Ako šetriť zdrojmi

JEDLO :

1 : Podľa údajov až 33% jedla sa vyhodí do koša. To je spôsobené tým, že reštaurácie a hypermarkety zle odhadnú dopyt po jedle, a kúpia viac než dokážu predať. Riešením by mohlo byť "jedlo na objednávku". Po novom by každý kto sa chce ísť najesť do reštaurácii musel si zarezervovať termín 2 dni dopredu a uviesť čo bude jesť. Reštaurácia potom bude vedieť koľko ľudí v nasledujúci deň príde a čo budú jesť, takže môže kúpiť len to čo sa aj naozaj zje. Rovnako takto by to mohlo fungovať aj s hypermarketmi, len s tým rozdielom že pri hypermarkete by si zákazník musel zarezervovať termín na určitý deň aspoň 5 dní dopredu a uviesť čo bude kupovať a koľko toho bude kupovať. Hypermarket by potom vedel koľko ľudí v ktorý deň príde a čo bude nakupovať takže môže kúpiť len to čo sa aj naozaj zje ! Nielen hypermarkety a reštaurácie vyhadzujú jedlo ale aj domácnosti. Zvyčajne ide o bohatšie domácnosti, ktorým sa nechce prepočítavať a robiť dopredu rozvrhy čo budú jesť a koľko toho budú jesť. Takéto domácnosti hádžu do košíka hlava nehlava a neplánujú si stravovací rozvrh dopredu. Následkom toho sa spravidla stáva že zle odhadnú spotrebu jedla a veľa jedla sa im pokazí a skončí v koši. Myslím, že smetiari by mali kontrolovať jednotlivé smetné koše, a ak sa zistí že dotyčná domácnosť vyhodila viac než je rozumné udeľovali by sa za to určité mastné pokuty. To by malo donútiť domácnosti aby nakupovali rozumne a plánovali si dopredu čo budú jesť a koľko budú jesť. Na druhej strane nie všetok 33% odpadu tvorí stráviteľný odpad, patrí tu aj nestráviteľný odpad ako sú napríklad ohryzky, kosti, šupky. Odhadujem že množstvo stráviteľného nespotrebovaného odpadu sa radí medzi 20%.

www.nulaodpadu.sk

_______________ _______

2 : 2% jedla ktoré farmári vyrobia je deformované. Takéto jedlo môže mať neestetický tvar – príliš malé alebo príliš veľké na svoje pomery, škaredá farba pričom zvnútra je jedlo zdravé. Takéto jedlá následne farmári nepredávajú hypermarketom ale skončia na skládke odpadu. Myslím, že to je škoda a zbytočné plytvanie jedlom, keďže jedlo nekupujeme kvôli jeho estetickosti, ale kvôli živinám.

_____________________

3 : Asi 10% ľudí má morbídnu obezitu, to nie sú tí, čo majú pár kilo navyše, ale takí ktorí majú mnoho kíl navyše. Takýto zjedia za dvoch. Morbídne obézny ľudia mnohonásobné zvyšujú spotrebu jedla oproti tým čo majú normálnu váhu. Mal by sa preto zaviesť zákon, že tí čo majú morbídnu obezitu budú platiť vyššie sumy na zdravotnom, a to podľa veľkosti ich obezity. Je potrebné donútiť obéznych ľudí aby schudli.

_______________________

4 : Niektoré potraviny majú extrémne vysokú uhlíkovú stopu. Tu patrí predovšetkým hovädzie a jahnacie mäso, a kakao. Najlepšie by bolo preto zakázať konzumáciu týchto 3 výrobkov, prestať ich predávať. Hovädzie mäso a jahnacie mäso sa dá nahradiť inými druhmi mäsa s oveľa menšou uhlíkovou stopou ako je kuracie mäso, bravčové mäso, ryby (ulovené v rieke, v mori, nie chované). Kakao sa vylúčiť úplne nedá, lebo by tým vymizla čokoláda, ale to čo sa môže prestať vyrábať je horká čokoláda, tá s obsahom 70% kakaa a viac. Takto by sa dala spotreba kakaa významnejšie znížiť.

_________________

5 : Je to na prvý pohľad ťažko uveriteľné ale domáce zvieratá môžu mať vyššie emisie ako človek. Nemecký ovčiak má v dospeli 30 kg. Denne spotrebuje 2% svojej váhy, čiže 0,6 kg jedla. Ročne to je 0,6 x 360 = 216 kg jedla. Z tohto množstva 70% a teda 151 kg tvorí mäso. Predpokladajme že pes je z mäsitej stravy 50% kuracieho a 50% hovädzieho. To je priemerná emisná stopa na 1kg mäsa asi 20kg CO2.

151 x 20 = 3020 kg = 3,02 tony CO2 ! Ak k tomu pridáme aj zvyšnú nízkouhlíkovu bezmäsitú stravu dostaneme celkové číslo okolo 3,2 tony CO2 ročne !!! A to je emisná stopa ako 1,5 Brazílčana ! Iste, menší psy a mačky majú emisnú stopu nižšiu, ale napriek tomu nie zanedbateľnú. Predpokladá sa, že 10% mäsa spotrebujú domáce mačky a psy. Domáce zvieratá majú teda nielen veľkú emisnú stopu ale aj spotrebu mäsa. Je preto vhodné hľadať alternatívy ich stravovania. Jedným z nich by bolo že by sa do konzerv nedávalo hovädzie a hydinové mäso, ale červy. Červy majú tú výhodu že chovať ich je surovinovo a emisne nenáročné. Dá sa chovať veľa červov na malom území, a zjedia všetko. Všetok biologický odpad ako sú šupky, ohryzky, a všetko pokazené jedlo ktoré je po záruke, všetko jedlo na poli ktoré tam zhnije a inak by skončilo na skládke, to všetko dokážu červy zjesť. Ich kŕmenie je teda veľmi nenáročné a s minimálnymi emisiami. Červy stačí krmiť tým čo sa vyhodí, nemusia sa kvoli nim pestovať nové polia plodín. A to je obrovská výhoda, ako finančná, surovinová i emisná. Ak teda namiesto mäsa budú jesť červy, ušetrí sa tým množstvo mäsa a emisií a plodín ktoré sú potrebné na chovanie dobytka pre mačky a psov. Iste, možno nejaké množstvo mäsa budú nadalej psy a mačky podporovať, no ten podieľ sa z 70% výrazne zníži na úkor ich jedenia červov.

_________________

Ak by sa svet začal riadiť všetkými 5 bodmi, spotreba jedla by mohla klesnúť až o 36% a emisie z jedla až o 70% ! Na úkor toho by sme si potom mohli dovoliť zmenšiť polia o 36% a na úkor zmenšených polí sadiť stromy. Asi 18% kontinentálneho povrchu by sa zrazu uvoľnilo na sadenie stromov. To by mohlo veľmi znížiť CO2.

_________________

STAVEBNÍCTVO :

1 : Obydlí je dostatok, netreba staviať nové, stačí sa len viac uskromniť. V minulosti ešte pred 60 rokmi žili v jednej domácnosti aj 3-5 ľudí. Dnes je to už len zvyčajne okolo 1-2. Ludia sa musia uskromniť, a znovu začať bývať viacerí v jednej domácnosti.

_________________

ÚSPORA PLYNU :

1 : Veľa obydlí nemá buď zateplenie alebo utesnené okná. Treba investovať peniaze do zateplenia obydlí, utesňovania a výmeny okien. Dobre zateplené obydlie s riadnými oknami, može ušetriť až 50% na vykurovanie.

________________

2 : Je potrebné zaviesť zákon aby každý kto mohol pracovať z domu, aj pracoval z domu. Dnes už sa dá 90% služieb vykonávať aj z domu. Skoro všetky prístroje a pracovné náradia sa dajú presunúť do domácností. Týmto by sa ušetrili značné peniaze na vykurovanie, už by nebolo potrebné vykurovať "cudzie priestory". Ak ide zamestnanec pracovať do cudzieho priestoru, musí sa vykurovať aj jeho dom, aj cudzí priestor, no ak by pracoval z domu, stačilo by vykurovať len jeho dom, a cudzí priestor by sa pochopiteľne nevykuroval.

_________________

3 : Bolo by potrebné zrušiť kremáciu a zaviesť klasické "pochovávanie do zeme". Iba jedna kremácia spotrebuje až 300 kwh plynu a vylúči až 400 kg CO2. Neekologické je aj výroba truhly, čo spotrebuje zas zbytočne veľa dreva. Ak by sa ľudia pochovávali do vyhĺbenej jamy na "nosítkach", ušetrilo by to nielen veľké množstvo plynu, ale aj dreva.

_________________

4 : V reštauráciach dnes zamestnanci často krát umývajú riad, ale iba teplou vodou. Sú veľmi fajnoví umývať v studenej vode, lebo by to bolo pre nich namáhavejšie a "nepohodlnejšie". Ale to je chyba, lebo len náklady na "teplú vodu" tvoria 10% nákladov na plyn.

_________________

5 : Bioodpad (šupky, ohryzky, kosti, seno, lístie, konáre) končí buď v spaľovni alebo sa zahrabáva do zeme. No to je chyba, keďže z bioodpadu by sa dal vyrábať bioplyn, ktorý je oveľa ekologickejší ako plyn. Je potrebné investovať do výstavby bioplynových staníc.

________________

6 : Ak by sa stavby v zime natierali na čierno ( v lete na bielo), pomohlo by to znížiť závislosť na plyne, keďže čierna farba pohlcuje výrazne viac tepla než ostatné farby.

________________

7 : Veľa obydlí a budov má vysoké stropy – viac než 2,7 metra. Povinným znížením stropu na 2,7 metra by sa značne znížili náklady na vykurovanie.

________________

8 : Bolo by fajn kebyže sa zavedie Zákon, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu ani po dosiahnutí 18 rokov. Dieťa by sa po dosiahnutí 18 rokov samo mohlo rozhodnúť či zostane doma, alebo sa osamostatní. Dôležité je umožniť dospelým deťom bývať v rodičovskom dome aj v dospelosti. Je to veľmi dôležité lebo sa tým výrazne šetria náklady na vykurovanie. Ak dieťa zostane doma, nebude si musieť hľadať nové obydlie a ušetria sa náklady na vykurovanie nového obydlia.

_________________

9 : Treba zaviesť viac spaľovní dvojakého významu, ktoré nielen spaľujú odpad, ale aj vytvorené teplo využívajú na ohrev domácností. Lebo stále existuje veľa spaľovní, ktoré slúžia len na spaľovanie odpadu ale nemajú vytvorenú infraštruktúru na využívenie tepla zo spalín.

_________________

10 : Neefektívne riadenie podnikov a služieb. Príklad, v meste je 5 benzíniek, ale každá z benzíniek je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby boli v meste len 2 benzínky no každá z nich by bola vyfullovaná ? Iný príklad, v meste je 5 kín. Všetky z nich sú poloprázdne. Nebolo by lepšie aby boli len 2 kiná ale všetky z nich boli vyfullované ? Iný príklad, v meste je 5 obchodných centier, no každé z nich je poloprázdne a ledva prežíva. Nebolo by lepšie kebyže sú len 2 obchodné centrá, a boli všetky plné ? A znova, v meste je 30 kaderníctiev, no väčšina z nich je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby bolo v meste len 20 kaderníctiev no všetky by boli vyfullované ? Je lepšie menej prevádzok a nech sú všetky vyfullované, ako veľa prevádzok, no každá z nich len len prežíva. Z hľadiska úspornosti je lepšie vykurovať 50 prevádzok, ako 100 prevádzok, menej je v tomto prípade viac.

________________

11 : Mala by sa zakázať dodávka teplej vody. Bolo by na výber len z dvoch možností, voda "mierne studená", alebo voda "studená". Ale niečo ako "teplá voda" by neexistovalo. Ohrievače vody by boli naprogramované tak, že voda by sa dala zohriať maximálne na 15 stupňov "mierne studená". Ohrev teplej vody nielenže ničí imunitu, ale spotrebuje 10% všetkého plynu.

________________

12 : Neefektívne rozmiestnenie obyvateľstva v obydliach :

Na SVK máme 1,2 milióna domov. Bytov je na Slovensku 2,2 milióna, viac ako tretina (35%) sú trojizbové byty, pätina ( 20%) dvojizbové, zvyšok (45%) je 1 izbový. Priemerný dom na Slovensku má 140 m2 (dvojpodlažné aj viac), priemerný 1 izbák 25 m2, 2 izbák 50 m2, 3 izbák 75 m2. Z toho si vieme vypočítať celkové množstvo m2 obytného priestoru na Slovensku :

(1200000 x 140 m2) + (770000 x 75 m2 ) + ( 440000 x 50 m2) + (990000 x 25 m2) = 272500000 m2

Celkový obytný priestor na Slovensku je 272,5 milionov m2. Ak to predelíme počtom obyvatelov Slovenska vychádza to 272500000 : 5400000 = 50 m2 na 1 obyvateľa !

A to je viac než dosť, úplne by stačilo kebyže je 1 obyvateľ na 25m2. Štát by teda znárodnil všetky obydlia, a umiestnoval do nich aby to bolo čo najviac efektívne, štýlom na 25m2 aspon 1 osoba. Do 1 izbáku aspon jedného človeka, do 2 izbáku aspon 2 osoby, do 3 izbáku aspon 3 osoby, do domu ktorý má 100 m2 aspon 4 osoby, do domu ktorý má 125 m2 aspon 5 osob, do domu ktorý má 200m2 aspon 8 osob, atd,atd...

Tým by sa dosiahol počet 1 osoba na 25m2, a počet obývaných obydlí by sa zmenšil o 50%, a teda nie 3,4 miliona obydlí, ale "iba" 1,7 miliona obydlí. Ak sa zníži počet obydlí o 50% a dosiahne ich väčšie naplnenie, spotreba plynu a elektriny sa takisto zníži o 50%. A nielen to, štát by mohol tiež dosiahnúť toho, že by rozdeľoval obydlia ľudom podla toho kde majú prácu, aby ich obydlie bolo čo najbližšie k práci. Tým by sa dosiahlo veľkej úspory benzínu, lebo by sa skrátila vzdialenosť medzi obydlím a prácou.

Príklad, 3 členná rodina - muž, žena, dieťa. Muž aj žena obaja pracujú. Štát im preto zaobstará byt o rozlohe 75m2 (3x25), ktorý je najbližšie k práce obom. Iný príklad, 6 členná rodina - 2 deti, muž, žena, starí rodičia, všetci bývajú spolu. Štát im preto zabezpečí dom o rozlohe (6x25) 150 m2 a ktorý je najbližšie k práci pracujúcim. Iný príklad, dochodkyna vdova žije sama, štát ju preto presídli do 1 izbového bytu o veľkosti 25 m2.

dennikn.sk

13: Jedným z ďaľších veci ako ušetriť náklady na plyn je nalepiť polystyrén na sklo. Polystyrén sa v noci pritesní na sklo lepiacou páskou. Ráno sa môže "odlepiť" aby dopadalo svetlo dovnútra. Ale ak človek odíde ráno z domu, polystyrén može nechať nalepený aj ráno, aby zbytočne neunikalo teplo cez deň cez okno. Keďže okno má slabú izoláciu, cez okná uniká až 30-40% celkového tepla z domu, preto lepenie polystyrénu na sklo je efektívnym riešením znižovania nákladov na vykurovanie a teda na plyn. Polystyrén je vhodné vložiť najprv do sáčku, a až potom prilepiť na okno. Páska bude totiž na prilepená na sáčku a nie na polystyréne, tým sa zabráni vytrhávaniu guličiek z polystyrénu pri odlepovaní pásky.

14 : Znížiť spotrebu plynu na vykurovanie by sa dalo aj tým spôsobom, že by sa v jednotlivých krajinách severnej pologuly, občania zo severu svojej rodnej krajiny presídlili na juh krajiny. A teda napríklad obyvatelia severu Kanady by sa presídlili na juh Kanady. Obyvatelia severa Ruska, na juh Ruska, obyvatelia severu Fínska na juh Fínska, obyvatelia severa Nemecka na juh Nemecka, obyvatelia severa Anglicka na juh Anglicka, obyvatelia severu USA na juh USA, atd, atd.... Teplotný rozdiel medzi severom a juhom jednotlivých krajín severnej pologuly je často krát veľmi výrazný pohybujúci sa od 5 až po 20 stupňov a viac !! Iste, presídliť veľké množstvo ľudí zo severu na juh, to bude so sebou obnášať náklady na presídlenie fabrík zo severu na juh, na zväčšenie infraštruktúry juhu a na stavbu nových obydlí. Z krátkodobého hľadiska môžu teda emisie stúpnuť, no z dlhodobého hľadiska šetrenie na vykurovaní priestorov bude tak výrazné, že sa to z dlhodobého hľadiska oplatí. Návratnosť investície tu je okolo 15-20 rokov.

15 : Výroba tepla produkuje okolo 40% svetových emisií. Na Zemi máme niektoré miesta kde je počas roka veľa slnka, patria tu červené, oranžové a žlté oblasti. Do týchto oblastí je nevyhnutné nainštalovať veľké množstvo solárnych panelov. Tie budú vyrábať elektrinu, ktorá sa následne bude rozvážať do zvyšných častí Zeme. Pôjde o čisto vyrobenú elektrinu, ktorou sa potom môže vykurovať a osvetlovať obydlia, a ktorá sa tiež môže použiť v priemysle.

DOPRAVA :

1 : Myšlienka MHD je dobrá vec, ale nepraktická. Málo ľudí motivuje chodiť MHD pretože :

A : Treba šlapať na zástavku, s viacerými prestupmi môže ísť aj o 1-2 kilometrov šľapania.

B : Je nevhodné počasie, nikomu sa nechce v zime mrznúť na zástavke alebo chodiť peši v zime, alebo v lete počas horúčav.

C : Je to pomalé, uraziť malú vzdialenosť môže trvať hodiny…

D : státie v MHD – nikomu sa nechce stáť,

Tieto problémy by sa dali vyriešiť 18 miestným minibusom. Tento minibus by chodil priamo po zákazníkoch na mieste ktoré si určia, a vysadil ich priamo na mieste ktoré si určia. Je to dačo podobné ako taxi, len s tým rozdielom, že v tomto prípade sa naraz odvezie 18 ľudí a naraz vysadí 18 ľudí na miesto určenia. Objednáva sa deň vopred a ľudia do aplikácie zadajú objednávky a miesta kam pôjdu a kedy tam pôjdu. Minibusy sa následne prispôsobia objednávkam, a prispôsobia tomu cestu tak aby bola čo najefektívnejšia a najrýchlejšia. Týmto by sa dali vyriešiť všetky problémy A,B,C,D a stále by to bolo veľmi lacné (oproti cene auta a za predpokladu že sa toho chytí štát a nie súkromný kapitalista čo si dáva maržu 100%) a výrazne šetrilo spotrebu vyrobených aút a spotrebu benzínu a CO2.

________________

2 : Veľké výrobné závody a fabriky by mali postaviť "ubytovanie blízko seba". Blízko fabriky by sa nachádzali malé jednopodlažné domčeky s jednoduchou stavbou, ktoré by postavila fabrika a bývali by v nich zamestnanci. Po novom by teda fabriky prijímali len tých zamestnancov, ktorí budú súhlasiť, že budú bývať v domoch postavených fabrikou. Keďže sú domy blízko fabriky, vymiznú náklady na dopravu zamestnancov – spotreba benzínu.

__________________

3 : Ako som už spomínal v minulom článku, je nevyhnutné vydať zákon v ktorom treba ľudí dotlačiť aby viac pracovali z domu. Každá práca ktorá sa môže vykonávať z domu by sa MUSELA vykonávať z domu. 80% služieb by sa dnes dalo vykonávať aj z domu. Tým vymizne spotreba benzínu zamestnancov na "cestu do práce a späť".

________________

4 : Zrušiť povinnosť aút svietiť aj cez deň, má to minimálny efekt a spotrebuje to veľa benzínu.

__________________

5 : Prepečený olej by sa nemal vyhadzovať, dá sa z neho vyrobiť biopalivo. Mali by sa rozšíriť polia repky olejnej z ktorej sa dajú vyrobiť biopalivá. Verejného miesta veľa síce nie je, jedine, že by sa repka pestovala v parkoch, v stromoradí pri bytovkách, a na záhradach domov. Voľných trávnatých ploch kde sa nič nepestuje je vo svete veľa.

___________________

6 : Dnes sa predávajú elektroautá, ale je ich stále asi len okolo 2%. Nevyrába sa ich veľa, nie sú na to kapacity. Problém vidím v tom, že dnes sa elektroauto môže predať hocikomu. A to nie je správne, myslím, že z hľadiska šetrenia CO2 by bolo najefektívnejšie kebyže sa elektroautá predávajú len niektorým ľuďom, len tým, ktorí veľa jazdia (kuriér, taxikár, prepravca tovaru,). Je zbytočné predať elektroauto niekomu kto málo jazdí, keďže aj elektroautá začínajú byť ekologické až po najazdení 150 tisíc kilometrov. Najprv by sa teda elektroautá mali predávať tým, ktorí vedia preukázať, že jazdia čo najviac, a až po nich by mali nasledovať ľudia čo jazdia menej. Na elektromobily by teda mal existovať poradovník, na prvom mieste budú tí čo jazdia najviac, a úplne dole tí čo jazdia najmenej.

___________________

7 : Mal by sa vybrať jeden druh auta ktorý je 4 miestny a má najnižšiu spotrebu l/100 km a ten by dostal monopol, a jediný by sa na svete vyrábal. Dnes sa vyrábajú rôzne druhy 4 miestných automobilov, kým niektoré z nich sú naozaj úsporné len s 5l/100 km iné majú aj 10l/100 km.

__________________

8 : Treba podporiť rozvoj vidieka, aby viac dedinčanov si dokázalo nájsť prácu, produkty aj služby ktorú potrebujú na vidieku. Tým sa zníži ich potreba cestovať do mesta. Najväčšiu spotrebu benzínu majú totiž práve tí čo cestujú z dediny do mesta.

__________________

9 : Treba zvýšiť množstvo minicrossov na cestách, lebo tie majú ultranízku spotrebu benzínu, elektriny a menej ničia cesty a sú úzke. Najlepším riešením by bolo rozdeliť chodníky na hlavných dvojprúdovkach na 2 časti. 1 časť by patrila chodcom a druhá časť minicrossom (motorkám nie tie by išli v prúde zarovno s autami). Aj tak tie chodníky na 2 prúdovke zvyknú mať šírku 1,6 – 2 metre, takže ak sa pre chodcov nechá 0,8-1 metra myslím že to je viac než dosť, keďže šírka človeka je 0,5 metra..

__________________

10 : Igelitové tašky by sa mali prestať vyrábať, respektíve znížiť ich výroba o 95%. Je strašným plytvaním keď si niekto pri každom nákupe zoberie novú igelitku. Ja používam jednu igelitku roky až dokiaľ sa mi nerozpadne. Rovnako tak by sa mali prestať vyrábať polystyrénové krabice na jedlo. Ak si chce niekto dať zabaliť jedlo, nech si zoberie umelohmotnú misku z domu, tam nech mu dajú jedlo. Dalo by sa ušetriť aj na umelohmotných fľašiach. Pitie by vývozcovia prevážali v plastových sudoch a preliali do jednotlivých plastových sudov hypermarketu. Zákazníci hypermarketu by si zobrali z domu plastovú fľašku, a načapovali zo sudu v hypermarkete. Čiže nie je potrebné kúpiť si 360 jednotlivých plastových fliaš ročne, ale stačí mať doma jednu umelohmotnú fľašu a s ňou neustále si neustále chodiť čapovať. Takto by sa dalo ušetriť strašne veľa plastov. Znížením igelitiek, polystyrénových krabíc a plastu by sa znížila spotreba ropy keďže všetky tieto sa vyrábajú z ropy.

_________________

11 : Zrušiť medzinárodné letecké cestovanie. Výnimku by mali len tí, ktorí medzinárodnú cestu potrebujú nevyhnutne kvôli práci. Takže by boli povolené len medzinárodné pracovné cesty, ale nie medzinárodné dovolenkové cesty.

__________________

12 : Treba viac využívať rieky

Je potrebné odviesť tovar z bodu A do bodu B (Zvýraznené na mape). Dnes to funguje tak, že tento tovar odvezie nákladiak po ceste (čierna čiara), takže cestuje stovky kilometrov tam a naspäť. To však sposobuje veľkú spotrebu benzínu, veľkú uhlíkovú stopu, veľké opotrebovanie vozidla (z toho vzniká dalšia uhlíková stopa) a dopyt po pracovnej sile. V budúcnosti by to ale mohlo fungovať inak. Nákladiak by naložil tovar a odviezol ho k najbližšej časti rieky, ktorej tok prúdi jeho smerom. Tovar by vyložil z nákladiaku a naložil na veľký nafukovací čln/člny. Následne by tento čln samovoľne putoval po prúde rieky (bez posádky a bez motoru a akejkolvek spotreby benzínu) až na miesto vyzdvihnutia, ktoré je najbližšie k bodu B. Na tom mieste by už čakal iný nákladiak, ktorý by prevzal tovar z odychyteného člna a previezol ho na krátku vzdialenosť do bodu B. Dobre, ale naskytáva sa niekoľko problémov :

1 : Ak sa čln umiestni na rieku ako docieliť toho, aby čln nestroskotal na pevnine ?

Riešenie : Vnútri rieky sa postaví akési "zábradlie", vnútri tohto zábradlia sa bude pohybovať čln, takže sa od neho neodchýli na pevninu.

________________

2 : Aké tovary sa budú na člne prevážať, niektoré tovary vyžadujú špeciálnu starostlivosť (chladenie), iné zas majú nízku dobu spotreby v rade niekoľko dní, a musia byť preto z miesta A do bodu B premiestnené v radoch hodín, a nie v radoch dní ako by tomu bolo v prípade samovolnej preprave po prúde rieky !

Riešenie : Clnom sa budú prepravovať výlučne také tovary ktoré majú dobu spotreby dlhšiu než 10 dní. V takom prípade málo záleží na tom či sa tovar prepraví z bodu A do bodu B behom 3 hodín, alebo 2 dní po rieke. A tovary ktoré nevyžadujú špeciálne skladovanie. Tovary s dlhšou spotrebou bez potreby špeciálneho skladovania, takých je 95%.

___________________

3 : Ako prejde čln cez priehradu ?

Riešenie : Pri priehrade budú čakať zachytávacie člny a nákladiaky. Zachytávací čln odchytí čln, a nákladiak ho prevezie na druhú stranu priehrady kde ho další čln umiestni do vnútra zábradlia, v ktorom može putovať dalej.

_________________

4 : Ako sa odchytávajú člny ktoré sú vnútri "zábradlia" ?

Riešenie : Na niektorých miestach vnútri zábradlia sú otváracie dvere ktoré dokáže zachytávaci čln otvoriť a stiahnuť z neho čln s nákladom

________________

5 : Co sa stane s nafukovacím člnom potom čo bude zachytený záchytným člnom ?

Riešenie : Zachytný čln ho zachytí, privezie na pevninu a tovar z neho zoberie nákladiak. Následne zachytny čln už vyprázdnený čln znovu odvezie do "zábradlia" a pustí ho plávať až k úpatiu rieky pri hranici. To bude konečný bod v ktorom skončia všetky prepravné nafukovacie člny ktoré sa plavia po danej rieke. V tomto konečnom bode sú člny zachytené, odčerpá sa z nich vzduch, vyfučia sa, a dajú sa do kamionu, ktorý ich následne rozváža k jednotlivým dodávatelom ktorí ich budú aj v budúcnosti využívať na prepravu. Jeden kamion dokáže preniesť objemovo aj kapacitne až stovky vyfučaných člnov.

______________

6 : Co v prípade že existuje trasa počas ktorej sa nedá využiť sila rieky ?

Riešenie : Ak rieka nedokáže poskytnúť žiadne zníženie cestných nákladov, v takom prípade sa pochopiteľne cestovanie riekou nevyužíva (lebo by išlo o cestovanie tovaru proti prúdu rieky). V takom prípade zostáva cestovanie po starom - nákladiakmi celú trasu.

______________

7 : Prečo namiesto nafukovacích člnov nevyužiť radšej riadenú dopravu veľkých lodí po prúde rieky ?

Riešenie : Predstavme si veľkú nákladnú lod ktorá sa naloží tovarom a ide po prúde rieky. Predpokladajme že lod bude využívať iba silu rieky, takže neminie žiadne palivo na pohyb. Lod sa dostane do konečného cielu. Ale čo potom ? Potom sa bude musieť tak či onak vrátiť, nemože využívať spád rieky donekonečna. A ked sa bude vracať, pojde proti spádu rieky, a všetok benzín ktorý ušetrila, teraz stratí. Okrem toho takáto ľod sa aj opotrebováva a jej oprava je drahá, a treba aj platiť posádku.

Je oveľa výhodnejšie použiť 500 nafukovacích člnov ktoré sa na poslednom mieste stlačia a naložia naspeť do jedného jediného kamiona ktorý ich po ceste odvezie k spotrebitelom, ako keby bolo malo ísť 5 veľkých nákladných ľodí stovky kilometrov proti prúdu rieky.

____________

8 : Možno využiť aj menšie rieky ? Možno prepravovať tovar aj medzištátne ?

Riešenie : Využiť sa dá každá rieka, či už malá alebo veľká ktorá sa ukáže že dokáže zredukovať cestné náklady pri premiestnovaní. Cestovanie je na niektorých typoch riek možné aj medzištátne, naprieč kontinentom.

____________

9 : Ako sa sleduje pozícia člnu kde sa nachádza ?

Riešenie : Každý čln má na sebe mikročip, ktorý monituruje jeho pohyb, takže na základe toho vieme zistiť kde sa čln nachádza a aká je doba dokiaľ príde k finálnemu bodu.

______________

13 : Zefektívnenie umiestnenia obyvateľstva v obydliach, ľudia budú bývať blízko svojej práce, takže minú menej benzínu. A teda štát znárodní všetky obydlia a bude ich prenajímať podľa toho kde budú mať ľudia prácu, aby to bolo čo najbližšie k ich práci.

Ak by sa začali praktizovať všetky body od 1-13 výroba aút by mohla klesnúť o 90%, a rovnako tak spotreba ropy o 90%.

ELEKTRINA :

1 : Myslím, že pouličné osvetlenie v celom meste/dedine v čase od 24:00-5:00 je obrovským plytvaním elektriny. Kto sa v týchto časoch prechádza po ulici ? Všetci spia, alebo pracujú v nočnej. Pre koho sa teda svieti celé mesto ? Pre tých pár ľudí, ktorí sa rozhodnú nadránom potuľovať po meste ? Nech si takí zoberú baterku, alebo nech svietia svetlami auta. Vysväcovať kvôli pár ľuďom celé mesto je brutálne neefektívne.

_________________

2 : Najväčšiu spotreba elektriny je v lete a to kvôli klimatizáciam. V predminulom článku som písal o tom, že čierna farba pohlcuje najviac tepla, preto by z hľadiska šetrenia vykurovania bolo vhodné maľovať budovy na čierno. Platí to však aj naopak, kým čierna farba pohlcuje najviac tepla, biela farba najviac tepla odráža. Z hľadiska šetrenia klimatizácie a ochľadzovania priestorov v lete by preto bolo najideálnejším riešením premaľovať budovy v lete na bielo. Tým by sa dosiahlo výrazneho šetrenia klimatizácie a teda aj elektriny.

________________

3 : V zime posúvame zimný čas o hodinu dozadu, ale k čomu je to dobré ? Prečo si radšej neponecháme letný čas ? Tým že sa v zime posúva o hodinu dozadu, docielime len to, že je o hodinu skorej tma, čo znamená, že musíme o hodinu skorej svietiť – zbytočná spotreba elektriny.

_______________

4 : Je zvykom, že mesto a domy vešajú svetelné vianočné ozdoby. Ale k čomu je to dobré ? Vianoce sú o oslave Krista, a nie o vianočných ozdobách. Ide o zbytočné mrhanie elektriny.

_____________

5 : Chladnička je spotrebič, ktorý musí byť neustále v elektrine, a žerie až 20% elektriny. To koľko elektriny spotrebuje závisí od toho v akom je prostredí, čím teplejšie prostredie tým viac elektriny spotrebuje. Naskytáva sa myšlienka, že ak by sme chladničky v zimných mesiacoch umiestnili vonku do chladného prostredia, ušetrili by sme veľmi veľa elektriny. Muselo by však ísť o malé prenosné minichladničky. V okne by sa spravil malý otvor, cez ktorý by prechádzal kábel, takže v prípade že sa vonku v zimných mesiacoch trochu oteplí (a nebude požadovaná teplota pod 4 stupne celzia) chladnička môže byť stále elektrinou ochladzovaná. Jedno je však isté, aj pri vyšších zimných teplotách spotrebuje chladničke, respektíve mini chladnička stále oveľa menej elektriny ako keby bola umiestnená vo vnútornom priestore s teplotou 20-23 stupnov celzia.

_____________

6 : Led svetlá sú na trhu už dlho, a majú preukázateľne nižšiu spotrebu elektriny o 90% oproti klasickým žiarovkám. Napriek tomu, že sú úspornejšie, stále veľa domácností či podnikov ich nepoužíva. Buď sú leniví ich meniť, alebo veria rôzným fámam že Led svetlá sú zdraviu škodlivé. Malo by sa zaviesť povinné používanie Led svetiel, ako v domácnostiach tak i podnikoch. Tým by sa znížila spotreba elektriny.

_______________

7 : Niektoré elektrospotrebiče sú nenahraditeľné, nedajú sa nahradiť a sú nevyhnutné k životu ako napríklad chladnička,žiarovky, TV,PC, mobil, rúra, klimatizácia, atd.. Iné elektrospotrebiče však nie sú nevyhnutné k životu a dajú sa aj nahradiť. Tu patrí umývačka riadu/fén/sušička prádla/odvlhčovač/šľahač/vysávač/práčka/ rýchlovarná kanvica/domáci kávovar/. Potrebujeme umývačku riadu ? Nepotrebujeme, umyť vieme aj ručne. Potrebujeme fén ? Nepotrebujeme, vlasy sa sami vysušia aj bez fénu, len to trvá o pár minút dlhšie. Potrebujeme susičku prádla ? Nepotrebujeme, prádlo sa vysuší aj samo, len to trvá o pár minút dlhšie. Potrebujeme odvlhčovať ? Nepotrebujeme, stačí riadne vyvetrať. Potrebujeme šľahač ? Nepotrebujeme, dá sa vyšľahať aj ručne. Potrebujeme vysávač ? Ak vyhodíme koberce nebudeme ho potrebovať, podľaha sa dá vyčistiť aj metlou a handrou. Potrebujeme práčku ? Nepotrebujeme, prádlo sa dá očistiť aj v umývadle. Potrebujeme kanvicu na rýchle oteplenie vody ? Nepotrebujeme, voda sa dá ohriať aj na šporáku, a vyjde to lacnejšie. Potrebujeme domáci kávovar ? Nepotrebujeme, vodu si vieme zohriať aj na plyne. Naozaj vlastníme množstvo nepotrebných elektrospotrebičov, ktoré nám zbytočne míňajú elektrinu a ktoré sa dajú ľahko nahradiť.

______________

8 : V minulosti boli oveľa menšie televízie a všetci boli spokojní. Dnes sú televízie 2 a viac násobne väčšie oproti tým z minulosti. Ale čím väčšie televízie tým vyššia spotreba elektriny. Mali by sme sa znovu vrátiť k výrobe výlučne menších televízií tak ako v minulosti. V tomto prípade je menej viac. Radšej si prisadneme bližšie k televízoru, ako pozerať televízor z diaľky a ničiť zdroje elektriny.

_______________

9 : Už v minulom článku som ukazoval o tom, že veľa prevádzok je riadených neefektívne. Napríklad v meste je 10 kaderníctiev, no na čo ich je 10 keď aj tak väčšina z nich je poloprázdna alebo krachuje. Lepšie by boli 3 prevádzky, ale nech sú všetky vyfullované a nech pracujú na 100%. Menej prevádzok sa totiž rovná menej elektriny. Osvetlenie 3 prevádzok spotrebuje menej elektriny ako osvetlenie 10 prevádzok. Takto je to dnes so všetkými typmi prevádzok, či už ide o kaderníctva, obchody s oblečením, reštaurácie, pumpy, kaviarne, atd…. Aj tu platí staré známe "menej je viac". Ale to sa už bavíme o štátom riadenej ekonomike, ktorá by mala monopol na riadenie všetkých služieb a produktov.

_______________

10 : Odhaduje sa že 4% emisií pochádza z internetu a 10% elektriny sa minie na internet. Prečo je tomu tak ? Preto, lebo internet má obrovskú databázu. Databáza internetu sa od svojho vzniku nemaže, ale neustále sa každým rokom viac a viac zväčšuje. Svetová databáza internetu je uložená vo viacerých zariadeniach, a tie sa vplyvom veľkej uskladnenej databázy prehrievajú a musia byť neustále ochladzované. To spotrebuje nemalé množstvo elektriny. Táto databáza sa nielen uskladnuje, ale aj každú sekundu prenáša podmorskými káblami z kontinentu na kontinent, a prenášať tak veľkú databázu do všetkých počítačov sveta tiež spotrebuje nemalé množstvo elektriny. Internet minie veľa elektriny, a tá sa vyrába často krát z fosílnych palív, preto sú emisie internetu tak veľké.

Databázu tvoria texty, obrázky, videá, na jej veľkosti sa však podieľaju predovšetkým obrázky a videá. Riešenie je teda jednoduché, ak sa zmenší databáza zmenší sa aj spotreba elektriny a tým pádom aj emisie. Ale ako zmenšiť databázu a zachovať pritom rovnakú efektivitu internetu ?

Najväčší problém veľkej databázy je neefektivita a duplicita. Uvediem príklad. Predstavte si že chcete zistiť ako zasadiť strom. Do google si teda dáte "ako zasadiť strom". Vyhodí vám to 100 tisíc vyhladaných článkov, a to iba v slovenskom jazyku. Celosvetovo vo všetkých jazykoch to može byť aj 100 milionov článkov. Každý článok má nejaký text, a zvyčajne aj obrázky a videá, nech v priemere 1 video a 1 obrázok. Iba 1 téma sadenia stromov má teda na internete 100 milionov jednotlivých článkov, 100 milionov videí a 100 milionov obrátkov !!! Ale je takéto množstvo potrebné ? Na čo mať 100 milionov jednotlivých článkov na 1 tému, ktoré sú aj tak na jedno kopyto to samé s rovnakými opakujúcimi sa informáciami ? Nestačil by radšej jeden rozsiahly článok o sadení stromu na 1 stránke ? V takom prípade v databáze by na tému "ako vysadiť strom" nebolo 100 milionov videí so 100 milionmi obrazkami, ale iba 1 článok so zopár obrázkami a so zopár videami. Konať takto v každej jednej téme, databáza internetu by sa mohla znížiť o 99,99% a jeho efektivita nadalej zostať nezmenená. Preto je nevyhnutné existencia riadeného internetu, kde by existovala len jedna jediná globálna stránka, v jednom jedinom jazyku (ktorý sa dá preložiť do roznych jazykov sveta) na ktorej by boli všetky články sveta na všetky rozne témy, ale iba v jednotnej kopii, bez duplicít.

Iný príklad, chcem zistiť ako pestovať mango. Naťukám to do google a vyhľadá mi to tisícky stránok. Zvyčajne to tak býva, že každá jedna stránka o tom ako pestovať mango, obsahuje len čiastočné neúplné informácie. Neraz sa stáva že pozriem 5 stránok ako pestovať mango, a nakoniec zistím že som sa nič podstatné nedozvedel. Nakoniec musím pozrieť 10 stránok, strávim pritom hodinu, aby som získal plnohodnotné informácie o jeho pestovaní. Ciže nielenže mi takéto vyhladávanie zaberie osobný čas, ale aj popritom kliknem na 10 roznych stránok čím zbytočne zvýšim emisie, lebo každé kliknutie na novú stránku nesie emisie, a kebyže kliknem len na 1 stránku namiesto 10 roznych stránok, emisie by boli 10 násobne menšie. Zaberie to čas, emisie, aj dlhší čas strávený na počítači čo so sebou nesie dalšie emisie lebo aj osobný počítač dáku elektrinu spotrebuje ked je zapnutý, a teraz nemám na mysli internetové dáta, ale elektrinu na osvietenie zobrazovacej plochy, čiže to sú dodatočné emisie ešte vyššie ako dáta. A može sa stať že ten článok, články obsahujú dezinfo, takže mi to može ešte aj uškodiť. Ved je kopu prípadov ľudí ktorí sa riadili radami z internetu, a uškodilo im to, lebo sa zariadili dezinformáciami.Preto je nevyhnutné jeden jediný rozsiahly článok o pestovaní manga na jednej jedinej celosvetovej stránke, ktorí napíše skupina odborníkov.

Iný príklad, diskusné fora. Založím tému a rozošlem ju na 10 roznych diskusných for, lebo ľudia sú roztrieštení na viacerých forach a ja chcem aby tú moju tému videli všetci diskutéri na Slovensku. Aj pre toto je nutná jednotná globalizácia internetu, 1 svetové forum na jednej svetovej stránke kde budú zgrupení všetci diskutéri sveta. Potom nebude treba rozosielať 1 tému do 10 jednotlivých for. Databáza sa tak zníži 10 násobne.

Iný príklad - spravodajské denníky, na čo o jednej udalosti píše stovka denníkov to isté ako cez kopírak, keď stačí jeden spravodajský denník ? V takom prípade nebude potrebné 100 správ od 100 rôzných denníkov o jednej a tej istej udalosti, ale bude stačiť 1 správa od jedného denníka. Databáza internetu sa tak zníži 100 násobne.

Iný príklad, film s názvom "prelet nad kukučím hniezdom" má v databáze tisícka rôznych filmoték. A teda máme tu na internete 1000 videí preletu nad kukučím hniezdom. Ale ak by bola len jedna svetová filmotéka umiestnená na jednej celosvetovej stránke, stačila by jedna jediná databáza tohto filmu, a teda len jedno jediné video na jednej jedinej stránke ktoré si može pozerať celý svet. Veľkosť databázy by sa takto zmenšila 1000 násobne !

A mohol by som pokračovať, je nespočetne veľa súborov, videí, filmov, obrázkov, článkov, diskusných for a mnoho iného ktoré by sa dali nastaviť v jednotnej forme bez toho aby vznikali duplicity. A ak dokážeme takto zmenšiť databázu, ušetríme aj veľké množstvo elektriny a znížime emisie.

___________________

11 : Veľa elektriny zbytočne spotrebujú aj elektrospotrebiče v spiacom režime. Počítač v spiacom režime spotrebuje 4 Waty za hodinu, televízor 3 waty. Na prvý pohľad sa to zdá ako malé čísla, ale keď spočítame že denne dokopy využívame počítač/televízor cca 6 hodín, znamená to že 18 hodín tieto spotrebiče nepoužívame a sú v spiacom režime a spotrebuú 4+3 (x 18) = 126 Watov = 0,126 Kwh denne. To je asi 1% celkovej dennej spotreby elektriny na obyvateľa.

Ľudia buď zabudnú vypnúť TV/PC z kábla, alebo sú na to leniví. Len máloktorí ľudia vypínajú TV/PC z kábla keď ich nepoužívajú. Moje riešenie by bolo také, že by bolo treba začať vyrábať také PC/TV ktoré by v sebe mali naprogramovaní autovypínáci program. Napríklad po 2 hodinách neaktivity, sa TV/PC samo od seba na kompletku vypne.

____________________

12 : 85-90% elektriny sa minie na vykurovanie. Myslím, že to je neuveriteľné plytvanie elektrinou, keďže vykurovať sa dá aj zemným plynom. Zemný plyn sa "vyrába" oveľa ľahšie ako elektrina, jeho distribúcia je lacnejšia a hlavne jeho "výroba" zanecháva oveľa menšiu uhlíkovú stopu ako výroba elektriny. Pravda, pokiaľ by sa elektrina vyrábala výlučne obnoviteľnými zdrojmi a atómovými elektrárňami, vykurovanie elektrinou by bolo ekologickejšie, kedže zanecháva len 0,02kg CO2/Kwh v porovnaní s 0,2 kgCO2/Kwh pri plyne. Ibaže mnohé krajiny ako Čína, Rusko, USA, Africké krajiny, Nemecko, Poľsko a ostatní, vyrábajú veľké % elektriny neekologicky, na "nečisto" spaľovaním uhlia, rašeliny, ropy, plynu. Množstvo CO2 pri výrobe elektriny spaľovaním uhlia sa pohybuje od 0,8-1 kgCO2/Kwh, pri rašeline 0.75 kgCO2/Kwh, pri rope 0,65 kgCP2/Kwh a pri spaľovani plynu na výrobu elektriny to je 0,4 kgCO2/Kwh. Pokiaľ by sa však elektrinou nekúrilo, ale kúrilo by sa výlučne plynom, tak by uhlíkova stopa bola len 0,2 kgCO2/Kwh a to je oveľa menej.

Pokiaľ teda ide krajinám o znižovanie CO2, prečo ešte nezakázali kúrenie elektrinou ? Nemôže to byť kvôli nedostatku plynu, keďže zásoby plynu tu máme ešte na 60 rokov, a to aj bez nalezenia nových nálezisk plynu. Je tiež pravda, že niektoré domácnosti nemajú plynovú prípojku, ale to nie je dôvod na výhovorku. Je povinnosťou štátov zadotovať výstavbu plynových prípojok aby boli dostupné každej jednej domácnosti.

_________________

13 : Zefektívnenie umiestnenia obyvateľstva v obydliach, viac ľudí bude bývať pokope čím sa znížia náklady na osvetlenie a elektrospotrebiče - pozri úspora plynu bod číslo 12

_______________

14 : Jedným z ďaľších vecí ako ušetriť náklady na elektrinu je nalepiť polystyrén na sklo. Polystyrén sa v noci pritesní na sklo lepiacou páskou. Ráno sa môže "odlepiť" aby dopadalo svetlo dovnútra. Ale ak človek odíde ráno z domu, polystyrén možeš nechať nalepený aj ráno, aby zbytočne neunikalo teplo cez deň cez okno. Keďže okno má slabú izoláciu, cez okná uniká až 30-40% chladu z klimatizácie, preto lepenie polystyrénu na sklo je efektívnym riešením znižovania nákladov na chladenie a teda na elektrinu. Polystyrén je vhodné vložiť najprv do sáčku, a až potom prilepiť na okno. Páska bude totiž prilepená na sáčku a nie na polystyréne, tým sa zabráni vytrhávaniu guličiek z polystyrénu pri odlepovaní pásky.

VODA :

1 : Malo by sa vykopať viacero veľkých jám o rozmeroch 300x300x1 meter. Tieto by slúžili ako odchytávače vody. Stekala by do nich dážďová voda, a boli do nich presmerované toky niektorých potokov. Jamy by sa tým pádom neustále napĺňali a mohli neustále odčerpávať. Takto by sa zachránila väčšia časť "spadnutej vody". Lebo keď potom "X" vyleje všetkú svoju vodu do rieky, len časť z tejto jeho vody sa nám podarí odchytiť. Ale akonáhle by sa voda potoku "X" vylievala do uzavretej nádrže (jamy) vedeli by sme využiť 100% jeho vody.

2 : Dnes sa vyrába strašne veľa oblečenia, viac než je treba. Človek dnes nevyužíva oblečenie na "prežitie" ale na "ukazovanie sa". Preto dnes bežný človek nemá v šatníku 5 kusov tričiek, ale má ich 30. Lenže výroba len jedného trička spotrebuje 2700 litrov vody ! Preto je nevyhnutné znížiť výrobu oblečenia o 85%, a docieliť toho, že oblečenie sa stane IBA nástrojom na prežitie, ale nie na "módu a ukazovanie sa"

3 : Veľa vody sa minie aj na zavlažovanie trávnikov. Toto by dokázali vyriešiť "umelé trávniky", tie totiž vodu nepotrebujú.

4 : Veľa vody sa minie aj na hasenie lesných požiarov v lete. Preto je nevyhnutné v lete zvýšiť počet lesných hliadok, aby sa zrýchlili lesné zásahy. Čím skorej sa požiar podarí identifikovať a pristúpiť k nemu, tým menej sa rozšíri a bude potrebné menej vody na jeho uhasenie.

5 : Veľa vody taktiež minú automyčky, ďaleko viac, než keď si niekto umyje auto vlastnoručne hadicou. Zrušenie automyčiek by teda bolo účinným riešením ako znížiť spotrebu vody. Veľa vody minie ale aj čistenie kobercov, o ich zrušení, o tom že sú v dome zbytočné som už písal v minulom článku.

6 : Veľa vody minú aj súkromné bazény na záhrade. Nainštalovaná sprcha na záhrade schladí rovnako dobre, a ušetrí oveľa viac vody. Zákaz súkromných bazénov by pomohol ušetriť veľmi veľa vody.

7 : Globálne otepľovanie je ďaľším činiteľom, ktorý spôsobuje nedostatok vody, lebo keď sú suchoty, treba umelo zavlažovať polia. Preto je riešením znižovať CO2 skrze šetrenie spotreby zdrojov, o ktorom som už písal.

8 : V priemere chodí človek močiť asi 6 krát za deň. Jedno splachovanie spláchne v priemere 5 litrov vody. Iba na splachovaní jeden človek za 1 den minie 30 litrov vody. Existuje trochu "netypické" riešenie tohto problému. Ak by človek celý deň močil do fľaše a tú potom večer vylial, stačilo by mu spláchnuť "iba raz", čiže by minul denne iba 5 litrov vody na splachovanie namiesto bežných 30 litrov.

_______________________

SKLO :

1 : Ak by sa prestali vyrábať tie veľké dekoračné zrkadlá (s výnimkou kde sú nevyhnutné, ako napríklad kaderníctvo) a namiesto nich sa vyrábali len menšie zrkadielka, ušetrilo by sa tým množstvo skla.

2 : Veľa skla sa minie aj na výrobu sklenených fliaš, pohárov, misiek, tanierov,šperkov, dekoračných doplnkov, stolíkov, atd. Myslím že to je úplne neefektívne. Sklenené fľaše a riad by sa mali nahradiť riadom z umelej hmoty. Takéto výrobky sú nielen nerozbitné (takže sa ušetrí na škodách), ale sú aj ľahšie, takže ich preprava spotrebuje menej benzínu, a okrem iného sú aj ľahšie vyrobiteľné než sklo, majú menšiu uhlíkovú stopu. Stolíky by sa taktiež mali začať vyrábať výlučne z umelej hmoty. A čo sa šperkov a dekoračných výrobkov týka, o tých som už písal minule že ich ďaľšia výroba je zbytočná, už ich bolo vyrobených viac než dosť, uspokojme sa s tým množstvom, ktoré už existuje.

DREVO :

1 : Zákaz kúrenia drevom (nahradiť plynom či elektrinou)

2 : Veľa dreva sa minie pri požiaroch v lete. Preto je nevyhnutné v lete zvýšiť počet lesných hliadok, aby sa zrýchlili lesné zásahy. Čím skorej sa požiar podarí identifikovať a pristúpiť k nemu, tým menej sa rozšíri a zhorí menej dreva.

3 : Veľa dreva sa minie na výrobu truhle. Truhla však mŕtvemu v zemi nepomôže, je to zbytočný dekoračný doplnok, keby bol mŕtvy pochovaný na nosítkach, znížila by sa tým spotreba dreva a eko stopa.

4 : Papierové diáre, kalendáre, mapy, pohľadnice spotrebujú značné množstvo dreva, ale dnes už nie sú potrebné. Diáre a kalendáre sa dajú nahradiť mobilnýn diárom a kalendárom. Papierová mapa sa dá nahradiť GPS. Pohľadnica sa dá nahradiť SMS.

5 : Knihy, časopisy. Dnes si bežný človek kúpi knihu/časopis, za týždeň ju prečíta a hodí kúta. Preto by bolo efektívnejšie znížiť ich výrobu o 90%, a ten malý zvyšok dať do požičiavacích zariadení, tak bude kníh a časopisov dostatok pre každého.

6 : Stoly,stolíky, stoličky a iný nábytok prestať vyrábať z dreva, ale začať ho výrabať z umelej hmoty.

7 : Stop výroby šuflíkov, skrín, poličiek. (namiesto nich dať veci na posteľ, na stôl, na stoličku, alebo na zem). Tým sa ušetrí značná časť dreva, lebo všetky tieto výrobky okrem toho, že sú pre život nepotrebné, sú ešte aj vyrábané z dreva.

8 : Stop výroby dekoračných predmetov, ponechať už len existujúce dekoračné predmety. Tým sa ušetrí výroba mnohých drevených dekoračných predmetov.

9 : V prvom zo svojich článkov o úspore zdrojov, som písal o šetrení v jedle skrze 5 bodov. Pokiaľ by sa ich podarilo všetky dodržať mohli by sme zmenšiť polia o 36% a na úkor nich zasadiť nové stromy.

10 : Oznamovacie papierové zásielky nahradiť správou na mobil, na email.

11 : Drevené obaly na pitie nahradiť plastovými, alebo ešte lepšie, čapovacími automatmi - ("písal som o tom v prvom článku v kategórii "úspora jedla")

12 : Zákaz bilboardov (nech si inzeranty robia reklam cez masmédia - internet, TV, rádio,). Zákaz hádzania letákov do schránok (namiesto toho nech inzerant robí reklamu cez masmédia). Zákaz lepenia plagátov na stlpoch, smetných košoch, múroch zástavkach.

13 : Veľa obalov je dnes z papieru. Tovar sa balí do papierových krabíc, a to nie je dobré. Obal sa roztrhne a už je nepoužiteľný, pošle sa do spaľovne alebo sa zahrabe do zeme. Iste, nejaká časť papieru ide do recyklácia, ale hodnota recyklácie je v Europe stále nedostatočná, navyše aj pri recyklácii sa minie veľa elektriny a plynu, lebo papier sa roztaví a potom sa znovu vymodeluje. Preto je lepšie vyrábať obaly z plastu, plastové obaly. Tie sú dlhotrvajúce a pri otváraní tovaru sa nepoškodia, takže ich netreba opravovať.

14 : Žiaci v škole si dnes píšu poznámky do zošitov. Ideálne by bolo kebyže existuje jeden zošit so všetkými poznámkami, ktorí by si žiaci medzi sebou neustále vymienali. Príklad, Janko chodí do 9 triedy na matematiku, nový zošit na matematiku si nekúpil, škola mu dala zošit na matematiku v ktorom sú všetky poznámky aj s vyriešenými príkladmi v priebehu celého roku. Janko si teda na hodine matematiky poznámky nepíše, lebo už vlastní zošit v ktorom sú všetky poznámky z daného predmetu za daný rok. Keď Janko skončí ročník, tento zošiť odovzdá naspäť škole a tá ho dá ďalší rok inému žiakovi na hodinu matematiky ktorý nastúpi do 9 ročníka. Takto by to fungovalo vo všetkých predmetoch a vo všetkých ročníkoch. Takto by sa ušetrilo veľké množstvo zošitov, a teda i dreva keďže zošity sú vyrábané z dreva.

15 : Namiesto jednorázových papierových plienok by sa mali používať výlučne bavlnené dlhotrvajúce plienky.

RECYKLACIA :

Recyklovať sa dnes dajú jednotlivé produkty vyrobené z plastu, dreva, ocele, železa, hliníka, skla, kože, gumy a iných kovov a materiálov. Zlá správa je ale, že sa recykluje málo, preto drtivé % recyklovateľných výrobkov skončí buď v spaľovni alebo sa zahrabáva do zeme. Dnes sa vo svete recykluje v priemere len 30%. Svet recykluje veľmi málo, a tým pádom musí viac vyrábať nových produktov z nových materiálov, čo so sebou obnáša nielen zvýšenu spotrebu zdrojov ale aj emisií. Je nevyhnutné investovať peniaze aby sa rozšírili svetové recyklačné jednotky, aby dosiahli mieru recyklovanosti aspoň 90% a viac.

Niekto by však mohol namietnúť, že recyklovateľný odpad ktorý sa spáli, že sa z neho spaľovne vyrábajú elektrinu, takže to nie až také zlé. Toto tvrdenie má ale 4 problémy :

1 : Nie všetky spaľovne sú dnes dvojakého využitia, že spaľujú aj odpad a súčasne z neho aj vyrábajú elektrinu.

2 : Aj keby sa z odpadu vyrábala elektrina, ide o výrobu elektriny na nečisto. Má to rovnako vysokú emisnú stopu ako výroba elektriny spaľovaním fosílnych palív.

3 : Recykláciou sa ušetrí mnohonásobne viac emisií, než spaľovaním odpadu na výrobu elektriny

4 : Pri spaľovaní recyklovaného odpadu dochádza k potrebe vyrábať nové produkty, čo vedie k zvyšovaniu tlaku na zdroje, a prehlbuje tak nedostatok zdrojov.

CO2 - Oxid uhličitý :

Znižovaniu CO2 by pomohlo zachovávanie všetkých bodov v "jedle", "stavebníctve", "vykurovaní", "doprave", "elektrine", "recyklovaní" o ktorých som už písal. Extrémne by sa znížila spotreba týchto zdrojov a tým pádom aj CO2. Znižovať CO2 by však dokázalo aj :

1 : Zbieranie listov. Samozrejme, nie tých čo napadnú v lese. Tie potrebujú stromy ako hnojivo. Ale čo také listy ktoré spadnú v záhrade, alebo v parkoch, či v mestských stromoradiach ? Tie čo padnú pri koreňovú sústavu stromu tie treba ponechať, lebo slúžia ako hnojivo pre stromy, ale tie čo dopadnú mimo je potrebné zhrabať. Každý list ktorý zhnije vylučuje do ovzdušia CO2. Tie ktoré zhnijú na zemine, polku CO2 odovzdajú pôde čo je v poriadku, lenže zvyšnú polovičku odovzdajú ovzdušiu. Listy čo zhnijú na chodníku, odovzdajú 100% CO2 ovzdušia. Preto zbieranie listov v mestských oblastiach a na záhradach domov nemá len okrasný význam, ale znižuje to aj CO2 + zo zozbieraného lístia možno vyrábať bioplyn. Rozhodne by teda štáty sveta mali vynaložiť viac úsilia na zbieranie popadaného lístia.

PS : Nie všetky riešenia by boli reálne v kapitalistickej ekonomike, preto by jednotlivé štáty museli prejsť do takého typu, že celú ekonomiku bude riadiť výlučne štát, vrátane všetkých podnikov, tovaru a služieb.

____________________

2 : Znížiť emisie CO2 by mohlo aj zakázanie chovu koní. 1 koň má uhlíkovú stopu podobne ako 1 auto, približne 2 tony CO2 ročne. Kým z iných bylinožravcov ako sú svine, kravy, kozy, je úžitok, je z nich jedlo a živočísne produkty, z koní stravný úžitok nie je, slúžia len na rekreačné jazdenie. Kone preto predstavujú len módny doplnok niektorých boháčov, a dosť uhlíkovo náročný módny doplnok. Preto ich efektivita je mizivá, a nie sú viac potrebné.

_____________________

3 : CO2 a metán nie sú jedinými otepľujúcimi prvkami. Teplotu určuje aj povrch krajiny. Kde je betón/dlažba tam je oveľa teplejšie, než niekde kde je zemina/tráva. Najlepším riešením by bolo odstrániť všetok betón a dlažbu v mestách a na dedinách. Beton by zostal len na hlavných cestách, ale v bočných uličkách a všade inde kde bol kedysi betón/dlažba by bola teraz zemina. Tam kde bol kedysi betón nech je teraz zemina, a nech tam radšej rastie tráva a stromy. Okrem iného trávnaté plochy by sa dali dať aj na strechu panelákov, či domov.

Výhod je hneď niekoľko : 1 : Chladnejšie mestá = menšia spotreba elektriny na klimatizáciu = menej CO2 / 2 : Menšia spotreba betónu, menej cestných opráv = menšia spotreba CO2 + štát minie menej peňazí / 3 : Tam kde bol kedysi betón bude teraz tráva a stromy ktoré zachytávajú a znižujú CO2, spomaľujú rýchlosť vetra a čistia vzduch od prachu. Na všetkých budovách sa zasadí živý plot ktorý bude pohlcovať CO2 a súčasne aj dobre izoluje čím sa zmenšuje spotreba klimatizácie v lete a spotreba plynu v zime. Výhoda živého plotu je, že je rýchlorastúci. /

_________________

4 : Rozšírenie trávnatých ploch, živých plotov a stromov = viac organického materiálu z ktorého možno vyprodukovať bioplyn, ktorý možno použiť v doprave (má 2,5 násobné menšie emisie než benzín/nafta) / 5 : Menej zranení, keďže padnúť na tráve je menej bolestivejšie než padnúť na betóne/dlažbe. / 6 : Menej kolapsov z tepla / 7 : Menej potôp, pretože zemina lepšie absorbuje vodu ako betón.

Sú tu aj ďaľšie spôsoby ako zmeniť povrch krajiny, aby pohlcolval menej tepla tu patrí :

1 : Ľudia môžu nosiť iba biele oblečenie - biela odráža teplo

2 : Všetky automobily a dopravné prostriedky musia byť natreté nabielo - biela odráža teplo

3 : Všetky kovové, kamenné a plechové predmety ako sú semafory, lavičky, brány, lampy, stožiare, atd... premaľovať na bielo - biela odráža teplo.

4 : Všetky vysoké múry, vrátame domových a panelákových múrov a stien do ktorých výšok nedosiahne živý plot, premaľovať na bielo (okrem striech, na ktorých dať živý trávnik), biela farba totiž odráža teplo.

___________________

5 : Treba zakázať domáce kompostovanie

Príklad, ak máte v domácom komposte 100kg trávy, vyprodukujete tým 40000 litrov metánu, a teda 40m3 metánu, to je 26kg metánu, a kedže metán je 30 násobne horší skleníkový plyn ako CO2, je to ekvivalent 780 kg CO2. Takže len hnojenie záhradky, o ktorom si ľudia myslia že je neviem ako ekologické má uhlíkovu stopu 780 kg CO2. K tomu treba pripočítať ešte aj emisie síry a oxidu dusného, čo sú ďaľšie emisné plyny zhoršujúce globálne otepľovanie. Vážne, keby domáci záhradkári amatérsky nekompostovali, spravili by lepšie. Keď chcú záhradkári mať hnojivo, tak nech si kúpie tie chemicky vyrobené. Síce je chemické, ale za to ten závod dokáže to hnojivo vyrobiť oveľa ekologickejšie, dokáže pri výrobe zachytiť únik metánu, oxidu dusného, síry a iných skleníkových plynov, čo amatérsky kompostár v domácich podmienkach nedokáže. Len špeciálne kompostárne ako bioplynové stanice, len oni dokážu zabrániť tomu aby z toho kompostu unikal plyn do atmosféry. Bežný amatér toto nedokáže.

www.sciencedirect.com

Fu ngovalo by to teda nasledovne, bol by určený jeden deň v mesiaci, napríklad 15 deň v mesiaci, a iba vtedy by sa mohlo kosiť a zbierať bioodpad (haluze, konáre, zelina) a dávať ho do kompostového koša. V ten istý deň večer by chodilo auto na zber kompostu a kompost odovzdalo bioplynovým staniciam, ktoré by z neho vyrábali bioplyn. Je veľmi dôležité aby kompost bol zozbieraný ešte v ten deň, čím skorej sa kompost zoberie do bioplynárne, tým menej emisných plynov z neho unikne.

________________

6 : Využívanie nevyužitej poľnohospodárskej pôdy

Veľa pôdy je pustej, nie je na nej vôbec nič, ani žiadne plodiny, ani žiaden les, ani žiadna stavba, skrátka nič, len holá zemina. Len na Slovensku máme okolo 464 830 hektárov a teda 4648 km2 takejto pôdy, čiže takmer 10% územia Slovenska. Vo svete sú tie čísla podobne veľké. Je to škoda, lebo keby sa na tejto pôde zasadili stromy, tak z hladiska znižovania emisií by to veľmi prospelo.

________________

7 : Praktizovania šetrenia v jedle, plyne, elektrine, doprave, stavebníctve, dreve, skle, recyklácii o ktorých som už písal tiež výrazne pomože znižovať CO2.

__________________

PS : V programe šetrenia NIE JE žiadné drastické riešenie typu : "Nemaj žiadne dieťa, nejedz mäso, cestuj peši/na bicykli, čerpaj vodu zo studne, kúp sa a per v potoku, chod si narúbať do lesa kúr drevom, zahod mobil, PC,TV, nepoužívaj internet, bývaj v stane, v jaskyni, v chatrči, nos 1 tričko a neumývaj sa, atdd... Nie !!!, Ide o najľahšiu a najefektívnejšiu cestu ako vyriešiť všetky problémy, ktoré aktuálne trápia Zem a ľudstvo.

PRACOVNÉ MIESTA

Populácia starne, demografický pomer sa preto zhoršuje a dochádza k nedostatku pracujúcich. Je preto nevyhnutné hľadať riešenia ako efektívne šetriť pracovnou silou. Tu je niekoľko možností :

1 : Niektoré práce treba nahradiť robotizáciou, umelou inteligenciou. Ak budú pracovať roboty a Al, bude potrebných menej pracujúcich. Tým sa ušetrí pracovná sila. Niektoré práce by sa už teraz dali nahradiť robotmi, iné v blízkej budúcnosti.

_________________

2 : Zavedením zákona – každý v pracovnom veku 18-63 musí pracovať.Veď aj dnes máme na Slovensku státisíce ľudí v pracovnom veku, ktorí nepracujú a pritom majú dostatok sily na pracovanie. A teda máme dostatok voľnej nevyužitej pracovnej sily

________________

3 : Zefektívnením využívania zdrojov a služieb. Príklad, v meste sa nachádza 100 obchodov s oblečením. Ale k čomu je potrebné tolko obchodov kde každý obchod je prázdny alebo poloprázdny ? Lepšie by bolo kebyže máme len 30 obchodov, ale všetky by boli vyfullované a pracovali na 100% kapacitu, a nie aby si v obchodoch lakovali predavačky nechty od nudy a hrali sa na mobile. Čím vyššia efektivita, tým menej ľudí bude pracovať v danom obore, takže bude menší tlak na pracovnú silu. Takto je to dnes s mnohými službami na Slovensku, mnohé z nich sú preplnené, a nepracujú ani zďaleka na 100% kapacitu.

Iný príklad, v niektorých krajinách pripadá na 1 učitela 30-60 žiakov. Na Slovensku je tomu len 15 žiakov. Učitelia učia často krát poloprázdne triedy. Ide tým pádom o obrovskú neefektivitu práce. Ak by jeden učiteľ učil napríklad 60 žiakov, efektivita by sa zvýšila 4 násobne, čoho následkom by sme potrebovali 4 násobne menej učiteľov a tým by sa výrazne zmiernili tlaky na pracovnú silu.

________________

4 : Zrušením prác ktoré nevyhnutne k životu nepotrebujeme. Myslíte si že všetky práce na trhu práce potrebujeme nevyhnutne k prežitiu ? Tak to ste potom na omyle. Na trhu práce sú dnes desiatky prác ktoré reálne k prežitiu nepotrebujeme, alebo si ich vieme spraviť aj sami. Potrebujeme k prežitiu reštaurácie ? Nie, jedlo si vieme uvariť doma aj sami. Potrebujeme k prežitiu kaviarničky ? Nie, kávu si vieme spraviť aj doma. Potrebujeme k prežitiu bary ? Nie, alkohol si vieme vypiť aj doma. Potrebujeme k prežitiu diskotéky ? Nie, zabaviť sa vieme aj inak a inde. Potrebujeme k prežitiu divadelných hercov ? No sotva. Potrebujeme k prežitiu homeopatov, domácich liečiteľov, veštcov, ezoterikov, kúzelníkov, cirkusantov ? No sotva. Potrebujeme k životu manikúrky, pedikúrky, kozmetičky, vizážistky ? Nie, všetko toto si človek vie spraviť aj sám. Potrebujeme módnych návrhárov ? No sotva. Potrebujeme športových trénerov ? Nie, športovať môžeme aj bez nich. Potrebujeme fitnestrénerov ? Nie, cvičiť vo fitku vieme aj sami. Potrebujeme učiteľov hudobnej, telesnej výtvarnej, dejepisu, cudzích jazykov ? No sotva, tieto predmety k prežitiu nepotrebujeme, a cudzojazyčný text si dnes vieme preložiť aj cez prekladač. Potrebujeme dnes upratovačky ? No sotva, svoj svinčík si dnes može upratať každý sám, len netreba byť lenivý. Potrebujeme k prežitiu záhradníkov ? No sotva, o záhradu sa dnes može každý starať sám, a ak nechce, tak nech mu záhrada vykape, svet sa nezrúti. Potrebujeme k životu pekárov ? No sotva, dnes sa može každý naučiť spraviť domáci chlieb z múky sám doma, nie je to ťažké. Potrebujeme k životu pokladníkov ? V podstate nie, dnes už existujú obchody kde si človek nablokovať a zaplatiť za tovar aj sám. Potrebujeme dnes predavačov ? V podstate nie, existujú dnes aj samoobslužné obchody, kde to funguje tak, že prídete do obchodu, do počítačového panelu zadáte produkt ktorý potrebujete, a ten vám zadá či je produkt v obchode a kde presne sa nachádza. Následne si tovar prevezmete, vyskúšate, a ak sa rozhodnete kúpiť, tak ho aj kúpite a zaplatíte cez aplikáciu. Priestor je monitorovaný kamerami, takže sa neoplatí podvádzať. Potrebujeme k prežitiu kuriérov ? No sotva, ak potrebujem nejaký produkt viem si ísť po neho aj sám do obchodu, k tomu nepotrebujem kuriéra aby mi ho doniesol až domov ako keby som nemal nohy :D. Určite nepotrebujeme ani roznych traderov, burzových špekulantov, akciové, hedžové a investičné firmy a fondy ktoré špekulujú a hazardujú na burze s peniazmi klientov. Potrebujeme výrobcov šperkov ? No sotva. Potrebujeme k prežitiu tetovačov - tatérov ? No sotva. Potrebujeme k životu rôzných influencerov, ktorí sa živia propagovaním produktov ? No sotva. Potrebujeme na športových zápasoch roztlieskavačky ? No sotva. Potrebujeme tanečníkov ? No sotva. Potrebujeme k prežitiu farbičov vlasov ? No sotva. Potrebujeme k životu autočistiarne ? Nie, umyť auto si vieme aj sami. Potrebujeme k životu cukrárov ? Nie, zákusky a zmrzlinu si vieme vyrobiť aj sami. Potrebujeme k životu neziskovky ? Nie, dakedy neziskovky neboli a žili sme normálne. Potrebujeme náhrobné kamene ? Nie, mrtvy človek nepotrebuje mať náhrobný kamen, stačí skromný pohreb do zeme a drevený kríž. Týmto zanikne veľa kamenárov. Potrebujeme domácich predajcov na trhoch, tržniciach, domácich výrobkov ako zelenina, ovocie, domáce výrobky ? Nie, ved všetko toto sa dnes dá kúpiť v hypermarketoch. Potrebujeme kvetinárov ? Nie, ak chce niekto kvety, nech si kúpi umelé kvety, no ak bude mať umelé kvety, tie mu nebudú vednúť a može ich mať natrvalo. Ale ak budú mať ľudia natrvalo jedni nevednúce kvety, už nebudú potrebovať kupovať daľšie kvety, takže kvetinárstva v podstate zaniknú. A ak sa niekomu nepáčia umelé kvety, nič mu nebráni aby si išiel sám natrhať kvety na lúku, alebo si ich sám vypestoval v záhrade. Veľmi veľa ľudí sa živí a ich jedinou prácou je prenajímanie priestorov. Sú majiteľmi priestorov, či už sú to obydlia alebo obchodné priestory, ktoré potom prenajímajú iným ľuďom. Pokiaľ by však všetky obydlia a obchodné priestory znárodnil štát, tak už by títo ľudía prišli o svoju prácu a museli si nájsť inú prácu. Po novom by teda obydlia a obchodné priestory vlastnil a prenajímal štát, a nie občania, takže na prenajímanie obydlí/obchodných priestorov by stačilo oveľa menej ľudí než je tomu dnes. Keď dnes na prenajatie 10000 jednotlivých obydlí/obchodných priestorov je potrebných 10000 prenajímateľov, tak po novom pokiaľ by prenajímal štát, by stačilo kľudne 100 štátnych prenajímateľov, 1 štátny prenajímateľ by mal na starosť prenajímanie 100 obydlí/obchodných priestorov. Týmto by sa dalo výrazne ušetriť pracovnej sily na prenajímanie obydlí/obchodných priestorov.Toto isté platí na riadenie prevádzok. 1 štátny zamestnanec by sa staral o 10 prevádzok, čiže nie ako dnes kedy sa 1 majiteľ stará o 1 prevádzku, ale teraz by sa staral 1 štátny zamestnanec o 10 prevádzok, čo je oveľa viac, takže na "staranie sa o prevádzky" bude treba oveľa menšia pracovná sila ako je tomu dnes ! Dnes veľa ľudí pracujú v pekárniach, pečú chleba a ostatné múčne výrobky pre ľudí. Ale myslím, že to nie je potrebné. Dnes si totiž môže už každý človek kúpiť múku v hypermarkete a spraviť doma v rúre domáci chlieb, alebo iné pekárenské výrobky. Takže nie je potrebné aby sme na to zamestnávali pekárov. Otázne je či potrebujeme kuchárov a čašníkov v reštauráciach. Dnes si totiž ľudia možu spraviť jedlo aj doma, nepotrebujú teda chodiť po jedlo do reštaurácie, vývarovní. Možno by teda bolo vhodné nejaké tie reštaurácie ponechať, ale len veľmi malé množstvo. Sochári, výtvarníci, sú dnes potrební ? Nuž, za ten čas čo existuje ľudstvo, bolo vytvorených nesmierne množstvo obrazov a sôch., takže nové už nie je treba, počet tých čo existuje viac než stačí. Veľa pracantov by sa dalo ušetriť aj kebyže sa prestanú opravovať chodníky, uličky v mestách a bočné cestné uličky. Beton a asfalt by zostal iba na hlavných cestách. Len na Slovensku by sa týmto sposobom ušetrili desatisíce pracantov ! Nevýhody opráv betonu sú totiž obrovské - vypúšťa to veľa emisií, zvyšuje spotrebu ropy, stojí to veľa penazí a zbytočne to zamestnáva desatisíce pracantov (ktorí by boli potrebnejší niekde inde). V lete navyše beton výrazne otepľuje krajinu, lebo beton je známy že nasáva teplo. Beton je teda tiež jeden z hlavných príčin globálneho otepľovania. Pády na betone bolia a sú príčinou mnohých ťažkých zranení. A to všetko len preto aby sa 1% invalidných vozíčkarov a mamičkám s kočíkmi ľahšie chodilo ?? Mnoho krát som prechádzal cez chodník zo zeminy, a normálne som cez neho prešiel, v podstate jediný rozdiel oproti normálnemu chodníku je len vo vzhľade ale nie v chodení, tam je minimálny rozdiel. Dokonca aj pre vozíky je chodník zo zeminy prejazdný, iba čo to chce použiť o kvapku vyššiu silu a nebyť lenivý. Pokiaľ je chodník rozmočený, stačí si dať gumáky. A vozíčkari a mamičky s kočíkmi, pre tých mám radu, aby chodili na chodník len ked je vysušený, keď prší nech zostanú radšej doma. Takže rozhodne ak chceme šetriť pracovnú silu a bojovať proti globálnemu otepľovaniu, mali by sme sa zbaviť betonizácie tam kde nie je potrebná. Takto by som vedel vymenovať daľších desiatky prác ktoré reálne k životu nepotrebujeme, a ktoré len na Slovensku dnes zamestnávajú státisíce ľudí… Ak sa tieto práce zrušia, uvoľní sa masa novej pracovnej sily. Iste, niektoré práce sú nevyhnutné a potrebujeme ich ako napríklad lekár, policajt, učiteľ, elektrikár, vodár, výrobcovia TV, PC, mobilu a ostatnej elektrotechniky, filmoví herci, atd, atd..... Tieto práce sú nevyhnutné, avšak nie hore uvedené. Hore uvedené práce kľudne možme zrušiť a TYM DOSIAHNEME TOHO ZE LUDIA BUDU PRACOVAT OVELA MENEJ, LEBO AJ MENEJ TOHO VYROBIA A MENEJ SLUZIEB SPOTREBUJU, TAKZE NEBUDU CHODIT DO PRACE 8 HODIN ALE MOZNO LEN 3-4.

_______________

5 : Na tejto stránke som písal o tom ako efektívne ušetriť na elektrine, plyne, jedle, vode, dreve, skle, stavebníctve, doprave. Ak sa budeme držať všetkých týchto bodov, rapídne sa zníži výroba produktov v týchto oboroch, a tým pádom sa ušetrí množstvo pracovnej sily vo výrobnom sektore.

________________

6: Zefektívnenie riadenia podnikov a služieb.Príklad, v meste je 5 benzíniek, ale každá z benzíniek je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby boli v meste len 2 benzínky no každá z nich by bola vyfullovaná ? Iný príklad, v meste je 5 kín. Všetky z nich sú poloprázdne. Nebolo by lepšie aby boli len 2 kiná ale všetky z nich boli vyfullované ? Iný príklad, v meste je 5 obchodných centier, no každé z nich je poloprázdne a ledva prežíva. Nebolo by lepšie kebyže sú len 2 obchodné centrá, a boli všetky plné ? A znova, v meste je 30 kaderníctiev, no väčšina z nich je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby bolo v meste len 10 kaderníctiev no všetky by boli vyfullované ? Je lepšie menej prevádzok a nech sú všetky vyfullované, ako veľa prevádzok, no každá z nich len len prežíva. Toto by výrazne ušetrilo množstvo pracovnej sily.

___________________

7: Zriadenie 24 hodinového inkubátora

Vzniknú strediská kde budú prijaté deti vo veku od 0-3 rokov, a teda tie ktoré ešte nemožno prijať do školky. Tieto strediská sa budú starať o tieto deti 24 hodín denne 365 dní v týždni. Vďaka tomu státisíce žien, ktoré sú inak na materskej a starajú sa o dieťa vo veku 0-3 rokov, budú mocť ísť do práce, lebo sa nebudú musieť viac starať o deti, takže sa možu zamestnať. V dni ktoré rodičia nebudú pracovať si možu deti vyzdvihnúť k sebe domov, pričom ich umiestnia znova do tohto zariadenia v pracovné dni v ktoré chodia do práce. Po dosiahnutí 4 rokov, budú deti automaticky vylúčené zo zariadenia a preradené do školky.

8: Ak by nezabralo zlúčenie bodov 1-5 (čo je nepravdepodobné) stále je možné ešte zaviesť bod číslo 5. V ňom by tínedžeri vo veku 14-18 pracovali aspoň 10 hodín týždenne (na úkor toho by chodili len 4 dní namiesto 5 dní do školy). Ak by bol stále nedostatok pracujúcich mohli by sa k nim pridať aj dôchodcovia, ktorí by mohli odpracovať aspoň 10 hodín týždenne nejakú ľahšiu formu práce.

ODPOVEDE KLIMATOSKEPTIKOM

1 : Klimatoskeptici tvrdia, že globálne otepľovanie nepredstavuje problém, veď za éry dinosaurov bola teplejšie o 6 stupňov a oxidu uhličitého v atmosfére 10 násobne viac než je dnes, a život to prežil.

Poznámka : Áno, je pravda že v dávnej minulosti bolo viac oxidu uhličitého v atmosfére, no množstvo oxidu uhličitého sa po celé milióny rokov zvyšovalo len veľmi pomaly a postupne. Vďaka extra pomalému navyšovaniu CO2 až do éry dinosaurov mali organizmy dostatok času aby sa na to prispôsobili. To je rozdieľ oproti tomu čo vidíme dnes, dnes množstvo CO2 rastie veľmi rýchlo, tisícky násobne rýchlejšie než tomu bolo pred érou dinosaurov a organizmy sa preto tomu nedokážu efektívne prisposobovať. Ak by teda bol rast CO2 len veľmi pomalý, nepredstavoval by problém, organizmy by sa tomu prispôsobili, no ten rast je vplyvom ľudskej činnosti veľmi rýchly a organizmy a planéta sa tomu nedokáže efektívne prispôsobiť.

Za druhé, výška hladín oceánov bola za éry dinosaurov o desiatky metrov vyššia než je dnes. Ľadovce vtedy neboli. Keby však má dôjsť k zvyšovaniu hladiny dnes, bola by to katastrofa, lebo by to zatopilo všetky pobrežné mestá a polia.

______________

2 : Niektorým klimatoskeptikom sa zdá že zvýšenie CO2 o 0,02% na 0,04% je veľmi malé množstvo na to aby to spôsobovalo globálne otepľovanie

Poznámka : CO2 nie je jediným otepľujúcim prvkom ktorý spôsobuje globálne otepľovanie. Okrem CO2 Zem otepľujú aj iné skleníkové plyny ako oxid dusný, metán, fluórované plyn. Taký metán sa za posledných 100 rokov zvýšil 2 násobne, a má až 30 násobne vyššie otepľovacie schopnosti než CO2. Fluórované plyny ktoré sa používajú do chladiacich zmesí môžu mať stovky až tisícky násobne vyššie otepľovacie vlastnosti než CO2. Aj tieto plyny zaznamenali za posledné storočie značný nárast v atmosfére vplyvom ľudskej činnosti.

Sú tu aj ďaľšie faktory ako je betonizácia a zmena povrchu krajiny. Tam kde kedysi boli lesy sú dnes buď polia, alebo budovy či betón. Všetky tieto veci majú oveľa vyšší tepelno akumulačný efekt než lesy, čiže dochádza k vyššej akumulácii tepla a tým pádom i otepľovaniu

Za druhé, áno aj zvýšenie CO2 o 0,02% má na tom značný podieľ. Ak dá do litra vody kvapku jedu, tak aj tá kvapka jedu hoci tvorí len zanedbateľné percento z celkového množstva vody má vplyv na organizmus a môže ho zruinovať.

_______________

3 : Nemôže mať globálne otepľovanie inú príčinu (sopky) než ľudskú činnosť ? Veď k otepľovaniu dochádzalo aj v minulosti.

Poznámka : Nemôže, vedci totiž nezistili žiaden iný faktor (napr sopky, zvýšená slnečná činnosť, prepoľovanie polov) okrem ľudskej činnosti ktorí by mohol spôsobiť tak dlhodobé a silné otepľovanie. K otepľovaniu dochádzalo síce aj v minulosti, no rýchlosť otepľovania bola vtedy tisícky násobne pomaľšia než je tomu teraz, z čoho je zrejmé, že príroda na dnešnom otepľovaní nemá žiaden vplyv, alebo len zanedbateľný.

_______________

4 : Na čo riešiť globálne otepľovanie keď problémy začne robiť až budúcim generáciam ?

Poznámka : Problémy s globálnym otepľovaním nie je niečo čo by malo prísť niekedy v budúcnosti, tie dôsledky je cítiť už teraz, a ak sa niečo nespraví, každým rokom sa to bude viac a viac zhoršovať. Nárast inflácie, nedostatok zdrojov, vody, stámilióny hladujúcich, odlesňovanie, zosuvy pôdy, znečisťovanie ovzdušia, GMO potraviny, postreky, chemizácia, roztápanie ľadovcov, vymieranie mnohých živočíchov, zvyšujúca sa teplota Zeme a oceánov, zhoršujúce sa suchoty, povodne, požiare, zemetrasenia, tornáda, neúroda, vojny, rozširovanie púští, zamorenie plastami, nedostatok pracujúcich na "dôchodcov", 12 hodinové pracovné šichty, ekonomické dlhy štátov. Toto všetko je dôsledkom extrémne veľkej spotreby, plytvaním a neefektivitou využívania prírodných zdrojov ako i následkami globálneho otepľovania. A bez efektívneho riešenia sa tieto problémy budú každým rokom viac a viac zhoršovať.

________________

5 : Niektorí tvrdia, že zdrojov máme dostatok, problém je len v nedostatku peňazí. 1% najbohatších ľudí vlastní 60% všetkých penazí v obehu. Ak sa títo najbohatší ľudia zrieknu svojho majetku a dajú ho chudobným, každý bude mať dostatok peňazí a tým pádom i zdrojov.

Poznámka : Ak by tí najbohatší rozdali svoje peniaze, tak by chudobní síce mali dostatok peňazí, ale to im samo o sebe nestačí, nemali by totiž dostatok zdrojov. Je to rovnaké, ako keby vás vysadia na púšť a dajú vám tam kufrík peňazí. No môžte tam mať penazí koľko len chcete, jedlo ani vodu si tam nezoženiete a o energiách ani nehovoriac. A suroviny ktoré potrebuje človek sú nasledujúce : Obydlie, elektrospotrebiče, voda, jedlo, energie, odev, dopravný prostriedok.

Zoberme si len také jedlo, vo svete je 48 miliónov km² poľnohospodárskej pôdy (32% súše) a 8 miliárd ľudí, čo znamená že na jedného človeka pripadá 6000 m2 pôdy = 0.6 hektára. Na základe dolu uvedenej tabuľky je zrejmé, že to stačí tak maximálne na dolnú hranicu bežnej zmiešanej stravy :

Vegánska strava (obilniny, zelenina, ovocie, strukoviny) – 0,07 – 0,2 ha/osobu

Vegetariánska strava (plus mliečne výrobky, vajcia) – 0,2 – 0,5 ha/osobu

Bežná zmiešaná strava (vrátane mäsa) – 0,5 – 1 ha/osobu

Strava bohatá na mäso – 1 – 2 ha/osobu

______________

Lenže veľa krajín hlavne USA, Austrália, Južná Amerika a Európa jedia stravu bohatú na mäso, a následkom toho v iných krajinách nemajú dostatok potravy a musia tam žiť buď na vegetariánskej alebo vegánskej strave. Čiže jedla je teraz teoreticky dostatok pre všetkých aby nikto nemusel umierať hladom, ale nie plnohodnotného jedla, celý svet by musel jesť len veľmi málo mäsa aby každému obyvateľovi Zeme stačilo jedlo, respektíve mal toľko jedla aby neumieral hladom.

Tento fakt zhoršuje ešte to, že máme globálne otepľovanie následkom čoho vznika dezertifikácia - rozširovanie púští. Len každý rok sa púšte zväčšia o 100000 km2 (0,2% poľnohospodárskej pôdy) čiže každým rokom budeme mať stále menej a menej poľnohospodárskej pôdy, a ak k tomu bude ešte aj populácia neustále rásť, tak to množstvo ha pôdy na osobu sa bude každým rokom stále viac a viac zmenšovať. A my chceme aby sa tento pomer zväčšoval, aby každý človek mohol jesť lepšie a kvalitnejšie jedlo a nemusel hladovať alebo prežívať na pilinách s vodou. Preto je nevyhnutné bojovať proti globálnemu otepľovaniu, a zabránovať tak nárastu dezertifikácie, ako aj šetriť zdrojmi aby sa pre každého niečo ušlo, a nik nebol o hlade.