Náš vesmír je malý

Na školách sme sa učili, že náš vesmír je veľký až 13,5 miliárd svetelných rokov. Takýto veľký vesmír moc nepodporuje existenciu Boha. Prečo by Boh stvoril tak veľký priestor, ktorý by bol z 99,9999999.....% neobývateľný ? Na čo by vytvoril také kvantá planét a hviezd, keď tie v sebe neobsahujú život ? Každopádne, takáto veľkosť nášho vesmíru sa však nedá overiteľne dokázať. Neexistuje veľký meračský meter, ktorým by sme zmerali z jedného konca vesmíru na druhý. Celé dokazovanie tejto veľkosti spočíva výlučne v tom, že údajne majú existovať na obežnej dráhe Zeme obrovské teleskopy ako je napríklad Hubbleov teleskop. Tieto teleskopy sú údajne na tak vyspelej úrovni, že dokážu priblížiť obraz natoľko, že zachytia svetlo hviezd vzdialených až miliárd svetelných rokov. Problém je však ten, že tieto teleskopy neboli nikdy sprístupnené verejnosti, a teda neexistuje jediný overiteľný dôkaz pre široké publikum, že vôbec existujú teleskopy schopné priblížiť obraz miliardu milárd násobne. Teleskopy ku ktorým má prístup verejnosť, majú schopnosť priblíženia obrazu do max 100-1000 násobne, a tu nám zrazu niekto chce nahovoriť, že on vlastní teleskop, ktorý priblíži obraz bilióny násobne, pričom prístup k teleskopu nepovolí. Oveľa lepšie než veľký vesmír je dokázateľný malý vesmír, pretože svedčia pre neho overiteľné dôkazy : 

1 : Ak by náš vesmír mal naozaj šírku 13,5 miliárd svetelných rokov, potom by sa v ňom ako uvádzajú vedci nachádzalo 10 na 24 hviezd. Ak by mala jedna hviezda v priemere 1 planétu, bolo by to 10 na 24 planét. Pri takomto obrovskom počte planét je zcela isté, že sa nájde kvantum planét, ktoré by boli vhodné pre život a život by sa na nich vyvinul do inteligentnej zložitej formy. Tým pádom by v našom vesmíre existovali celé kvantá mimozemských civilizácii. Každopádne za celú históriu Zeme neexistuje jediná stopa po kontakte mimozešťanov s ľudstvom. Nezachytili sme ani mimozemské rádiove vlny, po ktorých pátra SETI. Všetko teda nasvedčuje tomu, že mimozemšťania buď neexistujú, alebo je ich počet veľmi malý. To by ale následne podporovalo teóriu o tom, že náš vesmír je v skutočnosti veľmi malý, a keďže je malý, nachádza sa v ňom len veľmi malý počet planét, a tým pádom je štatisticky pravdepodobné, že ostatné mimozemské civilizácie nevzniknú, alebo vzniknú len vo veľmi malom počte.

2 : Ak by náš vesmír bol veľký 13,5 miliárd svetelných rokov, existovalo by v ňom 10 na 24 hviezd. Keďže hviezdy majú tvar guľe, zvierajúci 360 stupňov po výške i šírke, svetlo z nich by žiarilo do všetkých smerov. A kedže vo vesmíre v medzihviezdnom priestore nie je hmota, ich svetlo by nebolo pohlcované, takže by svetlo každej jednej hviezdy vo vesmíre doletelo na našu Zem. Tým pádom by sme ale mali vidieť nočnú oblohu celú posiaknutú jasom hviezd. Na našej oblohe by nebolo miesta kde by svetlo hviezd nedopadalo. Namiesto toho však vidíme nočnú oblohu, ktorá je posiaknutá svetlom hviezd len z veľmi malej časti. To je teda dôkazom toho, že počet hviezd vo vesmíre musí byť veľmi malý, a keďže je ich počet malý, musí byť aj náš vesmír malý.

3 : Zmenšovanie zorného uhľu vplyvom zvyšujúcej sa vzdialenosti

Otvoril som si vesmírnu aplikáciu https://stellarium-web.org/ a pozeral hviezdy. V aplikácii sa uvádza, že napríklad hviezda Sulafat je od Zeme vzdialená 620 svetelných rokov. Táto hviezda je pritom na nebi viditeľná voľným okom ! Je vobec možné, aby sme voľným okom hviezdu vzdialenú od nás 620 svetelných rokov ? Pustil som sa teda do výpočtov :

Zdroje uvádzajú, že polomer Sulafatu je 15,4 násobne vyšší než polomer slnka

https://en.wikipedia.org/wiki/Gamma_Lyrae 

To by následne znamenalo že priemer Sulafatu je 21,43 miliona km. Skúsme teda rátať s týmito údajmi, hoci pre tieto údaje neexistujú žiadne overiteľné relevantné hmatateľné dôkazy, ale ok, podriaďme sa. 21,43 miliónov km je 71 svetelných sekúnd. Ak by bol Sulafat od nás vzdialený 620 svetelných rokov, potom by pomyselný obvod meral 3894 svet. rokov - pozri obrázok

Ak následne predelíme 3894 svetelných rokov : 71 svetelných sekúnd čo je priemer Sulafatu dostaneme = 122801184000

Veľkosť Sulafatu by z 360 stupnového kruhu o veľkosti 3894 svetelných rokov tvoril len jednu stodvadsaťdvamiliardtinu !

Sulafat by sme tým pádom na nočnej oblohe voľným okom videli pod zorným uhľom 360 : 122,8 miliárd = vyjadrené zlomkom 1/2,93 miliardy !

Podotýkam, že ľudské oko dokáže ešte veľmi matne uvidieť objekt pod najmenším zorným uhlom ktorý je 0,16 stupňa, teda vyjadrené zlomkom 1/6. Zorný uhol o veľkosti 1/2,93 miliardy, je až o takmer 500 milionov krát menší, než aký by vôbec ľudské oko dokázalo uvidieť ! Ludské oko by nedokázalo uvidieť Sulafat kebyže je tak ďaleko ako sa uvádza, je teda zrejmé, že NASA nám o vzdialenosti hviezd klame, a hviezdy musia byť neporovnateľne krát bližšie než sama uvádza.

______________________

Toto bola demonštrácia len na viditeľné hviezdy na oblohe. NASA tiež tvrdí, že nad našou planétou sa vznáša akýsi Hubbleov ďalekohľad ktorý dokáže uvidieť hviezdy až vo vzdialenosti 6 miliárd svetelných rokov !!! 6 miliárd svetelných rokov je však o 60 milionov násobne viac než vzdialenosť 600 svetelných rokov. Ak by sme rátali že hviezda má podobnú veľkosť ako hviezda Sulafat, Hubbleov ďalekohľad by musel vedieť priblížiť obraz hviezdy o 3 miliardy x 60 miliónov = 1,8 x 10 na 17 násobne !!! Reálne však naša optika dokáže priblížiť predmety (mikroskop) len 1000 násobne, teda 10 na 3 násobne. A tu zrazu NASA tvrdí, že ona vlastní nejaký super ďalekohľad ktorý dokáže priblížiť objekt 10 na 14 násobne viac, než najlepší mikroskop na Zemi. Je to nezmysel. A samozrejme, keďže je Hubbleov ďalekohľad vo vesmíre, bežný človek si nemá ako overiť či niečo takéto čo i len z kvapky dokáže.

4 : Viditeľný pohyb hviezd na oblohe 

Z vesmírnej aplikácie https://stellarium-web.org/ vieme sledovať nočnú oblohu ako i pohyb hviezd na oblohe v čase. Vykonajme nasledovný pokus : Označíme si ľubovoľnú hviezdu na oblohe, a budeme sledovať jej pohyb od 1.1.2022 až do 6.1.2022, a teda presne po 6 mesiacov, v rovnakú hodinu. Na otázku, že prečo práve PO 6 mesiacov, a pri tej istej nočnej hodine, je odpoveď tá, že ak by platil heliocentrizmus, po 6 mesiacov by sa Zem nachádzala na rovnakom mieste a pri rovnakom sklone Zeme - uhli otáčania Zeme, v pomere k hviezdám. Zem by bola teda na rovnakom sklone voči hviezdam, iba čo by bola k hviezdam o 300 mil. km bližšie. Každopádne, ak sú voľným okom viditeľné hviezdy naozaj od nás vzdialené stovky svetelných rokov, potom je akýsi posun Zeme k hviezdam o 300 mil. km dopredu, zcela nepodstatný. Inak povedané, hviezdu/hviezdy by sme mali vidieť po 6 mesiacoch na tej istej polohe, ako pred 6 mesiacmi, kedže pohyb nebeských hviezd po ich kruhovej dráhe by bol vzhľadom na obrovskú vzdialenosť od Zeme zanedbateľný, my by sme ich pohyb nemali ako vidieť. 

Je však pozoruhodné, že po 6 mesiacoch pohyb hviezdy vidíme, vidíme jej významnú zmenu na oblohe, čo je nemožné zlúčiť s hviezdami, ktoré by boli od nás svetelné roky ďaleko. Ak by však hviezdy boli od Zeme len veľmi blízko, voľným okom by sme videli ich obežné dráhy, a presne toto je to čo aj pozorujeme.