 1 Pt 3:8

58 : Malé množstvo kresťanov Lk 12:32; Mt 7: 13-14; Sk 1:15; Sk 28:22

59 : Názov kresťania Sk 11:26

60 : Ukrižovanie Ježiša počas veľkej noci Mt 26:2

61 : Herodes zomrel pár rokov po Ježišovom narodení Mt 2: 19-21 ???

62 : Prenasledovaní proroci Starého Zákona Mt 5:12

63 : Prorok Zachariáš zabitý Židmi v chráme Mt 23:35

64 : Mojžišova stolica na ktorú zasadali zákonníci Mt 23:2

65 : Pohania sa v Ježišových časoch modlili dlhé modlitby Mt 6:6

66 : Judáš zradil Ježiša Mt 10:4

67 : Peňazomenci a predaj v Jeruzalemskom chráme Mt 21:12

68 : Ján Krstiteľ bol vo väzení sťatí Mt 14:10

69 : Ján Krstiteľ v žalári pre Herodiadu Mt 11:2; Mt 14:3

70 : Stavanie hrobiek starozákonným prorokom Mt 23:29

71 : Obielené hroby Mt 23:27

72 : Cisárska daň v Izraeli Mt 22:17-22

73 : Nardový olej bol vzácny a veľmi drahý Mk 14: 3-5; Jn 12:5

74 : Viera v posadnutosť zlými duchmi Lk 7:21; Lk 8:2; Mk 7:30; Lk 8:27...

75 : Chrám efezskej bohyne Diany Sk 19:27

76 : Zatváranie končatín väzňov do klád Sk 16:24-26

77 : Rímskych občanov sa nemohlo bez súdu ani zbiť ani zavrieť do väzenia Sk 16:37; Sk 22:25

78 : Areopág v Aténach ako miesto rečnenia Sk 17:19

79 : Epikurejci a stoici neverili v zmŕtvychvstanie Sk 17:18-20; Sk 17:32

80 : Gréci uctievali aj neznámych bohov Sk 17:23

81 : Gréci si mysleli že bohovia sa podobajú hmote Sk 17:29

82 : Cisár Klaudius nariadil vyhnanie židov z Ríma Sk 18:2

83 : V Achájsku bol prokonzul Gálio Sk 18:12

84 : Veľa Efezanov sa zaoberalo čarami Sk 19:19

85 : Félix vládol veľa rokov v Izraeli Sk 24:10

86 : Félix mal manželku Židovku Druzillu Sk 24:24

87 : Félixa nahradil Porcius Festus Sk 24:27

88 : Podpásovanie lode Sk 27:17

89 : Nebezpečná zátoka Syrta Sk 27:17

90 : Olovnica na meranie hĺbky Sk 27:28

91 : 286 námorníkov na lodi Sk 27:37

92 : Neobyčajne pohostinní Malťania Sk 28:2

93 : Malťania verili tomu, že vrahovia neujdú svojmu trestu Sk 28:3

94 : Procesy pred cisárom mohli trvať aj roky Sk 28: 1-31

95 : Krstiteľ kázajúci pokánie Mt 3:2

96 : Ján krstil v Jordáne Mt 3:6

97 : Krstiteľovo karhanie farizejov a saducejov Mt 3:7

98 : Hromadná samovražda dobytka Mt 8:32

99 : Existencia zlata a striebra v Izraeli Mt 10:9

100 : Predaj dvoch vrabcov za halier v Izraeli Mt 10:29

101 : Ján Krstiteľ držiaci pôst Mt 11:18

102: Kráľovna z juhu prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť Mt 12:42

103 : Ľud považoval Jána Krstiteľa za proroka Mt 14:5

104 : Vyberači dvojdrachmy Mt 17:24

105 : Saduceji tvrdiaci že niet zmŕtvychvstania, ani anjela, ani ducha Mt Mt 22:23; Sk 23:8

106 : Judáš pobozkal Ježiša na znak zrady Mt 26:49

107 : Chrámová pokladnica v Jeruzalemskom chráme Mt 27:6

108 : Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov Mt 27:7

109 : Na sviatky Pilát prepúšťal jedného väzňa ktorého si Židia žiadali Mt 27:15

110 : Pomazávanie mŕtveho tela voňavými olejmi Mk 16:1.

111 : Barabáš odsúdený za vzburu Mt 27:17

112 : Ježiš 40 dní na púšti Mk 1:13

113 : Chrámová opona Mk 15:38

114 : Na kríži sa zrejme umieralo dlhšie než zomieral Ježiš, preto sa Pilát zadivil že Ježiš už po pár hodinách zomrel Mk 15:44

115 : Hrob vytesaný do skaly Mk 15:46

116 : Abiášova kňazská trieda Lk 1:5 / Kňazské triedy si striedali prácu v chráme Lk 1:8

117 : Podľa zvyku kňazského úradu lósom pripadlo vojsť do Pánovho chrámu Lk 1:9

118 : Kadidlová obeta Lk 1:10

119 : Kňazi v chráme počas služby prespávali Lk 1:23

120 : Ján Krstiteľ žil na púšti Lk 1:80

121 : V čase keď Ján dospieval na púšti 0-12 n.l, vyšiel rozkaz na sčítanie ľudu cisárom Augustom, v čase ked Sýriu spravoval Kvirínius Lk 2:1-2

122 : Herodes tetrarchom v Galilei Lk 3:1

123 : Herodesov brat Filip bol podľa biblie tetrarchom v  Itúrei a trachonitídskom kraji. Lk 3:1

124 : Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne Lk 3:1

125 : Zákonníci chodili v dlhých rúchach Mk 12:38

126 : Samárijčania nemajú radi židov a tých čo chodia do Jeruzalema Lk 9:53; Jn 4:9; Jn 8:48

127 : Ján Krstiteľ učil svojich učeníkov modliť sa Lk 11:1

128 : Pilát zabil nejakých Galilejčanov a zmiešal ich krv s krvou ich obetí Lk 13:1

129 : Časté veľké hladomory v staroveku Lk 15:14; Lk 4:25; Lk 6:21; Sk 7:11; Sk 11:28

130 : Pád veže v Siloe Lk 13:4

131 : Židia zabíjali prorokov v Jeruzaleme. Lk 13:33

132 : 10 a 20 tisícová armáda Lk 14:31

133 : Majetok v Izraeli bol súkromný a dedil sa zo syna na otca, nebol štátny Lk 15:11-13; Mt 21:38; Mk 12:7; Lk 12:13

134 : Prostitúcia v starovekom Izraeli Lk 15:30; Mt 21:31; 1 Kor 6:15;

135 : Mlynský kameň Lk 17:2; Mt 24:41

136 : Modlenie v chráme Lk 18:10

137 : 46 rokov stavali Jeruzalemsky chrám Jn 2:20

138 :Samaritáni odvodzujú svoj pôvod od Jakuba Jn 4:12

139 : Žobráci v Izraeli Jn 9:8

140 : Židia v 1 storočí neprijali Ježiša za Mesiáša Jn 9:22

141 : Annáš bol tesťom Kajfáša Jn 18:13

142 : Židia nevchádzali do vládnej budovy Piláta aby sa nepoškvrnili a mohli jesť Baránka Jn 18:28

143 : Židia počas rímskej nadvlády nemohli nikoho usmrtiť Jn 18:31

144 : Židia mali povolené pod rímskou nadvládou praktizovať svoje náboženstvo Jn 18:31; Jn 6:59

145 : Bičovanie v Jeruzaleme/Izraeli Jn 19:1; 2 Kor 11:24

146 : Súdna stolica Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha Jn 19:13

147: Používanie latinčiny v staroveku Jn 19:20

148 : Bolo povolené brať odsúdeným ich veci Jn 19:23

149 : Zoznam národností, ktoré mali byť prítomné na sviatok Turíc (Pentekost) v Jeruzaleme Sk 2: 9-11

150 : Eucharistické zhromaždenie Sk 2:46

151 : Povstalec Teudáš so 400 mužmi Sk 5:36

152 : Vkladanie rúk kresťanov Sk 6:6

153 : V Kanáne bolo za Jozefa hlad ale Egypt mal obilie Sk 7: 11-12

______________________

POSTAVY/OSOBNOSTI :

1 : Pilát Mt 27:1

2 : Saduceji Mt 3:7

3 : Farizeji Mt 3:7

4 : Herodes Veľký Mt 2:1

5 : Prorok Joel Sk 2:16

6 : Júda Galilejský Sk 5:37

7 : Cisár Klaudius Sk 11:28

8 : Prokonzul Sergio Pavlo Sk 13:7

9 : Nikodém Jn 3:1

10 : Nikolaiti Zjv 2:6

11 : Kráľ Aretas 2 Kor 11:32

12 : Náčelník ostrova Malty Publius Sk 28:7

13 : Baal, boh Rim 11:4

14 : Cisár Tibérius Lk 3:1

15 : Prokonzul Gálio Sk 18:12

16 : Kráľovna z juhu (zo Sáby) Mt 12:42

17 : Šalamún Mt 1:6

18 : Dcéra Herodiady Mt 14:6

19 : Zidovka Druzilla Sk 24:24

20 : Porcius Festus Sk 24:27

 21 : Ježiš Kristus Mt 1:1

22 : Dávid Mt 1:1

23 : Abrahám Mt 1:1

24 : Mudrci od východu Mt 2:1

25 : Jozef otec Ježiša Mt 1:16

26 : Mária matka Ježiša Mt 1:16

27 : Velkňazi a zákonníci Mt 2:4

28 : Archelaus nástupca Herodesa Mt 2:22

29 : Ján Krstiteľ Jn 3:1

30 : Jozef z Arimatey Mt 27:57

31 : Abiatar Mk 2:26

32 : Salome Mk 15:40

33 : Anjeli Zjv 22:6

34 : Otec Jána Krstiteľa - Zachariáš Lk 1:5

35 : Cisár Augustus Lk 2:1

36 : Kvirínius správca Sýrie Lk 2:2

37 : Jupiter boh Sk 14:12

38 : Merkúr boh Sk 14:12

39 : Epikurejci Sk 17:18

40 : Stoici Sk 17:18

41 : Efezská bohyňa Diana Sk 19:28

42 : Moloch boh Sk 7:43

43 : Rafan boh Sk 7:43

44 : Čarodejník Simon Sk 8: 9-10

45 : Helenisti Sk 6:1

46 : Filip - brat tetrarchu Herodesa Mt 14:3

47 : Herodiáni Mt 22:16

48 : Tetrarcha Lyzaniáš Lk 3:1

49 : Annáš veľkňaz Lk 3:2

50 : Veľkňaz Ananiáš Sk 23:2

51 : Prozelyti Sk 2:11

52 : Etiópska královna Kandaky Sk 8:27

53 : Titul veličenstvo Sk 25: 21-25

54 : Beranika Sk 25:13

55 : Herodiada, manželka brata tetrarchu Herodesa Mt 14:3

56 : Tetrarcha Herodes (Herodes Antipas) Mt 14:1

57 : Starší ľudu Mt 21:23

58 : Prorok Jeremiáš Mt 16:14

59 : Jakub syn Izáka Mt 8:11

60 : Izák Mt 22:32

61 : Kajfáš veľkňaz Mt 26:3

62 : Simenon muž z chrámu Lk 2:25

63 : Simon malomocný Mt 26:6

64 : Simon z Cyrény Mt 27:32

65 : Mária Magdaléna Mt 27:56

66 : Prorokyňa Anna Fanuelova dcéra Lk 2:36

67 : Satan Mt 12:26

68 : Prorok Jonáš Mt 12:39

69 : Prorok Izaiáš Mt 12:17

70 : Noe Mt 24:37

71 : Aziarchovia Sk 19:31

72 : Derbejčan Gájus Sk 20:4

73 : Kráľ Saul Sk 13:21

74 : Kráľ Agrippa Sk 25:13

75 : Kopijnici Sk 23:23

76 : Vyberači mýta Mt 9:9

77 : Vladár Félix Sk 23:24

78 : Gamaliel učiteľ Zákona Sk 5:34

79 : Jozef správca faraóna Sk 7:10

80 : Klaudius Lyziáš Sk 23:26

81 : Barbary Rim 1: 14

82 : Beliar 2 Kor 6:15

83 : Balaam 2 Pt 2:15

84 : Ábel Mt 23:35

_______________________

VEDECKÉ PRAVDY :

1 : Svine sa pasú Lk 8:32

2 : Škodlivé kobylky Zjv 9:4

3 : Mol ničí šatstvo Mt 6:19

4 : Škorpión štípe Zjv 9: 3-10

5 : Veľmi bolestivé uštipnutie od škorpióna Zjv 9:5

6 : Trochu vína pomáha na žalúdok 1 Tim 5:23

7 : Zem povstala z vody 2Pt 3:5

8 : Správne posúdenie oblohy v Izraeli - červené nebo Mt 16: 2-3;

9 : Správne posúdenie oblohy v Izraeli - oblak zo západu a južný horúci vietor Lk 12: 53-54;

10 : Vymytie rán Sk 16:33, víno a olej na rany Lk 10:34

11 : Figovník vyčerpáva zem aj ked nemá žiadnu úrodu Lk 13:7

12 : Vylezenie a postavenie sa na figovník Lk 19:4

13 : Hrdza ničí poklady Mt 6:19

14 : Staré víno je lepšie Lk 5:39

15 : Opatrní ako hady Mt 10:16

16 : Vlk trhá ovce Jn 10:12

17 : "Dom ktorý nie je postavený na pevnom základe (ako je skala) sa zrúti " Lk 6 : 48-49

18 : Hranice bývania Sk 17:26

19 : Tehotenstvo 9 mesiacov Lk 1:36, Lk 1:56-57

20 : Semeno klíči a rastie po celý čas ráno aj večer Mk 4: 26-27

21 : Horčičné zrnko najmenšie na zemi Mk 4:31

22 : Hrozná nie sú oberané z tŕňov, ani figy z bodliakov Mt 7:16

23 : Vtáky nezhromažďujú do stodôl jedlo Mt 6:26

24 : Sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla Mt 23:37

25 : Čo vchádza do úst vylučuje sa do brucha a do stoky Mt 15:17

26 : Zrná potrebujú byť hlboko v zemi aby priniesli úrodu Mt 13:5

27 : Krv a voda u tých čo sú prebodnutý do boku Jn 19:34

28 : Líšky v skrýšach a vtáky v hniezdach Mt 8:20

29 : Myrha s vínom na utíšenie bolesti + ocot Mk 15:23; Lk 23:36

_______________________

PROROCTVÁ :

1 : Zničenie Jeruzalemského chrámu Mt 24:2; Mk 13:2

2 : Máriu budú blahoslaviť všetky pokolenia Lk 1:48

3 : Hviezdy budú padať z neba Mt 25:4

4 : Príchod Antikrista v podobe pápeža Františka 2 Sol 2: 1-17

5 : Nástup RKC Zjavenie Jána 13,17,18 kapitola, Daniel 7 kapitola

6 : Ježišove slová sa nepominú Mk 13:31

7 : Rodina kresťanov povstane proti kresťanom a pripraví ich o život Mt 10: 21-22; Mt 10:34-36

8 : Židia uvidia Ježiša až pri jeho druhom príchode Mt 23:39

9 : Jeruzalem sa obráti až pri druhom Príchode Krista Mt 23:39, Mt 10:23

10 : Evanjelium sa bude šíriť po celom svete Mt 24:14

11 : satanské číslo 666 Zjv 13:18

12 : Výbuch Černobylu Zjv 8:10-11

13 : Málo spasených Mt 7: 13-14; Lk 13:24; 2 Sol 2:3; Zjv 14: 15-20

14 : Existencia mnohých kresťanskych denominácii ktoré budú nespasené Mt 7: 21-24

15 : Kresťania budú všetkými nenávidení Mt 10:22

16 : V Ježišovo meno budú dúfať národy Mt 12:21

17 : Židia, niektorých Ježišom poslaných učiteľov a prorokov zabijú, ukrižujú, budú bičovať a prenasledovať z mesta do mesta Mt 23:34

18 : Veľa falošných prorokov vyhlasujúcich sa za Krista a zvedú mnohých Mt 24:5

19 : Chudobní budú existovať večne v Izraeli Mk 14:7; Jn 12:8

20 : Budú znamenia na nebi Lk 21:11

21 : Vystúpi mnoho falošných prorokov, ktorí budú robiť znamenia a zázraky Mt 24:11-24

22 : Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú Mk 16:17

23 : Predpovedanie zničenie Jeruzalema, obohnanie valom, obklúčenie a zrovnanie so zemou Lk 19: 42-44

106 : Rim 9:10 / Gn 25:21

107 : Rim 9:12 / Gn 25:23

108 : Rim 9:13 / Mal 1: 2-3

109 : Rim 9:15 / Ex 33:19

110 : Rim 9:17 / Ex 9:16

111 : Rim 9:25 / Oz 2:25

112 : Rim 9:26 / Oz 1:9; Oz 2:1

113 : Rim 9:27 / Iz 10:22

114 : Rim 9:29 / Iz 1:9

115 : Rim 10:5 / Lv 18:5

116 : Rim 10:15 / Iz 52:7

117 : Rim 10:19 / Dt 32:21

118 : Rim 10:20 / Iz 65:1

119 : Rim 10:21 / Iz 65:2

120 : Rim 11: 3-4 / 1 Kr 19:10;1 Kr 19:18

121 : Rim 11: 9-10 / Žalm 69:23

122 : Rim 11: 26-27/ Žalm 14:7; Iz 59:20; Jer 31:34

123 : Rim 14:11 / Iz 45: 23-24

124 : Rim 15:9 / 2 Sam 22:50

125 : Rim 15:11 / Žalm 117:1

126 : Rim 15:12 / Iz 11:10

127 : Rim 15:21 / Iz 52:15

128 : 1 Kor 1:19 / Job 5: 12-13; Iz 29:14

129 : 1 Kor 1:31 / Jer 9:23

130 : 1Kor 3:20 / Žalm 94:11

131 : 1 Kor 9:9 / Dt 25:4

132 : 1 Kor 10:1 / Ex 13:21/ Ex 14:22

133 : 1 Kor 10: 9-10 / Nm 21: 5-6

134 : 1 Kor 10:10 / Ex 16:2; Nm 14: 36-37

135 : 1 Kor 15:55 / Iz 25:8; Oz 13:14

136 : 2 Kor 4:6 / Gn 1: 1-3

137 : 2 Kor 6:2 / Iz 49:8

138 : 2 Kor 6: 16-18 / Ex 29:45; Lv 26: 11-12; Iz 52:11

139 : 2 Kor 8: 14-15 / Ex 16:18

140 : 2 Kor 9:9 / Žalm 112:9

141 : 2 Kor 11:3 / Gn 3: 1-6

142 : Gal 3:10 / Dt 27:26

143 : Gal 3:13 / Dt 21:23

144 : Gal 4: 22-23 / Gn 16:2; Gn 16:15; Gn 21:2

145 : Gal 4:27 / Iz 54:1

146 : Gal 4:30 / Gn 21:10

147 : Ef 4:8 / Žalm 68:19

148 : 1 Tim 5:18 / Lv 19:13

149 : Heb 1:5 / 1 Krn 22:10

150 : Heb 1:7 / Žalm 104:4;

151 : Heb 1: 8-9 / Žalm 45: 7-8

152 : Heb 1: 10-12 / Žalm 102: 26-28

153 : Heb 2: 6-8 / Žalm 8: 5-7

154 : Heb 2:12 / Žalm 22:23

155 : Heb 2:13 / Izaiáš 8:18

156 : Heb 3: 7-11 / Žalm 95: 8-11

157 : Heb 4:4 / Gn 2:2

158 : Heb 5:6 / Žalm 110:4

159 : Heb 6:14 / Gn 17:4

160 : Heb 7: 1-2 / Gn 14: 17-20

161 : Heb 8: 8-12 / Jer 31: 31-34

162 : Heb 9:13 / Lv 16:15; Nm 19:9

163 : Heb 9: 19-20/ Ex 24:8

164 : Heb 10: 5-7/ Žalm 40: 7-9

165 : Heb 10:30/ Dt 32:35-36; Ez 18:30

166 : Heb 11:4 / Gn 4:4; Gn 4: 4-5

167 : Heb 11:5 / Gn 5: 22-24

168 : Heb 11:7 / Gn 6: 13-22

169 : Heb 11:8 / Gn 12: 1-4

170 : Heb 11:11 / Gn 17:19; Gn 21:2

171 : Heb 11:17 / Gn 22: 1-12

172 : Heb 11:21 / Genezis 48 a 49 kapitola

173 : Heb 11:22 / Gn 50: 24-25

174 : Heb 11:23 / Ex 2:2

175 : Heb 11:28 / Ex 12: 21-23

176 : Heb 11:29 / Ex 14: 22-28

177 : Heb 11:30 / Joz 6: 20-21

178 : Heb 11:31 / Joz 6: 23-25

179 : Heb 11:32 / Sdc 6:11; Sdc 4:6; Sdc 13:24; Sdc 11:1; Sdc 12:7; 1 Sam 17:45; 1 Sam 12:20

180 : Heb 12: 5-6 / Jób 5:17; Prís 3:11-12

181 : Heb 12:16 / Gn 25: 29-34

182 : Heb 12:20 / Ex 19: 12-13

183 : Heb 12:21 / Dt 9:19

184 : Heb 12:26 / Ag 2:6

185 : Heb 13:5 / Dt 31:6; Joz 1:5

186 : Heb 13:11 / Ex 29:14

187 : Jak 2:25 / Joz 2: 1-16

188 : 1 Pt 1:16 / Lv 19:2

189 : 1 Pt 2:6 / Iz 28:16

190 : 1 Pt 3:6 / Gn 18:12

191 : 1 Jn 3:12 / Gn 4:8

192 : Jud 1:7 / Gn 19:24;Gn 18: 20-21; Gn 19: 4-5

193 : Jud 1:9 / Nanebovzatie Mojžiša apokryf

194 : Jud 1:11 / Nm 16: 1-33

194 : Jud 1:14 / Kniha Henochova apokryf

195 : Zjv 2:7 / Gn 2:9

196 : Zjv 2:14 / Nm 31:16; Nm 23: 1-6

197 : Zjv 7: 5-8 / Dt 27: 12-13

198 : Sk 17:28 / Aratos a Kleanthes pohanskí autori

199 : 1 Tit 1:12 / Epimenid, pohanský autor

200 : Heb 9: 1-7 / Heb 9,2; Heb 9,3; Heb 9,4; Heb 9,5; Heb 9,6; Heb 9,7

201 : 2 Pt 2: 21-22 / Prís 26:11

202 : Jn 8:13 / Dt 17:6; Dt 19:15

203 : Jn 8:33 / Gn 13: 14-16

204 : Jn 7:42 / Mich 5:1

205 : Jn 7:2 / Lv 23:34

206 : Jn 7:19 / Ex 24:3

207 : Zjv 9:11 / Jób 26:6; Prís 15:11:

_________________________

MENÁ :

1 Jonáš Mt 12:39

2 : Ježiš Rim 1:1

3 : Eliáš Mt 11:14

4 : Pavol Rim 1:1

5 : Adam Rim 15:4

6 : Mojžiš Rim 15:4

7 : Abraham Rim 9:7

8 : Matúš Mt 9:9

9 : Herodes Mt 2:1

10 : Archelaos Mt 2:22

11 : Ondrej Mt 4:18

12 : Rachel Mt 2:18

13 : Féba Rim 16:2

14 : Epainet Rim 16:3

15 : Mária Rim 16:5

16 : Ampliátus Rim 16:10

17 : Rúfus Mk 15:21

18 : Tercius Rim 16:22

19 : Gajus Rim 16:23

20 : Chloe 1 Kor 1:11

21 : Štefan 1 Kor 1:16

22 : Sostenes 1 Kor 1:1

23 : Apollo 1 Kor 16:12

24 : Timotej 2 Kor 1:1

25 : Izák Rim 9:7

26 : Sára Rim 9:9

27 : Rebeka Rim 9:10

28 : Dávid Rim 11:9

29 : Silván 2 Kor 1:19

30 : Títus 2 Kor 7:6

31 : Epafrodit Flp 2:25

32 : Klement Flp 4:3

33 : Benjamín Flp 3:5

34 : Nymfa Kol 4:15

35 : Archippus Kol 4:17

36 : Marek 2 Tim 4:11

37 : Trofim 2 Tim 4:20

38 : Justus Kol 4:11

39 : Onezim Flm 1:10

40 : Aristarchus Flm 1:24

41 : Demas Flm 1:24

42 : Jozue Heb 4:8

43 : Jozef Mt 1:16

44 : Mária Mt 1:16

45 : Emanuel Mt 1:23

46 : Jeremiáš Mt 2:17

47 : Achim Mt 1: 1-16

48 : Eliud Mt 1: 1-16

49 : Eleazar Mt 1: 1-16

50 : Matan Mt 1: 1-16

51 : Jakub Mt 1:16

52 : Filip Mt 10:3

53 : Abiud Mt 1: 1-16

54 : Zorobábel Mt 1: 1-16

55 : Michal Jud 1:9

56 : Kore Jud 1:11

57 : Demetrio 3 Jn 1:12

58 : Ján Zjv 1:1

59 : Manasses Mt 1: 1-16

60 : Amon Mt 1: 1-16

61 : Joziáš Mt 1: 1-16

62 : Jechoniáš Mt 1: 1-16

63 : Salatiel Mt 1: 1-16

64 : Abiáš Mt 1: 1-16

65 : Aza Mt 1: 1-16

66 : Meno Jozafat (hebrejsky יְהוֹשָׁפָט, Yehoshafat), čo znamená "Jahve je sudca" je hebrejské meno. Okrem Nového Zákona sa vyskytuje ešte v Starom Zákone v 2 Sam 8:16

67 : Joram Mt 1: 1-16

68 : Oziáš Mt 1: 1-16

69 : Aram Mt 1: 1-16

70 : Aminadab Mt 1: 1-16

71 : Natanael Jn 1:28

72 : Náson Mt 1: 1-16

73 : Salmon Mt 1: 1-16

74 : Ezechiáš Mt 1: 1-16

75 : Eliakim Mt 1: 1-16

76 : Sadok Mt 1: 1-16

76 : Kleopas Lk 24:8

77 : Boz Mt 1: 1-16

78 : Obed Mt 1: 1-16

79 : Rút Mt 1: 1-16

80 : Jesse Mt 1: 1-16

81 : Uriáš Mt 1: 1-16

82 : Júda Mt 1: 1-16

83 : Fares Mt 1: 1-16

84 : Zára Mt 1: 1-16

85 : Tamara Mt 1: 1-16

86 : Ezrom Mt 1: 1-16

87 : Kain 1 Jn 3:12

88 : Antipas Zjv 2:13

89 : Balak Zjv 2:14

90 : Jezabel Zjv 2:20

91 : Henoch Heb 11:5

92 : Artemas 1 Tit 3:12

93 : Zenas Tit 3: 13

94 : Filemon Flm 1:1

95 : Filetus 2 Tim 2:17

96 : Karpo 2 Tim 4:13

97 : Aron Heb 7:11

98 : Noe Heb 11:7

99 : Augustus Lk 2:1

100 : Kvirínius Lk 2:2

101 : Gabriel Lk 1:26

102 : Sílas Skutky 15:22

103 : Kornélius Skutky 10:1

104 : Tomáš Jan 14:8

105 : Teofil Lk 1:3

106 : Jairus Mk 5:22

107 : Herodiada Mk 6:17

108 : Niger Sk 13:1

109 : Malchus Jn 18:10

110 : Publius Sk 28:7

111 : Lucius Rim 16:21

112 : Simon/Šimon Mt 10:2

113 : Peter 2 Pt 1:2

114 : Salome Mk 15:40

115 : Achaz Mt 1:9

116 : Lot 2 Pt 2:7

117 : Joatam Mt 1:9

118 : Seruch Lk 3:35

119 : Hymeneus 1 Tim 1:20

120 : Július Sk 27:1

121 : Félix Sk 23:24

122 : Tertullo Sk 24:1

123 : Agrippa Sk 25:13

124 : Beranika Sk 25:13

125 : Gallio Sk 18:12

126 : Sopater Sk 20:4

127: Meno Alexander Sk 4:6

128 : Tyrran meno Sk 19:9

129 : Meno Job Jak 5:11

130 : Elias Jak 5:17

131 : Meno Roboam Mt 1:7

132 : Jakub Rim 9:13

133 : Ezau Rim 9:13

134 : Ozeáš Rim 9:25

135 : Izaiáš Rim 9:27

136 : Meno Bál Rim 11:4

137 : Andronikus Rim 16:7

138 : Junius Rim 16:7

139 : Urban Rim 16:9

140 : Stachys Rim 16:9

141 : Apello Rim 16:10

142: Lýdia Sk 16:14

143 : Barnabáš Sk 4:36

144 : Rode Sk 12:13

145 : Blast Sk 12:20

146 : Agabus Sk 21:10

147 : Tabita Sk 9:36

148 : Eneáš Sk 9:33

149 : Eunika 2 Tim 1:5

150 : Loida 2 Tim 1:5

151 : Krescent 2 Tim 4:10

152 : Rachab Heb 11:31

153 : Apollyon / hebr verzia - Abaddon Zjv 9:11

154 : Aristubol Rim 16:10

155 : Damaris Sk 17:34

156 : Nikodém Jn 3:1

157 : Mnazon Sk 21:16

158 : Meno Didymus Jn 11:16

159 : Fortunat 1 Kor 16:17

160 : Achaikos 1 Kor 16:17

161 : Priska 1 Kor 16:19

162 : Akvila 1 Kor 16:19

163: Evodia/Syntacha Flp 4:2

164 : Lukáš Kol 4:14

165 : Démas Kol 4:14

166 : Fygelus 2 Tim 1:15

167 : Hermogenes 2 Tim 1:5

168 : Lévi Heb 7:5

169 : Bartolomej Mt 10:3

170 : Marta Lk 10:38

171 : Lazár Jn 12:2

172 : Jana Lk 8:3

173 : Zachej Lk 19:2

174 : Filolog Rim 16:15

175 : Júlia Rim 16:15

176 : Olympas Rim 16:15

177 : Jason Rim 16:21

178 : Sosipater Rim 16:21

179 : Erastus Rim 16:24

180 : Kvartus Rim 16:24

181 : Gajus Rim 16:23

182 : Krispus Sk 18:8

183 : Demeter Sk 1:24

184 : Sekundus Sk 20:4

185 : Tichykus Sk 20:4

186 : Eutychus Sk 20:9

187 : Manaen Sk 13:1

188 : Sergio Sk 13:7

189 : Zuzana Lk8:3

190 : Tibérius Lk 3:1

191 : Meno Anna Lk 2:36

192 : Meno Fanuel Lk 2:36

193 : Meno Narcis Rim 16:11

194 : Meno Herodián Rim 16:11

195 : Tryfaina Rim 16:12

196 : Tryfóza Rim 16:12

197 : Persida Rim 16:12

198 : Asynkrit Rim 16:14

199 : Hermas Rim 16:14

200 : Hermes Rim 16:14

201 : Patrobas Rim 16:14

202 : Flegont Rim 16:14

203 : Jannes 2 Tim 3:8

204 : Jambres 2 Tim 3:8

205 : Eubulus 2 Tim 4:21

206 : Pudens 2 Tim 4:21

207 : Línus 2 Tim 4:21

208 : Klaudius 2 Tim 4:21

209 : Apfia Flm 1:2

210 : Melchizedech Heb 7:1

211 : Hemor Gn 33:18

212 : Šavol Sk 26:14

213 : Šalamún Sk 7:47

214 : Matej Sk 1:23

215 : Barsabáš Sk 1:23

216 : Elizeus Lk 4:27

217 : Náman Lk 4:27

_________________________

CUDZIE PREKLADY :

1 : Akeldamach – pole krvi Sk 1:19

2 :"Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Mk 15:34

3 : "Talitha kum!", čo v preklade znamená: "Dievča, hovorím ti, vstaň!" Mk 5:41

4 : Korban ako obetný dar Mk 7:11

5 : "Effeta," čo znamená: "Otvor sa!" Mk 7:34

6 : Maranatha - Pane príď 1 Kor 16:22

POSTAVY/OSOBNOSTI :

1 : Pilát Mt 27:1

Áno, existujú mimobiblické staroveké dôkazy o existencii Pontského Piláta (lat. Pontius Pilatus), ktoré pochádzajú z historických prameňov, epigrafických nálezov a nápisov. Tu sú najdôležitejšie z nich:

1. Pilátov nápis (tzv. Pilátov kameň) – epigrafický dôkaz

Miesto nálezu: Caesarea Maritima (Izrael), 1961

Dátovanie: 1. storočie n. l.

Popis: Na vápencovej doske sa nachádza latinský nápis, kde je čitateľné meno "Pontius Pilatus, Prefekt Judey" (latinsky: Pontius Pilatus, Praefectus Iudaeae).

Význam: Ide o jediný známy archeologický nález, ktorý priamo potvrdzuje Pilátovo meno a jeho funkciu. Nápis potvrdzuje, že Pilát bol správcom (prefektom) provincie Judea za vlády cisára Tiberia.

2. Tacitus – Annales

Dátum: okolo 116 n. l.

Autor: Publius Cornelius Tacitus, rímsky historik

Citát (Annales 15.44):

"Christus, od ktorého pochádza meno [kresťania], bol počas vlády Tiberia popravený prokurátorom Pilátom Pontským..."

Význam: Tacitus potvrdzuje, že Pilát nariadil popravu Ježiša za vlády cisára Tiberia, a to nezávisle od Nového zákona.

3. Flavius Josephus – Židovské starožitnosti (Antiquitates Iudaicae)

Dátum: cca 93–94 n. l.

Autor: Flavius Josephus, židovský historik v službách Rimanov

Relevantný text: Antiquitates 18.3.3

Obsah: Josephus píše o Ježišovi ako múdrom mužovi, ktorý bol ukrižovaný na príkaz Piláta Pontského.

Poznámka: Časť textu je považovaná za neskôr kresťanmi upravovanú (tzv. Testimonium Flavianum), ale väčšina bádateľov súhlasí, že zmienka o Pilátovi je autentická.

4. Filón Alexandrijský – O vyslanectve k Gaiovi (Legatio ad Gaium)

Dátum: cca 41 n. l.

Autor: Filón Alexandrijský, židovsko-helénsky filozof

Obsah: Opisuje Piláta ako krutého, neústupného a provokatívneho správcu, ktorý pohŕdal židovskými zvykmi a spôsoboval nepokoje.

Význam: Nezávislá správa, ktorá ukazuje Piláta ako historickú postavu a potvrdzuje jeho pôsobenie v Judei.

5. Eusebios z Kaisareie – Cirkevné dejiny (4. storočie)

Eusebios cituje staršie pramene, vrátane správ, že Pilát bol nakoniec zosadený a poslaný späť do Ríma, kde spáchal samovraždu (to však nie je potvrdené inými dôkazmi).

____________________

2 : Saduceji Mt 3:7

Áno, Saduceji (Sadducaei v latinčine, Ṣaddūqīm v hebrejčine) sú dobre doloženou židovskou náboženskou skupinou z obdobia Druhého chrámu (cca 516 pred n. l. – 70 n. l.), a ich existencia je potvrdená viacerými starovekými mimobiblickými prameňmi. Nižšie uvádzam najdôležitejšie dôkazy:

📜 1. Flavius Josephus (1. storočie n. l.) – hlavný zdroj

Josephus o Saducejoch píše podrobne vo viacerých dielach:

a) Židovské starožitnosti (Antiquitates Iudaicae)

Knihy 13, 18 a 20 obsahujú zmienky o Saducejoch.

Josephus ich opisuje ako aristokratickú a konzervatívnu skupinu, často z radov chrámových kňazov, ktorí odmietali tradíciu farizejov a držali sa iba Tóry (Pentateuchu).

Verili, že neexistuje zmŕtvychvstanie, anjeli ani duchovia – na rozdiel od farizejov.

b) Vojna židovská (Bellum Judaicum) – kniha 2

Saduceji sú opísaní ako menšina s tvrdým postojom k Zákonu, blízki vplyvným vrstvám, no nie populárni medzi ľudom.

🧙 2. Filón Alexandrijský (cca 20 pred n. l. – 50 n. l.)

V spise Hypothetica alebo Apologia pro Judaeis sa zmieňuje o židovských filozofických školách, medzi ktorými vymenúva aj Saducejov.

Podobne ako Josephus, aj Filón zdôrazňuje, že Saduceji odmietajú vieru v nesmrteľnosť duše a život po smrti.

🪵 3. Kumránske zvitky (tzv. Zvitky od Mŕtveho mora) – nepriamo

Saduceji nie sú menovaní priamo, ale sekta Kumráncov (pravdepodobne Eséni) ich často kritizuje.

Kumránske texty hovoria o "Kňazoch falošného chrámu" alebo "Synoch temnoty", čo väčšina bádateľov identifikuje so Saducejmi – ako so skupinou, ktorá ovládala jeruzalemský chrám a bola v opozícii voči Kumráncom.

Texty ako Miqsat Ma'ase Ha-Torah (MMT) sa považujú za reakciu na saducejské interpretácie Zákona.

🏛️ 4. Talmud a Mišna – rabínske pramene

Mišna (2. – 3. stor. n. l.) a neskôr Babylonský a Jeruzalemský Talmud obsahujú mnoho polemík medzi farizejmi (rabínmi) a Saducejmi.

Napr. traktáty ako Yadayim 4:6, Sanhedrin 90b, alebo Avot de-Rabbi Natan hovoria o saducejskej viere (či skôr jej odmietaní viery v posmrtný život).

Aj keď tieto texty vznikli neskôr, zachovávajú staršie tradície.

____________________

3 : Farizeji Mt 3:7

Áno, Farizeji (Pharisaioi v gréčtine, Perušim v hebrejčine) sú spoľahlivo doloženou náboženskou skupinou z obdobia Druhého chrámu, a existujú viaceré mimobiblické dôkazy o ich existencii – predovšetkým v podobe starovekých spisov. Na rozdiel od napríklad Saducejov, nemáme však žiadne známe priame epigrafické ani výtvarné dôkazy, ktoré by výslovne označovali skupinu ako "Farizeji". Nižšie nájdeš podrobnosti.

📜 1. Flavius Josephus (1. storočie n. l.) – hlavný historický zdroj

Josephus (židovský historik, nar. cca 37 n. l.) je kľúčovým mimobiblickým autorom, ktorý viackrát opisuje Farizejov ako jednu z troch hlavných židovských filozofických škôl, spolu so Saducejmi a Esénmi.

a) Židovské starožitnosti (Antiquitates Iudaicae)

Kniha 13, kapitola 10: Farizeji sú tu popísaní ako ľudová náboženská skupina, ktorá verí vo večný život, zmŕtvychvstanie a anjelov, a má veľký vplyv na bežný ľud.

Kniha 18: Josephus opisuje Farizejov ako "najpresnejšiu" školu výkladu Zákona.

b) Vojna židovská (Bellum Judaicum) – kniha 2, kap. 8

Farizeji sú vykreslení ako moralisti, ktorí žijú jednoducho a veria v nesmrteľnosť duše, ale odmietajú násilie.

Josephus tvrdí, že sám bol Farizejom.

🧙 2. Filón Alexandrijský (cca 20 pred n. l. – 50 n. l.) – zmienky sú sporné

Filón nehovorí priamo o Farizejoch pod týmto menom, ale opisuje náboženské skupiny v Judei, ktoré sa podobajú na farizejov (napr. dodržiavajú čistotu, zákon atď.).

Jeho dôraz je však viac na Esénov.

📚 3. Talmud a Mišna – rabínska literatúra (2. stor. n. l. a ďalej)

Farizeji sú považovaní za predchodcov rabínskeho judaizmu. Rabínske texty často:

Odkazujú na "predkov rabínov" ako na skupinu, ktorá bola v opozícii voči Saducejom.

Traktáty Mišny (napr. Avot, Yadayim, Sanhedrin) obsahujú zákony, ktoré súvisia s postojmi historických Farizejov.

V Talmude sa často vyskytujú frázy ako "dom Šammaja" a "dom Hillela", čo boli dve hlavné farizejské školy.

✅ Hoci rabínske texty vznikli neskôr (2.–5. storočie), uchovávajú ustálené tradície pochádzajúce z obdobia Druhého chrámu, ktoré sú späté s Farizejmi.

📜 4. Kumránske zvitky (Zvitky od Mŕtveho mora) – nepriamo

Farizeji sú pravdepodobne identifikovateľní ako "hľadači hladkého (alebo ľahkého) zákona" (dorshei haḥalaqot) – čo je termín, ktorým ich Eséni opovržlivo označovali.

Kumránske sekty s nimi ostro teologicky nesúhlasili, čo je nepriame svedectvo o ich vplyve.

_____________________

4 : Herodes Veľký Mt 2:1

🔍 1. Historické dôkazy o Herodesovi Veľkom

📚 Flavius Jozef (1. storočie n. l.)

Najdôležitejším historickým zdrojom o Herodesovi je Flavius Jozef, autor diel Židovské starožitnosti (Antiquitates Judaicae) a Židovská vojna (De Bello Judaico).

Jozef opisuje Herodesa ako schopného, ale brutálneho vládcu, ktorý bol vymenovaný Rimanmi za kráľa Júdska (Judey) v r. 37 pred n. l. a vládol do svojej smrti v roku 4 pred n. l.

Jozef zaznamenáva aj jeho paranoiu a krutosti, napr. popravy členov vlastnej rodiny (jeho manželky Mariamny a synov).

📜 Rímske záznamy

Herodes bol známy v rímskom svete a bol v úzkom spojení s rímskymi cisármi, najmä s Augustom.

Jeho meno sa objavuje v rôznych rímskych dokumentoch ako rex socius et amicus populi Romani (spojenec a priateľ rímskeho ľudu).

🏺 2. Archeologické dôkazy

🏰 Masívne stavebné projekty

Herodes je známy ako veľký staviteľ. Archeológovia identifikovali viacero stavieb, ktoré dal vybudovať alebo rozšíriť:

Druhá rekonštrukcia jeruzalemského chrámu (známy ako Herodov chrám).

Pevnosti Masada a Herodium.

Prístav v Cézarei pri mori (Caesarea Maritima).

Herodion, monumentálne pohrebisko neďaleko Betlehema – miesto, kde bol zrejme aj pochovaný (jeho hrob bol objavený v roku 2007 archeológom Ehudom Netzerom).

Poznámka : Suma sumárov existencia Herodesa Veľkého z Nového Zákona je dobre doložená aj mimo Nového Zákona,

____________________

5 : Prorok Joel Sk 2:16

Osoba sa vyskytuje v Starom Zákone v Joel 1:1

___________________

6 : Júda Galilejský Sk 5:37

Zmienky o Júdovi Galilejskom mimo NZ

✅ 1. Flavius Josephus

Flavius Josephus o Judovi píše o nom pomerne podrobne v niekoľkých svojich dielach:

🔹 Židovské starožitnosti (Antiquitates Judaicae), kniha XVIII, kap. 1, §1–6:

Juda z Galiley "povstal v čase sčítania ľudu, ktoré uskutočnil Quirinius, správca Sýrie".

Odmietol uznať rímsku autoritu a vyzval Židov, aby neplatili dane Rimanom.

Bol zakladateľom hnutia tzv. "štvrtého filozofického smeru" — čo Josephus chápe ako predchodcov zélotov.

🔹 Vojna židovská (De Bello Judaico), kniha II, kap. 8:

Josephus opäť spomína Judu ako vodcu radikálneho nacionalistického hnutia, ktorý kládol dôraz na Božie kráľovstvo namiesto rímskej vlády.

Hovorí, že jeho nasledovníci verili, že Boh je ich jediný Pán a kráľ, a teda odmietali pozemských vládcov.

____________________

7 : Cisár Klaudius Sk 11:28

Mimonovozákonné dôkazy a zmienky

Tacitus (rímsky historik)

V diele Annales spomína Klaudia ako cisára a zaznamenáva viaceré aspekty jeho vlády.

Suetonius – De Vita Caesarum ("Životy cisárov")

Napísal podrobný životopis Klaudia, vrátane jeho administratívnych reforiem a expanzie ríše.

Dio Cassius – Rímska história

Popisuje detaily Klaudiovej vlády a politických krokov.

Josephus Flavius (židovský historik)

V diele Antiquitates Judaicae (Židovské starožitnosti) sa zmieňuje o Klaudiovi a o jeho vzťahu k Židom.

Klaudius podľa neho obnovil práva Židom v Alexandrii a ďalších mestách.

Epigrafické dôkazy (nápisy, mince):

Dochovalo sa množstvo mincí s jeho portrétom, ako aj nápisov z rôznych častí ríše, ktoré ho titulujú ako cisára.

____________________

8 : Prokonzul Sergio Pavlo Sk 13:7

1. Nápis v Soloi na Cypre (objavený v 19. storočí)

Objavený nápis spomína "Apollóniosa, prokúra týchto miest, počas prokonzulátu Paulla".

Hoci meno Sergius Paulus nie je úplné, korešponduje s titulom a časovým rámcom.

Potvrdzuje, že osoba menom Paulus mohla byť prokonzulom na Cypre v 1. storočí.

2. Rímske záznamy – Inskripcia z Pisídie (v blízkosti Antiochie)

Nájdený nápis z Antiochie v Pisídii spomína osobu menom Lucius Sergius Paulus ako člena senátorskej triedy.

Vzhľadom na zhodu mena a spoločenský status ide pravdepodobne o toho istého človeka alebo člena jeho rodiny.

Ak bol z Pisídie, mohlo by to vysvetliť, prečo Pavol a Barnabáš šli neskôr práve tam (Sk 13:13–14).

3. Plínius Starší – Naturalis Historia (Prírodoveda), kniha 2:190

Plínius sa zmieňuje o Lucius Sergius Paulus ako o mužovi s vedeckými záujmami, ktorý sa zaoberal prírodnými javmi.

To zodpovedá opisu v Skutkoch: "muž rozumný".

__________________

9 :Nikodém Jn 3:1

1. Apokryfné evanjelium Nikodéma (Evangelium Nicodemi)

Pravdepodobne pochádza zo 4. storočia.

Pripisuje sa Nikodémovi, ale skutočný autor je neznámy.

Obsahuje rozšírený opis Ježišovho súdu pred Pilátom a jeho zostúpenia do podsvetia.

____________________

10 : Nikolaiti Zjv 2:6

1. Irenej z Lyonu (Adversus Haereses, okolo 180 n. l.)

Irenej spomína Nikolaitov ako heretikov, ktorí zneužívali kresťanskú slobodu na nemorálny život a podporovali sexuálnu nemravnosť a jedenie mäsa obetovaného modlám.

Podľa neho pochádzali od Mikuláša, jedného zo siedmich diakonov spomenutých v Skutkoch apoštolov 6:5, hoci to nemusí byť historicky presné.

"Nikolaiti sú nasledovníci toho istého Mikuláša, ktorý bol jedným zo siedmich diakonov. (...) Ich učenie bolo plné bezbožnosti."

2. Tertulián (2.–3. storočie)

Aj on ich spomína ako nemorálnu skupinu, ktorá svojimi praktikami kazila čistotu viery a správania.

3. Hippolytus Rímsky (Refutatio Omnium Haeresium, 3. storočie)

Znovu sa pripája k tradícii, že Nikolaiti vychádzali z Mikuláša, ale dodáva, že išlo o skorumpované pochopenie jeho učenia.

4. Klement Alexandrijský (okolo 200 n. l.)

Klement sa pokúša Mikuláša ospravedlniť a tvrdí, že jeho slová boli nesprávne interpretované.

_____________________

11 : Kráľ Aretas 2 Kor 11:32

1. Antický historik Jozef Flavius

Vo svojom diele "Židovské starožitnosti" (Antiquitates Judaicae) aj v "Židovskej vojne" spomína Aretasa IV.

Popisuje jeho konflikt s Herodesom Antipom, ktorý sa rozviedol s jeho dcérou, aby si vzal Herodiadu. To viedlo k politickému a vojenskému napätiu medzi Nabatéou a židovským kráľovstvom.

Jozef Flavius uvádza, že rímsky cisár Tiberius poveril sýrskeho miestodržiteľa Vitellia, aby proti Aretasovi viedol vojnu (okolo roku 36–37 po Kr.).

"Aretas kráľ Arabov (...) zaútočil na Herodesa Antipu a porazil jeho armádu." – Jozef Flavius

2. Nabaténske nápisy a mince

Existuje množstvo epigrafických dôkazov (nápisov) z Petry (hlavného mesta Nabaténov) a iných miest, ktoré nesú meno Aretas IV.

Na jeho minciach sa nachádza titul:

"Aretas, kráľ Nabatejcov, milovník svojho ľudu" (Philopatris)

(napr. minca z obdobia 16/17 n. l.)

3. Archeologické nálezy

V Petre a ďalších lokalitách boli objavené chrámy, pohrebiská a nápisy, ktoré potvrdzujú vládu Aretasa IV.

Známe sú aj stély s jeho menom a titulom, čo svedčí o jeho vplyve a významnej úlohe v regióne.

4. Rímske historické súvislosti

Udalosť v 2 Kor 11:32, kde Pavol píše o tom, že "v Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damask, aby ma chytil", zodpovedá situácii, kedy Aretas pravdepodobne získal vplyv nad Damaskom po smrti rímskeho miestodržiteľa.

Aj keď Rimania normálne kontrolovali Damask, existujú náznaky, že na krátky čas mohol Aretas mať v Damasku vojenského správcu, pravdepodobne s tichým súhlasom Ríma v období politickej nestability.

___________________

12 : Náčelník ostrova Malty Publius Sk 28:7

Skutky apoštolov 28:7 spomínajú Publiusa, "predstaveného ostrova" Malty, ktorý pohostinne prijal apoštola Pavla a jeho spoločníkov po stroskotaní lode. Tento muž je opísaný ako významná osoba, pravdepodobne správca alebo miestodržiteľ ostrova.

Otázka znie: Existujú nejaké iné dôkazy o existencii tohto Publiusa mimo Nového zákona?

📜 Odpoveď v skratke:

👉 Neexistujú priame mimobiblické dôkazy o konkrétnej historickej osobe menom Publius na Malte z 1. storočia, ale existujú nepriame historické, lingvistické a archeologické dôkazy, ktoré:

potvrdzujú reálnu titulatúru, ktorú Sk 28:7 používa,

dokazujú existenciu rímskej administrácie na Malte v tom čase,

naznačujú, že osoba ako Publius mohla skutočne existovať a mať túto funkciu.

📌 Detaily:

1. Titul "protos tēs nēsou" – "predstavený ostrova"

V originálnom gréckom texte Sk 28:7 sa používa termín πρῶτος τῆς νήσου (prōtos tēs nēsou).

Tento výraz je nezvyčajný, no v súlade s rímskou správou provincie – nebol bežný úrad, ale mohol označovať lokálneho vládcu alebo rímskeho prokurátora v menšej rímskej správe.

Neskoršie nápisy z Malty a iných ostrovov v rímskom Stredomorí používajú podobné tituly pre miestnych správcov.

2. Archeologické nálezy na Malte

Boli objavené rímske nápisy, ktoré ukazujú, že Malta bola integrovaná do rímskeho administratívneho systému už od 1. storočia pred Kr.

Jeden z nápisov (objavený v 19. storočí) sa týka "protos Melitenon" – teda "prvého z Malťanov" – čo podobne ako v Sk 28:7 odkazuje na vedúcu funkciu.

Nejde však o konkrétny dôkaz o osobe menom Publius, len o potvrdenie existencie takej funkcie.

3. Tradícia a raná cirkev

Maltská kresťanská tradícia (od 4.–5. storočia) verí, že Publius sa stal prvým biskupom Malty.

Táto tradícia je však neskorá a nie je historicky overená.

___________________

13 : Baal, boh Rim 11:4

1. Mimonovozákonné dôkazy o Baalovi

🔹 a) Ugaritské texty (Ras Šamra, Sýria) – 14.–13. stor. pred Kr.

Objavené v 1920-tych rokoch na mieste starovekého Ugaritu.

Obsahujú komplexný mytologický cyklus o Baalovi (tzv. Baalov cyklus).

Baal je v nich opísaný ako syn Ela, bojuje s bohom smrti Motom a bohom mora Jamom.

Tieto texty patria medzi najdôležitejšie dôkazy kanaánskeho náboženstva.

🔹 b) Egyptské pramene

Baal sa objavuje v egyptskej ikonografii a textoch počas Nového kráľovstva.

Egypt prijal niektoré semitské božstvá (vrátane Baala) v období kontaktu so Sýriou a Kanaánom.

🔹 c) Fénické nápisy

Fénické kolónie (napr. Kartágo) uctievali Baal Hammon, hlavného boha, ktorému obetovali aj deti (podľa niektorých prameňov).

Tieto nápisy dokazujú, že kult Baala sa rozšíril až do západného Stredomoria.

🔹 d) Asýrske a babylonské texty

Asýrske záznamy spomínajú Baala ako boha nepriateľských území (napr. v Amone, Moábe)

e) V Starom Zákone sa spomína v Sdc 2: 11-13; 1 Kr 18, Jer 7:9

___________________

14 : Cisár Tibérius Lk 3:1

🏛️ 1. Antickí historici

Tiberius je často spomínaný v dielach rímskych a židovských historikov:

Tacitus (Annales) – podrobne opisuje vládu Tiberia, vrátane politických intríg a súdnych procesov.

Suetonius (De Vita Caesarum – "Životopisy cisárov") – venuje celý životopis cisárovi Tiberiovi.

Dio Cassius (Rímske dejiny) – opisuje jeho vládu a osobnosť.

Flavius Josephus – židovský historik spomína Tiberia v súvislosti s Pontským Pilátom, ktorého cisár ustanovil prefektom Judey.

🪙 2. Numizmatické dôkazy (mince)

Počas vlády Tiberia bolo razených množstvo mincí s jeho podobizňou a menom.

Napr.: nápisy ako TI CAESAR DIVI AVG F AVGVSTVS (Tiberius Caesar, syn božského Augusta, Augustus).

Známym príkladom je tzv. "denár Tiberia", niekedy označovaný ako "minca cisára na daň", ktorá mohla byť použitá v evanjeliovom príbehu (Mt 22:19–21).

🏺 3. Epigrafické dôkazy (nápisy v kameňoch a bronzi)

Bolo nájdených množstvo nápisov zmieňujúcich Tiberia ako cisára, vrátane stavebných nápisov a verejných dekrétov.

Slávny príklad: Pilátov nápis (tzv. Pilátov kameň) z Cézarey (Izrael), kde sa spomína "Tiberieum" – budova zasvätená cisárovi Tiberiovi Pontským Pilátom.

🏙️ 4. Archeológia a architektúra

V Ríme i v iných častiach ríše existujú stavby a sochy spojené s Tiberiom.

Mesto Tiberias v Galilei bolo pomenované na jeho počesť okolo roku 20–26 po Kr.

____________________

15 : Prokonzul Gálio Sk 18:12

Áno, prokonzul Luciusius Junius Gallio Annaeanus, spomínaný v Skutkoch apoštolov 18:12, je historicky doložená postava aj mimo Nového zákona. Existuje viacero mimobiblických zmienok, ktoré potvrdzujú jeho existenciu a úrad v Acháji. Tu sú najdôležitejšie z nich:

📜 1. Delfská nápisová tabuľa (tzv. Gallionov nápis)

Najvýznamnejší historický dôkaz.

Tento nápis bol objavený v gréckych Delfách a je datovaný do obdobia, keď bol Gálio prokonzulom provincie Achája.

Nápis je list od cisára Claudia obyvateľom Delf, v ktorom spomína "Lucius Junius Gallio, môj priateľ a prokonzul Acháje" (grécky: Gallion ho emós phílos kaì anthypatos).

Tento nápis je datovaný približne do roku 51–52 n. l., čo presne zapadá do chronológie Pavlovho pobytu v Korinte, ako to opisuje Sk 18.

📚 2. Spisy rímskych autorov (napr. Seneca)

Gálio bol bratom filozofa Senecu, ktorý bol poradcom cisára Nera.

Seneca sa o ňom viackrát zmieňuje v listoch a iných spisoch.

Napr. v "Epistulae Morales ad Lucilium" (Listy Luciliovi) ho opisuje ako veľmi láskavého človeka, milovaného všetkými.

V jednom liste spomína: "Nikoho ľud nikdy nemiloval viac ako Gália."

🏛️ 3. Plínius Starší a ďalší

1. Plínius Starší (Naturalis Historia, 31.33)

Latinsky:"Iunius Gallio, qui fratri suo Annaeo Senecae nomen mutavit..."

Preklad:"Junius Gallio, ktorý si zmenil meno podľa svojho brata Annaea Senecu..."

• Plínius tu spomína Gália v súvislosti s jeho menom – pôvodne sa volal Lucius Annaeus Novatus, ale prijal meno Gallio po svojom adoptívnom otcovi Luciovi Juniovi Gallionovi.

• Táto zmienka je síce krátka, ale potvrdzuje jeho existenciu a rodinné väzby.

  ___________________

16 : Kráľovna z juhu (zo Sáby) Mt 12:42

1. 📖 Starý zákon

1 Kráľov 10 a 2 Kroník 9 – opisujú návštevu kráľovnej zo Sáby u kráľa Šalamúna kvôli jeho múdrosti.

📚 Korán (islamská tradícia)

Kráľovná sa nazýva Bilqís a jej príbeh je opísaný v Súre 27 (An-Naml). Známa je epizóda, kde jej Šalamún pošle list a ona príde k nemu do Jeruzalema. Hoci Korán ju nemenoval výslovne "kráľovnou zo Sáby", opis zodpovedá biblickému príbehu.

📜 Etiópska tradícia (Kebre Negest 4 storočie)

Starý etiópsky text "Kebre Negest" (Sláva kráľov) tvrdí, že kráľovná zo Sáby bola Makeda, a že mala syna so Šalamúnom, Menelika I., ktorý sa stal prvým cisárom Etiópie. Tento text zohráva kľúčovú úlohu v legitimite etiópskej dynastie.

🏺 2. Archeologické dôkazy

Zatiaľ neexistuje priamy archeologický dôkaz o samotnej kráľovnej zo Sáby, ale máme niekoľko podporných faktov, ktoré dávajú jej príbehu geografickú a historickú pravdepodobnosť:

📍 Sába ako historické kráľovstvo

Sába (Sheba) bolo reálne staroveké kráľovstvo, ktoré existovalo zhruba od 10. storočia pred Kr. v oblasti dnešného Jemenu.

Bola to bohatá obchodná civilizácia vďaka obchodu s kadidlom, myrhou a koreninami.

Hlavné mestá: Marib (alebo Ma'rib) – vykopávky tu odhalili chrám zasvätený božstvu Almaqah, hrádze a písomnosti.

🏛️ Archeologické nálezy

V Maribe (Jemen) boli nájdené sabejské nápisy a architektúra zo železnej doby.

V oblasti Aksúmu (Etiópia) boli tiež nájdené staroveké nápisy a zvyšky, ktoré svedčia o kultúrnom prepojení so starovekým Jemenom.

Avšak, žiadne nápisy, ktoré by priamo spomínali kráľovnú zo Sáby napojenú na Šalamúna sa doteraz nenašli

🧩 3. Možné historické závery

Reálny základ príbehu je pravdepodobný, keďže:

Kráľovstvo Sába existovalo v čase Šalamúna.

Obchodné kontakty medzi Jemenom, Arábiou a Levantom sú dobre doložené.

Kráľovná ako titul? – Niektorí vedci špekulujú, že výraz "kráľovná zo Sáby" mohol označovať titul alebo funkciu, nie konkrétne meno.

____________________

17 : Šalamún Mt 1:6

🧙‍♂️ 1. Josephus Flavius (1. stor. po Kr.)

Áno, Šalamún je u Flavia spomínaný viackrát.

📚 Antiquitates Iudaicae (Židovské starožitnosti), knihy 8–10

Josephus v týchto knihách rozpráva rozšírenú verziu biblického príbehu Šalamúna.

Popisuje:

Stavbu chrámu v Jeruzaleme

Šalamúnovu múdrosť

Návštevu kráľovnej zo Sáby

Jeho bohatstvo, manželstvá, pohanské vplyvy

Josephus teda priamo čerpá z Biblie, ale príbeh rozširuje a preformulúva pre grécko-rímske publikum. Neprináša nové nezávislé fakty, ale jeho svedectvo potvrdzuje, že v 1. storočí bol Šalamún vnímaný ako skutočná historická postava.

📜 2. Talmud a Mišna

V Mišne (najstaršia vrstva Talmudu) sa Šalamún priamo veľmi nespomína, ale v Babylonskom a Jeruzalemskom Talmude je často zmieňovaný v rôznych kontextoch:

🪄 Príklady zmienok:

Múdrosť a sudcovské schopnosti – Šalamún bol vnímaný ako prototyp "mudrca" a "súdcu".

Magické schopnosti – V neskorších rabínskych tradíciách sa mu pripisuje moc nad démonmi a schopnosť ovládať duchov skrz magický prsteň (tzv. "Šalamúnov prsteň").

Staviteľ chrámu – Je často pripomínaný v súvislosti s prvým chrámom v Jeruzaleme.

Etické výklady – Je mu pripisovaná autorita knihy Prísloví, Kazateľa (Kohelet) a Piesne piesní, ktoré sa vykladajú alegoricky.

Talmud neanalyzuje jeho historickosť, ale predpokladá jeho existenciu ako reálnu, hoci s legendárnymi prvkami.

📚 3. Židovské apokryfy a pseudepigrafy

Áno, v apokryfoch a pseudepigrafických textoch sa Šalamún často objavuje, niekedy v mystickej alebo magickej podobe.

💠 Kľúčové texty:

Testament of Solomon (Šalamúnova záväť) (pseudepigraf):

Rozsiahly grécky text (pravdepodobne z 1.–3. stor. po Kr.).

Popisuje, ako Šalamún ovládal démonov, aby mu pomáhali pri stavbe chrámu.

Obsahuje židovské aj grécko-rímske okultné prvky.

Kniha múdrosti Šalamúnovej (Deuterokánon, 1. stor. pred Kr.):

Píše sa ako od Šalamúna, hoci autorstvo je nepravé.

Zdôrazňuje múdrosť ako dar od Boha a má filozoficko-teologický charakter.

Sirachovec (Kniha Sirachovcova):

Spomína Šalamúna v zozname veľkých mužov (Sir 47:12–22).

Tieto texty ukazujú, že v židovskom prostredí sa Šalamún stal ikonou múdrosti, mystiky, moci a božskej priazne.

✝️ 4. Cirkevní otcovia (2.–5. stor. po Kr.)

Šalamún bol dôležitý aj pre raných kresťanov.

🧾 Príklady zmienok:

Origenes, Augustín, Jerome – vykladali Pieseň piesní ako alegóriu medzi Kristom a Cirkvou (alebo medzi Bohom a dušou), pričom verili, že autorom je Šalamún.

Tertulián a ďalší – citujú Šalamúna ako inšpirovaného múdrosťou, ale nie bez chyby (kvôli jeho modlárstvu v starobe).

V kresťanskej tradícii sa často uvádza kontrast: Ježiš je "väčší ako Šalamún" (Mt 12:42).

_____________________

18 : Dcéra Herodiady Mt 14:6

🧙‍♂️ 2. Josephus Flavius – hlavný mimobiblický zdroj

Áno, Flavius Josephus (židovský historik 1. storočia) je jediný známy antický zdroj, ktorý poskytuje konkrétne mená a genealogické detaily:

📚 Židovské starožitnosti (Antiquitates Judaicae), kniha 18, kap. 5.4

Flavius uvádza, že Herodias mala dcéru Salome (Σαλώμη).

Salome sa neskôr vydala za Filipa, syna Heroda Veľkého (nie toho istého Filipa, čo bol predtým jej otcom).

Flavius však nič nehovorí o jej tanci alebo o poprave Jána Krstiteľa.

➡️ Preto: Jediný dôvod, prečo vieme, že tá "dcéra Herodiady" sa volala Salome, je Josephus, nie Nový zákon.

__________________

19 : Židovka Druzilla Sk 24:24

1. Historické pramene

Najdôležitejším mimobiblickým zdrojom je Jozef Flavius (Židovské starožitnosti XIX, 7.1; XX, 7.1–2):

Plné meno: Drusilla, dcéra Herodesa Agrippu I. a jeho manželky Kypros.

Rodina: Sestra Herodesa Agrippu II., Bereniky a Mariamne.

Pôvodne zasnúbená s Epifanom, synom Antiocha IV., ale zasnúbenie sa rozpadlo kvôli otázke obriezky.

Vydatá za: najprv za Ezára (Aziza), kráľa Emesy (dnešná Homs, Sýria), ale neskôr ju rímsky prokurátor Antonius Felix (ten istý, pred ktorým Pavol stál) presvedčil, aby ho opustila a vydala sa za neho.

Smrť: Podľa Flavia zahynula spolu so synom Marcusom Antoniom Agrippom pri erupcii Vezuvu v r. 79 n. l.

Tieto detaily sa zhodujú s tým, čo naznačuje Skutky 24:24 – že Felix bol ženatý so židovkou Drusillou.

___________________

20 : Porcius Festus Sk 24:27

1. Mimobiblické textové zmienky

Jozef Flavius

V Židovských starožitnostiach (Antiquitates Judaicae XX, 8.9–11) a v Židovskej vojne (Bellum Judaicum II, 14.1) píše, že Porcius Festus bol nástupcom Antonia Felixa ako prokurátor provincie Judea.

Flavius ho opisuje ako spravodlivejšieho a energickejšieho správcu než jeho predchodca, hoci jeho pôsobenie bolo krátke.

Festus riešil problémy s ozbrojenými bandami a tzv. "falošnými prorokmi" v Judei.

Zomrel vo funkcii, po približne 2 rokoch správy provincie, a bol nahradený Albinom (Lucceius Albinus).

Tacitus

Priamo ho síce nemenovite nespomína v Annales či Historiae, ale Tacitove opisy situácie v Judei počas tohto obdobia korešpondujú s časom jeho vlády a zhodujú sa s Flaviovým rámcom.

2. Epigrafické dôkazy

Priamy nápis s jeho menom sa zatiaľ nenašiel v Judei ani v iných častiach rímskej ríše.

Existujú však úlomky administratívnych nápisov z Caesarea Maritima, kde sídlil rímsky prokurátor, z obdobia 50.–60. rokov n. l., ktoré by mohli súvisieť s jeho pôsobením, ale meno sa nezachovalo.

Meno Porcius patrilo k známej rímskej gens Porcia (napr. Marcus Porcius Cato), ale v 1. storočí sa už vyskytovalo zriedkavejšie.

__________________________

21 : Ježiš Kristus Mt 1:1

📜 Literárne zmienky mimo Nového zákona

Židovské zdroje

Flavius Josephus (Židovské starožitnosti, cca 93–94 n. l.)

Obsahuje tzv. Testimonium Flavianum, kde opisuje Ježiša ako múdreho muža, ktorý bol ukrižovaný za vlády Piláta. Väčšina historikov sa zhoduje, že časť textu bola kresťansky upravená, ale jadro zmienky (existencia Ježiša a jeho poprava) je pravdepodobne autentické.

Babylonský Talmud (redakcia 3.–5. storočie, tradície možno z 1.–2. storočia)

Obsahuje zmienku o "Ješu", ktorý bol popravený na predvečer Paschy za čarodejníctvo a zvádzanie Izraela. Identifikácia s Ježišom z Nazareta je pravdepodobná, ale nie stopercentná.

Rímske zdroje a Grécke zdroje

Tacitus (Annales, cca 116 n. l.)

Hovorí o "Christus", ktorý bol popravený za Tiberia prokurátorom Pontiom Pilátom, a o tom, že jeho nasledovníci boli v Ríme prenasledovaní Nerom.

Suetonius (Život cisárov, cca 121 n. l.)

Spomína "Chrestus" v súvislosti s nepokojmi medzi Židmi v Ríme za cisára Claudia. Niektorí bádatelia si nie sú istí, či ide o Ježiša, alebo iného židovského agitátora.

Plínius mladší (Listy, cca 112 n. l.)

Píše cisárovi Trajánovi, že kresťania sa schádzajú a spievajú hymny "Christovi ako Bohu".

Celsus, grécky filozof z 2. storočia, napísal: "...Pravdivé slovo", traktát, ktorý kriticky skúmal kresťanstvo a Ježiša. Spochybňoval základné princípy kresťanskej viery vrátane panenstva, Ježišovho božstva a zmŕtvychvstania a tvrdil, že sú založené na chybnom uvažovaní a prevzatých myšlienkach

1️⃣ Gnostické texty (2. storočie, niektoré s koreňmi možno už v 1. stor.)

Tieto spisy pochádzajú zväčša z Egypta (nálezy v Nag Hammadi, 1945) a zobrazujú Ježiša nie ako ukrižovaného Spasiteľa v zmysle ortodoxného kresťanstva, ale ako duchovného učiteľa, ktorý odovzdáva tajné poznanie (gnózu).

Príklady:

Tomášovo evanjelium – zbierka 114 Ježišových výrokov, často mystických a paradoxných. Nezameriava sa na jeho smrť či vzkriesenie.

Filipovo evanjelium – obsahuje mystické výklady sviatostí a náznaky, že Mária Magdaléna mala špeciálny vzťah k Ježišovi.

Evanjelium pravdy – filozofické dielo, kde Ježiš prináša poznanie, aby ľudí oslobodil od nevedomosti.

Júdovo evanjelium – prezentuje Judáša ako toho, kto splnil Ježišovu vôľu, aby sa oslobodil z telesného väzenia.

Tieto texty vznikli v prostredí, kde sa Ježiš chápal primárne symbolicky a mysticky, nie ako historický učiteľ v židovskom kontexte.

2️⃣ Kresťanské apokryfy (2.–4. storočie)

Sú to spisy, ktoré neboli prijaté do kánonu, ale opisujú Ježišov život a učenie často s legendárnymi prvkami.

Príklady:

Protoevanjelium Jakubovo – o narodení Panny Márie a detstve Ježiša.

Evanjelium podľa Petra – alternatívny opis ukrižovania a vzkriesenia.

Detstvo Ježišovo podľa Tomáša – príbehy o malom Ježišovi, ktorý robí zázraky (nie vždy láskavé).

Skutky Pavla a Tekly, Skutky Petra – opisujú zázraky a učenie apoštolov v mene Ježiša.

Tieto texty ukazujú, že obraz Ježiša sa začal bohato vyvíjať a často sa kombinoval s lokálnymi legendami.

3️⃣ Raní cirkevní otcovia (2.–3. storočie)

Títo autori Ježiša spomínajú v polemikách proti herézam aj pri obrane viery voči pohanom. Pre nich je Ježiš historická aj božská postava, splnenie proroctiev.

Príklady:

Ignác Antiochijský († cca 110) – opakovane hovorí o Ježišovom narodení, ukrižovaní a vzkriesení ako historických faktoch.

Justín Mučeník (cca 100–165) – vo Dialógu s Tryfónom argumentuje, že Ježiš je Mesiáš ohlásený prorokmi.

Irenej z Lyonu (cca 130–202) – vo Proti herézam kritizuje gnostikov za skreslený obraz Ježiša.

Origenes (cca 184–253) – vo Contra Celsum reaguje na pohanskú kritiku Ježiša a potvrdzuje jeho existenciu ako historickej osoby.

Tertulián (cca 155–240) – zdôrazňuje ukrižovanie pod Pilátom ako doložiteľnú udalosť.

🏺 Archeologické a epigrafické dôkazy

Priame nálezy, ktoré by explicitne potvrdzovali existenciu Ježiša Nazaretského, neexistujú.

Máme však:

Nápisy a mince s menami Piláta Pontského, Herodesa Antipu a ďalších biblických postáv, čo potvrdzuje historické prostredie.

Ossuarium "Jakuba, syna Jozefa, brata Ježiša" (nájdené v r. 2002, pravdepodobne z 1. stor.)

Nápis Ya'akov bar Yosef akhui di Yeshua je veľmi zaujímavý, ale jeho autenticita je sporná — niektorí ho považujú za falzifikát alebo za autentický ossuár s dodatočne dopísanou druhou časťou.

Nazaretský nápis (z 1. stor., pravdepodobne za cisára Klaudia)

Obsahuje hrozbu trestu smrti pre tých, čo vyberú telo z hrobu. Nie je to priamy dôkaz Ježiša, ale niektorí ho dávajú do súvisu s ranokresťanským učením o vzkriesení.

____________________________

22 : Dávid Mt 1:1

🏺 Archeologické a epigrafické zmienky

1. Tel Dan Stele (Izrael, objavená 1993–94)

Bazaltová stéla z 9. stor. pred n. l., písaná aramejsky.

Pravdepodobne ju nechal vyhotoviť aramejský kráľ Chazael (alebo jeho nástupca), ktorý sa chválil víťazstvami nad Izraelom a "domom Dávida" (BYTDWD).

Toto je prvá archeologická zmienka "Domu Dávida", teda dynastie založenej Dávidom.

Vedecký konsenzus: nápis je autentický a zmienka o "Dávidovi" sa chápe ako historická referencia na kráľovský rod.

2. Mesha Stele (Moáb, cca 840 pred n. l.)

Moábska stéla kráľa Mešu opisuje jeho vzburu proti Izraelu.

V zlomenej časti je pasáž, ktorú niektorí epigrafici čítajú ako "Dom Dávida", iní to spochybňujú, pretože poškodenie kameňa umožňuje aj iné rekonstrukcie.

Ak by sa potvrdila, bola by to druhá nezávislá zmienka z 9. stor. pred n. l.

3. Karnacké nápisy (Egypt, 10.–9. stor. pred n. l.)

Nápisy faraóna Šošengka I. (biblický Šíšak) obsahujú zoznam miest, ktoré dobyl v Kanaáne.

Nie je tam priamo "Dávid", ale biblický príbeh (1 Kr 14:25–26) dáva jeho ťaženie do súvisu s raným judským kráľovstvom.

📜 Starý Zákon

V Starom Zákone sa vyskytuje v 1 Sam 16:19

📜 Mimobiblické literárne zmienky

Najstaršie mimobiblické literárne zmienky pochádzajú z obdobia dlho po jeho údajnej vláde, a to od židovských a neskôr kresťanských autorov, ktorí čerpali zo Starého zákona (napr. Flavius Josephus – Židovské starožitnosti, cca 93–94 n. l.).

________________________

23 : Abrahám Mt 1:1

Židovskí a kresťanskí autori (napr. Flavius Josephus, cca 93–94 n. l.) písali o Abrahámovi, ale výlučne na základe biblických tradícií.

Filón Alexandrijský (Philo of Alexandria), židovský filozof a alegorický exegeta z 1. storočia pred n.l./ skutočne venuje samostatné dielo postave Abraháma. Tento traktát sa nazýva De Abrahamo (v angličtine On the Life of Abraham) a obsahuje hlbokú filozoficko-etickú interpretáciu Abrahámovho života, vrátane jeho viery, poslušnosti a duchovnej cesty

V Starom Zákone sa spomína v Gn 17:5. Toľko k najstarším zmienkam o Abrahámovi.

____________________

24 : Mudrci od východu Mt 2:1

Archeologické nálezy z Partského impéria (1. stor. pred n. l. – 1. stor. n. l.) dokladajú existenciu diplomatických misií na Západ, takže cesta učencov či delegátov do Judey by bola teoreticky možná — ale nemáme konkrétny záznam o tej z Matúša.

1️⃣ Raní kresťanskí autori (2.–4. stor.)

Tieto zmienky vždy vychádzajú priamo z Matúša:

Justín Mučeník (Dialóg s Tryfónom, cca 155 n. l.)

Tvrdí, že mágovia prišli z Arábie a priniesli dary ako vyjadrenie úcty Mesiášovi.

Origenes (Contra Celsum, cca 248 n. l.)

Spája mágov s astrologickým pozorovaním a tvrdí, že hviezda bola Božím znamením pre pohanov.

Tertulián (Adversus Marcionem, zač. 3. stor.)

Nazýva ich "takmer kráľmi" a spája ich s proroctvom z Iz 60:6 ("zlato a kadidlo").

Augustín z Hippo (4.–5. stor.)

Vykladá mágov ako prvých pohanov, ktorí uverili v Krista.

Apokryfy

Sýrsky "Evanjelium detstva" (Pseudo-Matúš) – dopĺňa, že mágov bolo troch (Biblia počet neuvádza), dáva im mená Melchior, Gaspar, Baltazár a opisuje ich pôvod z rôznych častí sveta.

Gnostické texty

Väčšina nájdených gnostických evanjelií (Tomášovo, Filipovo, Júdovo, Evanjelium pravdy) mudrcov nespomína — tieto texty sa sústredia na Ježišovo duchovné učenie, nie na naratív detstva.

Existujú však niektoré gnostické kompilácie z neskorého obdobia (3.–4. stor.), ktoré do svojich "harmonizovaných" evanjelií prebrali motív mágov z Matúša, ale bez zásadnej zmeny významu.

________________________

25 : Jozef otec Ježiša Mt 1:16

2. Kresťanské apokryfy (2.–4. storočie)

Tu je Jozef často významná postava:

Protevangelium Jakubovo (cca 150 n. l.) – popisuje Jozefa ako staršieho vdovca s deťmi z predchádzajúceho manželstva, ktorého kňazi vybrali, aby sa stal Máriiným ochrancom. Rozvádza okolnosti zasnúbenia, narodenia Ježiša, útek do Egypta a pod.

Pseudo-Matúšovo evanjelium (pravdepodobne 7. st., ale vychádza zo starších 2.–4. st. tradícií) – rozširuje príbeh o Jozefovi ako ochrancovi pri úteku do Egypta a pridáva zázračné epizódy.

Arabské detstvo Ježišovo (pravdepodobne 5.–6. st., ale so staršími motívmi) – Jozef tu vystupuje ako sprievodca Márie a Ježiša, často uprostred zázračných udalostí.

História Jozefa tesára (pravdepodobne 4. st., v koptskej a arab. verzii) – sústredí sa na Jozefovu smrť, opisuje ho ako starca, ktorého Ježiš utešuje na smrteľnej posteli. Zdôrazňuje jeho spravodlivosť a vieru.

3. Cirkevní otcovia (2.–4. storočie)

Origenes († cca 254) – v Komentári k Matúšovi a v Homíliách o Lukášovi opisuje Jozefa ako zákonného otca Ježiša, ale zdôrazňuje panenské počatie.

Justín Mučeník († cca 165) – v Dialógu s Tryfónom hovorí o Jozefovi v súvislosti s proroctvami o Mesiášovi, argumentuje proti židovskému výkladu, že Ježiš bol len synom Jozefa.

Eusébios z Cézarey († cca 339) – v Cirkevných dejinách spomína rodokmene z Matúša a Lukáša a uvádza tradície o Jozefovej línii.

Epifánios zo Salamíny († 403) – v Panarion rozvádza predstavu, že Jozef bol vdovec so štyrmi synmi a dvoma dcérami, čím vysvetľuje "Ježišových bratov".

Ambrozius z Milána († 397) – píše o Jozefovej spravodlivosti a poslušnosti Bohu, dáva ho ako vzor kresťanským mužom.

_____________________

26 : Mária matka Ježiša Mt 1:16

Archeologia :

Vieme však o množstve kresťanských ikonografií a symbolov z neskorších období (od 3.–4. storočia), ktoré zobrazujú Máriu, čo svedčí o jej dôležitosti v kresťanskej tradícii.

1. Kresťanské apokryfy (2. – 4. storočie a neskôr)

Protoevanjelium Jakubovo (okolo 2. storočia) je jeden z najstarších apokryfov, ktorý rozpráva o Márie z detstva, narodení, jej rodičoch (Anna a Joachym) a jej panenstve. Tento text mal veľký vplyv na kresťanskú ikonografiu a teológiu Márie.

Iné apokryfy (napríklad Evangelium detí, Evangelium Márie alebo Zvestovanie) rozširujú jej príbeh, ale sú neskoršie a nekanonické.

2. Ranní cirkevní otcovia (2. – 4. storočie)

Mnoho otcov cirkvi spomína Máriu, hlavne v súvislosti s jej panenským počatím, rodením Ježiša a jej úlohou v spáse.

Napríklad:

Ignác Antiochijský (okolo 110 n. l.) sa Máriu priamo nespomína, ale zdôrazňuje význam Ježiša.

Irenej z Lyonu (2. storočie) chválil Máriu ako "novú Evu", zdôrazňujúc jej úlohu v záchrane ľudstva.

Efraim Sýrsky, Atanáz, Augustín (4. storočie) a ďalší sa často odvolávajú na Máriu ako na Božiu Matku (Theotokos), čo neskôr vyvrcholilo v dogmu o jej panenskosti a úcte.

Cirkevní otcovia teda podporovali a rozvíjali kult Márie, čo sa odrazilo aj v liturgii a umení.

___________________________

27 : Velkňazi a zákonníci Mt 2:4

1. Literárne staroveké zdroje mimo Nového Zákona

Veľkňazi

Starý zákon / Tanach – prirodzene spomína veľkňazov od Árona po helenistické obdobie.

Josefus Flavius – v Židovských starožitnostiach a Vojne židovskej uvádza celé zoznamy veľkňazov 2.–1. stor. pred n. l. a 1. stor. n. l. vrátane tých, ktorí sú aj v NZ (napr. Annáš, Kaifáš).

Talmud a Mišna – často spomínajú veľkňazov (napr. diskusie o rituáloch Jom kipur, chrámových službách).

Filón Alexandrijský – píše o úlohe veľkňaza ako náboženského aj politického vodcu.

Zákonníci (grammateis, znalci Zákona)

Termín sa objavuje aj mimo NZ:

Talmud a Mišna – často opisujú "soferim" (pisárov a učencov Tóry).

Josefus – občas hovorí o "učiteľoch Zákona", najmä o farizejoch a zákonníkoch ako skupinách, ktoré mali veľký vplyv na ľud.

V rímskych a gréckych textoch sa priamo slovo "zákonník" v židovskom kontexte neobjavuje často, ale existujú opisy židovských právnikov alebo "pisárov" ako kast.

2. Epigrafické a archeologické doklady

Veľkňazi

Ossuárium Jozefa, syna Kaifáša – objavené v Jeruzaleme v 1990, datované do 1. storočia n. l., s aramejským nápisom: "Jozef, syn Kaifáša". Tento Kaifáš je zrejme totožný s veľkňazom zo spisov Josefa Flavia a NZ.

Mená veľkňazov sa objavujú aj na niektorých minciach z obdobia Hasmoneovcov a Herodesovcov.

Zákonníci

Priame epigrafické dôkazy o "zákonníkoch" sú zriedkavé, lebo išlo o funkciu/úrad, nie titul vytesávaný do kameňa.

V Kumránskych zvitkoch (napr. 4QMMT) sa však spomínajú učitelia Zákona, ktorí interpretovali Mojžišov zákon – čo zodpovedá úlohe zákonníkov.

_____________________________

28 : Archelaus nástupca Herodesa Mt 2:22

1. Staroveké písomné zdroje mimo NZ

Josefus Flavius (hlavný zdroj)

V Židovských starožitnostiach (Ant. 17.188–355) a Vojne židovskej (War 2.1–111) veľmi podrobne opisuje:

smrť Herodesa Veľkého (4 pred n. l.)

politické spory o nástupníctvo medzi jeho synmi (Archelaos, Antipas, Filippos)

Archelaovu vládu nad Judeou, Samáriou a Idumeou ako etnarchu, nie kráľa (tento titul mu potvrdil Augustus)

jeho nepopulárnosť a krutosť, čo viedlo k tomu, že ho Rím v roku 6 n. l. zosadil a poslal do exilu do Galie.

Rímski historici

Dion Cassius (Rímske dejiny, 55.27) spomína, že Augustus zbavil Archelaa vlády pre jeho zlé správanie a poslal ho do vyhnanstva.

Strabón (Geografia, 16.2.46) stručne spomína Herodesových synov a rozdelenie kráľovstva.

Tacitus (Annales, 2.42) sa nepriamo zmieňuje o udalostiach v Judsku po Archelaovi.

2. Archeologické a epigrafické dôkazy

Mince Archelaa – Archelaos razil vlastné bronzové mince (4 pred n. l. – 6 n. l.).

Na minciach bývajú symboly ako kotva, kormidlo, veniec alebo gréckymi písmenami skratka jeho titulu "Etnarchés".

Žiadne portréty – zrejme kvôli židovskej averzii voči obrazom ľudí.

Nápisy – priamy nápis s jeho menom z Judska sa nenašiel, ale jeho titul a vláda sú nepriamo doložené na niektorých fragmentoch administratívnych dokumentov.

Stavebné aktivity – Josefus spomína, že Archelaos dal vybudovať palác v Jeruzaleme a mesto Archelais (pravdepodobne pri Jerichu). Archeologicky sa identifikovali ruiny, ktoré by mohli patriť k týmto stavbám, ale nie je to 100 % isté.

3. Zhoda medzi NZ a mimobiblickými zdrojmi

Mt 2:22 hovorí, že Archelaos vládol v Judsku po Herodesovi, a že Jozef sa preto obával vrátiť tam.

Josefus a rímski historici potvrdzujú presne tento fakt — že vládol ako etnarcha v Judsku po Herodesovej smrti, a že bol známy svojou krutosťou, čo spôsobilo obavy a nepokoje.

___________________________

29 : Ján Krstiteľ Jn 3:1

1. Flavius Jozefus (Josephus Flavius) – Židovské starožitnosti (Antiquitates Judaicae, cca 93–94 n.l.)

Toto je najdôležitejšia mimonovozákonna zmienka o Jánovi Krstiteľovi:

"Niektorí Židia sa domnievali, že zničenie Herodovho vojska pochádzalo od Boha a že to bola oprávnená odplata za to, čo urobil Jánovi, zvanému Krstiteľ. Lebo Herodes ho dal popraviť, hoci bol to dobrý muž a pobádal Židov k cnostnému životu, nabádal ich konať spravodlivo voči iným a zbožne voči Bohu a takto sa nechať pokrstiť..."

(Židovské starožitnosti, XVIII.5.2)

Kontext:

Jozefus opisuje, že Herodes Antipas sa bál Jánovej popularity a dal ho zatknúť a popraviť. Text potvrdzuje Jánovu činnosť ako náboženského kazateľa a jeho vplyv medzi ľuďmi. Nejde o kresťanský text – Jozefus bol židovský historik.

2. Evanjelium podľa Mandejcov (gnostické texty)

Mandejci, náboženská komunita žijúca dodnes najmä v Iraku a Iráne, považujú Jána Krstiteľa za jedného zo svojich hlavných prorokov. Podľa ich tradície bol dôležitejší ako Ježiš. Mandejské texty sú však neskoršie a silne gnostické, nie historické v presnom zmysle slova, ale ukazujú, že postava Jána mala ohlas aj mimo kresťanstva.

3. Kresťanská a cirkevná tradícia

Viacerí raní kresťanskí autori ako Origénes, Euzébius Cézarejský alebo Hieronymus zmieňujú Jána Krstiteľa vo svojich dielach, no vychádzajú prevažne z evanjelií. Tieto spisy však nie sú nezávislými historickými prameňmi.

1. Origénes (cca 185 – 253 n.l.)

Dielo: Contra Celsum (Proti Celsovi), Kniha I, kapitola 47

Origénes tu spomína Jozefovo svedectvo o Jánovi Krstiteľovi:

"Tento pisateľ [Jozef Flavius], aj keď neuznal Ježiša ako Krista, nepovedal nič proti nám. Spomína však Jána, zvaného Krstiteľ, ako veľmi spravodlivého muža a hovorí, že Herodes ho zabil, hoci bol dobrý človek..."

(Contra Celsum, I.47)

📌 Poznámka: Origénes tu potvrdzuje, že Jozefus písal o Jánovi Krstiteľovi, ale nie o Ježišovi ako Mesiášovi. To je dôležité pre diskusie o autenticite tzv. Testimonium Flavianum (zmienka o Ježišovi).

2. Euzébius Cézarejský (cca 260 – 340 n.l.)

Dielo: Cirkevné dejiny (Historia Ecclesiastica), Kniha I, kapitola 11

Euzébius cituje pasáž o Jánovi Krstiteľovi z Jozefusa:

"A Jozefus o Jánovi hovoriac, ktorý bol zvaný Krstiteľ, hovorí nasledovne: 'Herodes sa bál, že taký veľký vplyv, aký Ján mal nad ľuďmi, by mohol viesť k nejakej vzbure... Preto ho Herodes dal spútať a poslať do Machajrusu, kde bol popravený.'"

(Historia Ecclesiastica, I.11.1–2)

📌 Poznámka: Euzébius tu cituje Flavia Jozefa, nie vlastné svedectvo. Ale ide o dôležité zachovanie tohto textu a doklad, že už v 4. storočí bol známy a považovaný za historický.

3. Hieronymus (cca 347 – 420 n.l.)

Dielo: De Viris Illustribus (O slávnych mužoch), Kapitola 13 – "Josephus"

Hieronymus vo svojej krátkej biografii o Flaviovi Jozefovi uvádza:

"Josephus o Jánovi Krstiteľovi napísal, že bol veľmi cnostný muž a že ho Herodes zabil zo strachu pred jeho vplyvom na ľud."

(De Viris Illustribus, 13)

A tiež v komentároch k Matúšovi (Commentariorum in Matthaeum):

"Ján Krstiteľ prišiel v duchu a sile Eliáša, nie že by bol Eliášom podľa tela, ale mal jeho spôsob života a moc proroka. Preto ho Pán prirovnal k Eliášovi."

(Commentarium in Matthaeum, k Mt 11,14)

📌 Poznámka: Hieronymus sa venuje Jánovi Krstiteľovi aj ako biblickej postave, ale zároveň potvrdzuje Jozefovu správu o jeho poprave.

   ______________________

30 : Jozef z Arimatey Mt 27:57

1. Apokryfné evanjeliá

Viaceré apokryfy rozvíjajú jeho postavu:

Evanjelium podľa Nikodéma (Acta Pilati, 4. stor.)

Popisuje, ako Jozef pochoval Ježiša a bol potom Židmi uväznený, no zázračne oslobodený.

Tvrdí, že bol svedkom Ježišovho vzkriesenia.

Skutky Pilátove (súčasť Evanjelia podľa Nikodéma)

Rozširuje biblický príbeh, pridáva dramatické dialógy medzi Jozefom a židovskými radcami.

2. Cirkevní otcovia (2.–5. storočie)

Meno Jozefa z Arimatey sa spomína, keď otcovia komentujú evanjeliové pasáže:

Origenes († cca 253) – Commentary on Matthew 140.

Zmieňuje ho ako bohatého a váženého muža, ktorý mal odvahu požiadať Piláta o Ježišovo telo.

Eusebios z Cézarey (Historia Ecclesiastica, zač. 4. stor.)

Cituje evanjeliá a vyzdvihuje jeho úlohu ako príklad odvahy a zbožnosti.

Epifanios zo Salaminy († 403) – Panarion

Spomína ho v súvislosti s pohrebom Krista, bez nových detailov.

Augustín z Hippa († 430) – viaceré kázne a komentáre k Jánovi a Matúšovi.

Uvádza ho ako muža, ktorý "tajne veril, ale odvážne konal".

_______________________

31 : Abiatar Mk 2:26

1. Spomína sa vo viacerých knihách Tanachu/Starého zákona:

1. Samuelova 22:20 – syn Achimelecha, kňaza z Nóbu, ktorý unikol po Saulovom masakre kňazov.

1. Samuelova 23:6–9 – priniesol Dávidovi efód.

2. Samuelova 8:17 – uvedený ako kňaz spolu so Sadokom.

1. Kráľov 2:26–27 – kráľ Šalamún ho zosadil z úradu veľkňaza za podporu Adoniju.

2. Neskoršie židovské tradície

Flavius Josephus (Antiquitates Judaicae, 1. stor. n. l.) spomína Abiatar(a) v súlade so starozákonným rozprávaním.

Rabínske komentáre (Midraš, Talmud) ho takisto uvádzajú.

________________________

32 : Salome Mk 15:40

1. Gnostické texty

V gnostických evanjeliách a apokryfoch sa meno Salome objavuje, ale skôr ako meno ženy z Ježišovho okruhu všeobecne, nie vždy priamo identifikovanej s "ženou pri kríži":

Evanjelium podľa Tomáša (logion 61) – Ježiš má dialóg so Salome, kde hovorí: "Ja som ten, kto prišiel z toho, čo je celé."

Evanjelium podľa Egypťanov (citované Klementom Alexandrijskym) – Salome sa pýta Ježiša na koniec smrti a rodenia.

Dialóg Spasiteľa (Nag Hammadi) – Salome vystupuje medzi učeníkmi, kladie duchovné otázky.

V týchto textoch je Salome často prezentovaná ako múdra žiačka alebo dôverná nasledovníčka Ježiša, ale gnostici sa nezaoberajú jej účasťou pri ukrižovaní.

Cirkevní otcovia (2.–5. stor.)

Klement Alexandrijský († cca 215) – cituje apokryfné Evanjelium podľa Egypťanov, kde Salome dostáva od Ježiša odpovede o konci sveta.

Origenes, Eusebios, Jerome – spomínajú ženy pri kríži, ale Salome väčšinou len ako meno z Markovho evanjelia. Neponúkajú nové detaily.

Augustín († 430) – komentuje rozdiely medzi evanjeliami ohľadom mien žien pri kríži, navrhuje, že Salome by mohla byť matkou Zebedeových synov.

_______________________

33 : Anjeli Zjv 22:6

Áno — koncept bytostí podobných "anjelom" sa vyskytuje aj mimo Biblie a dokonca pred ňou, ale často pod inými menami a v iných náboženských rámcoch.

1. Predbiblické a nebiblické paralely

Mezopotámia (Sumer, Akkad, Babylon, Asýria)

Archeologické a epigrafické nálezy (klinopisné tabuľky, reliéfy) zobrazujú okřídlené bytosti – napr. lamassu (býčie telo, ľudská hlava, krídla), alebo tzv. apkallu – polobožských "mudrcov", ktorí odovzdávali božiu múdrosť ľuďom.

Hoci neboli nazývaní "anjelmi", plnili podobnú úlohu ako ochrancovia a sprostredkovatelia medzi bohmi a ľuďmi.

Staroveký Egypt

Texty pyramíd a sarkofágov spomínajú "poslov bohov", často zobrazovaných s krídlami, alebo božstvá, ktoré sprevádzajú mŕtveho do posmrtného života.

Niektorí egyptológovia považujú tieto bytosti za mytologických predchodcov konceptu anjelov.

Zoroastrizmus (Perzia)

Ameša Spenta a Yazata sú duchovné bytosti, ktoré konajú v mene boha Ahura Mazdu – chránia ľudí, vedú ich a sú poslovia božej vôle. Zoroastrizmus výrazne ovplyvnil judaizmus počas babylonského zajatia.

2. Archeologické a epigrafické dôkazy

Asýrske palácové reliéfy (7.–8. stor. pred n. l.) – napr. v Nimrude a Ninive sú zobrazené okrídlené humanoidné bytosti, často v ochrannej póze.

Ugaritské texty (14.–12. stor. pred n. l.) – písané kánanským klinopisom, spomínajú božských poslov (mlʾk, čo je koreň hebrejského slova mal'akh – anjel).

Kúšanske a helenistické mince – niektoré zobrazujú okrídlené postavy reprezentujúce božskú moc alebo posolstvo.

Qumránske zvitky (Mŕtve more, 2.–1. stor. pred n. l.) – hoci sú súčasťou židovskej tradície, rozvíjajú detailnejšiu angelológiu, než je priamo v Starom zákone.

______________________________

34 : Otec Jána Krstiteľa - Zachariáš Lk 1:5

1. Apokryfné texty – napr. Protoevanjelium Jakubovo (2. storočie) a niektoré neskoršie kresťanské legendy rozvíjajú príbeh Zachariáša (napr. jeho mučenícku smrť v chráme),

2. Cirkevní otcovia

1. Najstaršie zmienky

Origenes (Homilie na Lukáša, zač. 3. stor.)

– Komentuje Lukášov príbeh o Zachariášovi, vysvetľuje jeho kňazskú službu a mlčanie po zjavení anjela.

– Nevkladá žiadne nové historické detaily mimo biblického textu.

Tertullianus (koniec 2. – zač. 3. stor.)

– Krátko odkazuje na Zachariášov príbeh ako na dôkaz božského pôvodu Jána Krstiteľa (Adversus Marcionem IV.19).

– Opäť ide o čisto biblický odkaz.

2. Rozšírené legendy (3.–5. stor.)

Protoevanjelium Jakubovo (asi polovica 2. stor.) – hoci nie je "cirkevným otcom" v úzkom zmysle, toto apokryfné evanjelium bolo v staroveku populárne. Zachariáš je tu kňaz, ktorý je pri narodení Márie a neskôr je zabitý v chráme na príkaz Herodesa.

Eusebios z Cézarey (Cirkevné dejiny I.10 a II.1, cca 324 n. l.) – Cituje príbeh o Zachariášovi z evanjelia a pripomína jeho kňazský pôvod, odvoláva sa aj na tradíciu, že bol mučeníkom zabitým v chráme.

Epifánios zo Salamíny (Panarion, 4. stor.) – Potvrdzuje tradíciu Zachariášovej mučeníckej smrti, spája ho s Ježišovými príbuznými a Jánom Krstiteľom.

_______________________________

35 : Cisár Augustus Lk 2:1

1. Antické historické spisy

Suetonius – De vita Caesarum ("Životy dvanástich cisárov") obsahuje podrobný životopis Augusta.

Tacitus – Annales a Historiae popisujú prechod od republiky k cisárstvu a Augustovu politiku.

Dio Cassius – Rímske dejiny (knihy 45–56) detailne opisujú jeho vládu.

Velleius Paterculus – súčasník Augusta, píše veľmi priaznivo o jeho činoch.

Josephus Flavius – v Židovských starožitnostiach sa zmieňuje o Augustovi v kontexte Palestíny a Herodesa.

2. Archeologické a epigrafické nálezy

Res Gestae Divi Augusti – Augustova autobiografia vytesaná na bronzové tabule a kópie po celej ríši (napr. v Ancyre, dnešnom Ankare).

Mince – Augustus bol na minciach zobrazovaný od roku 27 pred n. l. až po svoju smrť (14 n. l.). Mince sú nájdené po celej ríši.

Nápisy – napr. Monumentum Ancyranum, dedikačné nápisy v Ríme, nápisy z provincií (vrátane Sýrie a Egypta).

3. Nezávislé zmienky v iných kultúrach

Egyptské pramene – Augustova vláda je zaznamenaná na papyrusoch a oficiálnych dokumentoch z čias, keď Egypt bol rímskou provinciou.

Grécke mestá v Malej Ázii – množstvo nápisov oslavujúcich Augusta ako "spasiteľa" a "zakladateľa mieru".

______________________

36 : Kvirínius správca Sýrie Lk 2:2

1. Antické historické zdroje

Josephus Flavius – Židovské starožitnosti (18.1–2) opisujú, že Quirinius bol vyslaný do Sýrie ako legát a v roku 6 n. l. vykonal v Judei sčítanie majetku, čo vyvolalo povstanie vedené Júdom Galilejským.

Tacitus – Annales (III, 48) spomína Quirinia ako skúseného vojvodcu a guvernéra Sýrie.

Strabón – Geografia (12.6.5) uvádza jeho vojenské ťaženia proti Homonadensom v Kilíkii.

2. Epigrafické dôkazy

Tiburský nápis (Lapis Tiburtinus) – latinský nápis nájdený v Tivoli (blízko Ríma), ktorý pravdepodobne opisuje Quirinia ako muža, čo bol dvakrát v správe dôležitých provincií a mal vysoké vojenské zásluhy. Hoci meno je poškodené, mnohí historici ho pripisujú práve jemu.

Iné nápisy z Antiochie a rímskych kolónií uvádzajú Quirinia v súvislosti s jeho titulmi a zásluhami.

3. Archeologické a administratívne stopy

Mince sa s jeho menom nepoznajú (nebol cisár), ale jeho meno a úrad sú zachytené v oficiálnych zoznamoch rímskych guvernérov Sýrie.

Dokumenty z Egypta potvrdzujú rímsku prax pravidelných sčítaní (každých 14 rokov), čo zapadá do rámca, v ktorom mohol Quirinius vykonať sčítanie v Judei.

________________________

37 : Jupiter boh Sk 14:12

1. Literárne zmienky

Najstaršie rímske texty: Jupiter sa spomína už v tzv. Carmen Saliare (náboženské hymny, ktorých fragmenty poznáme z citácií u Varrona a iných autorov).

Rímski autori: Livy (Ab urbe condita), Ovidius (Fasti), Vergilius (Aeneis) a mnohí ďalší detailne opisujú Jupitera ako vrchného boha rímskeho panteónu.

Grécko-rímske paralely: Rimania Jupiterovi priraďovali rovnaké črty ako gréckemu Zeovi.

2. Epigrafické dôkazy

Jupiter je častým objektom nápisov na oltároch a votívnych tabuľkách.

Veľmi častá je formula "I.O.M." = Iovi Optimo Maximo ("Jupiter Najlepší, Najväčší"), ktorú nachádzame po celom území Rímskej ríše – od Itálie až po Britániu, Gáliu, Germániu či Panóniu (aj na území dnešného Slovenska a Česka).

Príklad: oltáre zasvätené I.O.M. v rímskych vojenských táboroch, napr. v Carnunte (Rakúsko), Gerulate (Bratislava-Rusovce) či Vindobone (Viedeň).

3. Archeologické dôkazy

Kapitolský chrám v Ríme (postavený už v 6. st. pred n. l. za kráľa Tarquinia Priska) bol zasvätený Jupiterovi Optimovi Maximovi, spolu s Junonou a Minervou. Archeologické zvyšky tohto chrámu sú zachované.

Sochy a kultové predmety: Jupiter býva zobrazovaný ako majestátny boh sediaci na tróne s žezlom a bleskom. Zachovalo sa mnoho sochárskych diel a reliéfov.

Provincie: v mnohých lokalitách mimo Ríma sa našli svätyne Jupiterovi, často spojené s miestnymi božstvami (napr. Jupiter Dolichenus – synkretizmus s orientálnym božstvom).

____________________

38 : Merkúr boh Sk 14:12

1. Literárne zmienky

Rímski autori:

Livy spomína založenie Merkúrovho chrámu v Ríme v roku 495 pred n. l. (Annales, II. 21).

Ovidius vo svojom diele Fasti opisuje Merkúrove sviatky (Mercuralia, 15. mája), keď obchodníci a kupci prosili boha o priazeň.

Vergilius v Aeneide opisuje Merkúra ako božského posla, ktorý prináša Aeneovi pokyny od Jupitera.

Rimania ho od začiatku stotožňovali s gréckym Hermom, bohom obchodu, cesty a poslov.

2. Epigrafické dôkazy

Existuje mnoho nápisov zasvätených Merkúrovi v celom území Rímskej ríše.

Typické sú votívne oltáre s nápisom "Mercurio" alebo "Deo Mercurio".

Často sa spája s epitetami ako:

Mercurius Augustus

Mercurius Victor

Mercurius Cissonius (galský variant)

Na území strednej Európy (aj dnešné Slovensko) sa našli oltáre zasvätené práve Merkúrovi – napríklad v Gerulate (Bratislava-Rusovce) či v Carnunte (Rakúsko).

3. Archeologické dôkazy

Chrám v Ríme: bol zasvätený v roku 495 pred n. l. v blízkosti Circus Maximus.

Sochy a reliéfy: Merkúr býva zobrazovaný s krídlami na sandáloch (talaria), s kadúceom (heroldskou palicou) a často s mešcom ako symbolom obchodu. Takéto sochy sa našli po celej ríši.

Provincie: v Galii a Germánii bol Merkúr jedným z najobľúbenejších bohov – často splýval s miestnymi božstvami. Preto poznáme mnoho lokálnych podôb (napr. spomínaný Mercurius Cissonius).

Na území Slovenska sa zachovali votívne kamene a oltáre zasvätené Merkúrovi, ktoré postavili rímski obchodníci a vojaci.

_________________________

39 : Epikurejci Sk 17:18

1. Literárne zmienky

Diogenés Laertios (Životy a názory významných filozofov, kniha X.) zachoval celé Epikurovo Listy a Základné naučenia. Tie sú priamym dokladom existencie epikurejskej školy.

Cicero (De finibus bonorum et malorum, De natura deorum) polemizuje proti epikurejcom – čo znamená, že v 1. st. pred n. l. boli v Ríme prítomní a dosť vplyvní.

Lucretius (De rerum natura, 1. st. pred n. l.) bol rímsky básnik a epikurejec; jeho dielo je jedným z najdôležitejších prameňov epikurejstva.

Zmienky o epikurejcoch sú aj u Plútarcha, Senecu a ďalších autorov, väčšinou polemické.

2. Epigrafické dôkazy

V Oenoande (dnešné Turecko) nechal Diogenés z Oenoandy v 2. st. n. l. vytesať na mestský múr obrovskú epikurejskú filozofickú nápisovú stenu (asi 25 000 slov).

Fragmenty tejto steny sa dodnes nachádzajú a patria medzi najväčšie epigrafické svedectvá filozofie vôbec.

V Aténach aj v Ríme sa našli votívne a dedikačné nápisy, ktoré spomínajú epikurejcov alebo "priatelstvo Epikura".

3. Archeologické dôkazy

Epikurejská záhrada v Aténach (Kēpos) – Epikuros kúpil v Aténach dom so záhradou, kde žil a učil so svojimi žiakmi. Archeologicky sa lokalita nespresnila na 100 %, ale literárne pramene ju jasne dosvedčujú a v okolí Kerameiku sa našli niektoré nálezy, ktoré s ňou bývajú spájané.

Sochy Epikura – boli rozšírené v aténskych záhradách a v domoch stúpencov, archeologicky doložené sú viaceré rímske kópie jeho portrétu.

Papyrusy z Herculanea (tzv. Villa dei Papiri, 1. st. pred n. l. – 79 n. l.) – obsahujú stovky zvitkov epikurejského filozofa Filodéma z Gadary, ktorý pôsobil v Ríme. Tieto papyrusy sú unikátnym archeologickým dokladom, že epikurejci mali v Itálii vlastné komunity.

__________________________

40 : Stoici Sk 17:18

1. Literárne zmienky

Zénón z Kitia (zakladateľ stoicizmu, 4.–3. st. pred n. l.) učil na Stoa Poikilē (Pomaľovanej stoa) v aténskej Agore – odtiaľ názov stoici.

Stoici sú bohato doložení v dielach:

Diogenés Laertios (Životy a názory významných filozofov, kniha VII – venovaná stoikom).

Cicero (napr. De finibus bonorum et malorum, De natura deorum) polemizuje so stoickou etikou.

Seneca, Epiktétos (Rozhovory, Ručná knižka) a Marcus Aurelius (Hovory k sebe) – originálne stoické spisy z obdobia Rímskej ríše.

Rimania stoikov rešpektovali, často boli blízko politiky (napr. stoik Cato mladší).

2. Epigrafické dôkazy

V Aténach aj inde sa našli nápisy spomínajúce stoických filozofov alebo dedikácie na ich počesť.

Napr. nápisy v Ríme a Grécku pripomínajú stoických učiteľov (menovite Chrysippa, Kleantha, Epiktéta).

Stoické témy sa objavujú aj v epitafioch – niektoré hrobové nápisy majú vyslovene stoické formulácie (napr. o prijímaní smrti ako prirodzenosti).

3. Archeologické dôkazy

Stoa Poikilē v Aténach – archeologicky doložená budova na Agore, kde Zénón a jeho žiaci prednášali (odtiaľ názov stoicizmus).

Sochy stoikov – našli sa viaceré busty a portréty:

Zénón z Kitia (rímske kópie gréckych originálov),

Chrysippos (sochárske kópie zobrazujúce filozofa v gestikulujúcej póze),

Seneca (napr. slávna mramorová busta z Herculanea).

Herculaneum a Pompeje: medzi filozofickými bustami objavenými vo Ville dei Papiri sú aj stoické postavy (Zénón, Chrysippos).

Rímske artefakty: stoicizmus bol populárny medzi rímskou elitou – sochy a portréty Marca Aurelia (cisára a stoického filozofa) sú archeologickými dokladmi pokračovania stoicizmu.

_____________________

41 : Efezská bohyňa Diana Sk 19:28

existuje veľké množstvo starovekých dôkazov o uctievaní bohyne Diany/Artemidy v Efeze, ktoré potvrdzujú, že zmienka v Skutkoch apoštolov 19:28 nie je náhodná, ale odráža vtedajšiu náboženskú realitu.

1. Archeologické dôkazy

Chrám Artemis v Efeze – jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Základy a zvyšky chrámu boli odkryté v 19. storočí britským archeológom Johnom T. Woodom (1869–1874) a neskôr doplnené ďalšími vykopávkami.

Tento chrám bol obrovskou stavbou (cca 115 × 55 metrov) a centrom kultu bohyne.

Na mieste sa našli fragmenty stĺpov, reliéfov, sošiek a nápisov zasvätených bohyni.

Sochy Artemis Efeskej – našli sa viaceré sochy bohyne z rôznych období.

Najznámejšie sú "mnohoprsé" sochy Artemis Efeskej (niekedy interpretované aj ako náhrdelníky, vajíčka alebo býčie semenníky symbolizujúce plodnosť).

Tieto sochy sa dnes nachádzajú napríklad v Efezskom múzeu v Selçuku (Turecko) alebo v múzeách v Istanbule a Vatikáne.

2. Epigrafické dôkazy

V oblasti Efezu sa našlo viacero gréckych a latinských nápisov zasvätených Artemis Efeskej.

Napríklad votívne nápisy, kde jednotlivci alebo spolky vyjadrujú vďaku bohyni.

Nápisy z 1. storočia potvrdzujú, že chrám bol významným pútnickým a hospodárskym centrom.

3. Literárne dôkazy

Grécki a rímski autori detailne opisujú Artemis Efeskú:

Pausanias (Opis Grécka, 7.2.4) spomína jej chrám a slávu.

Plínius Starší (Naturalis Historia, 36.95–97) uvádza podrobnosti o rozmeroch a výzdobe chrámu.

Strabón (Geographica, 14.1.22) opisuje Artemis ako centrálnu bohyňu mesta Efez a zdroj jeho prosperity.

______________________

42 : Moloch boh Sk 7:43

Áno, existujú písomné aj archeologické indície, ktoré sa tradične spájajú s kultom božstva či "démonickej" postavy známej ako Moloch (hebr. מֹלֶךְ, Mōlek).

1. Starý Zákon

Starý zákon spomína Molocha viackrát:

Lev 18:21; 20:2–5 – zákaz dávať "svojho syna Molochovi" (pravdepodobne obetovanie detí).

2 Kr 23:10; Jer 32:35 – opisuje "Údolie Ben-Hinnom" pri Jeruzaleme, kde sa praktizovalo "prepaľovanie synov a dcér Molochovi".

2. Staroveké mimobiblické písomné pramene

Feničania a Kartáginci: grécko-rímski autori (napr. Diodoros Sicílsky, Kleitarchos, Plutarchos) tvrdia, že v Kartágu sa obetovali deti božstvám Baal Hammon a Tanit.

Niektorí antickí autori explicitne spomínajú božstvo s podobnými črtami ako biblický Moloch.

V starých ugaritských textoch (14.–13. st. pred Kr.) sa spomína božstvo mlk, ktoré mohlo byť skratkou pre Molek

3. Archeologické dôkazy

3. Epigrafické dôkazy

V kartáginských a fenických nápisoch sa nachádza termín mlk (mlk 'mr, mlk b'l), ktorý sa spája s obetami.

Tieto nápisy dokazujú, že "mlk" malo rituálny význam. Diskusia je, či išlo alebo nešlo o "Moleka"

_____________________

43 : Rafan boh Sk 7:43

1. Starý Zákon

Amos 5:26 (hebrejsky): hovorí o "Sakkutovi, vašom kráľovi" (Sikkût malkekem), čo sa vzťahuje na isté božstvo.

Mnohí vedci sa zhodujú, že "Rafan/Remfan" je skreslená podoba mena egyptského boha Saturna:

V egyptčine bol boh Saturn známy ako Repa alebo Rephan (grécka transkripcia).

2. Písomné dôkazy

Rímski autori:

Vergílius (Aeneis, 8.314–322) opisuje Saturna ako vládcu Latia, ktorý založil "zlatý vek".

Ovídius (Fasti, kniha 1) detailne rozoberá jeho úlohu v mýtoch a sviatok Saturnalia.

Cicero a Varro spomínajú jeho chrám a kňazov (flamines).

Grécke texty: Saturn bol stotožnený s Kronom (otec Dia), boh, ktorého opisujú Homér, Hesiodos (Theogonia) a neskorší grécki historici.

Babylonsko-asýrske texty: planéta Saturn sa spomína ako boh Kajvanu/Kajamānu, čo je paralela k hebrejskému Kijjun (Am 5:26).

3. Archeologické dôkazy

Chrám Saturna v Ríme – postavený už v 5. storočí pred Kr., zrekonštruovaný viackrát. Dnes stojí na Foru Romanum (viditeľné zvyšky stĺpov). Bol centrom kultu a miestom uchovávania štátneho pokladu (aerarium).

Saturnalia – sviatok zasvätený Saturnovi, veľmi populárny, doložený v nápisoch a literatúre.

Sochy a oltáre: zachovali sa viaceré sochy boha Saturna/Kronosa, často zobrazovaného so srpom (ako boha úrody a času).

4. Epigrafické dôkazy

Množstvo latinských nápisov zasvätených Saturnovi, často vo forme votívnych obiet (napr. "Saturno sacrum"). Takéto votívne nápisy sa našli po celom rímskom impériu.

V Kartágu a severnej Afrike sa našli nápisy zasvätené Baalovi Hammonovi, ktorého Rimania stotožňovali práve so Saturnom.

______________________

44 : Čarodejník Simon Sk 8: 9-10

1. Cirkevní otcovia

Justín Martýr v 2. storočí spomína Simona ako zakladateľa sekty Simoniánov a tvrdí, že bol uctievaný v Ríme počas vlády cisára Klaudia (41–54 n. l.) .

Encyclopedia Britannica

Irenej z Lyonu (2 storočie) považoval Simona za zakladateľa gnostickej sekty Simoniánov.

Hippolytus Rímsky (3 storočie) uvádza, že Simon napísal dielo "Apophasis Megale" (Veľké vyhlásenie), ktoré malo gnostický charakter

Epiphanius zo Salamy – "Panarion" (4. storočie)

Kapitola 20

"Simoniáni, nasledovníci Simona, učia, že Simon je najvyšší Boh, a jeho meno je uctievané medzi nimi namiesto Pána."

2. Kresťanské apokryfy

Skutky Petra a Pavla (apokryfné, oba z 2 storočia)

– Niektoré rané apokryfné texty opisujú Simona Magusa ako súpera Petra, ktorý predvádza zázraky, ale je porazený silou Božou.

– Tieto texty často zosilňujú jeho "magické schopnosti" a kontrast s apoštolskou mocou.

___________________________

45 : Helenisti Sk 6:1

Helenisti boli obyvatelia alebo kultúrne komunity, ktoré prijali grécky jazyk, kultúru a zvyky po dobytí Blízkeho východu Alexandrom Veľkým (4. storočie pred n. l.) a počas nasledujúcej helenistickej éry (cca 323 – 31 pred n. l.). Tento pojem sa často používa najmä v kontexte židovskej spoločnosti, kde helenisti označovali Židov, ktorí prijali grécke zvyky a jazyk, na rozdiel od "traditionalistov" alebo "Makasarov" (conservatives).

Flavius Josephus (1. storočie n. l.)

– Historik židovskej histórie spomína helenistov ako Židov, ktorí prijali grécke zvyky a často sa dostávali do konfliktu s tradičnými židovskými komunitami.

– Príklad: "Židia helenisti sa často dostávali do sporu s palestínskymi Židmi pre ich prijatie gréckej kultúry a zvykov" (Josephus, Židovské starožitnosti, 12. kapitola).

Grécki historici a literáti

– Hellenisti ako kultúrna skupina sa objavujú v dielach Polybia (cca 200 – † 118 pred Kr.)

Plútarcha (40-120 n.l) a iných autorov opisujúcich helenistické mestá a splynutie gréckej kultúry s miestnymi tradíciami.

1. Polybios (cca 200–118 pred n. l.)

Dielo: Histories (Kniha 5, §91)

"Kráľovstvá, ktoré vznikli po smrti Alexandra, sú všetky pod vplyvom helenistickej kultúry, a ich obyvatelia, aj keď pôvodom negrécki, prijali grécky jazyk a zvyky."

Dielo: Histories (Kniha 12, §25)

"V Alexandrii sa stretávajú helenisti s domácim obyvateľstvom a vytvárajú mestské komunity, kde sa grécke zvyky a spravodajské právo uplatňujú predovšetkým v mestských záležitostiach."

Poznámka: Polybios používa termín "Hellenes" alebo "hellenized people" na označenie obyvateľov, ktorí prijali grécke zvyky. Moderné preklady často používajú "helenisti" ako ekvivalent.

2. Plútarchos (cca 46–120 n. l.)

Dielo: Life of Alexander (Život Alexandra, kapitola 64)

"Mnohé národy, ktoré ovládol Alexander, sa stali helenistickými; prijali grécke zvyky, jazyk a spôsoby vlády, čím sa stali súčasťou helénskeho sveta."

Dielo: Moralia, On the Malice of Herodotus (Kapitola 10)

"Hellenisti z týchto krajín často poslúchali grécke právo a náboženské obrady, hoci ich pôvod bol iný, a tým sa zmiešala kultúra starých národov s helénskymi zvykmi."

__________________

46 : Filip - brat tetrarchu Herodesa Mt 14:3

1. Filip tetrarcha (Herodes Filip II.)

Tento je dobre doložený. Bol synom Herodesa Veľkého a Kleopatry z Jericha. Vládol ako tetrarcha Iturey a Trachonitidy (4 pred Kr. – 34 po Kr.).

Spomína ho Flavius Iosephus (Ant. Jud. 17, 18; Bell. Jud. 2).

Známe sú epigrafické nálezy a mince: Filip razil vlastné mince s portrétmi cisárov Augusta a Tiberia, často s nápisom ΦΙΛΙΠΠΟΥ ΤΕΤΡΑΡΧΟΥ.

Založil mesto Caesarea Philippi (pôvodne Panias, dnešný Banias) a tiež obnovil Julias (Bethsaida-Julias).

2. Archeologické a epigrafické doklady

Z Filipa tetrarchu máme numizmatické doklady (jeho mince patria medzi kľúčové pramene).

Existujú aj nápisy z oblasti Banias, kde je zmienka o jeho stavebných aktivitách.

___________________

47 : Herodiáni Mt 22:16

1. Cirkevní otcovia a heresiológovia (2.–5. storočie)

Tu už nachádzame zmienky, ale nie historické, skôr polemické:

Origenes (†254): vo svojom komentári k Matúšovi 22:16 spomína Herodiánov, ale len ako skupinu priaznivcov Herodesa, bez ďalších detailov.

Eusebios z Kaisareie (†339): v Cirkevných dejinách uvádza, že Herodiáni boli "strana" (αἵρεσις), ktorá podporovala Herodesov rod.

Epifánios zo Salamíny (†403): v Panarion (heréza 20) zaradil Herodiánov medzi staré židovské "sekty". Tvrdí, že prijímali Mojžišov zákon, ale zároveň uznávali Herodesa za Mesiáša (!). Podľa Epifánia išlo o dávno zaniknutú skupinu.

____________________

48 : Tetrarcha Lyzaniáš Lk 3:1

1. Archeologické a epigrafické dôkazy

Nápis z Abily pri Damasku (objavený v roku 1737) spomína "Freedmena cisára Tiberia a tetrarchu Lyzaniáša" (ἐλευθέρου Τιβερίου Καίσαρος καὶ Λυσανοῦ τετραάρχου).

Tento nápis je kľúčový, pretože potvrdzuje, že za Tiberia (14–37 po Kr.) naozaj existoval tetrarcha Lyzaniás – teda presne v čase, ktorý uvádza Lukáš.

Ďalšie fragmenty z oblasti Abilény tiež zmieňujú Lyzaniovcov, čo podporuje hypotézu o "druhej línii Lyzaniášov".

____________________

49 : Annáš veľkňaz Lk 3:2

Annáš (hebr. Ḥanan, grécky Ἄννας, lat. Ananus), spomenutý v Lk 3:2 ako bývalý veľkňaz, ktorý spolu s Kaifášom zohrával významnú úlohu pri procese s Ježišom, je historicky doložená postava aj mimo Nového zákona.

1. Zmienenia v starovekých literárnych prameňoch

Flavius Iosephus (1. stor.)

Židovské starožitnosti 18.2.1 (18.26): menovaný veľkňazom v roku 6 po Kr. rímskym miestodržiteľom Quiriniom.

Židovské starožitnosti 18.2.2 (18.34): pôsobil do roku 15 po Kr., kedy ho prefekt Valerius Gratus zosadil.

Židovské starožitnosti 18.2.2 (18.35–36): po ňom nasledovalo niekoľko iných veľkňazov, ale viacerí boli jeho synovia alebo zať – Annáš si udržal obrovský vplyv.

Židovské starožitnosti 20.9.1 (20.198): jeho syn Annáš ml. (Ananus ben Ananus) bol veľkňazom, ktorý neskôr (62 po Kr.) dal ukameňovať Jakuba, "brata Ježiša, ktorý sa volá Kristus".

👉 Z toho vidno, že Annáš bol zakladateľ mocnej "kňazskej dynastie" – päť jeho synov a zať Kaifáš boli veľkňazmi.

2. Annáš v židovskej tradícii

Talmud spomína "dom Chanana" (בית חנן) ako veľmi bohatú a vplyvnú kňazskú rodinu, ktorá zneužívala svoju moc (Pesachim 57a).

Rabínske texty ho kritizujú za skorumpovanosť a chamtivosť, čo zodpovedá obrazu rodiny, ktorá ťažila z chrámového hospodárstva.

3. Archeologické a epigrafické nálezy

V Jeruzaleme bola v 90. rokoch 20. stor. objavená bohatá hrobka z 1. storočia (tzv. "Rodinná hrobka Annášovcov" v údolí Cedron).

V nej sa našiel ossuár (kostnica) s nápisom "Jeho syn Annáš" (hebr. ḥanan bar ḥanan), ktorý je často spájaný s touto rodinou.

Ďalší ossuár nesie nápis "Miriam, dcéra Annáša, veľkňaza" – čo je silný epigrafický doklad, že rodina veľkňaza Annáša naozaj existovala a bola pochovaná v Jeruzaleme.

Tieto nálezy patria medzi najdôležitejšie archeologické doklady kňazských rodov 1. storočia a sú priamo spájané s rodinou Annáša.

___________________

50 : Veľkňaz Ananiáš Sk 23:2

1. Ananiáš v Sk 23:2

Skutky opisujú proces Pavla pred Sanhedrinom okolo r. 57 n. l. a uvádzajú, že prítomným bol veľkňaz Ananiáš.

Tento nie je ten istý ako Annáš – ide o inú historickú osobu.

Zmienenia v Jozefovi Flaviovi

Židovské starožitnosti 20.5.2 (20.103): "Ananias, syn Nebedeov" bol vymenovaný veľkňazom okolo r. 47 n. l. (za Herodesa z Chalkidy).

Židovské starožitnosti 20.6.2 (20.131–136): Jozefus opisuje jeho veľký vplyv, bohatstvo a brutalitu.

Židovské vojny 2.17.9 (2.441–442): počas židovského povstania (66 n. l.) ho povstalci zabili, pretože bol považovaný za prorímskeho kolaboranta.

👉 To presne sedí s časovým rámcom Skutkov – Pavol stál pred Sanhedrinom, keď bol Ananiáš veľkňazom (cca 47–59 n. l.).

___________________________

51 : Prozelyti Sk 2:11

Áno – prozelyti (προσήλυτοι), teda pohania, ktorí prijali židovstvo (alebo sa aspoň pridali k židovskej komunite), je pojem doložený aj mimo Nového zákona.

1. V židovských a grécko-rímskych prameňoch

Flavius Iosephus (1. stor.)

Často spomína prozelytov, ktorí prijali židovské náboženstvo:

Židovské starožitnosti 14.110: opisuje, ako mnohí pohania prijali židovské zvyky.

Židovské starožitnosti 20.34–48: kráľovná Helena z Adiabény a jej syn Izates sa stali prozelytmi judaizmu.

Židovské vojny 2.454: spomína prozelytov v Jeruzaleme počas vojny.

Filón Alexandrijský (1. stor.)

V spise De Virtutibus (102–104) píše o "prozelytoch", ktorí prijali židovské zákony a sú vítaní v komunite.

Rabínska literatúra (Mišna, Talmud)

Rozlišuje medzi:

ger tzedek ("prozelyt spravodlivosti") – plne obrátený, prijal obriezku a celý Zákon.

ger tošav ("cudzinec usadlík") – pohan, ktorý žil medzi Židmi a dodržiaval len základné "noachidské prikázania".

3. Archeologické a epigrafické doklady

Nápisy z diaspóry:

V synagogálnych nápisoch z grécko-rímskeho prostredia sa objavujú označenia ako sebomenoi ton theon ("bohabojní"), ktorí môžu byť identifikovaní s prozelytmi alebo sympatizantmi judaizmu.

Príklad: nápisy zo synagógy v Aphrodisiase (Mala Ázia) (3. stor. n. l.), kde sú menovaní "bohabojní" (theosebeis) – pohania napojení na židovskú komunitu.

Epigrafika z Ríma a Katakomb: náhrobné nápisy spomínajú osoby označené ako prozelyti.

Napr. v katakombách Monteverde v Ríme bol nájdený náhrobok so slovom proselytus.

_______________________

52 : Etiópska královna Kandaky Sk 8:27

1. Zmienenia v starovekých literárnych prameňoch

Strabón (Geografia 17.1.54; okolo r. 20 n. l.)

Spomína kráľovnú Kandaku z Meroe (v dnešnom Sudáne), ktorá bola jednooká a vládla v čase rímskej expanzie do Egypta.

Rimania pod vedením Aelia Galla podnikli výpravu proti Núbijcom (25–21 pred Kr.), pričom Kandaka viedla armádu.

Plínius Starší (Naturalis Historia 6.35; okolo r. 77 n. l.)

Hovorí, že "Meroe vládne vždy žena s titulom Candace, ktorý sa traduje už mnoho rokov".

To znamená, že Candace nebolo osobné meno, ale dynastický titul kráľovien v kráľovstve Kuš (Núbia).

Cassius Dio (Rímske dejiny 54.5.4)

Tiež uvádza, že Núbijcom vládla žena menom Candace, ktorá bojovala proti Rimanom.

👉 Teda grécko-rímski autori dosvedčujú, že Kandaka bol oficiálny titul panovníčok Meroe, podobne ako faraón v Egypte.

2. Archeologické a epigrafické dôkazy

V núbijskej oblasti (hl. v Meroe) sa našli viaceré nápisy v meroitskom písme, kde sa spomína titul kdke / ktke – čo zodpovedá gréckemu Κανδάκη.

Kráľovné Meroe známe z archeológie, ktoré niesli titul Kandaka:

Amanirenas (vládla cca 40–10 pred Kr.) – pravdepodobne tá, ktorú spomína Strabón a Cassius Dio.

Amanishakheto (vládla okolo 10 pred Kr.–20 po Kr.) – známa zo svojich pyramíd a nádherných zlatých šperkov objavených v Meroe (dnes v Berlíne).

Amanitore (vládla asi 20–50 po Kr.) – v jej čase by sa odohrával príbeh zo Sk 8:27, teda je kandidátkou na "Kandaku" zo Skutkov.

👉 Tieto kráľovné sú archeologicky doložené – z nápisov, pyramíd, chrámových reliéfov aj umeleckých predmetov.

________________________

53 : Titul veličenstvo Sk 25: 21-25

Sk 25:21–25 sa pri odvolaní Pavla na cisára používa grécke slovo σεβαστός (sebastós), čo sa obvykle prekladá ako "Veličenstvo" (v latinskej administratíve zodpovedá titulu Augustus).

1. Význam titulu

Σεβαστός doslova znamená "ctihodný, vznešený".

Je to presný grécky ekvivalent latinského Augustus – titulu, ktorý dostal prvý cisár Oktavián v roku 27 pred Kr. od senátu.

Odvtedy sa stal oficiálnym titulom rímskych cisárov.

👉 Teda keď Skutky hovoria o "Veličenstve" (sebastós), odkazujú na cisára ako Augusta.

2. Staroveké literárne zmienky

Tacitus, Suetonius, Cassius Dio – všetci bežne používajú titul Augustus pre cisára.

Grécke zdroje (napr. Plútarchos, Filón, Jozefus) pri písaní po grécky používajú titul Σεβαστός.

Flavius Iosephus (1. stor.) v Židovských starožitnostiach a Židovských vojnách často označuje cisára týmto titulom – napr. "Καῖσαρ Σεβαστός" (Cisár Augustus).

3. Archeologické a epigrafické doklady

Nápisy z celého rímskeho sveta obsahujú titul Sebastos/Augustus.

Napr. Priene (Malá Ázia, okolo 9 pred Kr.): slávny nápis o narodení cisára Augusta, kde sa hovorí o "božskom Augustovi (Sebastovi)".

Nápisy v Jeruzaleme a Cezarei spomínajú cisárov s titulom Σεβαστός.

Mince: titul Augustus (alebo v gréckych oblastiach Sebastos) je na nespočetných rímskych minciach od 27 pred Kr. až po pád impéria.

Príklad: mince cisára Tiberia (vládol 14–37 n. l.), súčasníka Ježiša a Pavla, nesú titul "TI CAESAR DIVI AVG F AVGVSTVS" ("Tiberius Caesar, syn božského Augusta, Augustus").

_______________________

54 : Beranika Sk 25:13

1. Historické správy

Flavius Jozefus (1. storočie n. l.)

Najpodrobnejšie informácie máme od Jozefa Flavia:

Židovské starožitnosti (Antiquitates Judaicae) a Židovská vojna (Bellum Judaicum) opisujú jej život, vzťahy i politické aktivity.

Bola dcérou Herodesa Agrippu I. a sestrou Herodesa Agrippu II.

Bola vydatá za svojho strýka Heroda z Chalkidy (ten zomrel r. 48 n. l.).

Po jeho smrti sa zdržiavala so svojím bratom Agrippom II., čo vyvolalo reči o inceste (spomína to aj Jozefus).

Bola neskôr spojená s rímskym veliteľom Titusom (budúcim cisárom). V Ríme sa šírili zvesti, že si ju vezme, ale politický odpor senátu a verejnosti tomu zabránil.

👉 Jozefus teda potvrdzuje, že Berenika bola významná herodiánska princezná, súčasníčka Pavla aj Tita.

2. Rímski autori

Tacitus (Hist. 2.2; 2.81; 5.1–2) – opisuje jej blízky vzťah s Titom počas židovskej vojny (66–70 n. l.) a jej pobyt v Ríme.

Suetonius (Titus 7) – zmieňuje sa, že Titus žil s Berenikou v Ríme "ako s manželkou", ale potom ju musel poslať preč kvôli verejnej nevôli.

Cassius Dio (Hist. Rom. 65.15; 66.15) – tiež uvádza jej románik s Titom a okolnosti jej odchodu z Ríma.

______________________

55 : Herodiada, manželka brata tetrarchu Herodesa Mt 14:3

1. Flavius Josephus (cca 93–94 n. l.)

Josephus (📖 Antiquitates Judaicae XVIII, 5,1–2) opisuje dynastické manželstvá Herodovcov, vrátane Herodiady.

Hovorí, že Herodiada bola dcérou Aristobula (syna Herodesa Veľkého) a bola vydatá za Herodesa Filipa (niekedy označovaného ako Herodes II., "brat" tetrarchu Herodesa Antipasa).

Následne Herodiada opustila svojho manžela a vydala sa za Herodesa Antipasa, čo vzbudilo odpor židov a podľa Josepha malo aj politické dôsledky.

2. 📜 Citácie cirkevných otcov o Herodiade

Origenes († 254)

V Homiliae in Matthaeum (Homílie k Matúšovi, XIV, 3) píše:

"Herodes si vzal Herodiadu, manželku svojho brata. A táto žena bola príčinou vraždy proroka. Lebo ona nenávidela Jána, ktorý karhal ich nečistý zväzok."

Eusebios z Kaisarey († 339)

V Historia Ecclesiastica I, 11 cituje evanjelium a potom dodáva o Herodiade:

"Herodes, zapálený nezákonnou žiadostivosťou, uchvátil Herodiadu, manželku svojho brata, a kvôli nej zavraždil Jána."

Hieronymus († 420)

V Commentarium in Matthaeum (k Mt 14,3):

"Herodes totiž zanechal dcéru kráľa Areta a vzal si Herodiadu, manželku svojho brata, a preto bol Ján Krstiteľ uväznený a nakoniec zabitý."

Hieronymus tu spája evanjelium so správou Josepha Flavia, pretože ako prvý kresťanský autor explicitne poznal Josephove Antiquitates.

Ambrosius z Milána († 397)

V Expositio Evangelii secundum Lucam (k Lk 3,19):

"Ján karhal Heroda, že si vzal Herodiadu, manželku svojho brata. A Herodes, ktorému bol karhajúci hlas neznesiteľný, umlčal proroka žalárom, potom mečom."

Augustinus († 430)

V Sermo 10 de sanctis (O sv. Jánovi Krstiteľovi):

"Herodiada, nepriateľka spravodlivosti, využila tanec svojej dcéry, aby si vyžiadala hlavu proroka."

_____________________

56 : Tetrarcha Herodes (Herodes Antipas) Mt 14:1

1. Historické texty

Flavius Josephus (1. stor. n. l.)

Najdôležitejší zdroj: Židovské starožitnosti (Antiquitates Judaicae) a Židovská vojna (Bellum Judaicum).

Josephus opisuje Heroda Antipasa ako syna Herodesa Veľkého a Malthaky, ktorý sa stal tetrarchom Galiley a Perey (4 pred n. l. – 39 n. l.).

Spomína jeho manželstvo s dcérou nabatejského kráľa Aretasa IV., jeho rozvod a nové manželstvo s Herodiadou, čo viedlo k vojne s Aretasom.

Podľa Josepha ho neskôr cisár Caligula zosadil a poslal do vyhnanstva do Lugdunumu (dnešné Lyon vo Francúzsku).

📖 Antiquitates XVII–XVIII; Bellum Judaicum II.

2. Epigrafické dôkazy

"Nápis z Madaby" (Jordánsko)

Latinský nápis objavený v roku 1980 v Madabe spomína Heroda ako tetrarchu.

Text (fragmentárny) potvrdzuje jeho titul a vládu v oblasti.

"Nápis z Delosu" (Grécko)

V delských archívoch sú zmienky o Herodesovi Antipasovi ako tetrarchovi, v kontexte obchodných alebo dedikačných záznamov.

3. Numizmatické dôkazy

Herodes Antipas razil vlastné mince (na rozdiel od svojho brata Archelaa, ktorého cisár neskôr zosadil).

Najznámejšie sú bronzové mince s nápisom "ΗΡΩΔΟΥ ΤΕΤΡΑΡΧΟΥ" (Heroda tetrarchu).

Motívy: veniec, palmová ratolesť, grécke nápisy.

Nikdy nepoužil podobizeň cisára ani seba (na rozdiel od iných), zrejme z rešpektu k židovskej averzii voči obrazom.

Tieto mince sú dnes v zbierkach múzeí (Jeruzalem, Londýn, Paríž).

4. Archeologické dôkazy

Tiberias: Mesto založené Herodom Antipom (okolo roku 20 n. l.) a pomenované po cisárovi Tiberiovi. Archeologické vykopávky potvrdzujú urbanistické projekty z jeho obdobia.

Machairus (pevnosť na východ od Mŕtveho mora): miesto, kde podľa tradície väznil a popravil Jána Krstiteľa. Josephus ju spomína a archeológia odhalila veľkolepé herodovské stavby.

____________________

57 : Starší ľudu Mt 21:23

1. Starší v židovskej spoločnosti

Hebrejsky: zᵉqēnîm (זקנים) — už v Tanachu označuje zástupcov obce, autority v meste či kmeni.

Grécky (Septuaginta, NT): presbyteroi (πρεσβύτεροι).

Boli to vážení muži, ktorí zastupovali komunitu pri náboženských, právnych a politických rozhodnutiach.

V období Druhého chrámu boli "starší" často úzko prepojení so Sanhedrinom a miestnymi radami (synedriami).

V Starom Zákone sa "starší" spomínajú v Dt 22:18

2. Literárne pramene mimo NZ

Flavius Josephus

Opakovane používa výraz "presbyteroi" (starší) pre židovských vodcov:

Židovské starožitnosti 4.214; 12.142; 20.200

Židovská vojna 2.405; 2.566 – napr. opisuje, ako "starší ľudu" spolu s kňazmi jednali s Rimanmi.

V jeho opise Sanhedrinu vystupujú popri veľkňazoch a zákonníkoch aj starší.

Kumránske zvitky (Mŕtve more)

Napr. 1QS (Pravidlo spoločenstva) a CD (Damašský dokument) používajú termín zqnym = "starší" pre vedenie komunity.

Funkcia "starších" tu má disciplinárnu a poradnú úlohu.

Rabínske spisy

Mišna (2. stor., ale zachytáva staršie tradície): Sanhedrin 1:6; 4:4 – spomína "starších", ktorí spolu s kňazmi rozhodovali.

3. Epigrafické doklady

Theodotosov nápis (Jeruzalem, 1. stor.)

Objavený na Opheli (blízko Chrámovej hory).

Spomína synagógu postavenú pre "čítanie Zákona a učenie prikázaní… a ubytovanie pre cudzincov a pre starších".

Toto je priame archeologické svedectvo o existencii starších ako oficiálnej skupiny v Jeruzaleme 1. storočia.

Iné synagogálne nápisy (Diáspora)

Napr. v Delose, Ostii, Afrodiziade či Sardách sa objavujú termíny ako gerousia (rada starších) alebo presbyteroi v súvislosti so židovskými komunitami.

4. Archeologické doklady

Synagógy z 1. storočia (Gamla, Magdala, Capernaum – tá raná fáza) mali lavice po obvode, čo naznačuje, že rada starších zasadávala na vyvýšených miestach a rozhodovala.

Ide o nepriamy dôkaz, ale zapadá do predstavy kolektívneho vedenia obce.

_______________________

58 : Prorok Jeremiáš Mt 16:14

1. Židovské apokryfy a deuterokanonické spisy

2. kniha Makabejcov 2,1–8

Jeremiáš ukryl Archu zmluvy, stan a kadidlový oltár pred babylonským vpádom do jaskyne na vrchu, ktorý nazýva "Hora, ktorú Mojžiš navštívil" (teda Sinai alebo Nebo).

2. kniha Makabejcov 15,12–16

Jeremiáš sa zjavil Júdu Makabejskému vo videní ako "priateľ bratov", ktorý modlil sa za ľud a odovzdal Júdu zlatý meč.

Paralipomena Jeremiáša (4. Baruch) (pravdepodobne 1.–2. stor. n. l.)

Apokryf, kde Jeremiáš hrá hlavnú úlohu. Obsahuje rozprávania o zničení Jeruzalema, deportáciách, i návrate posvätných nádob. Mal veľký vplyv v kresťanských komunitách (najmä etiópska cirkev).

V Starom Zákone sa spomína v Jer 28:5

📜 Miesta u Josepha Flavia

1. Židovské starožitnosti (Antiquitates Judaicae)

Kniha X, kap. 5–9 (10. storočie diela) – Josephus tu rozpráva dejiny Júdskeho kráľovstva od čias Joziáša až po pád Jeruzalema.

Jeremiáš vystupuje ako prorok, ktorý:

predpovedal, že Babylónčania zničia Jeruzalem a Chrám,

radil Júďanom, aby sa poddali Nabukadnezarovi,

bol prenasledovaný kráľom Jójákimom a inými vodcami,

po páde mesta sa dostal do Egypta spolu s utečencami.

📖 Antiquitates X.5.1 (X.78):

"Jeremiáš prorok im hovoril, že sa majú poddať Babylončanom a že tak budú zachránení; ale oni nepočúvali jeho slová."

📖 Antiquitates X.9.1 (X.108–110):

"Jeremiáš tiež prorokoval, že Egypťania budú porazení Babylončanmi, a keďže to povedal, bol kňazmi a ľudom obviňovaný, že prináša zlé znamenia."

_________________________

59 : Jakub syn Izáka Mt 8:11

1. Židovské apokryfy a pseudepigrafy

Jubileá (2. stor. pred n. l.) – veľmi detailne rozpracúva život Jakuba: jeho narodenie, konflikt s Ezávom, sen v Beteli, manželstvá, život u Lábana, boj s anjelom.

Testamenty 12 patriarchov – pripisované Jakubovým synom, ale Jakub vystupuje ako ich otec a dáva im napomenutia.

Apokryfné príbehy (napr. Životy patriarchov, Apokalypsa Jakuba – ale pozor, tie gnostické texty "Jakub" už označujú apoštola, nie praotca).

2. Flavius Josephus (1. stor. n. l.)

V Židovských starožitnostiach (Antiquitates Judaicae I, 18–22) rozpráva príbeh patriarchov vrátane Jakuba.

Vníma Jakuba ako historickú postavu a rozpráva jeho príbeh veľmi podobne ako Genesis, ale niekedy s drobnými odlišnosťami.

3. Eséni a Kumránske texty

V zvitkoch z Mŕtveho mora sa Jakub priamo nespomína často, ale niektoré texty používajú "Jakub" ako označenie celého Izraela (pretože Jakub = Izrael).

Napr. v Pesharim alebo v Damašskom dokumente sa hovorí o "domu Izraela" či "domu Jakuba".

4. Rabínska literatúra (Mišna, Talmud, Midraš)

Jakub je veľmi prítomný:

Mišna ho uvádza ako praotca Izraela, hlavne v modlitbách a genealógii.

Talmud a Midraš rozvíjajú legendy: že Jakub nikdy nezomrel (Berachot 18a), že bol dokonalý v podobe aj morálke, že jeho obraz je vytesaný na Božom tróne.

Midraš Rabbah ku Genesis obsahuje dlhé pasáže o jeho narodení, zápase s Ezávom a duchovnom význame jeho života.

V Starom Zákone sa spomína v Gen 25:30

________________________

60 : Izák Mt 22:32

1. Flavius Josephus

Antiquitates Judaicae, I.13.1 (Židovské starožitnosti)

O obeti Izáka (Akéda):

"Keď už bol otec pripravený ho zabiť a meč bol zdvihnutý, Boh zastavil jeho ruku prostredníctvom anjela a ukázal mu barana, aby ho obetoval namiesto chlapca."

(Lat.: Ant. Jud. I, 222–223)

2. Kniha Jubileí (2. stor. pred n. l.)

Jubileá 17:15–18 – obeta Izáka:

"A Izák sa dobrovoľne podrobil, aby bol zabitý. Ale anjel Pána ho nazval z neba a povedal: ,Abrahám, Abrahám!' A zastavil jeho ruku a zachránil Izáka."

Jubileá 19:28–29 – požehnanie Izáka:

"A Izák sa stal požehnaným v krajine a Pán bol s ním, aby ho chránil a aby sa stal otcom všetkých synov Jakuba, a požehnanie Abrahámovo spočinulo na ňom."

3. Pseudo-Filo (Liber Antiquitatum Biblicarum, 1. stor. n. l.)

L.A.B. 18:5 – o obete Izáka:

"Keď bol zviazaný Izák, vtedy otvoril ústa a povedal: ,Pozri, otče, viaž ma pevnejšie, aby som sa ti neodtrhol v bolesti a tak by sa stalo, že by si znesvätil svoju obetu.'"

4. Mišna a Talmud

Mišna, Pirkei Avot 5:3

"Desiatimi skúškami bol skúšaný Abrahám, náš otec, a obstál vo všetkých. A jedna z nich bola, keď mal obetovať svojho syna Izáka."

Talmud, Ta'anit 16a

"Prečo spomíname ,Izákov popol' pred Pánom? Lebo je, ako keby jeho popol bol uložený na oltári pred Ním, aby prinášal zmierenie pre Izrael."

Talmud, Berachot 16b

"Nech si pamätá Boh milosrdenstva zásluhy Izáka, ktorý sa položil na oltár."

5. Midraš Rabbah ku Genesis

Gen. Rabbah 56:8 – Akéda:

"Keď bol Izák zviazaný na oltári a jeho krv sa mala vylievať, Pán videl jeho popol, ako keby bol nahromadený pred Ním, a povedal: ,Naveky budem pamätať tento popol pre Izrael, aby som mu priniesol zmierenie.'"

6. Kumránske texty

4Q225 (Pseudo-Jubilees) fragment 2:

"A [Izák] sa podriadil svojmu otcovi Abrahámovi… a jeho ruka bola zadržaná, aby mu nespôsobila smrť, lebo knieža svetla ho vyslobodil."

7. 2. Makabejcov 7:14 (hoci nepriamo)

Mučeníci odkazujú na vieru patriarchov:

"…my trpíme pre otcovské zákony, očakávajúc, že nás Boh, ktorý skrze Abraháma, Izáka a Jakuba zasľúbil vzkriesenie, opäť k životu privedie."

________________________

61 : Kajfáš veľkňaz Mt 26:3

1. Jozef Flavius (Židovské starožitnosti)

Antiquitates Judaicae XVIII, 2,2 (§ 34–35):

"Po ňom (po Annášovi) menoval Valerius Gratus za veľkňaza Izmaela, syna Fabiho. Neskôr ho zosadil a namiesto neho ustanovil Eleazara, syna Annáša, ktorý bol predtým veľkňazom. Po roku Eleazara zosadil a ustanovil za veľkňaza Šimona, syna Kamitha. Ani ten nezostal dlho, lebo Gratus ho zosadil a jeho miesto dal Jozefovi, ktorý sa volal Kajfáš. A keď to urobil, odišiel do Ríma a za prefekta provincie zanechal Pontia Piláta."

➡️ Flavius jasne spomína Kajfáša ako veľkňaza za prefektúry Piláta (18–36 n. l.), teda presne v čase evanjeliových udalostí.

2. Talmudické tradície

Bavli, Pesachim 57a:

"Beda mi pre dom Bétosovcov, beda mi pre ich palice!

Beda mi pre dom Chanánovcov, beda mi pre ich šepot!

Beda mi pre dom Kathrosovcov, beda mi pre ich pero!

Beda mi pre dom Jishmael ben Piabi, beda mi pre ich päste!

Oni sú veľkňazi a ich synovia pokladníci a ich zaťovia správcovia a ich sluhovia bijú ľud palicami."

– Talmud kritizuje viacero veľkňazských rodov vrátane Kajfášovcov (Kaifáš bol zať Annáša).

3. Archeologické dôkazy

Ossuarium "Josef, syn Kajfáša" – objavené v roku 1990 na jeruzalemskom cintoríne Talpiot.

Vápencová kostnica s bohatou výzdobou, datovaná do 1. storočia.

Nápis v aramejčine: "Jehosef bar Qajfa" (יוסף בר קיפא).

Obsahovala kosti muža približne 60 rokov starého.

Väčšina vedcov toto identifikuje s biblickým veľkňazom Kajfášom.

___________________

62 : Simenon muž z chrámu Lk 2:25

🕊️ CIRKEVNÍ OTCOVIA

Origenes († cca 254)

Homiliae in Lucam XV,6:

"Simeon, spravodlivý muž, prijal do svojich rúk dieťa, ktoré proroci predpovedali, a spoznal, že toto je Kristus, Spasiteľ sveta."

– Komentár priamo k Lk 2:25–35.

Contra Celsum II,30:

"Ako Simeon, ktorý prijal do náručia dieťa Ježiša a hovoril, že je to spása pripravená pred všetkými národmi, tak aj my veríme, že Kristus je svetlom pre zjavenie pohanom."

Eusebios z Cézarey († cca 339)

Demonstratio Evangelica VII,2:

"Simeon spravodlivý, o ktorom Lukáš hovorí, keď vzal do rúk dieťa, prorokoval, že on je spása pre všetkých ľudí."

– Opäť výklad Lukáša, nie nezávislá správa.

Cyrillus Alexandrijský († 444)

Commentarius in Lucam II,2:

"Simeon, vedený Duchom, spoznal Pána Krista, hoci bol ešte dieťaťom, a vyznal, že on je svetlom pre pohanov a slávou Izraela."

Ambróz z Milána († 397)

Expositio Evangelii secundum Lucam II,57:

"Simeon prijal do náručia toho, ktorého očakával, a spoznávame, že kto drží Krista, už sa nebojí smrti."

📜 APOKRYFY

Protoevanjelium Jakubovo (2. stor.) – opisuje obetovanie v chráme, ale Simeona nespomína.

Evanjelium Pseudo-Matúša (latinský apokryf, 7. stor.) – parafrázuje Lukášov opis a spomína Simeona:

"A bol tam muž, menom Simeon, spravodlivý a bohabojný, ktorý čakal potechu Izraela. On vzal dieťa na ruky a dobrorečil Bohu." (kap. 15)

– Toto je prakticky prepis Lk 2.

Iné apokryfné "evanjeliá detstva" (napr. Arabské evanjelium o detstve Ježiša) Simeona neuvádzajú.

_____________________

63 : Simon malomocný Mt 26:6

📚 CIRKEVNÍ OTCOVIA

Origenes († 254)

Commentarium in Matthaeum 78,2:

"Dom, v ktorom bol Ježiš, patril Šimonovi, ktorý sa nazýval malomocný; ale nemyslím, že vtedy ešte trpel chorobou, pretože by nebolo dovolené, aby sa s ním jedlo. Skôr to bolo jeho staré označenie, lebo bol kedysi malomocný a uzdravený."

Ján Zlatoústy († 407)

Homiliae in Matthaeum LXXX,1 (k Mt 26:6):

"Keď Ježiš bol v Betánii v dome Šimona malomocného… – Evanjelista pripomína, že ten muž bol nazývaný malomocný, nie že by bol ešte nečistý, ale že kedysi bol taký, a Kristus ho očistil."

Ambróz z Milána († 397)

Expositio Evangelii secundum Lucam X,13 (aj keď komentuje Lk 7:36ff., scéna pomazania je porovnávaná so Šimonom malomocným):

"Šimon malomocný bol uzdravený a vďačne pripravil hostinu, kde sa udialo pomazanie; takto sa ukázalo, že kto bol očistený, mal by prijať Krista do svojho domu."

Augustín († 430)

De consensu evangelistarum II,79:

"Niektorí sa domnievajú, že Šimon farizej a Šimon malomocný sú ten istý muž; ale v skutku sa jedná o dvoch odlišných, aj keď sa obe hostiny podobajú."

Eusebios z Cézarey († 339)

Demonstratio Evangelica X,8:

"Ježiš v dome Šimona, nazývaného malomocný, bol pomazaný voňavým olejom, čo bolo predobrazom jeho pohrebu."

____________________

64 : Simon z Cyrény Mt 27:32

📜 1. Cirkevní otcovia

Cirkevní autori ho poznajú len z evanjelií:

Origenes, Commentarium in Matthaeum 134,27:

"Šimon, muž z Cyrény, ktorý niesol kríž, je obrazom všetkých, čo prijímajú Kristovo utrpenie na seba."

Eusebios, Historia Ecclesiastica II,23,4 (keď cituje Papiasa a zmieňuje Marka):

"Marek, tlmočník Petra, zapísal presne všetko, čo si pamätal… spomenul aj Šimona z Cyrény, otca Alexandra a Rúfa, ktorých bratstvo poznalo."

(to ukazuje, že mená synov boli v prvotnej cirkvi v Ríme známe, ale opäť je to odvodené od evanjelia).

Augustín, De consensu evangelistarum III,8:

"Šimon z Cyrény bol prinútený niesť kríž; tým sa ukazuje, že aj iní budú niesť s Kristom jeho utrpenia."

🪦 2. Epigrafické a archeologické dôkazy

Cyréň (dnešná Líbya) mala veľkú židovskú komunitu – to vieme z Jozefa Flavia (Bellum Iudaicum II, 385–386) a archeologických nálezov.

Pri Jeruzaleme bolo objavené ossuarium (kostnicová schránka) s nápisom "Alexander syn Šimona z Cyrény" (nález z r. 1941, uložený v Rockefellerovom múzeu).

Text: "ΑΛΕΞΑΝΔΡΟΣ ΣΙΜΩΝΟΣ" ("Alexander [syn] Šimona").

Viacerí bádatelia (napr. Rahmani, 1994) špekulovali, že by mohlo ísť o syna "Šimona z Cyrény" spomenutého v Mk 15:21.

Dnes je identifikácia sporná: meno Šimon aj Alexander boli veľmi časté, takže dôkaz nie je presvedčivý.

__________________________

65 : Mária Magdaléna Mt 27:56

📚 1. Cirkevní otcovia

Origenes, Commentarium in Matthaeum 126,7:

"Mária, nazývaná Magdaléna, bola prítomná pri ukrižovaní a bola svedkom vzkriesenia."

Eusebios, Historia Ecclesiastica III,24,13:

"Evanjeliá jednotne spomínajú Máriu Magdalénu, ktorá ako prvá uvidela vzkrieseného Pána."

Augustín, In Iohannis Evangelium Tractatus CXXI,3:

"Mária Magdaléna, ktorá milovala Pána, zostala pri hrobe, a preto bola prvá, ktorej sa zjavil."

📜 2. Apokryfy

Mária Magdaléna je veľmi prítomná v apokryfoch a gnostických textoch:

Evanjelium Márie (2. stor., gnostické) – zachované v koptčine (Nag Hammadi, Berlínsky kódex):

"Peter povedal Márii: 'Sestra, vieme, že Pán ťa miloval viac než iné ženy. Povedz nám slová, ktoré ti povedal a ktoré ty poznáš, ale my nie.'" (Ev. Márie 10:1–2)

Filipovo evanjelium (3. stor., gnostické):

"Mária Magdaléna, ktorá sa nazýva jeho spoločníčkou… Pán ju miloval viac než všetkých učeníkov a často ju bozkával na ústa." (logion 59, kopt. text)

Pistis Sophia (3.–4. stor.):

– Mária Magdaléna vystupuje ako hlavná postava, ktorá kladie otázky vzkriesenému Kristovi.

"Mária, ktorá sa nazýva tvoja blažená, prišla dopredu a povedala: 'Môj Pane, príkaz mi daj, aby som hovorila otvorene.' A Ježiš povedal: 'Hovor, Mária, ty si blahoslavená medzi ženami, pretože budeš plná všetkého svetla.'" (PS, kniha 1, kap. 17)

📜3. Apokryfy

Skutky Filipove (3.–4. stor., zachované v koptčine z Oxyrhynchských papyrov a z Mount Athos)

Tu už Mária Magdaléna vystupuje explicitne ako spolupracovníčka Filipa.

Citácia (Skutky Filipove 8, Copt. text, preklad do slovenčiny):

"A bola tam aj Mária, ktorú nazývajú Magdaléna, sestra Filipa, a šla s ním, aby ohlasovala slovo."

V niektorých pasážach vystupuje ako spolumisionárka pri obracaní ľudí na viere.

__________________

66 : Prorokyňa Anna Fanuelova dcéra Lk 2:36

Cirkevní otcovia ju spomínajú iba pri výklade Lukáša:

Origenes, Homiliae in Lucam XVII,6:

"Anna, dcéra Fanuelova, zostarla v chráme v pôstoch a modlitbách, a hovorila o Spasiteľovi všetkým, čo očakávali vykúpenie Izraela."

Eusebios, Demonstratio Evangelica VII,2:

"Lukáš spomína prorokyňu Annu, ktorá ako vdova neustále zotrvávala v chráme a prorokovala o Pánovi."

Augustín, Sermo 232,2:

"Anna, dcéra Fanuelova, stará vdova, prorokovala o Kristovi v chráme; hoci ženy zriedka prorokovali, ona bola naplnená Duchom."

__________________

67 : Satan Mt 12:26

1. Starozákonné a židovské zdroje

Kniha Jób 1:6–12; 2:1–7

Satan (ha-śāṭān, "Protivník") vystupuje ako žalobca pred Bohom.

1 Kroník 21:1

"Satan povstal proti Izraelu a popudil Dávida, aby spočítal Izrael."

Zachariáš 3:1–2

"Ukázal mi Jozuu, veľkňaza, ktorý stál pred anjelom Hospodinovým, a Satan stál po jeho pravici, aby ho obžaloval."

Medzizmluvná literatúra (2. stor. pred Kr. – 1. stor. po Kr.)

1 Henoch 10:8–11; 54:6; 69:4

Satan sa spája s padlými anjelmi (Azazel, Samjaza).

Jubileá 10:8–9

Satan sa volá "Mastema":

"A knieža Mastema prišlo a povedalo: Pane, nech niektorí z nich zostanú so mnou, aby mi pomáhali zvádzať a viesť ľudí do hriechu."

Žalmy Šalamúnove 17:1

Zmienka o "hriešnom protivníkovi", ktorý sa chápe démonicky.

2. Rabínske zdroje (Talmud, Midraš)

Baba Batra 16a:

"Satan, zlý pud (yetzer hara') a anjel smrti – to je jedno a to isté."

Pesachim 110a:

"Kto pije v pároch, tomu škodí Satan."

➡️ Satan sa tu chápe ako reálna bytosť, ale aj ako personifikácia skazenej túžby.

3. Grécko-rímske pohanské pramene

Pohania priamo "Satana" nepoznali, ale spomínajú kresťanské chápanie diabla:

Justín Martyr (Apologia I, 5; 28; 54) cituje, že démoni a Satan sú skutoční a kresťania ich odmietajú.

Origenes (Contra Celsum VI,44) cituje pohana Celsa, ktorý sa posmieva kresťanom, že veria na "Satanasa" a "démonov, čo ovládajú svet".

Tertullianus, Apologeticum 22:

"My sa zriekame diabla a jeho anjelov, aby sme sa zasvätili Bohu."

4. Gnostické texty (2.–3. stor.)

Evanjelium podľa Filipa (NH II,3, 67,25–30):

"Satan pôsobil smrťou, ale Duch svätý dáva život."

Pistis Sophia (kap. 31, 33):

Satan sa spomína ako "archón temnoty" medzi vládnucimi mocnosťami.

5. Epigrafické a archeologické dôkazy

Aramejské a grécke magické texty (1.–3. stor. po Kr.) obsahujú zaklínadlá proti "Satanovi" alebo "Belzebulovi".

Napr. grécky magický papyrus PGM V, 96–172 obsahuje vyvolávanie duchov proti "protivníkovi".

Aramejské osudové tabuľky z Mezopotámie: obsahujú mená démonov a niekedy termín štn (satana) ako "protivník".

Židovské amulety a exorcistické kotúčiky (napr. z 3.–6. storočia v Babylone) uvádzajú "Satan" ako konkrétnu bytosť, proti ktorej sa chránia.

_________________________

68 : Prorok Jonáš Mt 12:39

1. Hebrejská Biblia (Tanach)

2 Kráľov 14:25 – historická poznámka:

"[Kráľ Jeroboám II.] obnovil hranice Izraela… podľa slova Hospodinovho, Boha Izraela, ktoré hovoril prostredníctvom svojho služobníka Jonáša, syna Amittaja, proroka z Gat-heferu."

⚠️ Toto je jediný "historický" údaj o Jonášovi mimo knihy Jonáš – zasadený do 8. st. pred Kr. (čas Jeroboáma II.).

Kniha Jonáš (cca 5.–4. stor. pred Kr.)

2. Kresťanskí autori (okrem evanjelií)

Justín Mučeník, Dialóg s Tryfónom 107:

"Ako Jonáš strávil tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak Kristus bol tri dni v hrobe."

– berie Jonáša ako historickú postavu.

Origenes, Homiliae in Ionam – rozsiahle kázne na Knihu Jonáš, traktuje ho ako reálneho proroka.

Augustín, De civitate Dei XVIII,30 – Jonáša uvádza ako starozákonného proroka, ktorého poslanie do Ninive bolo predobrazom evanjelizácie pohanov.

3. Rabínske a midrašické tradície

Jonáš je častou postavou v midrašoch a Talmude, kde sa jeho príbeh rozvíja a dopĺňa:

Pirke de-Rabbi Eliezer, kap. 10:

Jonáš je identifikovaný s chlapcom, ktorého Eliáš vzkriesil v 1 Kr 17:22.

"Syn ženy zo Sarepty, ktorého vzkriesil Eliáš, bol Jonáš, syn Amittaj."

Midraš Tanchuma, Vayikra 8:

Jonáš sa pokladá za proroka, ktorý bol poslaný k pohanom, lebo sa nechcel modliť proti Izraelu.

Midraš Jalkut Šimoni, Jonáš 550:

opisuje rozhovor Jonáša s morským tvorom a jeho modlitby v útrobách ryby.

Bava Batra 14b–15a (Talmud):

diskusia o autorstve knihy Jonáš:

"Kto napísal Knihu Jonáš? Jonáš ju napísal sám."

➡️ tieto texty však nie sú "historické" dôkazy, ale legendárne rozšírenia biblického rozprávania.

4. Sekta Esejcov

Jonášov zvitok v Kumráne

📜 1. Čo je "Jonášov zvitok" v Kumráne?

V Kumráne sa našli fragmenty tzv. Dvanástich malých prorokov (Trei Asar).

Tie boli zapísané na jednom zvitku, nie každý prorok zvlášť.

Medzi nimi sa nachádzali aj časti Knihy Jonáš.

Konkrétne:

4QXIIa (4Q76) – fragmenty obsahujúce časti z Jon 1:1–6 a 4:1–11.

4QXIIb (4Q77) – obsahuje iné časti Dvanástich prorokov, vrátane menších fragmentov z Jonáša.

Tieto fragmenty sú datované do 2. storočia pred Kr. – 1. storočia po Kr.

📖 2. O čom hovorí "Jonášov zvitok"?

➡️ Obsahovo to nie je nový príbeh, ale len biblický text Knihy Jonáš tak, ako ho poznáme z Tanachu.

Napríklad fragment 4QXIIa zachováva:

Jonáš 1:1–6 – povolanie Jonáša, jeho útek na loď, a búrka.

Jonáš 4:1–11 – Jonášovo rozhorčenie nad Božím zmilovaním sa nad Ninive a epizóda s ricínovníkom.

Tieto texty sú v súlade s Masoretským textom, ale niekedy sa v detailoch líšia (pravopis, drobné varianty).

________________________

69 : Prorok Izaiáš Mt 12:17

1. Biblické jadro (Tanach)

Izaiáš je jeden z najdôležitejších prorokov – pôsobil v Jeruzaleme za vlády kráľov Uzziju, Jótama, Achaza a Ezechiáša (Iz 1:1).

O jeho živote sa hovorí najmä v 2 Kráľov 19–20 a 2 Kroník 26; 32.

➡️ To sú samozrejme stále biblické zdroje.

2. Židovské mimo-biblické texty

a) Sirachovec (Ekleziastikus) 48:17–25 (cca 2. stor. pred Kr.)

Veľmi jasná zmienka o prorokovi Izaiášovi:

"Izaiáš, veľký prorok, bol verný vo svojich videniach… Utešoval smútiacich na Sione, ukazoval, čo príde až do konca vekov, a potešoval Jeruzalem."

➡️ Toto je najstaršia nezávislá zmienka o Izaiášovi mimo Tanachu.

b) Židovské apokryfy a pseudepigrafy

Nanebovstúpenie Izaiášovo (Ascensio Isaiae) – kresťansko-židovský spis (1.–2. stor. n. l.).

Obsahuje legendu o mučení Izaiáša:

"Manasses ho pílou rozrezal na dvoje" (Asc. Isa. 5:1–14).

Tento motív je tiež v Talmude (Yevamot 49b):

"Izaiáš bol usmrtený rukou Manassesa – rozpílil ho."

➡️ Tu máme židovsko-kresťanskú tradíciu, ktorá hovorí o jeho smrti.

3. Josephus Flavius (1. stor. n. l.)

Antiquitates Judaicae X, 1–3 (10.1.2):

"Izaiáš prorokoval mnohé veci o budúcnosti a tie sa naplnili, a preto ho treba pokladať za najpravdivejšieho proroka."

Josephus ďalej opisuje, ako Izaiáš prorokoval Achazovi a Ezechiášovi.

➡️ Josephus jasne považuje Izaiáša za historickú postavu.

4. Kresťanskí autori

Justín Mučeník, Dialóg s Tryfónom (kap. 18, 36, 71) – cituje Izaiáša ako autoritu a proroka.

Origenes, Contra Celsum VI,2 – obhajuje, že proroctvá Izaiáša sa naplnili v Kristovi.

Eusebios z Cézarey, Historia Ecclesiastica V,8 – odvoláva sa na knihu "Nanebovstúpenie Izaiášovo" a mučenícku tradíciu.

➡️ Všetci berú Izaiáša ako historickú postavu.

5. Epigrafické a archeologické doklady

a) Bulla z Ophel (Jeruzalem, 2018, nález Eilat Mazar)

Malá hlinená pečať z 7. stor. pred Kr. nesie nápis:

"prorok Izaiáš" (nvy' yš'yh[u]).

Nápis je čiastočne poškodený – niektorí vedci čítajú "[patriaci] Izaiášovi prorokovi", iní tvrdia, že slovo "prorok" nie je úplné a môže znamenať niečo iné.

➡️ Ak je čítanie správne, ide o prvý archeologický dôkaz Izaiáša ako historickej osoby.

b) Asýrske nápisy

Kráľ Sancheríb opisuje obliehanie Jeruzalema za kráľa Ezechiáša (701 pred Kr.) – "Ezechiáš Judský bol zatvorený ako vták v klietke" (Taylorov prizmat).

Nezmieňuje Izaiáša, ale potvrdzuje historické pozadie, v ktorom pôsobil Izaiáš.

____________________

70 : Noe Mt 24:37

1. Židovské a medzibiblické texty

Sirachovec (Ekleziastikus) 44:17–18 (cca 2. stor. pred Kr.)

"Noe bol dokonalý muž, spravodlivý vo svojom čase… s ním bola uzavretá zmluva, aby potopa už viac nezničila živé bytosti."

1. Henoch 10:1–3; 67:1 – opisuje Noema ako spravodlivého muža, ktorý prežil potopu.

Kniha jubileí 5–7 (2. stor. pred Kr.) – rozširuje príbeh Noema, pridáva mená jeho manželky a manželiek jeho synov.

Sibylline Oracles I, 125–140 (cca 2. stor. pred Kr.) – rozpráva o veľkej potope a Noemovi, ktorý zachránil ľudí a zvieratá v arche.

V Starom Zákone sa spomína v Gn 7:6

2. Josephus Flavius (1. stor. n. l.)

Antiquitates Judaicae I, 3, 5–6:

"Noe bol muž spravodlivý… keď sa potopa skončila, Noe sa ukázal ako zakladateľ nového ľudstva."

"Niektorí hovoria, že zvyšky jeho archy sa až dodnes nachádzajú na hore Kordyén v Arménii, a mnohí nosia z nej kúsky dreva ako amulet proti nešťastiu."

3. Pohanskí autori

Berosos (babylonský kňaz, 3. stor. pred Kr., zachované u Jozefa a Eusebia)

– opisuje potopu a muža menom Xisuthros, ktorý postavil loď a zachránil zvieratá. Veľmi podobné biblickému Noemovi.

Nikolaos z Damasku (1. stor. pred Kr.) – citovaný u Jozefa (Ant. I, 3, 6):

"Na vrchu Baris, v Arménii, sa zachovali zvyšky archy; hovorí sa, že tam sa zachránil muž, ktorý prežil potopu, a mnohí z neho pochádzajú."

4. Rabínske a talmudické texty

Talmud, Sanhedrin 108a – Noe je spomínaný ako spravodlivý muž svojej generácie.

Midraš Bereshit Rabbah 30–34 – obsahuje množstvo tradícií o Noemovi a arche.

5. Archeológia a epigrafika

Sumerské a akkadské texty o potope:

Epos o Gilgamešovi (tab. XI, 17–196) – Utnapištim postaví loď a zachráni ľudí a zvieratá pred potopou.

Atra-ḫasis (18. stor. pred Kr.) – podobná verzia, hrdina Atrahasis.

Tieto postavy sú predbiblickými paralelami Noema.

Priame archeologické dôkazy o Noemovi ako historickej osobe zatiaľ neexistujú.

– Nájdené boli iba staroveké povodne texty a tradície o potope, ktoré svedčia, že príbeh o potope bol široko rozšírený v Mezopotámii a okolí.

___________________________

71 : Aziarchovia Sk 19:31

📜 1. Literárne zmienky

Filostratos, Život Apollonia z Tyany (IV, 23; zač. 3. stor. n. l.)

"Keď Apollonios prišiel do Smyrny, bol prijatý medzi Aziarchov, ktorí vtedy konali hry na počesť Dia…"

Iné grécko-rímske pramene – titul sa občas objavuje u neskorých autorov pri opise hier a provinciálnej správy.

👉 Ukazuje, že aziarchovia boli skutoční funkcionári provincie Asia (Malá Ázia, hl. mesto Efez).

🪨 2. Epigrafické dôkazy (nápisy)

Aziarchovia sú veľmi dobre doložení v nápisoch z Malej Ázie (1.–3. stor. n. l.).

Efez (IEph 3089): nápis z 1.–2. stor., spomína [ὁ Ἀσιάρχης] ako organizátora hier a patróna mesta.

Sardes (TAM V 1, 641): "Menandros, syn Menandra, Aziarcha, zasvätil tento oltár…"

Pergamon: viaceré nápisy uvádzajú mená mužov s titulom Asiarchēs, ktorí financovali verejné slávnosti.

Tieto nápisy dokazujú, že "aziarcha" bol čestný a nákladný úrad – zvyčajne bohatý občan provincie, ktorý financoval slávnosti, najmä cisársky kult.

🏺 3. Archeologické súvislosti

V Efeze, Pergame a ďalších mestách Malej Ázie sa našli oltáre a nápisy, ktoré explicitne uvádzajú mená "aziarchov".

Úrad bol spojený s provinčným zhromaždením (koinon) a s cisárskym kultom.

Ich existencia je teda historicky nepochybná – Biblia tu odráža presné reálie 1. storočia.

_______________________

72 : Derbejčan Gájus Sk 20:4

📖 1. Cirkevní otcovia

Origenes (Komentár k Rimanom, 10, 43)

O Rim 16:23 ("Pozdravuje vás Gájus, ktorý je mojím hostiteľom…"):

"Tento Gájus, Pavlov hostiteľ, bol muž veľmi pohostinný. Niektorí sa domnievajú, že je totožný s tým, ktorého Pavol spomína v 1. Kor 1:14, kde hovorí, že pokrstil Gája."

Eusebios, Cirkevné dejiny (Hist. eccl. III, 16, 1)

O 3 Jn 1:1:

"A z tých listov, ktoré sa všeobecne pripisujú Jánovi, prvý je považovaný za všeobecný, ale ďalšie dva, ktoré sú krátke, sú podľa tradície adresované buď Gájovi alebo niekomu inému menom."

Hieroným, De viris illustribus (O slávnych mužoch, 17)

"Ján napísal aj jeden list, ktorý sa uznáva za jeho, a dva ďalšie, ktoré niektorí považujú za adresované Gájovi a vdove."

Tertulián, De praescriptione haereticorum (33)

Spomína Gája z Korintu v súvislosti s Pavlovými cestami:

"Rovnako sa spomína Gájus, ktorého Pavol pokrstil v Korinte (1 Kor 1:14)."

📜 2. Apokryfy

Skutky Pavla (Acta Pauli, 2. stor.)

V niektorých fragmentoch sa spomína Gájus medzi Pavlovými spoločníkmi (pravdepodobne identifikovaný s Gájom z 1 Kor alebo Rim 16).

Citácia (Copt. fragm., Lipský papyrus):

"A s ním bol aj Tímotej, Lukáš a Gájus…"

Skutky Petra a Pavla (4. stor.)

Pri zozname Pavlových spoločníkov (v neskoršej byzantskej tradícii):

"…a boli tam Títus, Lukáš a Gájus, ktorí sprevádzali apoštola."

_____________________

73 : Kráľ Saul Sk 13:21

📜 1. Literárne pramene mimo Biblie

Josephus Flavius (1. stor. n. l.) – Antiquitates Iudaicae VI, 5–14:

Podrobne rozpráva o Saulovom pomazaní, vláde a smrti.

"Samuel vzal teda olej a vylial ho na Saulovu hlavu a pomazal ho za kráľa…" (Ant. VI, 5, 1)

"Keď Filištínci bojovali s Izraelitmi pri vrchu Gilboa, Saul bol porazený a padol na vlastný meč, aby nepadol do rúk nepriateľov." (Ant. VI, 14, 7)

Pseudo-Filo, Liber Antiquitatum Biblicarum (1. stor. n. l.)

Prepracúva biblický príbeh:

"A potom povstal Saul, syn Kisov, z kmeňa Benjamínovho, ktorého Pán vyvolil, a panoval nad Izraelom." (LAB 59)

Rabínske texty (Talmud, Midraš) –

Berakhot 12b: Saul je spomínaný ako ten, čo zmenil modlitbu po boji.

Yoma 22b: rozoberá jeho kráľovskú autoritu a chyby.

👉 Všetky tieto zdroje sú však založené na biblickej tradícii.

_____________________

74 : Kráľ Agrippa Sk 25:13

📜 1. Židovskí historici

Josephus Flavius

Židovské starožitnosti 19.9.1 (§ 354):

"Agrippa, syn Herodesa Agrippa, ktorý bol ešte veľmi mladý, bol zverený do opatery rímskeho cisára Claudia."

Židovské starožitnosti 20.1.3 (§ 104):

"Agrippa dostal od Claudia moc nad Chalcisom po smrti svojho strýka Heroda…"

Židovská vojna 2.12.1 (§ 217):

"Agrippa, ktorý bol ešte mladý, prijal vládu nad niektorými časťami svojho kráľovstva, a jeho sestra Bereniké bola s ním."

Josephus ho spomína na viacerých miestach, keď opisuje židovské nepokoje, rímske zásahy a dejiny 1. storočia.

📜 2. Pohanskí autori

Suetonius, Život Claudiov 28

"Dal kráľovstvá niektorým cudzím kráľom, medzi nimi Herodesovi Agrippovi a jeho synovi."

Cassius Dio, Rímske dejiny 60.8.2

"Agrippa, syn Herodesa, dostal od Claudia kráľovstvo svojho otca a niektoré ďalšie územia."

🏺 3. Epigrafické a archeologické doklady

Nájdené mince Herodesa Agrippu II. – razené v rôznych mestách (napr. v Chalkide, Tiberiade, Caesarei Filipovej). Nesú jeho meno a tituly:

"ΒΑΣΙΛΕΩΣ ΜΕΓΑΛΟΥ ΑΓΡΙΠΠΑ" ("Veľký kráľ Agrippa").

Nápisy z Chalkidy a Berytu potvrdzujú jeho vládu.

Archeologicky doložené aj stavby podporené Agrippom II. (napr. v Jeruzaleme, Cesarei).

_____________________________

75 : Kopijnici Sk 23:23

Tu ide o grécky výraz δεξιολάβοι (dexiolaboi), čo znamená doslova "pravicoví bojovníci" – pravdepodobne druh ľahkej pechoty alebo pomocných vojakov (auxilia), často ozbrojených oštepom či kopijou.

📜 1. Literárne zmienky mimo Biblie

Josephus Flavius používa rovnaký termín:

Židovská vojna 2.12.5 (§ 291):

"Felix mal po ruke kohortu a niekoľko δεξιολάβων, ktorých používal na potlačenie nepokojov."

Židovské starožitnosti 20.6.1 (§ 135):

"Títo δεξιολάβοι, ktorí slúžili ako sprievod, boli často posielaní spolu s vojakmi."

→ Vidíme teda, že Flavius používa presne ten istý výraz ako Skutky, v súvislosti s rímskou vojenskou posádkou v Judei.

Polybios, Dejiny 6.24.6 (2. stor. pred Kr.):

"Každý vybraný vojak mal pri sebe δεξιολάβον, ktorý ho kryl a podporoval."

→ Tu ide skôr o "osobného strážcu", ale ukazuje to na vojenský význam termínu.

🏺 2. Epigrafické doklady

V niekoľkých latinských a gréckych nápisoch sa objavujú zmienky o pomocných jednotkách nesúcich oštepy alebo kopije (napr. hastae, spicula).

V nápise z Panónie (CIL III 3526) sa uvádza "dexiolabus" ako funkcia v pomocnej jednotke.

Na ďalších nápisoch sa potvrdzujú aj konkrétne cohortes sagittariorum et lanceariorum (lukostrelci a kopijníci).

🛡️ 3. Archeologické doklady

Nájdené boli rímske hroty oštepov (hasta, pilum, lancea) v Palestíne z 1. storočia n. l. (napr. pri Masade, v Jeruzaleme).

Vojenské tábory (Caesarea, Antonia v Jeruzaleme) obsahovali vybavenie ľahkej pechoty vrátane kopijí.

_________________________

76 : Vyberači mýta Mt 9:9

📜 1. Židovskí autori

Josephus Flavius

Židovské starožitnosti 18.1.1 (§2):

"Quirinius prišiel do Sýrie… a uskutočnil sčítanie majetku, a ustanovil dozerateľov nad vyberaním daní."

Židovské starožitnosti 17.2.4 (§ 111):

"Mýta a dane boli prenajímané tým, čo ich chceli vyberať, a títo vyberači boli príčinou veľkého útlaku ľudu."

Talmud

Nedarim 3:4: "Vyberač mýta je ako lupič."

Sanhedrin 25b: "Mýtnici a výbercovia daní sú nehodní byť svedkami [na súde]."

👉 Židovská tradícia mala k mýtnikom negatívny vzťah, čo korešponduje s evanjeliami.

📜 2. Pohanskí autori

Cicero, Pro Lege Manilia 6.14 (1. stor. pred Kr.)

"Publicáni (výbercovia daní) sú tí, ktorí prenajímajú vyberanie mýta a ciel od štátu."

Seneca, De Vita Beata 25.7 (1. stor. n. l.)

"Mýtnici sa nehnevajú, ak sa im zaplatí, ale vždy kladú ďalšie bremeno na chudobných."

Suetonius, Život Augusta 36

"Augustus zmiernil ťažkosti s vyberaním mýta a stanovil, aby sa výbercovia neriadili svojvoľne, ale spravodlivo."

🏺 3. Epigrafické a archeologické doklady

V CIL (Corpus Inscriptionum Latinarum) máme mnoho nápisov o publicánoch (rentiéroch daní), napr.:

CIL X 7852: zmienka o "collegiō publicanōrum Asiae" – združenie mýtnikov v Malej Ázii.

Nápisy z Pompejí ukazujú mená jednotlivých coloni a conductores portorii (výbercov mýta a ciel).

V Masade a Caesarei sa našli tabuľky a ostraká spojené s coloniami (správou daní).

Mince a tabuľky spomínajú aj portorium (clo a mýto na cestách a prístavoch).

_____________________

77 . Vladár Félix Sk 23:24

📜 1. Židovské zdroje – Josephus Flavius

Félix je u neho spomínaný často:

Židovské starožitnosti 20.7.1 (§137–138):

"Keď Cumanus bol odstránený z úradu, Felix, brat Palasa, bol cisárom Claudiom ustanovený namiesto neho za správcu Judey."

Židovské starožitnosti 20.8.5 (§182):

"Felix, ktorý mal vtedy úrad, videl, že anarchia v Judey narastá, a posielal proti zbojníkom vojsko."

Židovská vojna 2.12.8 (§247):

"Felix, brat Palasa, bol poslaný ako prokurátor do Judey. Vládol s každou formou násilia a krutosti, využíval svoje postavenie, ako keby mal kráľovskú moc, a konal skutky otroka."

👉 Josephus teda Félixa opisuje ako skorumpovaného a krutého vládcu – čo korešponduje s obrazom v Skutkoch (23–24).

📜 2. Pohanskí autori

Tacitus, Annales 12.54:

"Claudius dal Judeu Félixovi, bratovi Palasa, prepusteného otroka… Tak sa stalo, že Felix vládol v kráľovskom úradovaní s mysľou otroka."

Suetonius, Život Klaudia 28:

"Udelil vládu nad provinciami aj Félixovi, bratovi Palasa, prepusteného otroka, aby spravoval Judeu."

👉 Tacitus aj Suetonius sa zhodujú, že Félix bol pôvodne prepustenec (oslobodený otrok) a že sa k moci dostal vďaka bratrovi Palasovi, mocnému na dvore cisára Claudia.

🏺 3. Epigrafické doklady

Inskripcia z Cesarey Maritima (nájdená v roku 1966) obsahuje meno "Antonius Felix", hoci fragmentárne.

Rôzne nápisy a mince z obdobia Claudia a Nera dokladajú správu provincie, no konkrétne Félixove mená sa objavujú len zriedka, keďže prokurátori obyčajne nerazili vlastné mince.

4. Cirkevní otcovia

📜 Origenes († 253/254)

Komentár k Matúšovi, 117. zvitok (fragment):

"Pavol sa obhajoval pred Félixom, a keď sa tento zľakol jeho rečí o spravodlivosti, zdržanlivosti a budúcom súde, odložil vec."

(Origen tu jasne parafrázuje Sk 24:25).

📜 Eusebios z Cézarey († 339/340)

Cirkevné dejiny II.21.6:

"Keď Pavla priviedli pred Félixa, ktorý bol vtedy prokurátorom Judey, a pred jeho nástupcu Festa, hájil sa pred nimi a pred Agrippom, ohlasujúc vieru v Krista, až kým nebol poslaný do Ríma."

📜 Jeronym († 420)

De viris illustribus 5 (O Pavlovi):

"Bol obžalovaný pred Félixom a Festom, neskôr vypočúvaný pred Agrippom kráľom a nakoniec poslaný do Ríma."

📜 Orosius († po 418) – hoci nie je klasifikovaný medzi najstarších "otcov", býva zaradený medzi kresťanských historikov:

Historiarum adversus paganos VII.7.5:

"Pavol, držiac sa v putách, bol vedený pred Félixa a Festa, správcov Judey, a pred kráľa Agrippu."

📜 Augustín († 430)

Sermo 354.5:

"Keď apoštol stál pred Félixom a Festom, keď bol vypočúvaný o Kristovi, nebál sa, ale vyznával pravdu."

_______________________

78 : Gamaliel učiteľ Zákona Sk 5:34

📜 Židovské pramene (rabínska literatúra)

Mishnah, Sotah 9:15 (okolo r. 200, ale zachytáva staršiu tradíciu):

"Keď zomrel rabban Gamaliel starší, prestala úcta k Zákonu a čistota a zdržanlivosť zmizli."

Tosefta, Sotah 15:8 (2. storočie):

"Keď zomrel rabban Gamaliel starší, bol odstránený rešpekt k Tóre a zanikla čistota a zdržanlivosť."

Mishnah, Eduyot 1:12:

"Rabban Gamaliel hovoril v mene svojho otca …"

(nasleduje halachická diskusia; ukazuje, že Gamaliel bol autoritou, citovanou v právnych otázkach).

👉 V týchto textoch sa jasne myslí Gamaliel I., vnuk Hillela, ktorý pôsobil v 1. storočí a presne zodpovedá Gamalielovi zo Skutkov.

📜 Talmud

Babylonský Talmud, Pesachim 88b:

"R. Gamaliel povedal: …"

(tu ako významný učenec, súčasník raného 1. storočia).

Babylonský Talmud, Shabbat 15a:

"Od čias Rabban Gamaliela staršieho bola veľká úcta k Zákonu."

📜 Archeologické/epigrafické doklady

V Jeruzaleme a Javne sa našli nápisy s menom Gamaliel, ale nie je jasné, či ide o rabban Gamaliela staršieho, alebo o jeho potomkov (Gamaliel II., III.).

📜 Kresťanské apokryfy

Pseudo-Klementínske homílie a Recognitions (3. storočie) – v týchto dielach sa objavujú rozsiahle fiktívne dialógy medzi apoštolmi a židovskými učencami. Gamaliel je tam spomínaný ako vážený zákonník, niekedy dokonca ako tajný sympatizant kresťanov.

Recognitions I.65:

"Bol medzi nimi Gamaliel, muž ctený u všetkých, ktorý tajne neodporoval učeným slovám o Kristovi."

Homiliae II.1:

"Gamaliel, učiteľ Zákona, ktorý bol múdry, predkladal otázky, ktoré apoštol zodpovedal."

👉 V apokryfoch teda dostáva podobnú rolu ako v Skutkoch – vážený rabín, ktorý nie je otvoreným odporcom kresťanov.

📜 Cirkevní otcovia

Eusebios z Cézarey, Cirkevné dejiny II.17:

"Pavol sám hovorí, že bol vyučený podľa presnosti otcovského Zákona pri nohách Gamaliela, najznámejšieho učiteľa zákona toho času."

Jeronym, Epistula 70.4 (k Magnusovi):

"Pavol, ktorý bol vzdelaný u Gamaliela, múdreho a zákona znalého muža, prekonal neskôr všetkých svojich učiteľov."

Origenes, Contra Celsum I.47:

"Aj Pavol, ktorý bol učeníkom Gamaliela, najznámejšieho medzi Židmi, prijal Krista a v ňom našiel pravú múdrosť."

👉 Všetci otcovia teda spomínajú Gamaliela len v súvislosti s Pavlom, ako jeho učiteľa. Nepridávajú žiadne nezávislé biografické detaily.

_________________________

79: Jozef správca faraona Sk 7:10

📜 Židovské a helenisticko-židovské zdroje

Tieto pramene Jozefa opisujú, no vychádzajú z biblickej tradície:

Josephus Flavius, Židovské starožitnosti II.6–7 (cca 93 n. l.):

"A tento muž, Jozef, bol povýšený faraónom nad celú Egyptskú ríšu a bol zverený všetok majetok, lebo mu dôveroval viac než vlastným Egypťanom."

(Ant. II.91–92; Josephus tu prerozpráva biblický príbeh, nepridáva nezávislé svedectvo.)

Filón Alexandrijský, De Josepho (1. stor. n. l.):

celá spis je filozoficko-alegorické pojednanie o Jozefovi, kde je vykreslený ako vzor cnosti a múdrosti.

"Jozef, muž spravodlivý a múdry, bol povýšený až na správcovskú hodnosť v Egypte." (De Iosepho 40–43)

📜 Rabínske zdroje

Midraš Bereshit Rabbah 84–100 (3.–5. stor. n. l.) rozvíja príbeh Jozefa (sen, putovanie, postavenie v Egypte).

Targum Onkelos (2. stor.) a iné aramejské targumy Jozefa tiež podrobne opisujú, ale ide o parafrázy Gn 37–50.

📜 Židovské apokryfy

Áno, Jozef sa spomína v niekoľkých apokryfných textoch:

Testamenty dvanástich patriarchov (2. stor. pred Kr. – 1. stor. po Kr.)

Testament Jozefa 1:5–6:

"Ja som Jozef, ktorý bol predaný do otroctva, no Pán bol so mnou."

Testament Jozefa 18:1:

"Moji bratia ma predali, ale Boh ma povýšil."

👉 Tento spis (nájdený v rôznych verziách, grécky, aramejsky v Kumráne) rozvíja jeho morálnu čistotu a cnosť, najmä v pokušení s Putifarovou ženou.

Jubileá (2. stor. pred Kr.)

Jub. 34:12–20 podrobne opisuje Jozefa v Egypte, jeho zvýhodnenie, skúšky a Božie požehnanie.

Ide o rozšírenú verziu Genesis.

Životy prorokov (Pseudo-Epifanius, 1.–2. stor. n. l.) – niekedy sa pripája aj k Jozefovi, hoci okrajovo.

📜 Esénci (Kumrán)

V Kumránskych zvitkoch sa priamo Jozef neobjavuje často po mene, ale:

4Q372 (Apokryf o Jozefovi) – fragmentárny text, kde Jozef rozpráva o svojom utrpení a Božej prozreteľnosti.

4Q537 (Apokryfické vízie) – tiež sa spomína Jozef, ako predvída udalosti a má prorockú úlohu.

👉 Toto ukazuje, že esénske kruhy mali záujem o Jozefovu postavu ako o vzor spravodlivého, ktorý trpí, no Boh ho povýši.

📜 Gnostici

Apokryfné evanjeliá a spisy z Nag Hammádí Jozefa takmer vôbec nespomínajú – ich zameranie je na Ježiša, apoštolov a kozmologické entity.

V niektorých gnostických traktátoch sa však príbeh Jozefa alegorizuje ako symbol duše v tele alebo "spravodlivého prenasledovaného archanjelmi temnoty".

Napr. Eugnostosovo posolstvo (NH II,3) používa odkaz na "muža, ktorého bratia predali", čo niektorí bádatelia interpretujú ako alúziu na Jozefa, ale nie je to explicitné.

______________________

80 :Klaudius Lyzias Sk 23:26

📜 1. Cirkevní otcovia

Tu je dôležité: cirkevní otcovia Klaudia Lyziáša spomínajú výhradne pri citovaní alebo komentovaní Skutkov apoštolov. Nemajú nezávislé informácie, len reprodukujú biblický text.

Konkrétne citácie:

Eusebios z Cézarey, Cirkevné dejiny II.22.2

"Keď Pavol bol spútaný v Jeruzaleme a keď ho chceli zabiť, tribun Klaudius Lysias ho vytrhol z ich rúk a poslal k Félixovi."

(Ἐπεὶ δὲ ἐν Ἱεροσολύμοις ὁ Παῦλος κατελήφθη … ὁ χιλίαρχος Κλαύδιος Λυσίας ἀφείλετο καὶ πρὸς Φῆλικα ἔπεμψεν).

Jeronym, De viris illustribus 5 (o Pavlovi)

"Bol odvedený pred Félixa skrze Klaudia Lyziáša, tribúna v Jeruzaleme."

(Per Claudium Lysiam tribunum Hierosolymis ad Felicem deductus est).

Orosius, Historiarum adversus paganos VII.6.15

"Tribun Klaudius Lysias ho vytrhol zo vzbury Židov a poslal k Félixovi."

(Tribunus Claudius Lysias eripuit eum a tumultu Judaeorum et ad Felicem misit).

👉 Všetci traja sa opierajú o Skutky (kap. 21–23), nepridávajú nič navyše.

_______________________

81 : Barbary Rim 1: 14

1. Staroveké zmienky mimo Biblie

Grécke a rímske pramene bežne používajú slovo barbaros/barbaroi:

Herodotos, Histories I.1:

"Menej civilizovaní ľudia mimo Grécka nazývame barbaroi, lebo ich jazyk znie ako nezmyselné brblanie."

Thukydides, Peloponézska vojna I.2 – tiež rozlišuje Grékov a barbarov.

Tacitus, Germania 1 – používa "barbari" na opis germánskych kmeňov.

Archeológia a epigrafika:

Inskripcie a mince z Rímskej ríše – opisujú rôzne "barbarické" kmene (Germáni, Kelti, Parthi), ale ide o kategóriu, nie o jednotlivcov.

2. Cirkevní otcovia a gnostici

Cirkevní otcovia (Augustín, Origenes, Jeroným) interpretujú "barbarov" ako neznalých pohanov, nie konkrétnu etnickú skupinu.

Gnostici – používali termín barbaroi len sporadicky ako obraz "nevzdelaných, hriešnych ľudí"; neidentifikovali historicky.

Kresťanské apokryfy – rovnako používajú slovo iba ako všeobecnú kategóriu pohanov (barbaroi) bez osobných mien.

_____________________

82 : Beliar 2 Kor 6:15

1️⃣ Hebrejská Biblia a židovské texty

V hebrejskej Biblii (Tanachu) "beliyyaʿal" pôvodne znamená "ničomný človek" alebo "ľudia ničomnosti", nie meno osobnej bytosti:

Deuteronómium 13:13 (MT): "Vyšli mužovia, synovia ničomnosti (bənê beliyyaʿal)…"

Sudcovia 19:22; 1. Samuelova 2:12 – podobne.

2️⃣ Medzizmluvná literatúra (2. storočie pred Kr. – 1. storočie po Kr.)

Tu sa "Belial" stáva už osobnou démonickou bytosťou:

Mŕtve more – kumránske texty (esejci):

Pravidlo vojny (1QM 13:1–2):

"V tej dobe povstane Belial, aby viedol synov tmy proti synom svetla…"

Pravidlo spoločenstva (1QS 1:18):

"Všetci, ktorí odmietajú jeho ustanovenia, budú patriť Belialovi."

Fragment 4Q286 (Pravidlo démonov): tiež spomína Beliala ako knieža temnoty.

Testamenty 12 patriarchov (pravdepodobne 2. st. pred Kr. – 1. st. po Kr.):

Testament Rúbenov 4:7: "Žena, ktorá sa oddá smilstvu, je pod mocou Beliala."

Testament Neftalimov 3:3: "Belial rozsieva zmätok a zvádza ľudí k hriechu."

Tu je Belial zosobnený ako protivník Boha a Zákona.

3️⃣ Židovské a kresťanské apokryfy

4️⃣ Vzostup Izaiášov (Ascensio Isaiae 2:4; 4:2–3):

"Belial, knieža tohto sveta, sa zmocní kráľov sveta…"

– Belial tu vystupuje ako synonymum Satana.

Životy prorokov (pseudoepigrafný text): Belial je nepriamo spojený s mocou, ktorá prenasleduje prorokov.

_______________________________

83 : Balaam 2 Pt 2:15

1️⃣ Mimobiblické židovské a grécko-rímske texty

Filón Alexandrijský (1. storočie n. l., De Vita Mosis I.48–49):

Spomína Balaáma ako falošného proroka, ktorého zmyslom bolo zvádzať Izrael.

Jozef Flavius, Starožitnosti židovské IV.6.2 (Ant. 4.111–114):

"Balák, kráľ Moábčanov, poslal poslov k Balaámovi, synovi Beóra, ktorý bol podľa povesti najznámejším prorokom toho času…"

→ Jozef Flavius opisuje jeho slávu a pôsobenie presne ako kniha Numeri.

2️⃣ Epigrafické doklady – archeologický objav

Najvýznamnejší doklad: Deir 'Alla nápis (1967)

Objavený v Jordánsku, datovaný do 8. storočia pred Kr.

Napísaný aramejsky, spomína "Balaama, syna Beóra", identického s biblickým Bilaámom.

Text hovorí o jeho videniach a vzťahu s božstvami.

Preklad časti nápisu (Deir 'Alla Inscription, I.1–4):

"Výroky Balaáma, syna Beóra, muža, ktorý videl bohov. Takto mu bohovia prišli v noci, a on videl videnie podľa slov Elov."

👉 To je najstarší mimobiblický doklad, že Bileám bol reálnou postavou známej tradície, ktorá existovala nezávisle od Biblie.

3️⃣ Ďalšie staroveké zmienky

Židovské apokryfy:

Pseudo-Philo, Liber Antiquitatum Biblicarum 18:13 – spomína Balaáma ako falošného proroka.

Rabínske spisy (Talmud, Sanhedrin 106a; Berachot 7a): rozoberajú jeho charakter a čarodejnícke praktiky.

___________________________

84 : Ábel Mt 23:35

1️⃣ Starý Zákon

Gn 4:2–10 – hlavný príbeh Kaina a Ábela.

Neskoršie knihy ho už len nepriamo pripomínajú (napr. "krv spravodlivých").

2️⃣ Medzizmluvná literatúra (židovské apokryfy, kumránske texty)

Kniha jubileí 4:1–6 (2. st. pred Kr.):

"Kain zabil Ábela na poli. A Pán preklial Kaina za skutok, ktorý vykonal na svojom bratovi."

→ rozvíja príbeh a dodáva, že Ábel bol pochovaný na určitej zemi.

1 Henoch 22:7, 27; 37–71 (Similitudes):

Ábel sa objavuje ako duša, ktorá volá z "miesta spravodlivých" proti bratovej vražde.

"A ukázal mi miesto spravodlivých duší… tam som videl Ábela, ktorého zabil Kain, a jeho duša kričala, že jeho brat bude súdený."

Mŕtve more (4QGenb, 4QJubilees fragmenty) – nachádzajú sa texty paralelné ku Kainovi a Ábelovi, ale nejde o nezávislé svedectvo, skôr o zachovanie biblickej tradície.

3️⃣ Židovská a kresťanská tradícia

Targumy (Onkelos, Neofiti) – Ábel spomínaný pri výklade Gn 4.

Talmud, Sanhedrin 37b: "Preto bola Ábelova krv a krv jeho potomstva pripísaná Kainovi."

Pseudo-Philo, Liber Antiquitatum Biblicarum 2:1–3 (1. stor. n. l.): podáva rozšírenú verziu vraždy Ábela.

JOSEPHUS FLAVIUS (37 – po 100 n. l.)

Josephus vo "Starožitnostiach židovských" (Antiquitates Judaicae, Kniha I, 2:1, §§52–54) jasne spomína Ábela a Kaina:

"Adam a Eva mali dvoch synov: Kain, ktorý bol starší, obrábal pôdu, a Ábel, ktorý bol mladší, pásol stáda.

Obetovali Bohu, ale Boh sa pozrel priaznivejšie na Ábelovu obeť… Kain, rozhorčený, vylákal svojho brata na pole a tam ho zabil."

Cirkevní otcovia:

Tertulián, Apologeticum 50: "Od čias Ábela, prvého mučeníka, sa prelieva krv spravodlivých."

Augustín, De Civitate Dei XV.7: "Ábel bol predobrazom Cirkvi, ktorá je prenasledovaná od začiatku sveta."

GNOSTICI :

V gnostických textoch je Ábel spomínaný, ale nie ako historická postava, skôr ako symbol alebo "eón".

Apokryf Jánov (Nag Hammadi Codex II, 24.10–25.15): opisuje, že archóni stvorili Kaina a Ábela ako "služobníkov Samaela" – Ábel tu nie je spravodlivý, ale bábka nižších bohov.

Hypostasis archónov (NH II, 89.1–90.5): hovorí, že archóni splodili Kaina a Ábela so ženami, aby ovládali ľudstvo.

Evanjelium pravdy (NH I, 23.15): Ábel je uvedený medzi "obetovanými spravodlivými", ale v gnostickej optike.

👉 V gnosticizme sa Ábel stáva buď symbolom útlaku spravodlivých, alebo figurou vytvorenou nižšími bytosťami (archónmi), čo je výrazne odlišné od biblického a židovského pohľadu.

___________________________

VEDECKE PRAVDY :

1 : Svine sa pasú

Z vedeckého hľadiska pravdivé tvrdenie, svine sa naozaj pasú na lúke.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Svi%C5%88a_dom%C3%A1ca#/media/S%C3%BAbor:Gloucester_old_spots.jpg

__________________

2 : Škodlivé kobylky Zjv 9:4

Poznámka : Nový Zákon opisuje kobylky ako škodcov úrody, čo je aj z vedeckého hľadiska pravda, kobylky patria medzi známych škodcov úrody

https://www.aktuality.sk/clanok/224253/egypt-napadli-mracna-kobyliek/

_________________

3 : Mol ničí šatstvo Mt 6:19

Poznámka : V Matúšovi sa spomína moľ, ktorá ničí ľudské poklady. Tento výrok by bol vedecky pravdivý, ak teda autor pod pokladmi mal na mysli šatstvo. Mole skutočne ničia šatstvo.

https://www.dotyk.cz/magazin/mol-satni-ochrana/

__________________

4 : Škorpión štípe Zjv 9: 3-10

Poznámka : Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, škorpióny naozaj majú bodák, ktorým štípu

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0%C5%A5%C3%BAry

___________________

5 : Veľmi bolestivé uštipnutie od škorpióna Zjv 9:5

Poznámka : Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, bodnutie od škorpióna zvykne bývať veľmi bolestivé

https://www.apollohospitals.com/sk/corporate/diseases-and-conditions/scorpion-sting/

___________________

6 : Trochu vína pomáha na žalúdok 1 Tim 5:23

Poznámka : Z vedeckého hľadiska správne, malé množstva vína pomáha tráviacemu ústrojenstvu.

https://www.nytimes.com/2010/03/09/health/09real.html

___________________

7 : Zem povstala z vody 2Pt 3:5

Poznámka : Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, najprv na Zemi bola celá celá Zem pokrytá oceánmi, a až potom z oceánov vystúpili kontinenty.

https://www.instagram.com/p/DMGIhb1qJcF/

___________________

8 : Správne posúdenie oblohy v Izraeli - červené nebo Mt 16: 2-3;

"Ale on im povedal: "Keď sa zvečerí, hovorievate: »Bude pekne, lebo sa červenie nebo;« a ráno: »Nebo je zachmúrené a červené, dnes bude búrka.« Vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete!" Mt 16: 2-3

Poznámka : 1. Fyzikálny a meteorologický základ – je to pravda?

Áno, pozorovanie farby oblohy môže niekedy skutočne signalizovať zmenu počasia, čo poznali už starí námorníci či roľníci. Je to založené na rozptyle slnečného svetla v atmosfére:

Večer (západ slnka): Ak je obloha červená, znamená to, že západné slnko svieti cez čistý vzduch. Keďže západ je smer, odkiaľ prichádzajú fronty (v miernom pásme), červený západ môže naznačovať, že fronty ešte nie sú blízko → dobré počasie.

Ráno (východ slnka): Ak je obloha červená ráno, znamená to, že svetlo svieti cez prach a vlhkosť vo vzduchu na východe, ale oblačnosť už môže prichádzať zo západu → pravdepodobne zlé počasie, búrka.

Táto skúsenosť sa zachovala aj v anglickom prísloví:

"Red sky at night, sailor's delight; red sky in morning, sailor's warning."

______________________

9 : Správne posúdenie oblohy v Izraeli - oblak zo západu a južný horúci vietor Lk 12: 53-54;

"Potom povedal zástupom: "Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: »Dážď príde,« a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: »Bude horúco,« a býva." Lk 12: 53-54

Toto tvrdenie Ježiša je pravdivé, a to z hľadiska vtedajších miestnych skúseností, bežného pozorovania prírody aj meteorologických javov v oblasti Izraela (Palestíny). Je to praktické konštatovanie, ktoré zodpovedá realite Blízkeho východu.

🔹 1. "Na západe vystupuje oblak → Dážď príde" – Je to pravda?

Áno. Oblasť Izraela leží pri Stredozemnom mori – západným smerom. Vlhké vzduchové masy a dažďové fronty prichádzajú najčastejšie práve od západu cez Stredozemné more, najmä v období dažďov (jesenné a zimné mesiace).

Keď sa teda na západe objavil oblak, ľudia si oprávnene mysleli: "Príde dážď" – a zvyčajne sa tak stalo.

🔹 2. "Veje južný vietor → Bude horúco" – Je to pravda?

Áno. Na juh od Izraela sa nachádza púšť Negev a Arabská púšť, teda horúce a suché oblasti. Ak vanie vietor z juhu, privádza:

suchý, horúci púštny vzduch,

často prudké teplo a sucho – podobné fenoménu sirocca (suchý, horúci vietor v oblasti Stredomoria).

Preto je úplne logické, že keď veje južný vietor, ľudia povedia: "Bude horúco" – a býva to pravda.

___________________

10 : Vymytie rán Sk 16:33, víno a olej na rany Lk 10:34

Z vedeckého hľadiska správne rozhodnutie, vymytie rán či už vodou alebo vínom značne znižuje množstvo baktérii v rane. Víno a olej na rany Lk 10:34 má zas na rany dezinfekčný účinok, lebo vo víne sa nachádza alkohol, niektoré oleje ako napríklad levanduľový, čajovníkový, šípkový olej zas majú protizápalové, analgetické, protiplesnové účinky.

__________________

11 : Figovník vyčerpáva zem aj ked nemá žiadnu úrodu Lk 13:7

Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie.

Prečo figovník vyčerpáva pôdu aj bez úrody:

Veľký rast vegetatívnej hmoty

Figovník má rozsiahly koreňový systém, veľké listy a silný rast.

Na udržanie tohto rastu spotrebuje veľa vody a živín (hlavne dusík, draslík a vápnik).

Metabolická aktivita prebieha stále

Strom neprestáva "pracovať" len preto, že netvorí plody.

Aj bez úrody musí živiť korene, listy a výhonky.

Plody = len časť spotreby

Tvorba plodov síce vyžaduje extra energiu, ale väčšina výživy ide na listy a drevo.

Ak nemá plody (napr. kvôli mrazu, chorobe alebo zlej výžive), strom aj tak čerpá živiny.

_____________________

12 : Vylezenie a postavenie sa na figovník Lk 19:4

Z vedeckého hľadiska pravdivé tvrdenie. Figovník je mohutný strom na ktorý sa dá vyliezť.

https://doma.aktuality.sk/zahrada/mohol-figovnik-po-zime-vymrznut-ako-ho-zachranit/

_______________________

13 : Hrdza ničí poklady Mt 6:19

Áno, je to pravda – hrdza (korózia) môže výrazne poškodiť alebo zničiť kovové poklady, najmä tie vyrobené zo železa alebo zliatin obsahujúcich železo (napr. oceľ).

Ako hrdza ničí poklady:

Železo a oceľ korodujú, keď sú vystavené vlhkosti a kyslíku – vzniká oxid železitý (hrdza).

Hrdza rozkladá kovovú štruktúru, oslabuje ju, a v pokročilom štádiu môže kov úplne rozpadnúť na prach.

Mince, zbrane, nástroje alebo šperky môžu stratiť svoj pôvodný tvar, nápisy, ozdoby alebo dokonca celú hodnotu, ak sa hrdza rozšíri.

_____________________

14 : Staré víno je lepšie Lk 5:39

Pravdivé tvrdenie, ale iba pri niektorých typoch vína.

✅ 1. Iba určité vína dobre zrejú

Víno musí mať potenciál na zrenie – to závisí od:

vysokého obsahu kyselín

tannínov (trieslovín) – najmä pri červených

cukru (v prípade sladkých vín)

a alkoholu.

Vína, ktoré sú známe tým, že sa zlepšujú vekom:

červené Bordeaux, Barolo, Brunello di Montalcino

sladké vína: Tokaj, Sauternes, portské

niektoré burgundské alebo rizlingy (najmä z Nemecka)

___________________

15 : Opatrní ako hady Mt 10:16

Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie.

✅ 1. Opatrnosť v love

Hady sú trpezliví predátori – mnohé druhy (napr. vretenice alebo pytóny) čakajú v zálohe, kým korisť príde na dosah.

Ich útok býva rýchly, tichý, nenápadný, presný a energeticky efektívny, čo si vyžaduje veľkú mieru "opatrnosti" a výpočtu.

____________________

16 : Vlk trhá ovce Jn 10:12

Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie. Vlci môžu loviť ovce, najmä ak majú jednoduchý prístup k stádu a v okolí nie je dostatok prirodzenej koristi (napríklad jeleňov alebo diviakov). Ovce sú pre vlkov ľahkou korisťou, pretože sú domestikované, často chránené len ohradou a nemajú prirodzené obranné správanie ako divoké zvieratá.

_________________________

17 : "Dom ktorý nie je postavený na pevnom základe (ako je skala) sa zrúti " Lk 6 : 48-49

Poznámka : Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, ak je dom postavený na mäkkom podlaží ako napríklad piesok, časom sa zvykne zrútiť.

____________________

18 : Hranice bývania Sk 17:26

Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, Zem nie je na povrchu nekonečne veľká, ale má svoje "hranice", takže aj množstvo obytnej plochy v km2 je ohraničené.

___________________

19 : Tehotenstvo 9 mesiacov Lk 1:36, Lk 1:56-57

Poznámka : V Lk 1:36 sa píše o tom, že Alžbeta bola v 6 mesiaci tehotenstva, kým v Lk 1: 56-57 sa píše že prešli 3 mesiace a Alžbete nadišiel čas pôrodu, a teda Alžbeta rodila v 9 mesiaci (6+3). To je z vedeckého hľadiska správne, tehotenstvo trvá 9 mesiacov.

__________________

20 : Semeno klíči a rastie po celý čas ráno aj večer Mk 4: 26-27

Z vedeckého hľadiska správne tvrdenie, áno, semeno klíči a rastie 24 hodín denne, nie len ráno, alebo večer. Rôzne procesy môžu byť rýchlejšie alebo pomalšie podľa dennej doby, ale rast ako taký neprestáva – pokiaľ má semeno vhodné podmienky (vlaha, teplota, kyslík).

_________________

21 : Horčičné zrnko najmenšie na zemi Mk 4:31

🔍 Bolo to botanicky najmenšie semienko v Izraeli?

❌ Nie doslovne – nebolo to objektívne najmenšie semeno ani v Izraeli, ani v širšom regióne.

V oblasti Blízkeho východu existovali menšie semienka, napríklad:

Orchidey – majú extrémne drobné prachové semená, takmer neviditeľné voľným okom.

Sezam – jeho semená sú porovnateľné alebo menšie než horčičné.

Ale: ✅ Áno, v bežnom rečovom a poľnohospodárskom kontexte tej doby to bolo považované za najmenšie semienko, ktoré ľudia bežne poznali a sadili.

Horčičné semienko (Sinapis nigra alebo Brassica nigra) bolo v 1. storočí bežné, známe a ľahko rozpoznateľné. Kedže horčičné semeno je veľmi malé - priemer len 1mm, je dosť možné, že v regione v ktorom Ježiš kázal nepoznali menšie semená ako horčičné, preto im spomenul horčičné semienko ako najmenšie im známe semeno, a v takom prípade by išlo o vedecky správne tvrdenie.

_________________

22 : Hrozná nie sú oberané z tŕňov, ani figy z bodliakov Mt 7:16

Poznámka : Pravdivé tvrdenie

_____________

23 : Vtáky nezhromažďujú do stodôl jedlo Mt 6:26

Poznámka : Áno, je to vo všeobecnosti pravda — väčšina vtákov žije zo dňa na deň v zmysle, že si nezásobujú potravu na dlhé obdobie ako napríklad ľudia. Výnimky však existujú. Prevažná väčšina vtákov:

Denne hľadajú potravu, pretože nemajú priestor ani potrebu na dlhodobé skladovanie.

Ich metabolizmus je veľmi rýchly, čo znamená, že potrebujú pravidelný prísun energie.

Sú závislé od aktuálnych podmienok – napríklad teploty, dostupnosti potravy, sezóny.

___________________

24 : Sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla Mt 23:37

Poznámka : Áno, deje sa tak vtedy keď sliepka zahrieva vajcia

_________________

25 : Čo vchádza do úst vylučuje sa do brucha a do stoky Mt 15:17

Áno, je to pravda, čo vchádza do úst vylučuje sa do brucha tam kde sú žalúdok a črevo, a odtiaľ ide do konečníka čiže do stoky. Jedlo neputuje ani do pľúc, ani do obličiek, ani nikde inde mimo brucha.

__________________

26 : Zrná potrebujú byť hlboko v zemi aby priniesli úrodu Mt 13:5

Z vedeckého hľadiska – teda z pohľadu agronómie (vedy o pestovaní rastlín) – je tento výrok presný a zodpovedá realite. Pozrime sa na to konkrétne:

🌱 Čo sa deje, keď je pôda plytká (napr. nad skalou)?

1. Zrná môžu rýchlo vyklíčiť

– V teplejšej a plytkej pôde sa zrná často zahrievajú rýchlejšie → to podporí rýchly začiatok klíčenia.

2. Ale koreň nemá kde rásť

– V skalnatej pôde nie je dostatok priestoru pre rast hlbokého koreňového systému.

3. Chýba vlhkosť

– Plytká pôda rýchlo vysychá, najmä v horúčavách → rastlina nemá stály prísun vody, a teda uschne.

4. Chýbajú živiny a stabilita

– Plytké vrstvy pôdy obsahujú menej živín. Korene sú navyše nestabilné, takže rastlina ľahšie zahynie.

✅ Z vedecký záver:

Áno, z agronomického a biologického hľadiska je pravdivé, že:

zrná potrebujú hlbšiu pôdu, aby mohli:

dobre zakoreniť,

čerpať vodu a živiny,

prežiť sucho a horúčavy,

priniesť úrodu.

Ježiš tu teda používa presný príklad z prírody, ktorý poslucháči z vidieka dobre poznali – a ktorý je dnes potvrdený aj vedou.

______________________

27 : Krv a voda u tých čo sú prebodnutý do boku Jn 19:34

Áno, tekutina môže vyjsť aj z boku, najmä ak je zranenie dostatočne hlboké a zasiahne vnútorné dutiny alebo orgány. Všetko závisí od miesta a hĺbky poranenia.

🔍 Čo je v oblasti boku (z anatomického hľadiska)?

"Bok" v bežnej reči označuje bočnú časť trupu – medzi hrudníkom a panvou. Pod kožou sa tam nachádzajú:

svaly (napr. šikmé brušné svaly),

rebrá (ak ide o hornú časť boku),

bránica (ak sa ide hlbšie hore),

a vnútorné orgány, napríklad:

pečeň (vpravo),

slezina (vľavo),

ľadviny (obojstranne),

črevá,

pohrudnica alebo brucho (ak sa zranenie dostane do dutiny).

💧 Aké tekutiny môžu vyjsť z boku pri poranení?

Ak je rana hlboká, môžu vytekať:

krv – ak dôjde k poraneniu ciev,

čirá tekutina:

peritoneálna tekutina (z brušnej dutiny),

moč (ak je zasiahnutý močovod alebo močový mechúr),

lymfa (z miazgových ciest),

tekutina z rozpadnutých tkanív,

žalúdočné alebo črevné šťavy – ak je zasiahnuté črevo.

📖 V súvislosti s Jn 19,34:

Ak by niekto prebodol bok (hlboko až k srdcu alebo pľúcam), mohla by vyjsť:

krv zo srdca alebo ciev,

a tekutina (napr. perikardiálna tekutina alebo pleurálna tekutina), ktorá sa môže javiť ako "voda".

✅ Záver:

Áno, z boku môže vyjsť tekutina, ak je rana hlboká a zasiahne niektorú z dutín tela alebo vnútorných orgánov. Je to fyzicky možné a medicínsky vysvetliteľné, bez ohľadu na náboženský výklad.

_________________________

28 : Líšky v skrýšach a vtáky v hniezdach Mt 8:20

V podstate vedecky správne tvrdenie, líšky naozaj spia v podzemných priestoroch - norách, kým vtáky nespia v podzemných priestoroch ale v hniezdach.

________________________

29 : Myrha s vínom na utíšenie bolesti + ocot Mk 15:23; Lk 23:36

🔹 Vedecký a historický pohľad

1. Myrha ako analgetikum

Myrha je živica zo stromu rodu Commiphora.

V staroveku sa používala ako liečivo, najmä:

protizápalovo

na zmiernenie bolesti (analgetikum)

na antiseptické účely

Moderné štúdie potvrdzujú, že obsahuje terpenoidy a guggulsteróny, ktoré majú tlmiaci účinok na bolesť a zápaly.

2. Víno ako sedatívum

V staroveku malo víno nielen rekreačné, ale aj liečebné použitie:

Pomáhalo ako mierne sedatívum

Zvyšovalo účinok bylín a živíc ako je myrha (rozpustnosť účinných látok v alkohole)

3. Kombinácia vína a myrhy

Táto kombinácia bola známa v starovekom lekárstve ako forma narkotika alebo "narkotického vína".

Napr. židovská tradícia (Talmud) uvádza, že ženám v Jeruzaleme bolo dovolené podávať víno zmiešané s kadidlovými látkami (napr. myrhou), aby odsúdenému na smrť otupili zmysly (Sanhedrin 43a).

Cieľ: znížiť utrpenie pri ukrižovaní alebo poprave.

🔹 Ocot v Lk 23:36

Grécke slovo "oxos" znamená kyslé víno alebo octové víno – zvyčajne lacný nápoj rímskych vojakov.

Nešlo o anestetikum, ale o bežný nápoj – v tomto prípade zrejme použitý ironicky alebo z pohŕdania.

✅ Záver

Áno, z vedeckého aj historického hľadiska je:

Použitie vína zmiešaného s myrhou ako prostriedku na zmiernenie bolesti plne vierohodné.

Tento zvyk je zdokumentovaný aj mimo Biblie.

Myrha aj víno majú biologicky aktívne látky, ktoré podporujú tlmenie bolesti, a ich kombinácia bola známa ako primitívna forma sedácie.

PROROCTVA :

1 : Zničenie Jeruzalemského chrámu Mt 24:2; Mk 13:2

Existujú aj mimobiblické pramene – historické, epigrafické a výtvarné – ktoré dokumentujú zničenie jeruzalemského chrámu, najmä druhého chrámu v roku 70 n. l. rímskymi vojskami pod vedením Tita. Tu je prehľad najdôležitejších:

🔹 1. Titulárny oblúk Tita v Ríme (Arch of Titus)

Dátum: postavený po roku 81 n. l.

Miesto: Forum Romanum, Rím.

Typ: výtvarný reliéf (socha)

Význam: Zobrazuje rímsky triumf po dobytí Jeruzalema – vidieť na ňom rímskych vojakov nesúcich menoru (sedemramenný svietnik) z chrámu, ako aj ďalšie sväté predmety.

Dôležitosť: Najznámejšia vizuálna reprezentácia plienenia druhého chrámu.

🔹 2. Flavius Josephus – Vojna židovská

Dátum: okolo 75–79 n. l.

Typ: historické dielo, grécky písané

Autor: Jozef Flavius (Yosef ben Matityahu), židovský aristokrat, ktorý prešiel na stranu Rimanov.

Obsah: Podrobný popis židovskej vojny (66–73 n. l.), zničenia Jeruzalema a chrámu, vrátane vojenských operácií, vnútorných konfliktov medzi židovskými frakciami a rozsiahlej deštrukcie chrámu.

Dôležitosť: Najpodrobnejší textový mimobiblický zdroj o zničení druhého chrámu.

🔹 3. Rímske mince (numizmatika) – séria "Iudaea Capta"

Dátum: od 71 n. l.

Typ: oficiálne rímske mince

Opis: Zobrazujú porobenú Júdsko (Iudaea) – často ako žena sediaca pod palmou s rímskym vojakom. Sú vydané na počesť rímskeho víťazstva nad Židmi.

Význam: Propagandistický nástroj oslavujúci zničenie Jeruzalema a chrámu.

🔹 4. Rabínska literatúra (Talmud a Midraše)

Dátum: zostavené 3. – 6. storočie, ale odrážajú staršie tradície

Obsah: Viaceré pasáže, napr. v Babylonskom Talmude (Gittin 56b – 58a), hovoria o dobytí Jeruzalema, zničení chrámu, utrpení obyvateľstva atď.

Poznámka: Tieto texty sú náboženské a nie historické, ale poskytujú židovskú perspektívu na katastrofu.

🔹 5. Zlomky iných rímskych historikov (stručnejšie zmienky):

Cassius Dio (Rímske dejiny, cca 230 n. l.) – zmieňuje zničenie chrámu v súvislosti s Titusovým ťažením.

Suetonius (Životy cisárov) – spomína Tita a jeho rolu v Judei.

Tacitus (Histórie, 5. kniha) – píše o židovskej vojne a opisuje chrám.

_________________

2 : Máriu budú blahoslaviť všetky pokolenia Lk 1:48

Toto sa splnilo, ale v prípade katolíkov žiaľ v oveľa väčšej miere, lebo oni ju okrem blahoslavenia aj uctievajú.

____________________

3 : Hviezdy budú padať z neba Mt 25:4

V roku 1833 sa nad Severnou Amerikou odohral veľkolepý meteorický roj, známy ako "Noc padajúcich hviezd", ktorý uchvátil a vydesil pozorovateľov. Táto udalosť, dnes chápaná ako meteorický roj Leonidy, bola taká intenzívna, že sa zdalo, akoby hviezdy padali z neba v oslnivom svetelnom predstavení. Mnohí ľudia verili, že sa svet končí, zatiaľ čo iní boli touto nebeskou podívanou ohromení. Meteorický roj, ktorý vrcholil v skorých ranných hodinách 12. – 13. novembra 1833, sa vyznačoval tisíckami meteorov za hodinu, pričom niektoré odhady dosahovali na určitých miestach až 72 000 za hodinu. Samotný počet a jasnosť meteorov vytvorili dramatický a nezabudnuteľný zážitok, ktorý vyvolal rozsiahlu diskusiu a prispel k zrodu meteorickej astronómie. Táto udalosť mala trvalý dopad a mnohí ľudia si túto skúsenosť spomínali v denníkoch, listoch a neskorších historických záznamoch. Ľudia Lakotovia si dokonca prestavili kalendár, aby si túto udalosť pripomenuli. Okrem toho, astronóm z Yale Denison Olmsted inicioval jednu z prvých vedeckých štúdií využívajúcich crowdsourcingy zhromažďovaním pozorovaní od verejnosti, aby lepšie pochopil tento jav. Meteorický roj Leonidy z roku 1833 zostáva jedným z najvýznamnejších a najlepšie zdokumentovaných meteorických rojov v histórii.

_________________________

4 : Príchod Antikrista v podobe pápeža Františka 2 Sol 2: 1-17

Poznámka : Splnené proroctvo, pozri :

https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/papez-frantisek-ako-antikrist-1-2/

https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/3-papez-frantisek-ako-antikrist-2-2/

_____________________

5 : Nástup RKC Zjavenie Jána 13,17,18 kapitola, Daniel 7 kapitola

Poznámka : Splnené proroctvo, pozri :

https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/kniha-daniel-papezstvo2/

https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/kniha-daniel-papezstvo/

______________________

6 : Ježišove slová sa nepominú Mk 13:31

Pravdivé tvrdenie, slová ktoré povedal Ježiš pred 2000 rokmi sa zachovali až dodnes.

_____________________

7 : Rodina kresťanov povstane proti kresťanom a pripraví ich o život Mt 10: 21-22; Mt 10:34-36

Poznámka : Áno, je zdokumentovaných mnoho prípadov kedy boli kresťania zavraždení/poslaní na smrť, svojou vlastnou rodinou.

___________________

8 : Židia uvidia Ježiša až pri jeho druhom príchode Mt 23:39

Poznámka : Zatiaľ sa toto proroctvo spĺňa, odkedy Židia zabili Ježiša, odvtedy ho viac nevideli, a podľa proroctva ho uvidia až pri jehu druhom príchode - na konci sveta.

___________________

9 : Jeruzalem sa obráti až pri druhom Príchode Krista Mt 23:39, Mt 10:23

Poznámka : Zatiaľ sa toto proroctvo spĺňa, ubehlo 2000 rokov a Židia sa stále neobrátili, a podľa proroctva ani neobrátia, stane sa tak až na konci sveta.

__________________

10 : Evanjelium sa bude šíriť po celom svete Mt 24:14

Poznámka : Toto proroctvo sa splnilo, dnes už asi neexistuje štát, kde by evanjelium nedorazilo.

_______________________

11 : satanské číslo 666 Zjv 13:18

Démonickosť tohto čísla sa splnila predovšetkým v dnešnej dobe, pozri :

https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/666-vo-svete/

__________________

12 : Výbuch Černobylu Zjv 8:10-11

V Zjv 8: 10-11 je narážka na výbuch Černobylu, ktorý sa splnil v 20 storočí, pozri :

https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/chernobyl-palina-zjv-8-11/

________________

13 : Málo spasených Mt 7: 13-14; Lk 13:24; 2 Sol 2:3; Zjv 14: 15-20

Nový Zákon tvrdí o tom, že len málo ľudí bude spasených, a že len veľmi úzka cesta vedie do neba, pozri :

https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/kolko-ludi-bude-spasenych/

Toto proroctvo sa spĺňa, Len 1/3 populácie sa identifikujú ako kresťania, a z tejto 1/3 len 1/10 má pravé poznanie viery (charizmaticko - baptistické) a konajú skutky pokánia. Reálne teda len okolo 2-3% populácie ide do neba, takže sa spĺňa proroctvo o veľmi úzkej ceste.

__________________

14 : Existencia mnohých kresťanskych denominácii ktoré budú nespasené Mt 7: 21-24

V Mt 7: 21-24 sa píše :

"Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?« Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!"

Vyzerá to tak, že tu ide o narážku na tých čo si myslia že sú praví kresťania, ale nie sú. A vidíme, že tu nešlo len o akýchsi papierových kresťanov, ale o tých čo sa tomu aj naplno venovali, tí čo prorokovali v Ježišovom mene, vyháňali duchov a robili zázraky. Zrejme tu ide o narážku na veľké množstvo kresťanských denominácii, kde mnoho denominácii má nesprávne poznanie, veria vo falošné učenie, hoci úprimne veria v Ježiša, ako napríklad katolíci. Takýchto denominácii sú dnes tisícky, úprimne veria v Ježiša, len majú nesprávne poznanie, veria vo falošné učenie, zle a nesprávne vykladajú bibliu, takže budú nakoniec nespasení. Toto proroctvo sa dnes splnilo, naozaj existuje veľké množstvo denominácií, veriacich v Ježiša, no nesprávne vykladajúc bibliu, a teda veriac v nesprávne učenie, čo žiaľ povedie k ich záhube 2 Pt 3:16

___________________

15 : Kresťania budú všetkými nenávidení Mt 10:22

História dokladuje širokú nenávisť voči kresťanom - veľký rozsah prenasledovania voči tejto skupine

1. Rímski historici a úradné záznamy

Tacitus (Annales, cca 116 n. l.)

Opisuje, ako cisár Nero po požiari Ríma roku 64 n. l. obvinil "chudobnú triedu nenávidenú pre ich zločiny, zvanú kresťania" a podrobil ich krutým popravám.

Suetonius (Životy cisárov, cca 120 n. l.)

Spomína, že Nero "potrestal kresťanov, ľudí oddaných novej a škodlivej povere".

Plínius mladší (list cisárovi Trajánovi, cca 112 n. l.)

Píše, že vypočúval kresťanov, trestal tých, čo odmietli obetovať rímskym bohom, a žiada cisára o usmernenie, ako s nimi naložiť.

Historia Augusta (4. stor.)

Niektoré časti spomínajú konania cisárov voči kresťanom, hoci toto dielo je historicky nejednotné.

2. Pohanské a židovské pramene

Mara bar-Serapion (list zo Sýrie, koniec 1. – zač. 2. stor.)

Nepriamo spomína prenasledovanie mudrca (pravdepodobne Ježiša) a následný úpadok jeho ľudu.

Talmud (Babylonský Talmud, neskoršie redakcie)

Obsahuje polemiky proti Ježišovi a jeho nasledovníkom, ale nie priame správy o rímskom prenasledovaní.

3. Ranokresťanské mimo-biblické texty

Tieto síce pochádzajú z prostredia samotných kresťanov, ale nie sú súčasťou Nového zákona:

1. Klementov list Rimanom (cca 96 n. l.) – zmienky o utrpení apoštolov Petra a Pavla.

Listy Ignáca Antiochijského (zač. 2. stor.) – písané na ceste do Ríma, kde mal byť popravený.

Mučeníctvo Polykarpa (cca 155 n. l.) – opis popravy biskupa Polykarpa v Smyrne.

Euzébius z Cézarey – Cirkevné dejiny (4. stor.) – zoznam rôznych lokálnych i celoštátnych prenasledovaní.

_______________________

16 : V Ježišovo meno budú dúfať národy Mt 12:21

Evanjelium sa nielen rozhlasovalo po celom svete, ale našlo si aj mnoho priaznivcov vo všetkých národoch sveta, ktorí veria a dúfajú v Ježiša.

________________________

17 : Židia, niektorých Ježišom poslaných učiteľov a prorokov zabijú, ukrižujú, budú bičovať a prenasledovať z mesta do mesta Mt 23:34

Jozef Flavius (1. stor.)

Spomína Ježiša a Jakuba (brata Ježiša), ktorého dal židovský veľkňaz ukameňovať okolo roku 62 n. l. To je jediný staroveký židovský zdroj, ktorý možno chápať ako opis židovského zásahu proti vedúcemu kresťanovi.

1. Kresťanské mimo-biblické zdroje

Tieto texty nie sú súčasťou Nového zákona, ale sú písané kresťanmi a často pokračujú v naratíve z knihy Skutkov:

Listy Ignáca Antiochijského (zač. 2. stor.)

Spomínajú nepriateľov z radov Židov, ktorí vraj odmietajú evanjelium a bránia šíreniu viery.

Justin Mučeník – Dialóg s Tryfónom (cca 155 n. l.)

Tvrdí, že Židia "nenávidia a zabíjajú" kresťanov, a obviňuje ich z podnecovania Rimanov proti nim. Toto je však apologetická polemika, nie historická správa z konkrétnej udalosti.

Tertulián (koniec 2. – zač. 3. stor.)

Obviňuje Židov zo zodpovednosti za Ježišovu smrť a z pretrvávajúcej nenávisti voči kresťanom.

__________________________

18 : Veľa falošných prorokov vyhlasujúcich sa za Krista a zvedú mnohých Mt 24:5

19. – 20. storočie

Hong Xiuquan (Čína, 19. storočie) – tvrdil, že je mladším bratom Ježiša Krista, viedol krvavé Tchaj-pchingské povstanie.

Mirza Ghulam Ahmad (zakladateľ Ahmadíjského hnutia, India, 19. storočie) – tvrdil, že je prisľúbený Mesiáš a Mahdi.

Haile Selassie (Etiópia, 20. storočie) – ras Tafari, v hnutí rastafariánov považovaný za Krista.

Sun Myung Moon (Kórea, 1920–2012) – tvrdil, že je Mesiáš, ktorý dokončí Ježišovu prácu.

21. storočie – dnes

Inri Cristo (Brazília) – tvrdí, že je reinkarnáciou Ježiša Krista.

Alan John Miller (Austrália, známy ako AJ Miller) – tvrdí, že je Ježiš, ktorý sa narodil opäť na Zemi.

Vissarion (Rusko) – tvrdí, že je vtelený Ježiš a vedie "Cirkev Posledného Zákona".

Ak by sme spočítali i menej známe osobnosti o ktorých sa nám nezachovali záznamy, našlo by sa desiatky až stovky jednotlivcov, ktorí priamo o sebe tvrdili, že sú Kristus, alebo že majú jedinečné postavenie rovnocenné s Kristom.

Presne to zodpovedá varovaniu Ježiša – nielen v 1. storočí, ale opakovane v dejinách sa objavujú takíto samozvaní spasitelia, často s veľkým vplyvom a tragickými následkami.

_____________________

19 : Chudobní budú existovať večne v Izraeli Mk 14:7; Jn 12:8

To je pravda, chudobní v Izraeli vždy boli a stále sú. Aj dnes v 21 storočí je stále štvrtina Izraelčanov na hranici chudoby

https://www.timesofisrael.com/nearly-2-million-israelis-below-poverty-line-in-2023-1-in-4-children-are-poor/

___________________

20 : Budú znamenia na nebi Lk 21:11

"Kolesá na oblohe" (70 n. l.) – Josephus (Židovská vojna 6.5.3) opisuje, že pred zničením Jeruzalema sa na oblohe zjavili "vozy a jazdci" v oblakoch.

"Dve Slnká" (9. stor.) – Európske a arabské kroniky opisujú zriedkavý halo efekt (parhelia).

"Hviezda nad Konštantínopolom" (1453) – Chroniky o páde mesta opisujú jasný nebeský úkaz a svetelný lúč.

Výskyt UFO na oblohe od 20 storočia až podnes.

________________

21 : Vystúpi mnoho falošných prorokov, ktorí budú robiť znamenia a zázraky Mt 24:11-24

Mnoho falošných prorokov tu je zoznam zopár z nich :

Theudas (okolo roku 44 n. l.) – vystúpil v Judsku, tvrdil, že má moc rozdeliť rieku Jordán ako Mojžiš more.

Egyptský prorok (okolo 54–58 n. l.) – tvrdil, že privedie zástupy na Olivovú horu a spôsobí pád Jeruzalema.

Rôzni mesiášski povstalci počas židovských povstaní (66–135 n. l.), napríklad Šimon bar Kochba (132–135 n. l.), ktorého rabín Akiba považoval za Mesiáša.

Moses z Kréty (5. storočie) – tvrdil, že je Mojžiš a povedie ľud suchou nohou cez more do zasľúbenej zeme.

Abu Isa al-Isfahani (8. storočie, Perzia) – tvrdil, že je židovský prorok poslaný Bohom.

David Alroy (12. storočie, Mezopotámia) – tvrdil, že oslobodí Izraelitov z poddanstva.

David Reubeni a Solomon Molcho (16. storočie) – tvrdili, že sú poslaní pripraviť cestu Mesiášovi, niektorí ich považovali za samotného Mesiáša.

Sabbatai Zevi (1626–1676) – veľmi známy, vyhlásil sa za Mesiáša, získal tisíce nasledovníkov v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Jacob Frank (1726–1791) – tvrdil, že je reinkarnáciou kráľa Dávida a Mesiáša.

Hong Xiuquan (Čína, 19. storočie) – tvrdil, že je mladším bratom Ježiša Krista, viedol krvavé Tchaj-pchingské povstanie.