Green deal je nezmysel
Greendeal je nezmysel, globálne oteplovanie má viac pozitív ako negatív. V tomto článku vypíšem pozitíva globálneho otepľovania a ukážem prečo má viac + ako -
Pozitíva globálneho otepľovania
1 : Zvýšenie teploty severnej pologule - menšie náklady na vykurovanie
__________
2 : Predĺženie poľnohospodárskej sezóny v chladnejších regiónoch = zvýši sa množstvo plodín
Viac CO2 v ovzduší podporuje bujnejší rast rastlín/plodín = zvýši sa množstvo plodín
Roztopí sa termafrost na severnej pologule = uvoľnia sa nové predtým zamrznuté územia na severe = zvýši množstvo polí = zvýši sa množstvo plodín
__________
3 : Roztopením termafrostu na severe sa sprístupní a zjednoduchší ťažba surovín na severe.
____________
4 : Rozšírenie lesov v chladných oblastiach. Nárast teplôt môže umožniť rozširovanie lesov v oblastiach, ktoré sú momentálne príliš chladné pre lesné ekosystémy.
_____________
5 : Teplejšie počasie uľahčí stavebníctvo. V teplejšej klíme stačí stavať obydlia s tenšou šírkou muriva a menšou izoláciou, kým v chladných regiónoch zas treba hrubšia izolácia a hrubšie murivo.
____________
6 : Teplejšie počasie prinesie menej vírusových ochorení, keďže vírusové ochorenie sa v teple ťažšie prenášajú.
____________
7 : Zlepšenie podmienok pre morskú dopravu. Roztopenie ľadu v Arktíde môže otvoriť nové námorné trasy, ktoré uľahčia medzinárodný obchod a znížia náklady na dopravu.
____________
8 : Zníženie zimných úmrtí. Miernejšie zimy môžu znížiť počet úmrtí spôsobených extrémnym chladom, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na verejné zdravie.
_____________
9 : Zvýšená dostupnosť pitnej vody v niektorých regiónoch. V niektorých oblastiach môže globálne oteplovanie viesť k zmene zrážok a roztopeniu ľadovcov, čím sa zvýši dostupnosť vody v určitých regiónoch.
____________
10 : Rozšírenie možností pre využívanie solárnej energie. S dlhšími a teplejšími dňami môže byť možné získať viac energie zo slnečného žiarenia, čo môže podporiť solárnu energetiku.
____________
11 : – S menším množstvom snehu a ľadu v mestách sa môžu znížiť náklady na zimné údržby ciest a verejných priestranstiev. Menej práce s odhadzovaním snehu na záhradach, menej pádov na šmykľavých zľadovatených chodníkoch, menej nehôd aút na cestách, menej rozbitých ciest vplyvom ľadu (ľad ničí cesty) menej prepadnutých striech vplyvom snehovej nádielky.
____________
12 : Vďaka otepľovaniu stačí menej zimného oblečenia.
_____________
13 : Ropa/plyn/uhlie aj keď generujú emisie, sú dnes najlacnejšou variantou, ak by sme mali nahradiť celosvetovú výrobu plynu, elektriny, benzínu potrebovali by sme 21000 jadrových elektrární (aktuálny počet 416, nárast množstva elektrární nesie aj bezpečnostné riziká = väčšia pravdepodobnosť, že niektorá z nich vybuchne), alebo 417 miliárd solárnych panelov (aktuálny počet niekoľko miliárd), alebo 18 miliónov turbín o výkone 3MW ( aktuálny počet 1,17 milióna), alebo 76000 veľkých vodných elektrární (aktuálny počet 1000-1500). Okrem výstavby by bola potrebná ďaľšia výstavba elektrických káblov, a elektrických kotlov pre domácnosti a priemysel. Náklady by boli obrovské, a obyvateľstvo by si muselo riadne utiahnúť opasky aby toto zadotovalo. Plný prechod na obnoviteľné zdroje by významne znížil životnú úroveň obyvateľstva. Bolo by to nielen veľmi drahé, ale vyžadovalo by si to aj veľké množstvo pracovnej sily, a svet už teraz vplyvom starnúcej populácie trpí nedostatkom pracovnej sily, rýchla výstavba obnoviteľných zdrojov by vyžadovala veľké množstvo pracovnej sily, a ešte viac zhoršila množstvo pracovníkov v iných sektoroch. Ale ani pri týchto škrtoch by sa stále nedosiahli 0 emisie. Stále by vznikali emisie z odlesnovania, z kravských a živočíšnych prdov, zo skladovania odpadu, z hnojív a a pôdnej činnosti, z výroby chemikálii ktoré vyžadujú výrobu z uhlíka, Plasty a syntetické chemikálie, ktoré uvoľňujú CO₂ pri výrobe. Solárne panely,veterné turbíny, jadrové elektrárne, vodné priehrady nemajú večnú životnosť ale po čase by sa museli vyrábať nové a nové, materiály z ktorých sú vyrobené ako kremík, hliník, sklo, meď,oceľ, betón, Ich ťažba a spracovanie spotrebúva energiu a produkuje CO₂. Medzi emisie ktoré by nezmizli patrí tiež vydychovaný vzduch, jeden človek ročne vydýchne okolo 360 kg CO2 do atmosféry. Emisie by sa síce podarilo znížiť možno až o 70%, ale 30% emisií by vznikalo stále. Množstvo emisií by stačilo len na to aby nedochádzalo k dalšiemu zvyšovaniu CO2 v atmosfére (30% CO2 dokáže ešte príroda pohltiť), ale nepomohlo by to k znižovaniu CO2 z atmosféry, na to by bolo treba emisie výrazne pod 30%. Prechod na obnoviteľné zdroje teda je možný, ale bol by veľmi drahý a trvalo by desiatky rokov dokiaľ by sa celá táto infraštruktúra vystavala a teda až v rokoch 2050-2060 by sa zabránilo k zvyšovaniu CO2 v atmosfére.
Negatíva globálneho otepľovania :
1 : 1️⃣ Stúpajúca hladina morí
Pokiaľ by sme s otepľovaním nič nespravili, hladina do roku 2100 by sa zvýšila o 1 meter. To nie je nič strašné, stačí pri pobreží postaviť meter vysoký múr (Holandsko už má tento múr postavený).
_____________
2 : 2️⃣ Zvýšené teploty v mestách.
Riešenie by mohlo byť nasledovné : Menej betonu, viac zelene, zelen na steny budov, farbenie striech a budov na bielo (biela odráža teplo). Zavlažovacie systémy na strechách budov rozprašujúce vodu počas teplých dní (obrázok dole). Veľa vysokých slnečníkov v meste slúžiacich na tienenie (obrázok dole).
3 : Nedostatok pitnej vody. Vysychajúce rieky a jazera, zmeny zrážok a zásob podzemnej vody.
Vody je stále rovnako, ona neuniká do vesmíru, mení sa len jej rozloženie, niekde je jej viac, inde menej. Treba viacej vody odchytávať z potokov a z riek, lebo 99,9% vody ktorá padne vo forme dáždov sa dostane do rieky a potom táto voda sa odleje do mora. Stačí vyhlbiť viacero uzavretých veľkých jám a do nich presmerovať vodu z niektorých potokov. Tým sa docieli toho, že sa zachytí viacej dáždovej vody bez toho aby sa dostala naspeť do mora.
_____________
4 : Suché a horúce podmienky zvyšujú pravdepodobnosť lesných požiarov.
Áno, práve preto treba cez leto zvýšiť množstvo hasišov, hasičských nástrojov aby sa ohen podarilo skor lokalizovať a uhasiť.
5 : Nedostatok uhlia, plynu, ropy ?
Niektorí ekoaktivisti síce priznávajú, že otepľovanie nepredstavuje problém, ale poukazujú na nedostatok ropy, plynu, uhlia, takže ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi je podľa nich nevyhnutné. Avšak čísla sú také, že zásoby uhlia máme až na 200 rokov, plyn máme až na 64 rokov, avšak v prípade, že sa severná pologuľa vplyvom otepľovania začne otepľovať, spotreba plynu sa zníži, a zásoby sa tak predĺžia aj na 80-100 rokov. Ropy máme síce len na 41 rokov, ale vplyvom otepľovania sa uvoľní veľa priestoru na severe na ktorých sa môže začať s pestovaním repky olejnej na výrobu bio nafty. Repka môže pokryť 20% ropnej spotreby, 15% zostane pre elektromobily, 15% pre LPG plyn (plynu bude vplyvom otepľovania prebytok) a pre ropu 50%, v takom prípade sa nám zásoby ropy predĺžia na 82 rokov, pravdepodobne aj dlhšie ak rátame, že veda pôjde dopredu, vyrobí úspornejšie autá, ľudia budú vplyvom teplejšieho počasia (teplejšie počasie viac ľudí motivuje cestovať bez auta) viac chodiť peši/MHD.
Raz nastane doba kedy dôjde ropa, plyn, uhlie, ale nebude tak skorej než za 100 rokov. Prechod na alternatívne zdroje teda stačí, ak bude rýchlosťou 1% ročne, ale určite nie skokovo 10% ročne ako navrhuje green deal, to by viedlo ku kolapsu ekonomík a nedostatku pracovnej sily.
ZOZNAM REÁLNYCH PROBLÉMOV :
1 : Ako zbaviť prírodu plastov ?
Emisie v ovzduší nepredstavujú reálny problém, ale plasty a mikroplasty v prírode áno. Už dnes človek skonzumuje pol kila plastov ročne. Existujú 4 riešenia plastov :
1 : Čistenie prírody od plastov - štát by mal investovať peniaze na zamestnanie robotníkov, ktorí by zbierali z prírody pohodené odpadky + odchytávali odpad, ktorý sa dnes povaľuje v riekach a oceánoch
2 : Postaviť pri ústi riek takéto sitá (obrázok dole), ktoré zachytávajú odpad, to zabráni tomu aby sa plastový odpad dostal do mora v ktorom sa potom ťažko odchytáva.
3 : Prestať vyrábať oblečenie z umelej hmoty ako polyester a nylon, ale iba z bavlny. Zakázať tiež výrobu umelých trávnikov.
4 : Opotrebovanie pneumatík je jedným z hlavných zdrojov mikroplastov v životnom prostredí. Keď sa pneumatiky počas jazdy trú o vozovku, uvoľňujú sa z nich malé častice gumy, ktoré obsahujú plastové polyméry. Tieto častice sa dostávajú sa počas dažda odnesú do kanalizácie a odtiaľ prenesú do rieky. Zabrániť tomu aby sa tieto mikroplasty dostali do rieky, by pomohlo inštalovať do kanalizácie filtre, ktoré by zachytávali mikroplasty.
5 : Namiesto jednorazových plastových fliaš by sa mali používať dlhotrvajúce vrátne plasty. Čiže kúpiš si v obchode trebárs 10 plastových fliaš, doma ich vypiješ, a 10 fliaš potom vrátiš naspäť do obchodu (za vrátenie fľaše dostaneš nejakú odmenu), ten ich vyčistí a znovu použije, respektíve odovzdá ich spoločnosti, ktorá vyrába nápoje. Takto by sa fľaše dali používať opakovane po dlhú dobu, bez toho aby sa museli neustále vyrábať a spaľovať nové.
Myslím, že aplikovanie všetkých týchto 5 bodov by mohlo znížiť mikroplasty v prírode o 99%.
2 : Vymieranie živočíchov počas otepľovania
Vplyvom otepľovania niektoré živočíchy vymierajú. Pri živočíchoch ako sú slony, levy, tigre, tulene, mrože, ľadové medvede, pre ľudstvo to nepredstvuje problém, lebo prežitie ľudí nie je závislé od týchto zvierat. Avšak vymierajú aj včely, a to už problém je, pretože včely patria medzi hlavných opeľovačov plodín. Tu sú riešenia ako zvýšiť populáciu včiel :
1 : Zabíjať predátorov včiel ako sú sršne, osy, mravce. Ak včely nebudú mať predátorov, viac včiel prežije
2 : Vyhlásiť včelu za chránený druh, za zabitie včely bude automaticky mastná pokuta. To pomôže tomu, že deratizéri keď odstraňujú včelie hniezdo včely nezabijú, ale ich hniezdo len premiestnia do prírody.
3 : Používať ekologickejšie postreky, šetrnejšie k včelám.
4 : Otepľovanie severnej pologule predĺži vegetačné obdobie, čo bude pozitívne pre včely, včely budú mať viacej jedla a viac času na nazhromaždenie potravy do úľov.
5 : Otepľovanie však môže prinášať aj problém pre včely. Rôzne druhy rastlín reagujú na zmeny teploty inak ako včely. Môže sa stať, že včely vyletia z úľov skôr, než začnú kvitnúť ich hlavné zdroje potravy, čo vedie k nedostatku potravy v kľúčových obdobiach. Toto by sa však dalo vyriešiť, bolo by treba monitorovať všetky včelstvá v krajine, sledovať správanie včiel či vychádzajú z úľov, a pokiaľ nastane doba, že sa včely prebudia skorej, no v prírode pre nich nie je dostatok potravy, je potrebné aby im včelári dali svoju potravu, a teda vedľa úľov umiestnili nádobu s medom, nektárom, a to až dovtedy, dokiaľ sa nezačne opeľovacie sezóna. Počas teplého počasia kedy ešte nie je opeľovacia sezóna no včely sa prebudia, sa môže na krátky čas potrava umiestňovať aj do lesov, aby aj divoké včely mali potravu.
6 : Zvýšená teplota nad 35 stupňov môže včely vyčerpávať. Pri otepľovaní bude narastať počet tropických dní cez leto. Pri včele medonosnej ktorá sídli v úľoch by sa to dalo vyriešiť presídlením úľu v lete do lesných oblastí, kde je teplota nižšia. Pri divokých včelách teplota nad 35 stupňov v krajine nie je problém, keďže tieto včely žijú v lesoch, kde je dostatok chládku a vyparovanie vody, čiže teplota tam len zriedkakedy presiahne 35 stupňov.
3 : Atómova vojna
Hrozba atómovej vojny predstavuje seriózny problém pre ľudstvo, tu sú 3 body ako znížiť riziko atómovej vojny
1 : Zabrániť rozširovaniu štátov, ktoré chcú vlastniť atómove zbrane. Dnes ako ďaľší štát, ktorý chce vlastniť zbrane hromadného ničenia patrí aj Irán. Avšak čím viacej štátov bude vlastniť atómové zbrane, tým vyššie riziko, že niektorí z nich tieto zbrane použije.
2 : Vzájomná denuklerizácia. Znamenalo by to, že všetky jadrové mocnosti adekvátne znížia množstvo jadrových zbraní o 80%, a teda USA zníži z 3700 na 740, Rusko z 4300 na 860, Británia z 225 na 45, Francúzsko z 290 na 58, Čína z 600 na 120, India z 180 na 36, Pakistan z 170 na 34, Izreal a Severná Korea 50% zníženie z 90 na 45, a z 50 na 25. Na tento denuklerizačný proces by dohliadala medzinárodná komisia.
3 : Ústupky. Z času na čas sa stane, že vodca niektorej jadrovej mocnosti dostane imperiálne chúťky. Niekedy je nevyhnutné dať jadrovej mocnosti časť územia iného nejadrového štátu, aby sa tým zabránilo väčšiemu zlu, lebo dráždiť nervy vodcu jadrovej mocnosti, je pohybovanie sa na tenkom ľade. Ono nakoniec aj tak sa často krát stane že vodca jadrovej krajiny zomrie, a po ňom nastúpi iný vodca, tento krát pacifista, ktorý vráti okupované územie naspäť svojmu majiteľovi.
4 : Starnutie populácie / Demografická kríza
Jedným z ďaľších problémov je starnutie populácie a demografická kríza. To že sa ľudia dožívajú vyššieho veku problém nie je, to sa dá ľahko vyriešiť zvyšovaním dôchodkového veku, ktorý sa zvyšuje priamo úmerne s priemernou dĺžkou života. To čo predstavuje problém je demografická kríza, pred 35-50 rokmi nastala obrovská pôrodnosť, lenže pred 34 rokmi až doteraz bola pôrodnosť nízka. Inak povedané, ak sa silno početné ročníky 1975-1990 dostanú do dôchodkového veku, prudko vzrastie počet dôchodcov, a pomer pracujúcich ľudí vo veku 18-63 k nepracujúcim dôchodcom 64+ sa zhorší. Keď dnes 1 pracujúci človek pracuje na 0,5 dôchodcu, o 15-30 rokov to bude 1 pracujúci človek na 0,8 dôchodcov, pomer sa zhorší o 60%. Aby pracujúci zásobili dôchodcov produktami a službami v rovnakej miere ako teraz, budú musieť fakticky pracovať o 60% viac, a toto obdobie bude trvať dokým bude žiť silno početná generácia v dôchodkovom veku, čiže asi 15 rokov. Ako sa vyhnúť tomu aby pracujúci nepracovali o 60% viac a teda až 282 hodín mesačne ? Ako vyriešiť problém nedostatku pracovnej sily ? Nuž riešení je hneď niekoľko
1 : Zvýšiť pracovnú silu
a : Študenti vo veku 14-18 rokov budú chodiť do školy 4 dni namiesto 5 dní v týždni, a to na úkor toho, že im odpadnú nepotrebné predmety ako dejepis, telesná, hudobná, výtvarná, etika. 1 deň v týždni po 5 hodín budú pracovať, čiže mesačne odpracujú okolo 20 hodín.
b : Všetci práceschopný ľudia vo veku 18-63 budú chodiť do práce, dnes totiž okolo 20% práceschopných ľudí vo veku 18-63 nepracuje, buď ich živia partnery, alebo rodičia.
c : Dôchodcovia budú taktiež chodiť do práce, avšak nebudú povinní pracovať 176 hodín mesačne, ale aspoň 48 hodín mesačne (2 dni v týždni po 6 hodín) nejaká ľahšia forma práce.
__________________________
2 : Al - Umelá inteligencia
Niektoré práce nahradí Al a roboty, už teraz je Al tak výkonná, že niektoré práce by dokázala nahradiť. Vývoj Al ide míľovými krokmi dopredu, takže o 15 rokov pravdepodobne bude Al schopná nahradiť väčšinu práce pri ktorej sa využíva myseľ. Al dnes dokáže nahradiť aj niektoré ručné práce, ako napríklad riadenie auta, vlaku, električky, dnes už existujú samoriadiacie dopravné prostriedky.
_______________________
3 : Automatizácia
Niektoré práce sa dajú zautomatizovať. Tak napríklad dnes už nie sú potrební pokladníci, kúpite si v obchode produkty, nablokujete sami a zaplatíte. Niektoré hypermarkety a obchody už dnes takto fungujú. Kaviarničky môžu byť tiež samoobslužné, prídete do kaviarne, tam bude automat na kávu ktorý vám spraví kávu, naťukáte a zaplatíte. Nie sú potrební zamestnanci. Alebo prídete do reštaurácii, a je tam objednávací panel, naťukáte si jedlo ktoré chcete, zaplatíte, a počkáte dokiaľ ho kuchár spraví, ak je jedlo hotové, na tabuli sa objaví vaše číslo a vy si jedlo od kuchára vyzdvihnete, takže nie sú potrební už ani čašníci. Teoreticky nie sú potrební už ani predavači, prídete do obchodu a v obchode bude veľký panel, tam naťukáte aký tovar chcete a panel vás nasmeruje k výrobku, ba dokonca vám aj poradí čo kúpiť (bude v ňom zabudovaná Al). Dalo by sa nájsť ešte ďaľšie desiatky prác, ktoré by sa dali automatizovať.
5 : Ekonomické dlhy štátov
Dlhy štátov sa dnes zvyknú nafukovať ako neriešiteľný problém, ale pritom nejde o vážny problém, tu sú preto 2 dôvody
1 : 90% dlhu štátov je vo forme dlhopisov. Dlhopis je cenný papier, ktoré vydáva štát, predáva ich na trhu záujemcom s tým, že kupec dá štátu peniaze, a štát kupcovi dlhopis + každoročné úroky z dlhopisu. Dlhopisy však nefungujú tak, že štát je povinný vyplatiť kupcovi celú sumu dlhopisu + úroky, naopak, pokiaľ by štát zbankrotoval, alebo vyhlásil peňažnú neschopnosť, nie je povinný vyplatiť kupcovi celú sumu dlhopisu. Dlhopisy teda nefungujú tak ako bežná pôžička kedy predajca je povinný za každej udalosti vyplatiť kupcovi celú sumu pôžičky + úroky. Preto pokiaľ by aj jednotlivé štáty nedokázali splácať svoj dlh, vyhlásia finančný bankrot a kupcom dlhopisov nevyplatia nič, alebo len určitú časť, ktorú budú vedie splatiť . Nemožno očakávať, že kupci prídu za štátom a prikážu mu "vyplaťte mňa všetko čo ste dlžný", takto to funguje pri klasických pôžičkách, ale nie pri dlhopisoch, pri tých sa vypláca len vtedy ak sa štátu darí. Nemožno teda očakávať že vznikne medzi 2 štátmi vojna, len preto že jeden štát vyhlásil bankrot a nebol schopný splácať svoj dlh, takáto situácia je totiž v zmluve a oba štáty s ňou rátajú.
Hoci sa jednotlivé štáty môžu vyhnúť úplnemu kolapsu ekonomík ak vyhlásia bankrot, čím sa na základe dlhopisových podmienok zbavia splácania svojich dlhov, predsa utrpia nejaké škody, stratia dôveru od iných krajín a budú sa javiť ako krajina ktorá nedokáže splácať svoje dlhy, vďaka tomu bude ťažké získať v budúcnosti pre štát ďaľšie požičané peniaze vo forme dlhopisov od iných krajín. Takáto krajina potom bude musieť viac šetriť a nezadlžovať sa.
2 : Splatenie celého dlhu nie je problém. Zoberme si len také Slovensko, SVK má 72 miliardový dlh. Priemerná mzda v hrubom je 1500 eur, v čistom po 1200 eur. Na Slovensku pracuje 2,5 milióna ľudí. Stačilo by znížiť čisté mzdy pre 2,5 milióna ľudí len o 10%, a tieto mzdy použiť na financovanie dlhu štátu, a cely dlh štátu by bol splatený do 20 rokov. Takže vidíme, že splatenie aj celého dlhu by nebol problém, pokiaľ by sa chcelo. Aj malé utiahnutie opaskov by stačilo na splatenie dlhov.